25. schôdza

16.3.2021 - 1.4.2021
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.3.2021 o 16:44 hod.

Miriam Šuteková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 16:25

Richard Takáč
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne v krátkosti vystúpiť v rámci toho bodu, ktoré, ktorý tu prerokovávame už na druhýkrát, a ja poviem za náš, hneď na začiatku za náš poslanecký klub SMER - sociálna demokracia, že my to predložené uznesenie, ktoré, ktoré máme k dispozícii, podporíme.
Myslím si, že každý z nás, či je z opozície, z koalície, každému ide o, o kvalitu životného prostredia, o klímu, o znižovanie emisií skleníkových plynov bez rozdielu, z ktorej politickej strany je a z ktorej časti, verím, že aj sveta sa nachádza. Ja by som chcel poďakovať, samozrejme, každému, kto nejakým spôsobom, už otázne, akým spôsobom, podpísal túto elektronickú petíciu, kolegovia, sa už viackrát k tomu vyjadrovali a, samozrejme, že je iné podpísať petíciu elektronicky nejakým klikom a rozdiel je, keď tú petíciu podpisujeme fyzicky niekde medzi ľuďmi, a tá autenticita toho človeka je úplne iná ako niekde cez nejaký, cez nejaký možnože program cez internet, cez email, ale bez rozdielu, či to je 120-tisíc, 100-tisíc, 30-tisíc, každému ďakujem, čo i len jednému, čo toto podpísal.
Ja som bol tiež taký prekvapený, keď nám chodili, myslím si, že každému z vás množstvo emailov, ako treba túto petíciu podporiť túto v Národnej rade. Ja si myslím, že keď sme presvedčení o tom, že treba chrániť životné prostredie, nepotrebujeme dostať 150 emailov. Máme tu vnútorne to presvedčenie, a preto ja si myslím, že nepotrebujeme byť zahlcovaní rovnakým mailom niekoľko týždňov.
Myslím si, že treba aj poďakovať každému, kto akýmkoľvek spôsobom pristupuje k ochrane životného prostredia, či je to zbieraním možnože odpadkov vo svojom regióne, alebo triedením plastu, alebo šetrením vody, alebo rôznymi inými, ďalšími krokmi, ktorými sa snaží pomôcť tomu, aby ochrana životného prostredia bola prioritou pre každého z nás, lebo, myslím si, že to všetci robíme pre naše budúce generácie, a ja som rád, že sme tu aj takí mladší vekovo a sa aktívne do tohto, do tejto diskusie zapájame, lebo myslím si, že je v prvom rade aj naša úloha, aby sme tým našim budúcim generáciám odovzdali, ja to poviem, v globále ten náš svet v takom lepšom stave, ako, ako sa nachádza teraz.
Dotknem sa jednej veci, kde, si myslím, že treba vnímať veci, jednak možnože aj, samozrejme, u nás na Slovensku z hľadiska ekológie a ochrany životného prostredia, ale ja si myslím, že to treba vnímať aj celosvetovo. Nemôžme my len vypichnúť malé Slovensko v rámci sveta a tváriť sa, že my tu budeme najekologickejší, najlepší, budeme tu dodržiavať všetky opatrenia, recyklovať, nebudeme tu mať fabriky, ktoré budú vypúšťať rôzne skleníkové plyny do ovzdušia, budeme najlepší a tým pádom celý svet zachránime, nie je to pravda. Netreba si predtým zatvárať oči, realita je taká, už to tu viackrát viacerí z vás spomínali, že sú iné krajiny, ktoré, ktoré proste znehodnocujú a zhoršujú to životné prostredie na svete. A keby sme hneď my ako samotná Európska únia zo všetkými členskými štátmi boli na tom najlepšie, tak je to len určité percento z toho celého globálneho vnímania ochrany životného prostredia.
Tí, ktorí to viacej vnímate, určite vám nemusím hovoriť o tom, že rôzne lode, ktoré prepravujú odpady po svete, po moriach, oceánoch, keď zistia, že kde to vyvážajú, je tam zlá cena, nedostanú zaplatené všetko, všetko sa vysypáva do morí a oceánov, je to jedna veľká tragédia. Spomínaná aj napríklad India, ktorá z hľadiska životného prostredia patrí medzi tie tri najhoršie krajiny sveta. No môžem povedať z vlastnej skúsenosti, bol som v Indii a je to tam jedna veľká katastrofa. Ako v strede, v strede Dillí normálne máte veľké odpady, smetí, plastu všetkého možného, proste že to tam horí, ľudia si to tam zapaľujú, no je to jedna veľká tragédia. A to je ten príklad aj toho, že ako sme my poukazovali v minulosti z hľadiska, z hľadiska migrácie a utečencov, že sú to problémy, ktoré sa musia riešiť v tých krajinách, kde sa tie problémy nachádzajú. To znamená, že áno, my sa musíme zamerať aj k tomu, aby sme, aj keď viem, že v malej miere to dokážeme ovplyvniť, dokázali ovplyvniť celkovú ekológiu v rámci celého sveta a snažiť sa možnože ako Európska únia tlačiť aj tie veľké krajiny na to, aby dodržiavali tieto jednotlivé opatrenia.
