25. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Takáč, vy ste sa okrajovo dotkli jednej témy, a to je realizovateľnosť eurofondov pre slovenských poľnohospodárov, kde musím konštatovať, že pre slovenského poľnohospodára získať eurofondy je extrémne náročná vec, keď jednoducho si nemá platiť nejaký stuff ľudí okolo seba, ktorí mu budú pomáhať s vypracovaním projektov. Toto je napríklad obrovská výhoda všetkých holandských, rakúskych a kadejakých zahraničných poľnohospodárov, ktorí jednoducho si ten stuff dovoliť môžu. Ten slovenský poľnohospodár si to dovoliť nemôže. Čiže my musíme sa začať zapodievať aj zjednodušením prístupu k eurofondovým peniazom pre slovenských poľnohospodárov. To je ale len jedna časť problematiky.
Druhá časť problematiky a pre mňa... pán Galis, nevyrušujte! Druhá časť problematiky je pre mňa - kontrolné mechanizmy. Ja rozumiem, že na Poľnohospodárskej platobnej agentúre sa dialo kadečo. Ale zas my nepoďme z extrému do extrému, že na jednej strane to bolo uvoľnené tak, že si tam robil každý, kto chcel, čo chcel a teraz ideme do druhého extrému, že vyčerpať eurofondy v poľnohospodárstve je jednoducho pomaly nemožné. Lebo na jednej strane sa neviete dostať k projektu, na druhej strane, keď už sa k nemu dostanete a žiadate o záverečné čerpanie, tak dostanete takú kontrolu, že tá kontrola ide, proste tá kontrola už dneska robí všetko pre to, aby ste ten fond nevyčerpal. Ona sa nesnaží pomôcť nejakým ľudským prístupom nájsť riešenia, ale robí všetko pre to, aby ste ten fond nevyčerpali.
Ja niekedy mám pocit, že tí kontrolóri ako keby boli motivovaní nejakou finančnou odmenou, percentom z toho, čo všetko nájdu. Ale to je choré! Takto ubližujeme celkovo slovenskému poľnohospodárstvu. Proste jednoducho tie drobné chyby, tie ľudské chyby my musíme vedieť akceptovať, keď tí poľnohospodári robia v tých čerpaniach.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Súhlasím, že sa tam vypichuje jedna časť. Beriem aj to, že vlastne bude ten zákon komplexne, že sa pripravuje. Tá ročná výpovedná lehota v určitých častiach, samozrejme, áno, je to veľmi dobrá vec. Ale ako povedal Rišo, tam, kde sú záväzky, tam by sa to malo nejako upraviť, aby nedošlo k tomu, že sa zmaria možnosti čerpania tých rôznych dotácií žiadateľov.
Tak ja by som možno v tej výpovednej lehote okrem, ako to povedal Rišo Takáč, okrem tých možností alebo okrem tých vecí, kde je záväzok voči tretím stranám, toto by som vynechal. Lebo ak tam naháme ročnú aj tak a môže dôjsť potom k tomu, čo on hovoril, to by bol veľký problém a tá ročná lehota mne ako nevadí v ostatných veciach, ale možno v tom, kde sú tie zmluvy na 5 - 7 rokov a podmienené sú tým, že tam bude toľko trvať a že sa nemôže vypovedať ani časť, tak to by bol asi problém.
Druhá vec, čo ma tam zaujala. Tak špekulatívne prenájmy pôdy zahraničným rôznym investorom, akože "investorom", sa dejú aj teraz a je s tým problém. Lebo oni tú pôdu neobhospodarujú, len sa dostali nejak k nájmu alebo sa to snažia skúpiť. Maximálne to pokosia. Potom tie balíky niekde zahrnú alebo strčia niekde, ja neviem, do rôznych roklín a tam to zapália, prípadne do lesa a ostáva to tam, ešte čerpajú na to aj dotácie, tak ja si myslím, že štát by mal tuto zasiahnuť a skúsiť možno spraviť tak, aby sa zahraničný vôbec kapitál nedostával k našej pôde. Lebo pôda je jediná vec, čo sa nedá vyrobiť. Myslím si, že pustiť ju zahraničným investorom alebo za hocijakým spôsobom nie je pre Slovensko výhodné. Pre nás je výhodné, aby sme si tú pôdu obhospodarovali sami a pomohli našim ľuďom, aby tú pôdu obhospodarovali.
