25. schôdza

Toto boli všetko písomne prihlásení rečníci do rozpravy. Pán podpredseda parlamentu. Teraz sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásili dvaja páni poslanci.
Nech sa páči, pán poslanec Ondrej Dostál, ako prvý.

Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, chcel by som reagovať na niektoré veci z rozpravy, na ktoré som nemohol reagovať, lebo zazneli vo faktických alebo mi neostal čas, teda napríklad na pána podpredsedu, podpredsedu Blanára.
To je hlboké nedorozumenie, že tento zákon je na základe vyhlášky. Tá vyhláška stanovovala, keď na základe vášho zlého zákona slovenský občan prišiel o štátne občianstvo Slovenskej republiky, tak za akých okolností mu možno to štátne občianstvo vrátiť, nanovo udeliť bez toho, aby musel, musel spĺňať nejaké iné podmienky. Čiže stratil štátne občianstvo a potom mu ho Kaliňák vrátil. To, čo sa navrhuje teraz, je, že ak sa budú spĺňať nejaké podmienky, tak sa štátne občianstvo Slovenskej republiky strácať nebude. To je teda dosť zásadný rozdiel, a aj keď ja s tou podmienkou nesúhlasím, že 5 rokov, ale je zásadný rozdiel, ak takýmto občanom umožníme nadobúdať štátne občianstvo iného štátu bez toho, aby stratili slovenské štátne občianstvo, a medzi vaším riešením, že ho stratia automaticky zo zákona a potom na základe vyhlášky môžu si ponížene požiadať a dostanú, dostanú ho naspäť.
Tá formulácia, pokiaľ ide vrátenie štátneho občianstva tým, ktorí v čase jeho straty v dôsledku nadobudnutia iného štátneho občianstva spĺňali tú podmienku 5 rokov, je aj v tom zákone, že môže, to je, to je to, čo je porovnateľné, porovnateľné aj s vyhláškou. Čiže ani tam nebude povinnosť a podľa môjho názoru je to problém. Ak sa dohodneme, že nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva za určitých podmienok nie je dôvodom straty, tak ani do minulosti by nemal byť dôvodom straty a malo by byť nárokovateľné, že taký žiadateľ získal občianstvo. Ale ten zásadný rozdiel oproti stavu doteraz je, že nebudú strácať aspoň tí občania, ktorí budú spĺňať podmienky, v dôsledku nadobudnutia iného občianstva, slovenské štátne občianstvo. O tých podmienkach, dúfam, že sa budeme ešte baviť v druhom čítaní.
Pán poslanec Kočiš tu minimálne v dvoch faktických poznámkach povedal, že každý, kto nadobudol cudzie štátne občianstvo, vedel, aké to bude mať následky, a teda že vedome nadobudol cudzie štátne občianstvo a vedome stratil, stratil slovenské štátne občianstvo. A je teda rozdiel vedieť a chcieť. Vedieť je vedomosť a chcieť je vôľa. Môžme si do zákona napísať, že napríklad keď niekto má aj iné štátne občianstvo a kúpi si červené auto, tak stratí slovenské občianstvo. Áno, každý, kto si kúpi červené auto v situácii, keď má aj iné štátne občianstvo, bude vedieť, že ak si to červené auto kúpi, tak stratí slovenské štátne občianstvo. Ale prejav vôle kúpiť si červené auto nie je prejavom vôle stratiť slovenské občianstvo. Rovnako vôľa nadobudnúť občianstvo iného štátu neznamená automaticky vôľu stratiť slovenské občianstvo. A my nesankcionujeme ani spáchanie priestupku, alebo trestného činu vraždy napríklad stratou slovenského občianstva, ale sankcionujeme nadobudnutie štátneho občianstva iného štátu. Zdá sa mi to absurdné.
Skôr by som sa teraz chcel vrátiť ešte k tomu, čo, čo hovoril pán poslanec Vetrák o tom, že ako sa slovenská diplomacia mohla alebo nemohla snažiť. Obávam sa, že nie je v silách slovenskej diplomacie zmeniť zákon iného štátu ani, ani v silách predsedu vlády Slovenskej republiky, ani Úradu zahraničných Slovákov, ani, ani inej inštitúcie na Slovensku. A pokiaľ je pre zástancov súčasného stavu alebo zástancov toho, že má dochádzať k strate slovenského občianstva na základe nadobudnutia občianstva iného štátu, existencia maďarského zákona o štátnom občianstve, ktorý umožňuje získavať štátne občianstvo Maďarska aj bez pobytu na území Maďarska, tak toto, toto, obávam sa, že my nemáme ako vyriešiť. My môžme vyriešiť to, ako sa my budeme konať, chovať k vlastným občanom a či im budeme aj naďalej odnímať občianstvo proti ich vôli.
S tým, čo hovorila pani poslankyňa Pleštinská, môžem len súhlasiť. Nikto by nemal strácať občianstvo proti svoje vôli, len teda pripomínam, že tento zákon, aj keby bol schválený v tejto forme, tak sa na tom zmení iba to, že menej ľudí bude strácať občianstvo proti svojej vôli, ale naďalej, naďalej nejakí, nejakí budú, a to vidím ako principiálny problém.
A posledná vec, ku ktorej by som sa chcel vrátiť, to sú tí zahraniční Slováci alebo krajania, lebo to nie je viazané na, na etnickú príslušnosť k slovenskej národnosti. A teda možnosť, že by získavali štátne občianstvo aj bez splnenia tej všeobecnej štandardnej osemročnej dĺžky pobytu na území, území Slovenskej republiky, čo vítam.
A teda, mimochodom, pán poslanec Blanár, ako to aj už zaznelo, myslím, že do roku 2005 aj slovenský zákon umožňoval nadobúdať slovenské štátne občianstvo zahraničným Slovákom bez toho, aby tu mali trvalý pobyt. Čiže my sme robili niečo až do roku 2005, čo keď teraz urobí iný štát vo vzťahu k našim občanom, tak tých občanov potrestáme tým, že stratia slovenské štátne občianstvo. Ten návrh je, že ak, ak by žiadal o slovenské občianstvo niekto, koho predkovia rodičia, prarodičia, praprarodičia boli štátnymi občanmi Slovenskej republiky narodenými na území dnešnej Slovenskej republiky, tak mu možno udeliť štátne občianstvo aj bez tej podmienky osemročného, osemročného pobytu.
A myslím, že oddelene od tej otázky strácania štátneho občianstva, lebo chápem, že tam je to politikum silnejšie, by sme mohli a mali hovoriť aj o tom, či pre túto skupinu osôb ponechať podmienku, podmienku pobytu, alebo im umožniť získať slovenské občianstvo, ak majú slovenských predkov, aj bez toho, aby mali pobyt na území Slovenskej republiky, lebo sú to ľudia, ktorí majú aj slovenskú identitu, možno nie, nie etnickú, ale, ale majú vzťah k Slovenskej republike, sú to ľudia, ktorí majú predkov žijúcich, žijúcich na Slovensku. A možno, keby ten osud ich predkov bol trochu iný, dodnes by viacerí z nich mali slovenské občianstvo, ale mali sme tu dramatické 20. storočie plné dvoch totalitných režimov, studenej vojny, špecifické podmienky v niektorých krajinách.
Myslím si, že by sme sa nemali brániť tomu, ak sú ľudia vo svete, ktorí majú pôvod zo Slovenska a chcú byť slovenskými občanmi. Myslím si, že to nie je na škodu, ale na prospech Slovenskej republiky. A aj o tomto by sme mali v rámci druhého čítania hovoriť.
Ďakujem.