Dovoľte mi povedať, že my ako Slovensko, a, chvalabohu, v tomto tak možno viacej napredujeme, lebo patríme medzi, medzi krajiny Európskej únie, ktoré patria medzi pilotné projekty v rámci znižovania týchto skleníkových plynov, a patríme medzi štyri, štyri krajiny v rámci transformácie uholných regiónov. Slovensko je jedna z krajín, ktorá bola úplne od začiatku, a to v roku 2018, kde vtedajší eurokomisár pre energetickú úniu Maroš Šefčovič s týmto prišiel, bola tam, samozrejme, aj krajina napríklad ako Poľsko, Grécko a, samozrejme, Slovenská republika a zhodou okolností región Hornej Nitry, odkiaľ pochádzam ja, takže bol som úplne od začiatku pri tomto a za toto treba poďakovať aj dotknutým. Len tu mám skôr takú obavu, že začalo to všetko v roku 2018 a stále nič, hej, ako stále sa bavíme o nejakých projektoch, stále sa snažíme niečo posudzovať, a pritom sú na to vyčlenené finančné prostriedky, ktoré reálne môžu pomôcť tomu, aby sa tieto skleníkové plyny znižovali.
V rámci transformácie regiónu Hornej Nitry dochádza k uzavretiu ťažby teda výroby elektriky z domáceho uhlia k 31. 12. 2023 a táto transformácia má tomu celému napomôcť, len, bohužiaľ, reálna, znižovanie činnosti samotných Hornonitrianskych baní už sa znižuje, ľudia sa prepúšťajú, ale nie sú adekvátne projekty na prezamestnanie týchto ľudí a na toto by mala a na toto slúžiť táto transformácia uholného regiónu, kde boli vyčlenené finančné prostriedky v sume zhruba 459 mil. eur, kde teda tieto peniaze budú použité na to, aby sa aj tento región Hornej Nitry pretransformoval na ekologickejší, lepší región. Je to veľká výzva, ktorá nás čaká, myslím si, že je aj na nás, aby sme v tomto čo najviacej pomohli v rámci tejto transformácie. U nás na Slovensku boli do toho zahrnuté aj regióny, ako je Bratislavský kraj, Banskobystrický kraj a Košický kraj. Teraz dochádza k posudzovaniu týchto jednotlivých regiónov a predkladaniu nejakých projektov na to, ako, ako tieto jednotlivé regióny sa posunú a kde koľko bude využitých finančných prostriedkov.
Hovoríme, hovoríme všetci ešte aj v rámci tejto klimatickej zmeny o, samozrejme, o tom zvyšovaní tej teploty. Všetci dobre vieme, že v minulosti, možnože tisíc rokov alebo koľko dozadu to ľudia pociťovali, ani nepociťovali tieto klimatické zmeny, a ja si myslím, že my ako tu teraz žijeme a fungujeme, pociťujeme z roka na rok, že je teplejšie, suchšie, prídu návalové dažde a je to, je to citeľné a vnímateľné na ročnej báze, čiže nie na báze tisíc rokov, ale na báze niekoľko rokov po sebe.
V rámci aj toho nedostatku tej pitnej vody, chvalabohu, a som rád, že aj v minulosti sa schválil zákon, ktorý ukladá vlastne z hľadiska ochrany našej vody, je chránený Ústavou Slovenskej republiky, kde my patríme medzi top krajiny, neviem, či nie dve-tri krajiny na svete na počet obyvateľov z množstva, množstvom vody. A tuto je potrebné túto vodu zadržiavať v krajine a tu už viackrát spomínaný napríklad aj plán obnovy, v ktorom, bohužiaľ, momentálne ešte zatiaľ, pevne verím, že sa to zmení, sa nenachádzajú finančné prostriedky pre ministerstvo pôdohospodárstva, kde by sme aj v rámci tohto plánu obnovy vedeli vyčleniť, a teda i použiť finančné prostriedky na to, aby sa táto voda zadržala v krajine a aby sa možnože nevyparovala a netiekla niekde mimo, ale zadržala sa v a našom regióne. Samozrejme, tak ako spomínal aj pán primátor Hlohovca, veľké zastúpenie v rámci ochrany klímy a podpory majú samotné obce a mestá, ktoré vedia aj možnože malými opatreniami napomôcť tomu, či sú to rôzne výsadby vegetácie, zachytávanie rôznych dažďových vôd, vytváranie rôznych jazierok a rôznych iných systémov.
Takže treba sa na to pozerať nielen takto, ale tak širokospektrálne v rámci celého sveta a pevne verím, že sa nám to nejako podarí.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

