27. schôdza

Ďakujem všetkým pánom poslancom za reakcie na moje vystúpenie. Ale dovoľte mi, aby som na úvod tejto faktickej odpovede povedal, že viete, je to niečo, čo je naozaj mrazivé, že ani jeden z koaličných poslancov sa nepostavili na obhajobu toho, čo som ja povedal na úvod, alebo na vlastne vyvrátenie toho, čo som povedal na úvod, keď som povedal, že predseda vlády pán Heger vlastne vyjadril poďakovanie a nebol schopný urobiť objektívnu sebareflexiu, poďakovanie bývalému premiérovi za to, čo sa tu udialo, a pritom on je zodpovedný za celý ten chaos, ktorý tu nastal. A vy to dobre viete, preto ste sa ani jeden z koaličných poslancov neprihlásili, že tomuto pánovi poďakoval za to všetko, čo sa tu udialo za ostatný rok. Toto je naozaj mrazivé a ja to neviem ani ináč vysloviť iba to, že pokračuje v podstate druhá vláda expremiéra Igora Matoviča.
Ale predsa len zareagujem na niektoré faktické poznámky.
Pán Vážny, áno, hovorili o použití 1,5 mld. eur ako pomoc pri COVID-e, ale sľubovali jednu miliardu mesačne. Čo iné to môže byť ako oklamanie voličov nielen v to, čo robili pred voľbami, ale aj po voľbách, akým spôsobom boli oklamaní voliči.
Pán kolega Kamenický, ďakujem za doplnenie vlastne významu, zdevalvovaného významu slova transparentnosť, pretože to sa ani ináč nedá nazvať.
A, pán kolega Takáč, nielenže útočia, ale aj prehadzujú zodpovednosť neustále na druhých, na lekárov, na odborníkov, na ľudí, na opozíciu, ale oni sú úplne v poriadku.

Páni a dámy, odporúčam nabiť vaše zbrane a môžte sa začať hlásiť do faktických, myslím si, že aj vopred. Takže dúfam, že ste mali dobrý obed. Mrzí ma, že nie sme tu v hojnejšom počte, možno by sa zišlo. A dovoľte teda, aby som vystúpil; koľko mám, dvadsať minút? A by som možno išiel na to tak trošku sumarizačne. A hoci sa patrí teraz pri schvaľovaní nového programového vyhlásenia vlády pozerať sa do budúcnosti, myslím si, že zároveň by sme sa mohli pozreť trošku aj späť.
Priznám sa, nechystal som si toto vystúpenie. Jediné, čo som si nachystal, tak som si napísal menoslov súčasných ministrov aj ministerstiev, aby som náhodou na niekoho nezabudol, a pár faktov alebo čísiel, lebo čísla nepustia.
Na začiatok sa patrí ospravedlniť sa všetkým, ktorým som sa počas svojho trošku viac ako ročného pôsobenia na poste predsedu vlády, ktorých som sa dotkol, ktorí možno vnímali moje vyjadrovania ako nenáležité, ktorí nerozumeli tomu, že áno, že ma do nepríčetna mnohokrát vytáčal cynický prístup niektorých ľudí, pre ktorých vlastné percentá a politický prospech bol viac jako život a zdravie človeka.
Áno, ospravedlňujem sa tým, ktorí nerozumeli tomu, že ma do nepríčetna mnohokrát vytáčal prístup, ktorý by sa dal sumarizovať tak, že život starého človeka nemá cenu, lebo keď dôchodca zomrie, tak vlastne ušetríme na dôchodkoch. Áno, ospravedlňujem sa za to, že som v týchto chvíľach to nezvládal a veľakrát som potom na základe toho mal aj nenáležité možno reakcie. Ale ak by ste vedeli, čo bolo za tým, ako prebiehali tie diskusie, aké prebiehali argumenty alebo aké padali argumenty v duchu, ako som povedal pred chvíľkou, verím, že väčšina z vás by konala úplne rovnako.
Ja osobne tento rok boju s pandémiou, keď to tak môžem zosumarizovať, lebo myslím si, že táto nálepka mi zostane za tento rok, že bol som premiér, ktorý v podstate mal kľúčovú jednu úlohu a to znamená, áno, bojovať v tomto boji s pandémiou. Aj keď to niektorý z vás povedal, že jedenkrát povieme, že najväčšia kríza od druhej svetovej vojny. Áno, najväčšia kríza od druhej svetovej vojny, najväčšia medicínska kríza od prvej svetovej vojny alebo od čias španielskej chrípky, ktorá bola plus-mínus pred sto rokmi. Čiže jedno aj druhé tvrdenie je správne. Pre mňa osobne, teda tak jak som povedal pred chvíľkou, áno, bol to boj roku alebo boj, rok boja s pandémiou.
