25. schôdza

16.3.2021 - 1.4.2021
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

30.3.2021 o 11:39 hod.

RNDr. Mgr. CSc.

Ján Szőllős

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 11:39

Ján Szőllős
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, som rád, že Národná rada Slovenskej republiky reflektuje požiadavku takmer 128 000 ľudí podpísaných pod petíciu za klímu za budúcnosť. Ďakujem všetkým, ktorí pripojili svoj podpis a je mi ľúto, že zástupcovia iniciatívy nemôžu tu dnes byť. Hnutie OĽANO má vo svojom programe podporu rozvoja priamej demokracie a konkrétne opatrenia v oblasti zlepšenia životného prostredia. Som rád, že súčasťou navrhovaného uznesenia k tejto iniciatíve sú aj konkrétne úlohy pre vládu a jednotlivé ministerstvá.
Národná rada v období klimatickej krízy podporuje opatrenia vlády na adaptáciu Slovenskej republiky na klimatické zmeny. V uznesení v bode c) pripomína, odporúča vláde Slovenskej republiky celý rad opatrení a iniciatív, ktoré Národná rada považuje za nevyhnutné, aby Slovensko rýchlejšie a účinnejšie transformovalo na nízkouhlíkovú spoločnosť a zvýšilo svoju odolnosť voči dôsledkom zmeny klímy. Tieto opatrenia vyplývajú aj z programového vyhlásenia vlády, v ktorom sa vláda zaviazala zamerať na komplexnejšiu starostlivosť o všetky zložky životného prostredia - lesy, pôdu, vodu, ovzdušie a biodiverzitu - s cieľom zmierňovať dopady klimatických zmien. Medzi najväčšie environmentálne výzvy Slovenska vláda zaradila zlú kvalitu ovzdušia. Slovensko by malo podľa programového vyhlásenia vlády aktívne presadzovať a formovať environmentálnu a klimatickú politiku Európskej únie, ku ktorej sme sa zaviazali medzinárodnými zmluvami. Na dosiahnutie uhlíkovej neutrality vláda reviduje Nízkouhlíkovú stratégiu a Národný integrovaný energetický a klimatický plán a pripravuje zákon o zmene klímy.
Vláda Slovenskej republiky sa tiež zaviazala vytvoriť podmienky na prechod na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo do roku 2050 s cieľom znižovať emisie skleníkových plynov a zlepšiť schopnosť Slovenska adaptovať sa na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Zmieňujem tieto opatrenia kvôli tomu, pretože aj ten globálny klimatický štrajk, v deň ktorého sme začali prerokovať túto petíciu, mal heslo Dosť bolo prázdnych sľubov. A treba teda prijímať konkrétne opatrenia a som rád, že Slovensko a slovenská vláda v tomto ide týmto smerom, prijímať konkrétne opatrenia.
V navrhovanom uznesení navrhujeme zrušiť dotácie do fosílnych palív, čo vítam a považujem za správny krok k zmierneniu dopadov klimatických zmien. Na druhej strane si myslím, že sme mohli byť odvážnejší a do uznesenia doplniť niekoľko bodov, napr. zaviazať ministerstvo životného prostredia, aby Národnej rade predkladalo Výročnú správu o plnení Parížskej dohody a európskych záväzkoch a tiež aby v uznesení časovo ohraničila plnenie záväzkov. Nemenej dôležitým bodom je aj zaviazať ministerstvo životného prostredia, aby zadefinovalo stav klimatickej núdze alebo aby teda aj na medzinárodnej úrovni sa na tomto pracovalo, čo to znamená, ako sme už tu diskutovali o tom, aby to - aj deklaratívne vyhlásenie je dobré -, ale aby to malo aj konkrétny obsah.
Považujem za dôležité legislatívne ukotviť, čo to je ten pojem vyhlásenia klimatickej núdze, nielen ako nezávislú, symbolickú deklaráciu, ale s konkrétnymi opatreniami, ktoré budú zo stavu núdze vyplývať. Národná rada Slovenskej republiky by mala v budúcnosti vyhlásiť stav klimatickej núdze a zaradiť sa tak medzi najvyspelejšie krajiny sveta, ktoré si uvedomujú závažnosť klimatických zmien a neberú tento problém na ľahkú váhu. Umožnilo by nám to tiež rozoznávať a nepodporovať také aktivity, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie. Dosť bolo slov a vyhlásení, je čas na skutky. Potreba zvýšiť ambície v oblasti klímy sa vyžaduje aj v Parížskej zmluve, ktorú Slovenská republika v roku 2015 podpísala a zaviazala sa tak plniť medzinárodné záväzky v oblasti klimatických zmien. Európska rada na zasadnutí v decembri 2020 schválila nový cieľ zníženia emisií do roku 2030. Lídri Európskej únie sa dohodli na záväznom cieli Európskej únie dosiahnuť do roku 2030 čisté domáce zníženie emisií skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990 aspoň o 55 %.