30.3.2021 o 16:25 hod.

Ing.

Richard Takáč

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:35

Filip Kuffa
Skontrolovaný text
Ja len taká krátka poznámka na margo toho zadržiavania vody v krajine. V podstate to bude mať aj za následok to, že tá krajina tá miestna klíma s vplyvnom tej zadržanej vody aj ochladí. Čiže naozaj, to je pozitívny prínos a treba sa na to zamerať, aby to zadržiavanie vody na Slovensku sa podporilo. Vďaka.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.3.2021 o 16:35 hod.

Ing. et Ing.

Filip Kuffa

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:36

Zita Pleštinská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán navrhovateľ, vážená pani spravodajkyňa, vážený pán minister, 128-tisíc občanov podpísalo petíciu Klíma ťa potrebuje. Nie sú to len klimatológovia či odborníci, ale obyčajní ľudia, starí, mladí, študenti, rodičia, pracujúci aj dôchodcovia, pretože práve táto kríza, klimatická kríza ovplyvňuje nás všetkých. Pozeráme sa na fotografie zo sveta a hovoríme si, veď to je ďaleko, nás sa to netýka, ale mýlime sa. Od roku 1980 do roku 2019 si zmena klímy na Slovensku vyžiadala tisíce obetí, či už ľudských, alebo ekonomických, vynaložili sme 1,75 mld. priamych nákladov na riešenie jej dopadov. Na Slovensku zaznamenávame stále vážnejšie a plošné, rozšírenejšie sucho, a to dokonca aj v oblastiach ako Orava, Kysuce či pod Tatrami. To sa strieda s prívalovými zrážkami, ktoré spôsobujú stále častejšie a silnejšie povodne. Napríklad v minulom roku sme mali vo veľmi krátkom čase za sebou oba extrémy, čo bolo obzvlášť mimoriadne, a hrozí, že takéto následky zväčšujúceho sa otepľovania planéty budú stále viac pozorovateľné a viditeľné.
Globálna teplota narástla za posledných sto rokov o približne 1,2 stupňa Celzia. Na Slovensku aj v Česku sa otepľuje dvakrát rýchlejšie, ako je svetový priemer. Hrozí, že súčasným tempom prekročíme otepľovanie o 1,5 stupňa Celzia v priebehu najbližšieho desaťročia. Čo to znamená? Podľa predpovedí dôjde k zmenám v ročných obdobiach k predĺženiu sezóny bez mrazov a k väčším a dlhším dažďom. Predpokladá sa, že letné teploty budú naďalej stúpať, čo povedie k zníženiu pôdnej vlhkosti a tým aj plodnosti.
Vlny horúčav, dezertifikácia, zvýšené záplavy a intenzívne búrky poškodia alebo zničia poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo. No aj rastlinné a živočíšne druhy budú čeliť vyhynutiu, alergie, astma a infekcie sa stanú bežnejšími dôsledku vyššej miery znečisťovania ovzdušia.