A zároveň si myslím, že to bol ročný zápas hodnôt. Na jednej strane ľudí, ktorí v tejto kritickej situácii dávali na prvé miesto slobodu jednotlivca a nevedeli si predstaviť, naozaj mnohým z vás to aj verím, že cítite ako obmedzenie osobnej slobody, keď človek nosí rúško a povie vám, že máte ísť niekam, kde sa vám pošpárajú v nose, a že na prvom mieste jednoducho sú ľudia, ktorí považujú za najdôležitejšiu slobodu jednotlivca.
Potom to boli ľudia, ktorí za najdôležitejšie považovali svoje vlastné percentá a skrývali to veľakrát za boj za slobodu jednotlivca.
A potom to boli ľudia, ktorí bojovali o svoju vlastnú slobodu alebo lepšie povedané o pobyt na slobode. Áno, tu vidíme mnohých reprezentantov politickej strany HLAS a SMER, ktorí za dvanásť rokov doslova Slovensko rozkradli na franforce. Tí vidia, že plníme sľuby. A ten kľúčový, ktorý som desať rokov ľuďom dával, že keď raz tú možnosť budeme mať, tak politiku vyčistíme od vagabundov, ktorí si povedali, že keď budú mať moc, tak verejné financie budú financie ich a budú rozkrádať jak po nebohom to, čo patrí nám všetkým.
Áno, tento sľub plníme do dôsledkov a dostali ste z toho strach, lebo zrazu prestala platiť politika, že politika "našich ľudí" alebo také to, čo tu fungovalo tie desiatky rokov, takej tichej tolerancie zločinu, že áno, v tejto sále sa zvyklo kritizovať, ale potom, keď tá druhá strana získala moc, tak akoby aj tí zločinci boli nedotknuteľní a všetko sa upratovalo pod koberec. Tohoto ste sa zľakli a rovnako ste sa veľakrát až úplne podlo skrývali za to, ako bojujete zrazu za slobodu jednotlivca, lebo to bolo populárne, lebo ste v tom videli, že keď budete bojovať proti testovaniu, proti rúškam, keď budete chodiť po námestiach a kričať "rúška dole", že získate opäť tú moc, ktorá sa vám akosi vytratila pred rokom z rúk, a zabezpečíte pre seba a pre vašich zločincov, ktorých ste v štáte nasadili za posledné roky, zabezpečíte pre nich opäť pobyt na slobode.
Čiže áno, bol to zápas hodnôt. Na jednej strane tých ľudí, ktorých som povedal, ktorí bojovali za slobodu z rôznych dôvodov a akúkoľvek formu slobody, a na druhej strane zápas ľudí, ktorí bojovali za život a zdravie a bola to pre nich absolútna hodnota, ktorej boli ochotní podriadiť všetko – aj svoj vlastný pád na absolútne dno.
Áno, dnes tu stojím ako človek, ktorého tento zápas hodnôt pokoril na úplné dno. A nehovorím, samozrejme, že som neurobil aj chyby. Ale vždy, pri každom mojom vystúpení, pri každom mojom zlyhaní bolo niečo, čo bolo nad tým. A to, čo bolo nad tým, bola hodnota, ktorá si myslím, že práve v takýchto situáciách by nikdy nemala byť zradená, a to je zápas o život a zdravie človeka, zápas o život a zdravie aj cudzieho človeka, nielen seba samého. Toto bol zápas tento rok, keď to úplne zjednoduším, o schopnosti biť sa za cudzích ľudí alebo, na druhej strane, pozerať len na samého seba. Zápas ľudí, ktorí si mysleli, že to sebectvo je to určujúce, čo nám má v týchto ťažkých chvíľach určovať naše kroky, a zápas ľudí, ktorí si povedali, že musíme sa spoločne zomknúť a chrániť tých, ktorí sa sami chrániť nevedia. Chrániť tých, ktorých COVID najviac ohrozoval a nedokázali sa mu brániť.
Mrzí ma, že tento zápas hodnôt nemal na tej druhej strane viac verejných podporovateľov. Mrzí ma, že aj kľúčoví reprezentanti štátu, veľakrát naozaj tí najvyšší, neboli schopní alebo podliehali pokušeniu pozerať na preferencie a nepozerať práve na tých najslabších, ktorí sa brániť nevedia. Mrzí ma, že za ten rok som od pani prezidentky počul minimum vystúpení, ktoré by ľudí nabádali k tomu, aby boli zodpovední, aby sa chránili, aby pomohli vláde, a že to bolo veľmi veľa vystúpení, ktoré skôr by som prirovnal k takej mise plnej hrachu.