Údaje podľa Európskej agentúry pre životné prostredie nám dokazujú, že Slovensko od roku 1990 do 2018 znížilo podiel svojich emisií asi o 40 %. Z toho nám vyplýva, že na naplnenie dohody znížiť emisie o 55 % je potrebné najbližších 9 rokov znížiť emisie zhruba o 15 %. V roku 2023 nás čaká zatvorenie uhoľnej elektrárne Nováky, ktorá ročne prispieva asi 3,5 % emisií. Dosiahnuť hranicu 55 % nebude vôbec jednoduché, ale ak dnes začneme s opatreniami, môžeme to zvládnuť. Ročný objem emisií Slovenska je približne 43,53 mil. ton CO2 za rok 2018. V prepočte na obyvateľa je to asi 8 ton CO2 na obyvateľa.
Najväčší podiel emisií skleníkových plynov Slovenska za rok 2018 podľa Európskej agentúry pre životné prostredie podľa sektorov má na svedomí priemyselná výroba a spaľovanie v priemysle, doprava a energetika. Menšími zdrojmi znečistenia sú domácnosti, poľnohospodárstvo a odpadové hospodárstvo. To všetko sú teda oblasti, kde môžeme zamerať konkrétne opatrenia.
Najnovší výskum popredných ekonómov naznačuje, že výdavky na zelené dekarbonizačné iniciatívy nielenže posúvajú svet na cestu smerom k nulovým emisiám, ale majú aj potenciál ponúknuť najlepšiu ekonomickú návratnosť výdavkov. Medzinárodná agentúra pre energiu z obnoviteľných zdrojov preukázala, že každé investované euro do premeny energetiky v súlade s ochranou klímy prinesie 3 až 8 eur výhod. Výraznejšia dekarbonizácia energetiky oproti súčasným plánom vytvorí 7 mil. pracovných miest navyše a nárast celosvetového HDP o 2,4 % do r. 2050 oproti súčasným hospodárskym plánom. V Európskej únii by to malo byť až až o 5 %.
Výskum Globálnej komisie pre hospodárstvo a klímu preukázal, že dôsledné opatrenia v oblasti klímy by mohli do roku 2030 priniesť ekonomické prínosy vo výške 26 bil. dolárov oproti doterajšej praxi, 65 mil. nových nízkouhlíkových pracovných miest.
Klimatické zmeny sa v súčasnosti dejú čoraz rýchlejšie a majú stúpajúcu tendenciu. Priemerná ročná teplota vzduchu v oblasti Bratislavy sa za uplynulých 67 rokov už zvýšila o 2 °C a predpokladá sa jej ďalší rast. Povrchová teplota Zeme má stúpajúci trend a je najvýraznejším prejavom prebiehajúcej zmeny klímy. Na Slovensku si budeme musieť zvyknúť aj na rýchlejší nástup teplého a suchého počasia v jarnom období. Ďalším prejavom klimatickej zmeny na Slovensku bude rast dennej maximálnej a minimálnej teploty vzduchu. V dôsledku vyššej vlhkosti vzduchu sa očakáva i častejší výskyt búrok, ktoré budú predstavovať vážnejšie riziko pre ľudské aktivity. Zmeny v teplotných a zrážkových pomeroch sa v zime prejavia na znížení počtu dní so snehovou pokrývkou.
Klimatické zmeny teda už dnes výrazne ovplyvňujú aj čistotu ovzdušia, kvalitu vody, úbytok stratosférického ozónu, pokles biodiverzity a degradáciu pôdy a tým pádom aj naše zdravie. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie medzi rokmi 2030 a 2050 klimatické zmeny spôsobia približne 250 000 úmrtí ročne, a to v dôsledku teplotného stresu či podvýživy, ktorá bude následkom sucha. Kvôli klimatickým zmenám sa budú zvyšovať aj náklady na zdravotnú starostlivosť.
Slovensko je podľa SHMÚ ohrozené predovšetkým nárastom intenzity búrkových javov v lete, čo môže mať za následok vyššie škody spôsobené krúpami a prívalovými povodňami. Očakávaný rast teplôt a intenzity sucha na Slovensku bude mať dopad aj na pôdohospodárstvo a vodné zdroje. Sprievodným javom tohto stavu je už aj dnes vyššie riziko požiarov. Objem škôd poistení proti požiaru a iným majetkovým škodám na Slovensku vzrástol v roku 2017 oproti roku 2016 o 123 %. Aj z týchto čísiel môžeme vidieť, že už dnes vynakladáme veľké prostriedky na riešenie následkov, ktoré spôsobuje klimatická zmena, a preto myslím, že je ekonomickejšie vynakladať prostriedky na prevenciu, aby týmto nedokázal..., nedochádzalo.