A čo sa týka ceny, čo ste hovorili. Tak nielen prenájom ceny je najnižší, jeden z najnižších, ale aj predaj pozemkov alebo cena za pozemky je jedna z najnižších. Preto si aj myslím, že k tomuto dochádza a že je nízka, nevadí, ak ju kupujú ako naši, a preto by som bol rád, keby sa to nejako legislatívne upravilo, aby sa dalo pôdu kupovať len slovenský investor, aj prenajímať, ak je to možné.

Ďakujem pekne za slovo. Kolega Takáč, chcem ťa podporiť v tvojom vystúpení, pretože rovnako moje poznatky, ktoré som v predmetnej oblasti v diskusiách s poľnohospodármi získal, ma vedú k záveru, že predložený návrh nemožno podporiť. A to je dôvod, prečo chcem pripustiť, že nie je tento zákon dobre pripravený. Pretože aj keď zdanlivo predkladatelia idú správnym cieľom, chcú umožniť totižto vlastníkovi pozemku, aby sa sám rozhodol, komu túto pôdu prenájme, myslím si, že konečný efekt môže mať opačné výsledky.
Ďalej by som chcel poukázať, že prvý novelizačný bod zbytočne zavádza ďalšiu administratívnu byrokratickú záťaž pre podnikateľov o pôde a neviem, ako sa najväčší bojovník pán minister Sulík postaví k tomuto, že zavádzame ďalšie byrokratické opatrenia.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem za slovo. Faktom je to, že na Slovensku v skutočnosti vlastník nevie sa dostať k svojej pôde. Tu sa dejú veľmi čudné veci. Vy prenajmete pôdu a chcete sa k nej dostať alebo kúpite si pôdu a vy sa k tej pôde jednoducho nemôžte dostať. Najviac, koho tu vnímam ohrozených, tak sú to práve malí farmári a drobní farmári. Jednoducho tam je obrovský problém.
Čo sa týka nájmu, tak ako to bolo spomenuté, že tie výpovedné lehoty pri nájme na dobu určitú, navrhoval by som, aby aj pri týchto nájmoch boli výpovedné lehoty trojmesačné. Aby vlastníci pôdy aj nadobúdatelia, vlastníci noví, keď kúpi malý farmár pôdu, aby jednoducho k tej pôde sa dostal.
U nás na východnom Slovensku je skúsenosť taká, že vy si kúpite pôdu a ten veľký farmár, on vám ju jednoducho nevydá. Ani vám ju nechce vydať. Toto sú obrovské problémy.
Spomínané pozemkové úpravy. Viete, kopec miliónov sa vyhodilo na tie pozemkové úpravy, ale ten efekt je úplne minimálny. Dobre, prevedieme to z é-čkového stavu do c-čkového, ale my reálne, my nemáme ani len vytýčené katastrálne cesty v chotári a nieto ešte, že by sme ich mali realizované. Krížom-krážom sa takto chodí. Veľkí poľnohospodári berú dotácie, rozorané sú cesty, a to sú ostatné plochy a platia nájomné ako keby za ornú pôdu. Za ostatné plochy je predsa iný nájom, iná daň, ako je za poľnohospodársku pôdu.
Čo sa týka tých pozemkových úprav, obávam sa, pri takomto postupe, aký doposiaľ je, vôbec sa tieto veci nevyriešia a špekulatívne nájmy a kúpy ako pozemkov. Viete, to nielen teraz sa deje, že zahraniční vykupujú, ale to už roky vykúpili a tá konkurencia, tá pôda neni až taká drahá, ale pre našich... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Budem tak všeobecne odpovedať. Zhrniem.