Pri tejto v podstate, by som povedal, zlomovej chvíli, kedy sa menia vlády, by som chcel aspoň pár ministrov spomenúť, na ktorých prácu som doslova hrdý a napriek tomu, že som od nich v kľúčovej situácii od viacerých očakával možno to, že v ťažkej chvíle podržia, napriek tomu sa nebojím povedať a spomenúť aj Veroniku Remišovú, aj keď stála v tej zlomovej situácii na druhej strane, že som hrdý na to, čo robí a robila s eurofondami, akým spôsobom čistí tú zlodejinu, ktorú ste tam vy páchali a vaši ľudia.
Som hrdý na Eduarda Hegera ako ministra financií, ako sa chopil aj prípravy plánu obnovy a na výsledky, ktoré sme spoločne dosiahli.
Som hrdý na Andreja Doležala, kde si môžme pozrieť iba to a krásny príklad absolútneho vašeho zlyhania, tunel Višňové, kde dokázal v priebehu roku spraviť súťaž, ktorú vy by ste robili tri roky. Lepšie povedané, ste sa dva roky predtým nadychovali, tri roky by ste to robili a na konci by sme tie eurofondy na to nečerpali. Vy ste boli schopní tú výstavbu zastaviť, preflákať stá milióny eur, hoci predtým ste dávno, dávno sľubovali, že do roku 2010 bude diaľnica do Košíc.
Som hrdý na Romana Mikulca, na tie čistky, ktoré z pozície ministra vnútra zabezpečuje najmä tým, že dal slobodu tým kľúčovým ľuďom konať, že môže konať polícia, že môže konať prokuratúra, že môžu konať súdy.
Som hrdý na Jara Naďa, jeho kroky, akými sa postavil takisto do očisty tohto rezortu, z ktorého vy ste si urobili hus na šklbanie.
Som hrdý na Milana Krajniaka, ako pristupuje k svojej práci, ako bol zodpovedný, vykonával svoju prácu počas veľmi ťažkej doby, kedy bolo treba pomáhať zamestnancom alebo ľuďom, ktorí cez tú sociálnu sieť nám prepadali.
Som hrdý na Jána Budaja a prístup k životnému prostrediu, kde prvýkrát mám pocit, že po tých tridsiatich rokoch je tam naozaj človek, ktorý na to miesto patrí.
Som hrdý viac či menej aj na ostatných ministrov, ktorí si niekto viac a niekto menej tú svoju prácu vykonávajú dobre.
Najlepšie však voči tým vašim populistickým drístom sú čísla a pevne verím, že aspoň EUROSTAT alebo európsky štatistický úrad nebudete spochybňovať, keď teda už tu rok vytvárate ilúziu o tom, ako strašne zle sme na tom, ako strašne zle tá Matovičova vláda vládla.
V nezamestnanosti, krajiny, ktoré platia eurom, čiže eurozóna, ku 31. 12. 2020 7,9 %, Slovensko 6,7 %. Výrazne lepšie ako priemer eurozóny.
V prepade HDP, čiže v prepade hospodárstva, krajiny eurozóny 6,6 % mínus, Slovensko skoro o 2 percentuálne body menej, 4,8 % mínus. Ešte raz, priemer krajín eurozóny mínus 6,6, Slovensko výrazne lepšie mínus 4,8.
V deficite, krajiny eurozóny mínus 6,9; Slovensko mínus 6,2. Ťažko sa to počúva, že? To nie sú tie vaše drísty, jak sme najhorší v jednom, druhom, v treťom. To sú reálne čísla EUROSTAT-u, európskeho štatistického úradu. Všetkých troch zatiaľ, ktoré som spomenul, nezamestnanosť, prepad HDP, deficit, lepší ako priemer eurozóny, krajín eurozóny.
V prvej vlne COVID-u sme boli najlepší zo 45 krajín v celej Európskej únii. Do septembra sme boli jednotkou nieže v celej Európskej únii, v celej Európe, 45 krajín. Jasné, vy ste ani raz o tom neboli schopní povedať ani vetu, lebo to vám nepasovalo do vašeho scenára.
A taká čerešnička na záver, v tých číslach kľúčových, ktoré sa, na základe ktorých sa meria, že ako sa ekonomike darí, je spotreba domácností. Spotreba domácností preto, lebo cez spotrebu domácností meriate, ako ľudia dôverujú ekonomike svojej vlastnej, v ktorej žijú. Boli sme druhí najlepší z celej eurozóny, druhí najlepší. V priemere ľudia minuli o 8 % menej, boli ochotní pustiť zo svojich peňaženiek o 8 % menej ako v roku predtým. Na Slovensku... Jedna jediná krajina mala rast, a to bolo Bulharsko, 0,2 %, a Slovensko bolo v tomto európskom porovnaní druhé najlepšie, mínus 1,1 %. Cez spotrebu domácností sa najmä meria to, ako ľudia sa v tej krajine cítia, ako dôverujú, že sa z tej krízy, v ktorej sa nachádza krajina, dostane, ako dôverujú možno tým verejným politikám, ako dôverujú, že vláda má v rukách verejné financie, ako veľmi sa musia alebo nemusia báť o svoju budúcnosť.