Na vaše vystúpenie evidujem tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Eduard Kočiš.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, nemyslím si, že vo svojej rozprave ste správne a presne pomenoval môcť a vedieť, pretože každý jeden občan Slovenskej republiky, ktorý má občianstvo Slovenskej republiky, ale žije v zahraničí, si musel dať presne na misku váh, čo prijatie občianstva iného štátu mu v jeho živote prinesie a čo mu v jeho živote vezme. To znamená, že nemôžem sa stotožniť s vaším vyjadrením, že títo občania boli donútení. To v žiadnom prípade.
Takže nemyslím si, že keď bol prijímaný tento zákon v roku 2010 v skrátenom legislatívnom konaní, ja nebudem tvrdiť, že je to štandardný zákon, naozaj má veľa nedostatkov, ale tuná v pléne Národnej rady Slovenskej republiky bol prijatý v skrátenom legislatívnom konaní, čo je dosť kontroverzné, ale bol prijatý, veď aj vaše zákony mnohé boli prijaté v skrátenom legislatívnom konaní a tiež boli veľmi kontroverzné.
Ale naozaj tento zákon bol prijatý ako reakcia na zákon, ktorý prijala maďarská vláda, resp. maďarský parlament, ktorý umožňoval získavať občianstvo občanom Slovenskej republiky maďarskej národnosti v prípade ich záujmu. To znamená, že tento zákon bol naozaj postavený na ochrane a obrane Slovenskej republiky voči tomu, aby občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti mohli prijímať toto občianstvo. A či už by s tým boli spôsobené nejaké škody alebo či by to spôsobilo nejakú vnútropolitickú alebo inú problematiku, to naozaj ťažko povedať. Je to na dlhú polemiku. Ale nemyslím si, aby sme sa mali takto príliš horlivo púšťať do týchto zákonov. Skúsme to nechať na nejaký voľný priebeh.
Ďakujem pekne.

Nech sa páči, pán poslanec Milan Vetrák má tiež faktickú poznámku.