Ja si osobne fakt reálne myslím, že navrhnutá novela pôvodne nezodpovedá tomu svojmu cieľu, ktorí kolegovia poslanci chceli, chceli deklarovať. Myslím si, že toto spôsobí takú nestabilitu podnikateľského prostredia v rámci poľnohospodárstva.
Ja by som chcel ešte podotknúť, že ja si myslím, že to je reálny problém, že k našej poľnohospodárskej slovenskej pôde sa dostávajú zahraniční rôzni poľnohospodári, či sú to Dáni, Holanďania, Rakušáci, Nemci. Toto je problém. Nemôžme sa vyhovárať len na to, že u nich je cena vyššia, u nás je nižšia, tak si to môžu dovoliť. Musíme spraviť podľa mňa legislatívne kroky na to, aby sme to dokázali nejakým spôsobom obmedziť, keď v iných krajinách Európskej únie to dokážu obmedziť.
A poviem ešte, poprosil by som pani kolegyňu Halgašovú, keby mi zodpovedala tie dve veci z hľadiska toho jej pozmeňováka v tom ods. 12, § 12 ods. 4 tá posledná veta. Tá z hľadiska tej právnej neistoty, či je to výpoveď a oznámenie. A potom ešte, ako chcú riešiť to, kde aj pán kolega Borguľa sa tu síce dotkol toho okrajovo, ale ja hovorím o environmentálnych projektoch, záväzkoch, ktoré vyplývajú z uznesenia vlády 75/2015, ktoré hovoria o nejakých 5- až 7-ročných projektoch na poľnohospodárskych, poľnohospodárskej pôde, ktorá trvá 5 až 7 rokov, kde oni majú určité záväzky. Dostávajú na to nejaké dotácie a v prípade, že bude jednoročná výpovedná lehota, tak môže dôjsť k tomu, že im nejaký vlastník vypovie časť nejakého pozemku a oni budú musieť, budú musieť proste vrátiť všetky, všetky financie a padne im celý projekt. Toto je podľa mňa pri tej ročnej výpovednej lehote ohrozenie a môže nastať s týmto problém a nebodaj nejaké špekulácie budú ešte v tom, že to budú niektorí aj úmyselne robiť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela teda zareagovať, teda odpovedať na vaše otázky.
Pokiaľ ide o čerpanie eurofondov a tie vaše pripomienky ohľadne nedostupnosti a záťaži, chcela by som pripomenúť, že práve za pôsobenia predchádzajúcich vlád tieto eurofondy neboli dostupné. Vidíte sami, aké zistenia vyplávali na povrch, že museli dávať 18- - 20-percentné úplatky na to, aby boli vôbec schválené tie ich projekty, a teda vlastne rozdeľovali sa podľa subjektívnych kritérií.
Tu chcem upozorniť na to, že už v máji dáva ministerstvo pôdohospodárstva výzvy na 4.1 a na 4.2, 6.3 a tak ďalej, kde sú zaručené, už teraz vlastne ubezpečili, že všetky subjektívne kritériá pôjdu von a projekty sa budú posudzovať výlučne na základe objektívnych kritérií jasne stanovených pravidiel.
Pokiaľ ide o ročnú výpovednú lehotu, ako ste sa pýtali, tam predsa nejde o to, že keď sa uzavrie raz nájomná zmluva na dobu určitú, 15 rokov napríklad, a sú tam teda, čerpajú vlastne projektové podpory, a teda podpory v rámci ekologizácie, tak po skončení tejto zmluvy tu ide o to, keď sa neozve ten vlastník, že je nedostupný, tak až v tom prípade sa, vlastne táto nájomná zmluva má ročnú výpovednú lehotu. Čiže tu nejde o žiadne prekážky v rámci týchto projektov.
Pokiaľ sa pýtate na § 12 ods. 4 poslednú vetu, je to oznámenie. To sme tam pridali na základe pripomienky OLAP-u - Odboru legislatívy a aproximácie práva - s tým, že to oznámenie by tam ani nemuselo byť, pretože je to opätovne zaťaženie len toho vlastníka pôdy, ktorý vôbec by nemusel mať povinnosť oznamovať pôvodnému užívateľovi, že sa tu nejaká nájomná zmluva uzatvorila, pretože ak sa uzatvorí nájomná zmluva s novým užívateľom, tak predpokladáme, že ten nový užívateľ sa bude starať o to, aby si vysporiadal tieto svoje práva a povinnosti. Takže to je len oznamovanie a z dôvodu, aby nevznikol nejaký, nejaký chaos na tej pôde.