Ľudia na Slovensku ukázali, že sa o svoju budúcnosť neboja, a ja by som im chcel za to veľmi pekne poďakovať, za túto dôveru, ktorú sme mali. Áno, sú to čísla k 31. 12. 2020 a po tomto dátume sme zažili spoločne tri, poviem, veľmi, veľmi ťažké mesiace. Áno, pár týždňov z toho sme boli aj najhorší v počte umieraní na počet obyvateľov, ale na tomto medailovom umiestnení sa striedali mnohé krajiny počas roka, lebo tak to je, keď jednoducho chytíte tú vlnu skorej, ako ju chytia ostatní, tak zrazu ste medzi prvými. To sa podarilo aj Slovensku.
Zároveň dnes je vidieť, že postupne veľmi prudko nám klesajú čísla pozitívnych, a tým pádom zase dnes patríme medzi skôr špičku v Európe. Jednoducho tú vlnu spôsobenú britským, britskou variantou COVID-u-19 sme dostali trošku skôr ako druhé krajiny a tým pádom nás to vyfackalo.
Viem, že mnohí z vás ste za tie mesiace si urobili aj z plošného testovania niečo ako strašiaka, lebo viete, že ani vám, ani mne, ani nikomu nie je príjemné, keď sa nám niekto špára v nose. Ale dovolím si dať takú rečnícku otázku: Je tisíc eur, necelých, je to menej ako tisíc; tisíc eur veľa či málo za to, že identifikujeme niekoho pozitívneho medzi nami? Je to veľa či málo? Tisíc eur. Štyristotisíc ľudí sme identifikovali cez antigénové testovanie, ktorí boli pozitívni. Štyristotisíc ľudí. To je, približne každý dvanásty obyvateľ Slovenska bol identifikovaný, trinásty, ako pozitívny len a len cez antigénové testovanie. Nestálo nás to ani tisíc eur na jedného človeka. Napríklad teraz v tejto dobe, keď testujeme, nebudem hovoriť o minulom lete, kedy pozitivita testov bola pod 1 %. Vtedy nás, v minulom lete, a nikto to nespochybňoval, keď sme investovali na nájdenie jedného pozitívneho bez antigénových testov približne 7-tisíc eur. Sedemtisíc eur na jedného pozitívneho cez, pardon cez PCR testy. Dnes, keď máme pozitivitu, niekde sa dostávame na 5 %, tak to vychádza približne 1 400 – 1 500 eur na jedného pozitívneho cez PCR testovanie. Keď sa dostaneme, najbližšie týždne budeme klesať nižšie a nižšie v pozitivite pri PCR testovaní, tak to bude len rásť a rásť a rásť. Predpokladám, že už nikdy sa nedostaneme na efektivitu, ktorú sme mali pri antigénovom testovaní, kde sme teda s tou efektivitou, čiže použitím verejných financií na identifikovanie jedného pozitívneho, boli pod tisíc eur na jedného pozitívneho človeka na COVID-19. A toto by mala byť asi odpoveď na to, že či to zmysel malo alebo nemalo.
Viem, že sa vám to ťažko priznáva. Viem, že jednoduchšie je korčuľovať na nenávisti, ktorú sme si tu tak spoločne nejako vytvorili proti plošnému testovaniu, lebo to ľudia nemajú radi. Je to povrchné, je to populistické, je to podlé. Nie je to ľudské a nie je to zodpovedné voči verejným financiám. Lebo pri verejných financiách by sme mali pozerať na to, že dobre, áno, keď už ideme testovať, tak aby sme pri tej testovacej stratégii zvolili čo najefektívnejší spôsob. A z tohto pohľadu antigénové testovanie bol najefektívnejší spôsob, kde nás nájdenie jedného pozitívneho stálo v porovnaní s PCR testovaním výrazne, výrazne menej.
Možno niektorí z vás by si povedali, že však to bola hlúposť, my sme nemuseli ísť testovať tých ľudí. Koľko ďalších ľudí by tých 400-tisíc ľudí nakazilo? Koľko by ich bolo? 400-tisíc? Jednému by to iba odovzdali a tí by to už nikomu ďalšiemu neodovzdali? Alebo by to bolo 400-tisíc a 400-tisíc, milión? Keď teda niekto chce spochybňovať silou-mocou antigénové testovanie.