Ďakujem pekne za slovo. No je tu aj tá otázka celkovo a padla tu aj zo strany niektorých poslancov a Ondrej Dostál o tom hovoril síce nie tak priamo, ale vo svojom príspevku to tiež spomenul, že či je takto nastavený zákon dobrý, či by sa mal prijímať teraz, nemal by sa prijímať teraz. No tento zákon sa už diskutuje niekoľko mesiacov. Podľa mojich informácií on v princípe bol na jeseň hotový a odvtedy sa o ňom diskutuje, len nie v parlamente. A viaceré strany terajšej vládnej koalície aj sľúbili voličom, že takýto zákon prijmú, čiže majú na to mandát a o tomto by tá diskusia nemala byť, že či vôbec teraz.
No teraz, lebo v priebehu týchto štyroch rokov, čo najskôr, pretože keď idete niekde do zahraničia a spýtate sa Slovákov v zahraničí, že aké sú ich dve najväčšie požiadavky, tak jedna je elektronické voľby zo zahraničia a druhá je zrušenie zákazu dvojitého občianstva bez obmedzení. Ako drvivá väčšina vám povie toto. Nemá žiadne väčšie priority, ako sú tieto dve. Čiže o čom by chceli niektorí diskutovať a odkladať to o rok, o dva? Už dávno to malo byť prijaté. A súhlasím s tým, čo aj pán poslanec Dostál hovoril, s tým odôvodením, nebudem to opakovať, len pozastavím sa chvíľu pri tej časti, ktorá súvisí so slovenskou diplomaciou, a prečo som, prečo som to spomínal, pretože jeden z mojich predrečníkov, myslím, že to bol pán podpredseda, hovoril, že malo by sa to riešiť diplomatickou cestou. A preto som ja sa pýtal a naozaj je to otázka teda namieste, ak toto by mala byť tá cesta, že čo urobila tá slovenská diplomacia za posledných 10-11 rokov. A povedzme si úprimne, že čo urobila aj za ten posledný rok, lebo to, že prečo je to teraz v takom znení, v akom je, súvisí aj s tým, čo nám hovorila slovenská diplomacia teraz už za tejto novej vlá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Poslednú faktickú poznámku má pán poslanec Peter Osuský, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No zriedka som bol v živote v tak rozorvanej pozícii ako pri tejto rozprave, do ktorej som preto ani veľmi nezasahoval. Toto je môj malý príspevok. Stáli sme tu s Ondrom v opozícii, brániac právo občanov na svoje občianstvo, a poukazovali na to, že odnímali občianstvo v dejinách nám blízkych len nacisti a komunisti. Tí vyobčaňovali ľudí, previezli ich za fiktívnu hranicu Viedenskej arbitráže zbavených občianstva, tých, čo boli doma, zbabili majetku a naložili do dobytčákov. To isté robili Rusi, komunisti, teda aby som bol presný, so Solženicynom, my s Pavlom Kohoutom a považovali sme to za protiústavné.
Rovnako ale nie zdravé je to, čo bolo príčinou tohto problému. To je rozdávanie občianstva. A teraz odídem zo vzťahu Maďarsko - Slovenská republika a rád podotýkam, že to, čo tu furt zaznieva, že čo urobila diplomacia. No na diplomaciu vždy treba dvoch. To znamená, je výborné obviňovať jednu stranu, že to nedohodla s tou druhou.
Ale ja vám poviem jednu vec. Ruská federácia rozdáva občianstvo v Pribaltike, rozdáva ho vo východnej, na východnej Ukrajine a je, možno, že slyším trávu růst, ale možno to môže mať neblahý následok v tom, že jednoho dňa sa rozhodne chrániť svojich občanov v týchto krajinách. A to už sme len krok od Heim ins Reich a Henleina.

Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči.

Ďakujem kolegom za reakcie. Pán poslanec Kočiš, ja som nehovoril nič o skrátenom legislatívnom konaní, aj keď áno, aj to bolo, to bolo bizarné, že v priebehu jedného dňa bez splnenia akýchkoľvek podmienok to bolo, to bolo prijaté v roku 2010 na sklonku prvej Ficovej vlády. Povedali ste, že je to ochrana Slovenskej republiky proti tomu, aby občania Slovenskej republiky mohli prijímať občianstvo iného štátu.
No hlboko s vami nesúhlasím, že Slovenskú republiku je potrebné chrániť pred jej vlastnými občanmi, ktorí majú tú drzosť, že z nejakých dôvodov, ktoré oni sami považujú za dôležité, sa rozhodnú, že nadobudnú občianstvo iného štátu. Zrejme teda sa ani nezhodneme na tom, či to je vôľa, lebo byť si vedomý nejakého dôsledku, neznamená prejaviť vôľu to spraviť. A ešte raz vám to môžem zopakovať, to červené auto. Keď mám vôľu kúpiť si červené auto, neznamená to, že mám vôľu stratiť slovenské občianstvo, keď viem, že v zákone, v zlom zákone je napísané, že nadobudnutím červeného auta strácam slovenské občianstvo. Nie je to ten istý prejav vôle.
Pán poslanec Vetrák, no, zotrvávam na tom, že diplomatickou cestou to asi, asi nie je možné riešiť, lebo nie je v našich silách presvedčiť, presvedčiť Maďarskú republiku. Maďarsko už teraz, a teda v tomto ohľade je podporujem aj požiadavky zahraničných Slovákov, aby sa umožnilo bez obmedzení nadobúdať dvojaké občianstvo.
A na kolegu Osuského nestihnem zareagovať.