Energetika patrí medzi, ako som hovoril najväčších prispievateľov ku globálnemu otepľovaniu. Platná Energetická politika Slovenska z roku 2014, nakoľko vznikla pred prijatím aktuálneho energetického balíčka Európskej únie pod názvom Čistá energia pre všetkých Európanov, ktorý bol prijatý v roku 2016 a dopĺňaný ďalšími dokumentmi a štúdiami až do roku 2019, táto naša platná energetická politika teda, prirodzene, nemôže rešpekt..., reflektovať priority a ciele Európskej únie v energetickom balíčku, je svojím zameraním na neobnoviteľné zdroje energie, koncentráciu a centralizáciu produkcie energie, rozvíjanie jadrovej energetiky, podporu a dotovanie ťažby nekvalitného hnedého uhlia a produkciu elektriny z neho v kontradikcii s cieľmi energetickej politiky Európskej únie vyjadrenými v dokumentoch energetického balíčka.
Tento energetický balíček Európskej únie obsahuje 8 legislatívnych návrhov, 4 nelegislatívne návrhy opatrení a 9 detailných správ je ambicióznou koncepciou a stratégiou s konkrétnymi krokmi smerujúcimi k transformácii energetických systémov Európskej únie smerom k udržateľnému stavu a vytvoreniu jednotného európskeho energetického systému v rámci energetickej únie. Dôraz kladie na prechod k čistej energii, na energetickú efektívnosť, dekoncentráciu, využívanie obnoviteľných zdrojov, rozvoj regiónov a na posilnenie pozície a práv spotrebiteľov, ktorých chce zmeniť na aktívnych prosumerov, teda nielen konzumentov ale aj producentov energie. V prípade realizácie týchto stratégií a cieľov pôjde o najhlbšiu transformáciu energetických systémov za ostatných 100-150 rokov od zavedenia centralizovaných energetických systémov. Slabým miestom ostáva možnosť blokácie uvedených radikálnych zmien a ich nerealizáciu vzhľadom na nedostatočné kompetencie a implementačné nástroje Európskej komisie a ostatných orgánov EÚ vo vzťahu k národným štátom a oproti mocným energetickým korporáciám.
Dobrou správou je, že Slovensko prijalo v rámci týchto dokumentov vyplývajúcich z energetického balíčka Európskej únie Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 až 2030. Vypracovanie novej Energetickej politiky, ktorá bude v súlade s Energetickou politikou Európskej únie a v súlade s kritériami udržateľného vývoja energetiky a ktorá bude zahŕňať aj aspekty regionálneho rozvoja, sa javí ako nevyhnutné. Je jasné, že potrebné zmeny ohľadom energetickej infraštruktúry, obnoviteľných zdrojov energií, obehového hospodárstva, nedostatku vody, dekarbonizácie priemyslu či prechod na ekologickejšiu verejnú a osobnú dopravu sa nezaobídu bez investícií.
Prostriedky z plánu obnovy môžu byť injekciou, no nie komplexným riešením. Potrebujeme teda naštartovať dlhodobé inovačné prístupy a zväčšiť reformné úsilie. Bude nutné vyčleňovať na transformáciu ekonomiky aj naše vlastné zdroje. Odstraňovanie súčasných environmentálnych záťaží a podporu zelenej ekonomiky považujem za investíciu do budúcnosti.
Uvedomujem si vážnosť týchto problémov a taktiež veľké ekonomické prostriedky, ktoré budeme musieť vynaložiť na túto snahu. Tak ako v iných oblastiach, aj v oblasti životného prostredia nie je otázka, čo robiť, ale čo skôr urobiť. Aj v tejto oblasti mi pripadá ako vhodné zhrňujúci výraz správcovstvo. Verím, že sme boli Stvoriteľom povolaní byť dobrými správcami tej časti stvorenstva, na ktoré máme dosah, ktorá je nám zverená. Aj z tohto svojho spravovania sa budeme zodpovedať. Zodpovedne spravovať stvorenstvo znamená rešpektovať jeho životné potreby a prejavy, a samozrejme jeho životné prostredie. Ak človek tieto potreby rešpektuje, žije v harmónii s prírodou a stvorenstvo mu slúži. Ochrana prírody a klímy je univerzálna hodnota vychádzajúca nám ľuďom danej zodpovednosti za našu planétu. Našu Zem sme nevyrobili, bola nám daná do daru. Žijeme tu len určitý čas a musíme ju zachovať a odovzdať v dobrej kondícii pre ďalšie generácie.
Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, vyzývam vás, aby ste hlasovali za navrhované uznesenie, ktoré nasmeruje Slovensko k väčšej ochrane klímy a pomôže nám vysporiadať sa s negatívnymi dôsledkami klimatických zmien.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