Viete, ono, páni, ja si myslím, že ste si strelili do kolena, keď ste si mysleli, že tým vaším tlakom, a najmä to vnímam vtedy, keď ste vybehli na námestia a snažili ste sa ľudí burcovať, "rúška dole", a išli ste im vzorom, ako ste tam bez rúšok rečnili. A vtedy ste to vyburcovali, lebo naozaj vtedy, v tej polovičke novembra sme mali výborné čísla z pohľadu toho, že to plošné testovanie nám zastavilo rast alebo prísun nových pacientov do nemocníc. Na päť týždňov sme mali stabilný počet pacientov, hoci dovtedy to prudko rástlo. Zrazu po plošnom testovaní na konci októbra sme, na päť týždňov sme si rast pacientov zastavili. A vy ste zrazu videli, že hop, tá vláda to asi zvládne. Ono to fungovalo a dokázali to, čo ste nikto tomu neveril, ani pani prezidentka, že to dokážeme zorganizovať, že v priebehu jedného víkendu prišlo na testovanie 3,8 milióna ľudí, a tak ste povrchní a populistickí, že nedokážete priznať, že najuznávanejší svetový vedecký časopis Science o našom plošnom testovaní uverejnil štúdiu, kde títo ľudia v tom najšpičkovejšom časopise konštatovali a podpísali sa pod to, že áno, z týždňa na týždeň nám vtedy klesol počet pozitívnych prípadov v tých istých lokalitách, kde sa testovalo, o 58 %.
A toto ma mrzí, taká tá povrchnosť a tá snaha aj v kritickej situácii zneužívať to trápenie spoločné, v ktorom sme sa nachádzali. Nepodať tú pomocnú ruku, lebo pomocná ruka nie je to, že tu musíte zahlasovať za nejaký zákon, ktorý pomôže ľuďom. No, nechápem, ako by ste to vyargumentovali, to nemáte byť na čo hrdí. Ale vy ste nepomohli tejto vláde nikdy ničím v tom, aby ste pomohli a vyzývali ľudí, aby dodržiavali opatrenia. Videli ste, že tu je časť ľudí zaujímavá, ktorú radšej budete burcovať proti, a boli vám ukradnuté životy a zdravie ľudí. Za toto by som sa na vašom mieste hanbil.
Aby som tých pár sekúnd do konca ešte využil, budem rád, ak vláda Eduarda Hegera naplní všetky tie sľuby, ktoré sme pred voľbami dali, a vzhľadom na najväčšiu krízu, zdravotnú krízu od prvej svetovej vojny sme neboli ich schopní za ten rok naplniť. Ja sa budem snažiť pomáhať, ako budem vedieť, a verím, že to spoločne dokážeme a vy na konci pochopíte, že tým bojom proti Matovičovi a bojom proti plošnému testovaniu a podobne ste si de facto len strelili do kolena.
Ďakujem. (Dlhotrvajúci potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Keď je bývalý premiér hrdý na svojich bývalých ministrov, tak ja naňho hrdý nie som. Ani nie vôbec ako na premiéra a na ministra financií, si myslím, že nebudem hrdý nikdy.
Neustále ospravedlňovanie sa, na ktoré sme si už zvykli, z ktorého si pán Matovič urobil svoj folklór, veď na tom sa nič nezmenilo. Opäť ste útočil na svojich koaličných partnerov, opäť ste útočili na všetkých a na každého, každý je vinný, každý je zodpovedný, iba vy ste ten jediný kráľ.
Na vaše pôsobenie na poste premiéra Slovenskej republiky môžem povedať iba toľko, chvála pánu Bohu, že to bolo iba rok. Rok boja. Bojoval ste teda za koho, bojoval ste za aké hodnoty? Opäť ste útočil, lebo Fico, lebo HLAS, lebo Pellegrini a stále dokola, stále dokola. Jednoducho toto sa už nedá počúvať. Desať rokov ste vystupoval ako opozičný šašo, ako krikľúň a zrazu, keď sa národ zbláznil a dal vás do funkcie, na ktorú nemáte ani vzdelanostné, ani osobnostné a vôbec nie du-šev-né predpoklady, zrazu už bolo treba riadiť štát a zrazu stop! Ja to neviem, ja to nedokážem. Prečo, veď v tej opozícii to bolo také jednoduché? Ale, pán Matovič, byť opozičným krikľúňom a byť zodpovedný za štát je úplne iná a rozdielna vec.