Klimatické zmeny do roku 2050 donútia k vysťahovaniu z domovov odhadom 250 mil. ľudí. Hrozia ďalšie migračné krízy a to je len začiatok, preto je dôležité rozprávať sa o klimatických problémoch na najvyššej úrovni, hľadať a podporovať zelené riešenia na zmiernenie klimatickej zmeny. Vítam snahu ministerstva životného prostredia v tejto oblasti. Teším sa, že zelené riešenia sa tak výrazne premietli aj do plánu obnovy, pričom jednou z priorít ministerstva životného prostredia je aj zelená obnova rodinných domov. Práve najväčšia časť z miliardového balíka, až 500 mil. eur pôjde do komplexnej obnovy rodinných domov. Ako architektka vidím ďalšie možnosti v boji proti klimatickým zmenám, napr. aj v podpore domácich elektrární, ktoré dokážu znížiť energetické nároky domácností. Mnohé si však takúto investíciu nemôžu finančne dovoliť, celková cena sa pohybuje okolo 7-tisíc eur, k tomu treba prirátať cenu batériových úložísk v rozmedzí 3- až 4-tisíc eur, ktoré výrazne predražujú celý systém. Podporením systému, kedy sa v domácnosti odmeňováme za dodávanie nespotrebovanej zelenej elektriny do siete, by návratnosť investície znížila z desiatich rokov na polovicu a priamo úmerne by sa zvýšila aj ochota rodín investovať do alternatívnych zdrojov elektrickej energie. Túto možnosť majú v tomto momente len domácnosti napájané prostredníctvom ZSE. Aj toto opatrenie môže byť jedným z kľúčových momentov, ako preniesť boj proti klimatickej kríze k obyčajným ľuďom a zároveň prispieť k zlepšeniu kvality života.
Zmenu klímy spôsobuje najmä človek svojej, svojou činnosťou. Áno, sú aj väčší znečisťovatelia, ako sme my, ako je Európa. Európska únia patrí k lídrom v boji proti klimatickej kríze. Treba však začať od seba a inšpirovať ostatné krajiny. Mali by sme sa pýtať, čo môžeme pre zlepšenie stavu klímy urobiť my, a nie, čo by mali urobiť iní. Pred pár rokmi by nikoho ani len nenapadlo, že taká Čína sa zaviaže dosiahnuť vrchol svojich emisií kysličníka uhličitého pred rokom 2030 a uhlíkovú neutralitu do roku 2060. Deje sa tak aj pod tlakom udalostí a konania ostatných krajín.
Veľmi vyzdvihujem, že v tejto rozprave je aj pán minister životného prostredia, a veľmi si vážim, že tento bod programu má takúto odozvu aj u vás, kolegovia poslanci.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

30.3.2021 o 16:36 hod.

Ing. arch.