A, pán Stredák, vy ste boli na ministerstve pôdohospodárstva osem rokov, takže mali ste možnosť usporiadať všetky tieto pozemkové práva a zákony tak, aby boli v poriadku, žiaľ, nestalo sa tak.
Takže toľko v krátkosti. Zatiaľ ďakujem.

Ďakujem. Odpoviem k poslednej veci, čo ste hovorili, že bola možnosť to usporiadať. Vy ako navrhovatelia tejto novelizácie vstupujete do práv a ustanovení, ktoré sa dostali v priebehu roka 2018, a boli výsledkom zovšeobecnenia desaťročnej skúsenosti z aplikácie predchádzajúcich ustanovení a boli formulované ako rozumný kompromis medzi, medzi ministerstvom väčšinou poľnohospodárskych samospráv a záujmových organizácií. To je fakt, to je realita, pani kolegyňa. Ten stav predtým bol úplne iný a vy ste začali hneď tú PPA-čku a neviem čo všetko, ale moja otázka znela úplne inak.
Ja hovorím o tej ročnej výpovednej lehote. My sa asi nerozumieme úplne podľa mňa, lebo aj keď končí nejaká nájomná zmluva, on v poslednom roku začne nejaký, na základe toho uznesenia vlády z roku 2015 začne nejaký, poviem príklad, sedemročný environmentálny nejaký projekt so záväzkom, tak reálne tam hrozí to, že sa zablokuje prístup k tejto podpore, to hoci k tomu vypovie čo i len na, poviem príklad, desiatich metroch štvorcových, tak tým pádom mu padá celý projekt, bude musieť vrátiť peniaze. Toto je tam podľa mňa reálny problém. Vy tvrdíte, že nie je, ja hovorím, že áno. A, samozrejme, že potom, keď si to schválite, tak ukáže až prax, či to bol problém, alebo nie, ale ja si myslím, že to riziko tam reálne fakt je.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, ja som takisto, podobne ako kolega Takáč tu spomínal, očakával, že zákon 504/2003 o nájme poľnohospodárskej pôdy že príde v nejakom komplexnejšom znení, ale oceňujem aj túto drobnú iniciatívu a predpokladám teda, že ten pozmeňujúci návrh, ktorý ste tu predniesli, že asi aj prejde. Ja ho práve vnímam pozitívne, že to bude vylepšenie postavenia vlastníka teda z doterajšieho pohľadu, bude to v podstate vylepšenie jeho právomocí.
Chcel by som sa však opýtať jednu vec, komunikovali sme už pred začatím schôdze a nebolo mi tam jasné, v tom § 12 ods. 4 začína sa tá prvá veta "Ak oprávnený užívateľ..." hej a tak ďalej. A tam je tá odvolávka pod čiarou, ktorá sa odvoláva na zákon 229/1991, ktorý vlastne hovorí o tom, že kto je oprávnený užívateľ. A moja otázka bola, či to isté postavenie ako oprávnený užívateľ bude mať aj tá tzv. iná osoba, ktorá by, keď to nazvem, na ten poľnohospodársky trh, alebo keby vstúpila do tých vzťahov, či tiež budú pre ňu platiť v podstate tieto lehoty. A keď teda pošle nájomnú zmluvu alebo návrh nájomnej zmluvy tomu vlastníkovi, keď ten vlastník do dvoch mesiacov neodpovie, či aj pre tú inú osobu platia tieto lehoty takisto ako pre toho oprávneného užívateľa.