Rok ste chránil občanov Slovenskej republiky a ako to dopadlo? Tisíce mŕtvych, tisíce skrachovaných podnikateľov, tisíce detí, ktoré nám v domácom prostredí hlúpli, pretože ste dal zatvoriť školy, ktoré sa zatvárajú posledné aj v čase vojny. Spotreba, ktorú ste tuná spomínal. Pán Matovič, jesť treba a platiť účty tiež. Toto je tá vaša spotreba.
A pokiaľ ste tu infantilne zase poznamenal, že celá opozícia sme si tým naším zvolávaním údajných protestov strelili do kolena, tak vy ako premiér Slovenskej republiky ste si strelil do hlavy, a to poriadne veľkú guľku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán expremiér alebo Igor... (Reakcia z pléna.) Zareagujem na tú časť, kde si hovoril o predvolebnom sľube a budem troška aj osobný... (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec Pročko, zaujmite svoje miesto... (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Pročko! (Hluk v sále.) Páni poslanci, ukľudnite sa! (Hluk v sále.)
Pán poslanec Šefčík, pokračujte.

Šefčík, Marek, poslanec NR SR
Poprosím vrátiť čas, ďakujem. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Samozrejme.

Šefčík, Marek, poslanec NR SR
Takže ešte raz, ďakujem za slovo. A zareagujem, pán expremiér alebo Igor, na tú časť, kde si hovoril o svojom asi najväčšom predvolebnom sľube. A budem troška osobný. Keď pred vyše rokom mi zazvonil telefón a na druhej strane bol človek z OĽANO, ktorý ma prosil, aby som išiel na kandidátku OĽANO, a odznela tam jedna veta, že poď nám pomôcť bojovať proti mafii, proti korupcii. Ja som privolil a povedal som, že do toho boja idem a spravil som to z jediného dôvodu, lebo som veril a ten desaťročný boj Igora Matoviča proti mafii ma presvedčil, že idem do dobrého boja. Potom prišiel rok alebo prešiel rok, kde si myslím, že si dokázal, že tento najväčší sľub si splnil. Spravil si všetko pre to, aby polícia konala, aby tí najväčší zločinci boli odsúdení. Do toho prišla pandémia a ty si pripojil k tomu ešte aj zápas o životy a zdravie ľudí. A ja som rád, že v tomto svojom príhovore si priznal, že si obyčajným človekom, že takisto si spravil nejaké chyby, ty si to povedal, ale vždy tam bol úmysel chrániť životy a zdravie. Igor Matovič, ja ti za toto ďakujem.
A ešte jedna vec. Píše mi kopec ľudí, ktorí povedali: Podporte ho verejne, ďakujeme mu. Takže vďaka. (Potlesk.)

Faktickú poznámku, faktickú poznámku má aj pán poslanec Martin Beluský, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Pán Matovič, ja som vás chcel osloviť, že pán minister financií, ale musím vás osloviť pán bývalý premiér, pretože ste sa vo svojom prejave venovali nie témam, ktoré teraz máte za úlohu ako minister financií, ale venovali ste sa tomu poslednému roku vášho pôsobenia. Ja chápem, že opozícia sa bude vracať do toho posledného roku, že sa budú vyťahovať nejaké vaše zlyhania. Len si myslím, že vy ste sa ako minister financií mali teraz venovať témam, ktoré sa týkajú tohto rezortu. A neboli ste ani na zasadnutí výboru pre financie a rozpočet, to ma tiež mrzí, že sme tam nemali možnosť diskutovať o niektorých odborných veciach. Mňa konkrétne zaujíma, ako budeme pokračovať v dlhovej brzde, ako ideme zlepšiť výber daní, ako ideme znižovať výdavky štátneho rozpočtu, aspoň čiastočne ako by sme mohli zaviesť reverse charge a podobne.
A ešte teda dve také poznámky k vášmu vystúpeniu. Vy ste spomínali ten tunel Višňové, ja si tiež myslím, že treba pochváliť ministra dopravy, ja som bol tiež spokojný s tým, že sa tá súťaž ukončila, že sa začala rozbiehať tá výstavba. Napriek tomu musím, tvrdím, dovolím si tvrdiť, že nebolo to zlyhanie bývalej vlády, lebo ste to tak povedali, že bývalá vláda to zastavila. Ja som sa zúčastnil poslaneckého prieskumu, ktorý bol na tom tuneli Višňové zisťovať situáciu, a ja som presvedčený o tom, že to bolo zlyhanie zhotoviteľa a že tá bývalá vláda nemala inú možnosť, ako ukončiť tú spoluprácu a začať vlastne nové verejné obstarávanie.