Zita Pleštinská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:42

Peter Dobeš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážená kolegyňa Zitka, chcem ti poďakovať za tvoj vecný príspevok, stručný, jasný, výstižný. Každá diskusia nás spravidla posúva ďalej.
V prvom rade z takého faktického hľadiska, keby aj Slovensko hneď dosiahlo uhlíkovú neutralitu, a už to tu bolo povedané, sú iní silní hráči, ktorí spôsobujú tieto podmienky, o ktorých sa bavíme, a my to príliš nezmeníme. To ale neznamená nekonať.
Takisto nás ženie do problémov tvrdenie, že Európska únia sa rôznymi opatreniami z tejto oblasti dostáva do takého problému ekonomického alebo konkurencieschopnosti, že bude menšia v rámci sveta. To ale neznamená takisto, aby sme nekonali v tejto oblasti.
Napríklad do roku 2025, keď by sa reálne mali prestať vyrábať automobily so spaľovacími motormi, ťažko povedať, ako si bežní ľudia majú zarobiť na elektromobily. Sú to, samozrejme, širšie súvislosti a veci, o ktorých by sme tu mohli hovoriť.
Máme a zbierame štatistické údaje z oblasti hydrometeorológie, na úsekoch vodnej správy, meteorologických prvkov a javov, máme veľa údajov k topeniu ľadovcov, k hydrologickému režimu tokov, máme množstvo údajov o kvalite ovzdušia a vody, meriame jednotlivé prvky a rôzne, rôzne tieto špecifické údaje vo svetových meteorologických a hydrologických centrách. Podrobne sa mapujú takmer v hodinových krokoch. Nepretržite.
Celú túto situáciu, samostatnú oblasť tvorí seizmológia, problémy, ktoré s tým súvisia, takisto sopečná činnosť a zamorovanie ovzdušia pri aktivitách jednotlivých sopiek. Sú rôzne ekologické havárie tankerov, klčovanie zelených plôch amazonských pralesov a podobne. To z globálneho hľadiska. Ale takisto tu bolo povedané všetko, čo aj náš rezort životného prostredia robí v oblasti odpa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.3.2021 o 16:42 hod.

RNDr.

Peter Dobeš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:44

Miriam Šuteková
Skontrolovaný text
Ja v podstate len chcem zaskočiť, lebo každý, kto sa odváži v tejto sále spomenúť slovo petícia, tak dostane otázku, že vy ste ju videli, tých 128-tisíc podpisov, o akej petícii tu vlastne hovoríme. Tak iba som si zaskočila za pána kolegu, keďže vybehol teraz, ale nemusíte mi na to odpovedať.
Chcem vám poďakovať za tento príspevok a za to, ako ste k nemu pristúpili, a iba toľko.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.3.2021 o 16:44 hod.

Miriam Šuteková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:45

Peter Osuský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, milá Zitka, nie, že by som ti chcel kaziť radosť, ale vo finále svojho vystúpenia si hovorila o prísľube, ktorý ti dal kriminálny komunistický režim v Pekingu.
My teda začneme v Európe škrtiť seba samoškrtením a oni sľubujú, že do roku ’30 budú stúpať a do roku ’60 budú nuloví. Napadá ma Klement Gottwald, ktorý povedal pamätnú vetu: „Straně věřte, soudruzi.“ A potom ma napadá Nikita Sergejevič Chruščov, ktorý povedal: „Dagnať i peregnať,“ čím myslel, že Sovietsky zväz predstihne Spojené štáty. V ’80. roku mal byť komunizmus.
Ja teda, keď počujem prísľuby z Pekingu, tak necítim veľkú istotu. A je fajn, že sa zaväzujeme naplniť to v roku 2060, to budeme na to, Zitka, obidvaja pozerať z obláčku, ak dobre pôjde, ak ešte nejaké obláčky budú a ich Číňania nechajú.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.3.2021 o 16:45 hod.

MUDr. CSc.

Peter Osuský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:46

Zita Pleštinská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za vaše pripomienky. Určite, tak ako, Peťo, si povedal, tak Čína je obrovský monument, ktorý vlastne budeme, ja viem, že už nedokážeme možno čakať, či sa naplnia tieto prísľuby, ale tak verme, že (povedané so smiechom), buďme veriaci, že, že vlastne aspoň minimálne, že sa zapojili a že sľúbili, tak (povedané so smiechom), tak verme, že, že vlastne aj celý svet vlastne priloží ruku k dielu a tá klíma sa uzdraví.
A chcela by som vlastne opäť oceniť to, že pán minister životného prostredia je tu a tým pádom dáva tak svojou prítomnosťou vážnosť tejto debaty, a teším sa, že môžeme, samozrejme, diskutovať, nemusíme možno mať všetci rovnaké názory, ale verme, že tá klíma bude oveľa lepšia, a všetci pre to spravíme maximum.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.3.2021 o 16:46 hod.

Ing. arch.