30.3.2021 o 11:39 hod.

RNDr. Mgr. CSc.

Ján Szőllős

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:57

Tomáš Šudík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Janko, tento bod považujem za jeden z najdôležitejších, ktorý v Národnej rade prerokovávame a budeme prerokovávať. Vecne, odborne a pomocou faktov si pomenoval všetky problémy, ktoré súvisia s klimatickou krízou.
Sedí tu cirka, keď pozerám, 20 poslancov. Poslanci, ktorí považujú klimatickú krízu za hoax, tu vôbec nesedia. Fakty sa im asi ťažko počúvajú a rovnako aj globistickým skupinám, ktoré svoj zisk dávajú vyššie ako budúcnosť našej planéty.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.3.2021 o 11:57 hod.

Tomáš Šudík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:58

Zita Pleštinská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Chcela by som poďakovať kolegovi Jankovi Szőllősovi za argumentami podložené vystúpenie v tejto rozprave. Klimatická zmena, klimatická kríza je už dekády pomenovaným a predvídateľným rizikom a s istotou vieme, že sa mu nevyhneme. Tak ako preverila akcieschopnosť samospráv celosvetová pandémia nového koronavírusu, zmena klímy a klimatická kríza je a bude ďalšou skúškou, pred ktorou stoja aj samosprávy. Klimatickú núdzu môže vyhlasovať aj región, mesto alebo obec. Prvým mestom na Slovensku, ktoré klimatickú núdzu vyhlásilo, sú Zlaté Moravce. Vážnosť tomuto bodu dáva účasť aj pána ministra životného prostredia Jána Budaja na rozprave k tomuto bodu programu, čo si veľmi vážim.
Ako architektka už dlhšie sledujem fóra o výstavbe rodinných domov. Dávam do pozornosti domáce elektrárne, ktoré v súčasnosti si ľudia nedovolia kvôli vysokej vstupnej cene. Celková cena je okolo 7-tisíc eur a cena batérie sa pohybuje v rozmedzí od 3- do 4-tisíc eur. V mnohých krajinách je to zaužívané. V prípade dotácie, ktorá by znížila vstupné náklady by mnoho ľudí prešlo na fotovoltické články, reálna návratnosť investície pre domácnosť je 10 rokov. Týmto krokom by sa znížilo, znížila na polovicu. Čiže keď chceme pretaviť vlastne túto tému, musíme ju pretaviť priamo aj obyvateľom. A myslím si, že obyvatelia si uvedomujú vážnosť tejto situácie.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.3.2021 o 11:58 hod.