V úvodnom slove ste spomínali ten neporiadok, aký tu máme od revolúcie. Na jednu parcelu že v priemere pripadá 12 vlastníkov, bolo to tu aj teraz v tých faktických poznámkach v niektorých spomenuté, že tým riešením sú pozemkové úpravy a je to v podstate obrovský dlh voči obyvateľom a vlastníkom. Ja len chcem povedať, že tie niektoré pozemkové úpravy vyzerajú skôr ako kozmetické úpravy, neni to vždy tak doslovne to prekreslenie é-čkového stavu do c-čkového, ale niekedy naozaj tie parcely ostanú rozkúskované a možno fakt sa zhrabnú len tie milióny. A jediný ten prínos tých pozemkových úprav je možno len v tom, že v istých podieloch získate parcely, kde ste možno zapísaný v 1/1, ale čo sa týka ucelenosti tých parciel v rámci katastra, tak možno nedosiahnete žiadne ucelenia a zase máte tie pozemky len rozhádzané. Čiže možno aj na to by sa trebalo pozrieť a, a lepšie realizovať tie projekty. Ja len toľko.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja si myslím, že urýchliť pozemkové úpravy je prvoradé. Keď som sa spýtal, že prečo z fondu obnovy nejde nič na pôdohospodárov, tak mi vtedy niekto z predkladateľov alebo z vládnych poslancov povedal, že ide 30 mil. na pozemkové úpravy, ale to nejde z fondu obnovy, ale to ide normálne z rozpočtu, ktoré bolo dopredu navrhnuté, tak dúfam, že s týmto sa nezabrzdí a pohne sa skôr, lebo toto je tá vec najdôležitejšia. A že tie pozemkové úpravy budú aj tam hlavne, kde ich treba, a nielen na miestach, kde rôzni developeri chcú stavať, lebo zatiaľ sa to zneužíva len na to a vôbec nie na to, aby sme scelovali poľnohospodársku pôdu tam, kde je to fakt potrebné. To je jedna vec.
A ja si myslím, že každé aj keď malé lepšie postavenie vlastníkov je prínos, tak preto aj ja vítam túto úpravu, ako v tom mal môj predrečník pravdu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Filip, tvoja, tvoja rozprava bola značne, značne pravdivá a z veľkej časti vychádzaš zo svojej praxe. Čiže tu ja chcem len povedať, že naozaj tá byrokratická záťaž v rámci žiadateľov a hlavne tých malých žiadateľov, ktorí sú väčšinou diskriminovaní pri možnosti žiadať nejakú dotáciu v rámci svojho pozemku alebo pozemku, ktorý majú dlhodobo, v dlhodobom nájme, alebo pozemku, na ktorý sa chystajú dávať dlhodobý nájom, je značne obtiažna a veľmi komplikovaná a vždy sú uprednostňovaní hlavne tí veľkí žiadatelia.
Kolega Suja tuná veľmi trefne poznamenal, že úpravy pozemkov sú skvelá vec, ale nie v lokalitách, kde naozaj sa chystajú veľké developerské projekty, ale najmä v lokalitách, ktoré naozaj by mali slúžiť na poľnohospodárstvo alebo pôdohospodárstvo. Čiže toto musíme značne rozlišovať a v tom by mal byť ustálený nejaký konsenzus a nedávať to len ako nejaké vzletné a prázdne frázy.
Čo sa týka tohto návrhu zákona, chcem vyzdvihnúť, že, áno, je tam značne upravené a dobre upravené vzťah pôvodného užívateľa s novým vlastníkom pôdy a s pôvodným vlastníkom pôdy, toto kvitujem, ako je to veľmi, je to vcelku dobre nastavené.
Čo sa týka pozemkových úprav zo stavu E na stav C, ja si myslím, že je to dlhodobý proces, dlhodobý problém procesový, ktorý tuná máme desiatky rokov, teda veľmi, veľmi veľa rokov dozadu, nielen pozostatky z nejakého bývalého režimu, ale tiahne sa to veľmi ďaleko.
A čo sa týka oprávnených užívateľov, skrátenia lehôt, čo sa týka tých odpovedí, tak to považujem naozaj za veľmi dobrý krok a snáď to aj pomôže.
Takže veľmi pekne ďakujem a skúsime to spraviť možno, ešte možno lepšie. Vďaka.