Zita Pleštinská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:47

Vladimíra Marcinková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Ja som sa do rozpravy prihlásila, aby som odstránila legislatívnotechnickú chybu, ktorú som spravila v prvom návrhu uznesenia, s ktorým som prišla v rámci písomného prihlásenia do rozpravy, a to konkrétne chyba v písmene c), ktoré mením na d), a teraz prečítam nový návrh, ten pôvodný sťahujem.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k občianskej iniciatíve Klíma ťa potrebuje (tlač 483), návrh uznesenia sa dopĺňa takto:
d) deklaruje stav klimatickej núdze ako východiskovej pozície pre riešenie návrhov opatrení v boji proti klimatickej zmene na úrovni Slovenskej republiky.
Zdôvodnenie oznáva..., ostáva to, ako bolo.
Deklarovaním stavu klimatickej núdze vysielame verejnosti jasný signál, že Národná rada si vážnosť klimatickej situácie plne uvedomuje. Cieľom deklarácie takéhoto stavu je zdôrazniť naliehavosť opatrení, ktoré odvrátia najhoršie možné scenáre dopadov klimatickej krízy na ďalšie generácie obyvateľov. Samotné vyhlásenie ako deklarácia nemá žiadne priame ani nepriame dôsledky na rozpočet, prípadne iné záväzky, pokiaľ nie je zadefinované v legislatíve. Ide o gesto. Medzi krajiny, ktoré vyhlásili stav klimatickej núdze, patrí napríklad Veľká Británia, Írsko, Francúzsko, Kanada, ale aj susedné Rakúsko. 28. novembra 2019 vyhlásila stav klimatickej núdze tiež Európska únia uznesením Európskeho parlamentu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

30.3.2021 o 16:47 hod.

Mgr.

Vladimíra Marcinková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:49

Tomáš Valášek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vďaka, pán predsedajúci. Dovoľte mi podporiť veľmi krátko pozmeňovací návrh poslankyne Marcinkovej, tak ako ho práve predniesla. Ja viem, o tom stave klimatickej núdze je ľahké byť taký cynický a skeptický, odznelo to tu už dnes párkrát, že je to len taká prázdna fráza bez nejakého legálneho odôvodnenia alebo významu. Papier znesie všetko.
Ale treba povedať niečo, čo odznelo, a prepáčte, ak sa opakujem, povedal som to už minulý týždeň, ale je to tak, že tieto slová majú svoj význam v tom, ako funguje vládna mašinéria, proste v byrokracii je to tak, že pokiaľ niečo nie je vo vláde jasne označené ako priorita, tak sa tomu jednoducho nevenuje pozornosť, hýbe sa to pomaly alebo vôbec, pretože čas je obmedzený, ľudí je vždy málo. Čiže vyhlásenie stavu klimatickej núdze má svoj byrokratický, úradnícky význam, je to jasná deklarácia, že sa tomu ľudia musia venovať a musia tomu venovať svoj obmedzený čas.
Má aj druhý význam a to ten, že zastavenie zmeny klímy nebude zadarmo. Vyžiada si peniaze aj zmeny v tom, ako sa prepravujeme či ako bývame. A to vyhlásenie stavu klimatickej núdze je signál ministrom a úradníkom či ministerkám a úradníčkam, že keď si treba vybrať, kde pridať, kde ubrať peniazmi a inak, tak treba vždy pridať na tej strane, ktorá prispieva najpriamejším spôsobom k spomaľovaniu zmeny klímy.
Opäť, ak klíma nie je pomenovaná ako priorita, veľmi ľahko sa bude dať každý návrh na procedurálny, legislatívny či iný krok tejto veci odbiť tým tradičným: „Bolo by to síce pekné, ale stojí to za to?“ Počuli sme to dnes, počuli sme to opakovane.
Čiže, kolegyňa Marcinková, úplný súhlas s tým stavom klimatickej núdze, ja si myslím, že to má silný význam v tom kontexte toho, ako vláda funguje, z mojej vlastnej skúsenosti práve bez takéhoto jasného stanovenia klimatickej núdze ako priority pokrok jednoducho nebude tak rýchly, ako by mal byť.
Vďaka za ten návrh, má moju podporu.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.3.2021 o 16:49 hod.