Ing. arch.

Zita Pleštinská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:59

Romana Tabák
Skontrolovaný text
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán poslanec Szőllős, ja vám veľmi pekne ďakujem za vaše vystúpenie. Ja by som len tak chcela vypichnúť, že ľudia hovoria, že neriešime ich problémy. Tak poďme spoločne ľuďom dokázať opak a podporme petíciu, pod ktorú sa podpísalo 120-tisíc ľudí. Ich hlas je mohutný a nesmieme ho ignorovať. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.3.2021 o 11:59 hod.

Bc.

Romana Tabák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:00

Ján Szőllős
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem mojim kolegom za reakcie.
A to, že podobne ako ja som sa snažil v mojej, v mojom vystúpení držať čísel a uvádzať konkrétne veci, tak aj vo faktických poznámkach to zaznelo, že sú dôležité práve konkrétne opatrenia, ktoré pomôžu ľuďom, ktoré nasmerujú aj obyčajného človeka, tak to poviem, k tomu, aby mohol, mohol k tomu prispieť tým, že ušetrí na spotrebe energie vo svojej domácnosti, vo svojom dome a podobne.
Ďakujem za reakcie.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.3.2021 o 12:00 hod.

RNDr. Mgr. CSc.

Ján Szőllős

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
25. schôdza NR SR - 5.deň - B. popoludní - 30.03.2021
 

Vystúpenie v rozprave 13:55

Eduard Heger
Skontrolovaný text
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže sme sa o tomto zákone rozprávali dnes doobeda, verím tomu, že máte všetko v živej pamäti, a tak nebudem vás zdržovať opakovaním toho, čo tu zaznelo. V každom prípade poteším sa vašej podpore. Sú to dobré veci pre ľudí. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

30.3.2021 o 13:55 hod.

Ing.

Eduard Heger

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 14:03

Marián Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 662 zo dňa 30. marca 2021 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie a rozpočet a tiež ústavnoprávnemu výboru, zároveň určila výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť - ústavnoprávny výbor a odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - výbor pre financie a rozpočet. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené bod bodom IV spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1, 2, 3 a 4 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 161 z 30. marca 2021. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

30.3.2021 o 14:03 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 14:22

Eduard Heger
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne (ruch v sále a zaznievanie gongu), pán predsedajúci a podpredseda Národnej rady. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, tak ako pri lex korona... (Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel Gábor, podpredseda NR SR
Poprosím o pokoj v rokovacej sále.

Heger, Eduard, podpredseda vlády a minister financií SR, poverený vedením Ministerstva zdravotníctva SR a Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR
9.
Ďakujem veľmi pekne. Tak ako pri lex korona z dielne ministerstva financií, tak aj pri lex korona z ministerstva zdravotníctva, keďže sme tento zákon tu mali pred pár hodinami a povedali sme si, čo v ňom je, tak vlastne nebudem tú rozpravu zbytočne naťahovať. Ja som avizoval aj zmenu, ktorá, ku ktorej dôjde na výbore pre zdravotníctvo, vlastne tam bol, ak to správne chápem, pozmeňujúci návrh, čiže o tom bude, predpokladám, informovať pani spravodajkyňa.
Takže za mňa len poprosím vás o podporu, opäť sú to veci, ktoré, verím, že ľuďom pomôžu. A čo sa týka tých zmien, ktoré sme urobili, je to naozaj tiež v dobrom záujme pomôcť pri odškodnení ľuďom, aby to bolo naozaj presné, spravodlivé a hlavne aby sa to dostalo k tým ľuďom, ktorým má.
Takže za mňa ďakujem pekne a odovzdávam slovo.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

30.3.2021 o 14:22 hod.