A potom ste hovorili, že na základe ukazovateľa spotreby domácností, že ľudia sa, že tí ľudia ukazujú, že sa neboja budúcnosti. Podľa mňa to je veľmi zlá interpretácia tohto ukazovateľa, pretože aj vy musíte vedieť, že ľudia na Slovensku sa stále veľmi boja budúcnosti, a to je práve úlohou tejto novej vlády, aby sme ten strach minimalizovali práve cez tú štátnu pomoc, istoty a cez obnovenú dôveru.
Ďakujem pekne.

Pán Matovič, dovoľte, aby som ocenil, že po piatich hodinách konečne vystúpil skutočný premiér. A keby ste videli, ako sa na vás zaľúbene pozerala vaša sekretárka, pán Eduard Heger, tak by ste boli určite hrdý. (Reakcie z pléna.)
Žiaľ, pravdou je, že či sa vám to páči a či nie a či nám tu budete vyplakávať a či sa vám tu bude lámať hlások, pravdou je, že ste zodpovedný za 11 600 obetí na Slovensku. Že sme boli najhorší na svete v počte úmrtí a v počte hospitalizácií.
Ste zodpovedný za koniec demokracie, koniec slobody na Slovensku, Slovensko ste premenili na jeden veľký koncentračný tábor. (Výkriky z pléna.)
Ste zodpovedný za to, že ľudia nemali ani len lieky, ani ivermektín.
Vy ste zodpovedný za to, že je tu zbabraný nákup Sputnika a kvôli vám ľudia nebudú mať ani očkovacie látky.
Ste zodpovedný za neuveriteľnú vulgarizáciu slovenskej politiky a za obrovský nárast nenávisti.
Ste zodpovedný za to, že ľudia nedostali štátnu pomoc a firmy neboli odškodnené.
Ste zodpovedný za experiment na ľuďoch, ktorý ste tu pripravovali do britského časopisu, experiment s povinným testovaním, ktorý nemali nikde na svete a vy ste doňho nahádzali trištvrte miliardy, ktoré mohli ísť ľuďom.
Ste zodpovedný za zvyšovanie daní, ktoré chystáte.
Zodpovedný za to, že ste ľuďom zobrali 13. dôchodky, že ste zrušili a zničili tripartitu.
Ste zodpovedný za smrť Milana Lučanského. (Výkriky z pléna.)
Ste zodpovedný za extrémne zadlžovanie, aké na Slovensku nemá obdoby.
Ste zodpovedný za kšefty vašej rodiny, za kšefty, ktoré robí vaša žena.
Ste zodpovedný za to, že ste ľuďom zničili život a premenili Slovensko na kolóniu Spojených štátov amerických.
Pán Matovič, ešte raz, kvôli vám zomrelo tisíce ľudí, kvôli vášmu testovaniu. A vy sa tu dnes postavíte a sebaľútostne sám seba ako posledný sociopat ľutujete? Spravodlivosť si vás dobehne! (Výkriky z pléna.)

Ďakujem za slovo. Pán Matovič, pekné divadlo ste opäť predviedli, vy ste demagóg par excellence. Viete, čo vám ľudia vyčítajú a mnohí až do smrti budú vyčítať? Začnem od tých relatívne menej nebezpečných skutočností a skončím pri tom najhoršom.
Po prvé, vaše infantilné statusy.
Po druhé, všade, kde ste chodil, len hanbu ste robil. Vaše infantilné vystúpenia v cudzine aj doma zdehonestovali nielen vás, zdehonestovali nás všetkých. Každý príčetný politik v zahraničí si v duchu musel obrazne klopkať po čele, že čo za uletený transformer to prišiel zo Slovenska a či aj ostatní na Slovensku sú podobní.
Po tretie, štát ste častokrát riadil cez facebook.
Po štvrté, vaše urážky voči občanom pendlerom, čo ťažko zarobené peniažky donášali na Slovensko, ako ste ich nazýval, pamätáte sa?
Po piate, vaša vláda položila ekonomicky desaťtisíce rodín na kolená.
Po šieste, vaše urážky politikov aj koaličných či opozičných. Príklad? Tak napríklad takú prasačinu ako voči Blahovi, to... to bol... to bol jedinečný nuance, prvýkrát v parlamente také niečo hnusné odznelo, čo ste vy vyviedol.
Po siedme, nový premiér vám poďakoval za vyše desaťtisíc mŕtvych, z ktorých väčšina mohla žiť, mohla žiť, keby sa nasadila liečba hneď po zistení pozitivity, a nie systém, si pozitívny, choď domov s PN, ber paralen a keď ti bude zle, volaj sanitku. Lenže ani vás, ani Krajčího nenapadla jednoduchá myšlienka, že táto choroba je ťažko liečiteľná, keď už je v strednej či neskoršej fáze. Jednoducho tá vaša atómová bomba naozaj vybuchla. (Výkriky z pléna. Zaznievanie gongu.)