M. A.

Tomáš Valášek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:52

Ján Budaj
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Dámy a páni, dnes je veľmi netypický deň pre člena vlády, preto nie som celkom počas celej rozpravy prítomný, ako viete, premiér dával demisiu, vláda mala rokovanie, pri ktorej sama abdikovala, medzitým sa udialo niekoľko ďalších aktov, ktoré s procesom rekonštrukcie vlády súvisia.
Všetci, teda hovorím teraz za koalíciu, musíme naozaj vyjadriť z dnešného dňa uspokojenie, pretože nervozita a niekedy aj frustrácia, alebo agresivita sa môžu z našej komunikácie definitívne vytrácať, a premiér Slovenskej republiky urobil veľké gesto, ktoré ukončil prejavom priamo v prezidentskom paláci, ktorý, možno si pozriete, keď, keď vám vyjde čas. Tu ale prebieha rovnako zaujímavý, dôležitý a svojím spôsobom historický proces diskusie o tom, či Slovensko, ktoré je tradične podkýňajúco-dobiehajúce, bude v tomto okamihu chápať tie doby, ktorý vanie Európou a ktorým žije svet. Je to, sú to zmeny v oblasti životného prostredia, je to klimatická kríza, ktorá spôsobuje migráciu, ktorá tlačí mnohé krajiny do zúfalej ekonomickej a sociálnej situácie a ktorá sa aj u nás prejavuje vysychaním lesov a výrazným, výraznými zmenami biotypu.
Ale neprišiel som sem odôvodňovať, to tu bolo veľmi veľakrát odôvodnené, neprišiel som sem ani obhajovať. Požiadal som o krátke slovo, len aby som podčiarkol, že aj... (Ruch v sále.)
Pán predsedajúci, prosím vás... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Poprosím vás, poprosím vás, pani ministerka, evidentne sú všetci radi, že ste tu, ale...

Budaj, Ján, minister životného prostredia SR
Poprosil som o pár viet práve preto, že chcem podčiarknuť, že pokiaľ sa ako poslanci rozhodnete prijať formuláciu o klimatickej núdzi a zaviazať svoje uznesenie týmito pojmami, tak naozaj to bude mať významný signál do zahraničia, naozaj to bude významný signál pre každého ministra, naozaj to bude veľké povzbudenie pre ľudí, ktorí, vďaka ktorým tu táto téma je, a mnohých ich stúpencov, ktorí sú presvedčení, že my, ktorí tu teraz sedíme, sme povinní myslieť na najmä mladých, ktorí budú žiť na Slovensku v budúcnosti a ktorí tiež chcú mať právo prežiť šťastný a zdravý život, nie s maskami na tvári, nie život v krajine, ktorá bude súčasťou nejakej globálnej krízy atakovaná utečencami zo všetkých kútov sveta.
Ak dnes urobíte toto symbolické gesto, naozaj to neznamená zmenu rozpočtu, ale veľmi pomôžete zmene atmosféry a verte, že zmena atmosféry je začiatkom všetkých dobrých zmien.
Takže ďakujem za všetky reči, ktoré tu odznievajú, mnohé si chcem pozrieť zo záznamu, niektoré som mal tú česť počúvať tu s vami. Je to pre mňa mimoriadnou poctou, že téma klimatickej zmeny vo vás vyvolala takúto silnú odozvu, a pokiaľ by ste prikročili... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Dámy!

Budaj, Ján, minister životného prostredia SR
... k ďalšiemu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Poprosím vás, počkajte, pán minister.

Budaj, Ján, minister životného prostredia SR
Áno. (Krátka pauza.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Nech sa páči.

Budaj, Ján, minister životného prostredia SR
Ďakujem. Pokiaľ by ste prikročili k uzneseniu, tak ako navrhla pani poslankyňa, ktorá hovorila predo mnou, tak budem mať pocit, že sme sa naozaj všetci chytili za ruky a urobili sme symbolický krok do budúcna.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

30.3.2021 o 16:52 hod.

Ján Budaj

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video