Ing.

Eduard Heger

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 14:23

Jana Bittó Cigániková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, ako spoločná spravodajkyňa predkladám spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona (tlač 478a).
Vládny návrh zákona prerokovali určené výbory, teda ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo ako gestorský výbor.
Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh zákona v stanovenom termíne, vyslovil súhlas s návrhom zákona a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval návrh zákona v stanovenom termíne, vyslovil rovnako súhlas s návrhom zákona a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú obsiahnute, obsiahnuté v časti IV spoločnej správy.
Podľa § 75 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku sa zúčastnil rokovania výboru a predložil svoje stanovisko vo forme pozmeňujúceho návrhu poslanec Ondrej Dostál, ktoré som si osvojila ako spravodajkyňa.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predloženému návrhu zákona (tlač 478) vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom IV tejto správy a stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade návrh zákona schváliť pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa obsahuje 28 pozmeňujúcich návrhov, súčasne výbor navrhol, aby sa o bodoch 1 - 28 hlasovalo spoločne návrho..., s návrhom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 89 z 30. marca, kde ma výbor poveril za spoločnú spravodajkyňu k predloženému návrhu zákona.
Pán predsedajúci, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

30.3.2021 o 14:23 hod.

Mgr. MBA

Jana Bittó Cigániková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:26

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Áno, ďakujem. Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, chcem len stručne poďakovať ministerstvu zdravotníctva za ústretový prístup a v tých veciach, o ktorých som hovoril v prvom čítaní, čo nebolo tak dávno, pred pár hodinami, a ktoré som sa pýtal, či by bolo možné zmeniť v súlade s tým, o čo sme sa pokúšali aj v našom nepredloženom poslaneckom návrhu zákona, o ktorom sme hovorili aj komunikovali s ministerstvom, s kolegom pánom poslancom Benčíkom, s pani poslankyňou Cigánikovou, myslím, s pani poslankyňou Letanovskou, a teda konkrétne veci týkajúce sa dočasnej odbornej stáže. Dohodli sme sa a premietlo sa to aj do toho pozmeňujúceho návrhu, že sa možnosť vykonávania dočasnej odbornej stáže rozšíri z tých pôvodne navrhnutých 90 dní po skončení krízovej situácie na 180 dní. Je to súčasťou spoločnej správy, a teda ďakujem za ochotu akceptovať tento pozmeňujúci návrh, ktorý išiel cez zdravotnícky výbor.
V tej druhej veci, o ktorej som hovoril a ktorá sa týkala zvyš..., zvýšenia informácií, tak síce sa to nedostane do zákona, ale hovorili sme o tom na rokovaní výboru a ministerstvo zdravotníctva má záujem, aby, aby mali záujemcovia o dočasnú odbornú stáž viac informácií o možnostiach vykonávania dočasnej odbornej stáže. Teda bol som informovaný, že časť tých informácií už je zverejňovaná aj v anglickom jazyku, nielen v slovenskom jazyku. A teda stále, stále dúfam, že, že tých informácií bude viac vrátane informácií o konkrétnych poskytovateľoch ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorí majú nedostatok či už lekárov, alebo zdravotných sestier, pôrodných asistentiek a ktorí by ten nedostatok mohli riešiť aj takým spôsobom, že, že zamestnajú niekoho vo forme odbornej dočasnej stáže, teda myslím zdravotníckych pracovníkov zo, zo zahraničia. A asi by bolo lepšie, keby to bolo v zákone, ale, ale teda dôležité je, aby tie informácie boli zverejňované. A teda verím, že aj v tomto smere nastane smerom do budúcnosti nejaký pokrok a tých informácií bude viac a budú na jednom mieste a ten inštitút sa začne využívať širšie, ak to bude ešte potrebné.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

30.3.2021 o 14:26 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video