Toto je skrátka niečo neuveriteľné! Tak plagiátor a daňový podvodník, ktorý je dnes v pozícii ministra financií nám sem príde vyplakávať s trasľavým hlasom, len tak-tak, že sa nerozplakal, o tom, ako mu všetci krivdili – od prezidentky cez opozíciu, koaličných partnerov a úplne celého národa – aj napriek tomu, že sám vlastným pričinením sa stal najnedôveryhodnejším premiérom v dejinách našej vlasti. Nepriznal si prakticky žiadnu chybu okrem nejakých naozaj infantilných, detských výlevov a stále a zakaždým poukazoval na iných. A ešte aj po celom tom fiasku, po tej katastrofe, ktorú predstavovala vláda Igora Matoviča počas minulého roka, bude hovoriť o nejakých úspechoch a chváliť ľudí, ktorým sa údajne podarilo pre Slovensko urobiť niečo pozitívne.
Pán Matovič, aká je ale pravda o vašej vláde? Vy ste zruinovali celý štát, zničili ste vieru v spravodlivosť, urobili ste to, čo nedokázal ešte nikto pred vami – úplne ste pošliapali ústavu a zakopali ju do prachu. Z ľudí na Slovensku ste urobili otrokov, ktorí sa musia povinne plošne testovať, jediný štát na svete zaviedol takéto choré diktátorské pravidlá. Naozaj, možno ste sa inšpirovali niekde v Severnej Kórei. A nemalo to žiaden význam. Vaše plošné testovanie za miliardu eur, za ktorú sme mohli mať desať nemocníc, spôsobilo najvyšší počet úmrtí a hospitalizácií na svete na počet obyvateľov, o ktorom ste tu hovorili. Aj napriek tomu stále trváte na tom, že je to dobrý nápad, a stále to na ľudí tlačíte.
Zobrali ste ľuďom práva, pomohli ste bankám, dali ste im miliardy eur, umožnili zdierať ľudí a zarobiť neskutočné peniaze. Reťazcom zahraničným ste na Slovensku umožnili eldorádo, zatiaľ čo malých slovenských podnikateľov ste zruinovali na úplné dno a nedali im žiadnu adekvátnu pomoc. A dnes hovoríte o zvyšovaní dépeháčky aj napriek tomu, že títo ľudia, títo vaši poslanci, za ktorých sa môžete hanbiť, ktorí tu békajú ako stádo oviec, pretože to v skutočnosti sú, vás tu budú chváliť. (Výkriky z pléna.)
Pravda je taká, že Slovensko vás, pán Matovič, nenávidí a nenávidí vás za to, že ste ho prvý dostali na úplné dno. (Ruch v sále.)

Vážený pán bývalý a dúfam, že už definitívne bývalý predseda vlády a čoskoro už aj bývalý minister, vy ste sa tu v tom svojom vystúpení hneď na úvod, ten váš tón hlasu bol naozaj taký, ako keby ste sa mali každú chvíľu rozplakať. Dokonca kolegovia tuná z vládnej koalície vám tu drukovali aj vy ste to sám povedali, ako vám veľmi záleží na životoch, že pre vás je najväčšia hodnota ľudský život a že vlastne všetko, čo ste robili, že celé Slovensko, to, že ste ho položili na kolená, je len preto, lebo ste chceli chrániť ľudské životy.
Ale ak by to bola pravda, to, čo hovoríte, že život je pre vás najväčšia ľudská hodnota, tak mi vysvetlite, ako je možné, že ešte stále, ešte stále po toľko rokoch, po tom, čo tu padla bývalá totalita, tak je možné, že sú v interrupciách vraždené ročne tisíce detí. A keď už hovoríme o tých číslach, že čísla nepustia, lebo vy ste s tým začali, 5 824 zavraždených detí, to sú posledné čísla. Vy ste s tým neurobili absolútne nič! Stále je to v Slovenskej republike legálne aj za vašej vlády, vašej Matovičovej vlády, aj za tejto súčasnej Hegerovej vlády.
Ak vám naozaj na ľudských životoch záleží, tak ako je možné, že do programového vyhlásenia vlády ste opakovane dali to, že Slovenská republika sa má orientovať na zločineckú organizáciu NATO, že to je pilier našej bezpečnosti, organizácia, ktorá, opäť, zasa čísla nepustia, v roku 1999 len počas bombardovania Juhoslávie zavraždila viac ako 5-tisíc civilistov a z toho 1 200 detí? Tak o akej ochrane života a akom živote ako ľudskej hodnote tu hovoríte? Vy ste obyčajný pokrytec a farizej a jedného dňa sa budete za to zodpovedať aj pred Bohom, aj pred národom.