28. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, ktoré sa konalo 28. mája 2021, obsahuje nasledovné znenie:
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 100 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 100 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia v Národnej rade Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci celkovo nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 100 odovzdaných hlasovacích lístkov bol jeden neplatný.
Z 99 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Vladimíra Ledeckého za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci hlasovalo celkovo za 76 poslancov, proti bolo 11 poslancov, zdržalo sa 12 poslancov.
Na voľbu predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci zvolený Vladimír Ledecký.
Overovatelia poverujú svojho člena Miloša Svrčeka oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem.

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní zvolila poslanca Vladimíra Ledeckého za predsedu výboru pre sociálne veci.

Nasledujúcim bodom programu je návrh skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu správy Európskeho parlamentu o situácii v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv v Európskej únii v rámci zdravia žien. Návrh má parlamentnú tlač 552.
Dávam slovo pani poslankyni Anne Záborskej, aby návrh uviedla.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu správy Európskeho parlamentu o situácii v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv v Európskej únii v rámci zdravia žien, tlač 552.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát, hovorí naša ústava hneď v čl. I ods. 1. Návrh uznesenia, ktorý som s kolegami predložila, plne vychádza z tejto vety Ústavy Slovenskej republiky. Ústavu chápem ako náš základný zákon, uholný kameň nášho štátu Slovenskej republiky.
Nemám záujem z témy iniciatívnej správy europoslanca Matića robiť objekt politikárčenia a už vôbec nie ideologickú debatu, ktorá obyčajne nemá koniec, a naoko vyhrá ten, kto je agresívnejší a viac si vymýšľa. To neznamená, že debata o merite veci správy chorvátskeho europoslanca nemôže byť vecná a racionálna. Napriek tomu by som si želala, aby nosnou témou diskusie tu v tomto pléne boli otázky subsidiarity, suverenity a právomoci členských štátov a inštitúcií Európskej únie, teda otázky, ktoré sú predmetom nášho uznesenia.
Slovensko je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Tieto tri vlastnosti musia platiť všetky naraz a budem ich v nasledujúcich minútach aplikovať na návrh poslanca Európskeho parlamentu Predraga Matića o situácii v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv v Európskej únii v rámci zdravia žien.
Návrh správy Predraga Matića je tzv. iniciatívnou správou. Takúto správu iniciuje poslanec Európskeho parlamentu. Správa prechádza schvaľovacím procesom a po schválení slúži výkonným orgánom Európskej únie pre formulovanie ďalších politík. Takže áno, ide o nelegislatívny akt, ktorý nie je priamo záväzný, ale, a to je dôležité, je podkladom pre budúce politiky Únie. V tom je ich sila. Keby túto vlastnosť iniciatívne správy nemali, nikto by ich nevypracúval a Európsky parlament by sa ním nezaoberal. Správy majú rôzne zameranie a obvykle sa týkajú záležitostí, ktoré sú v kompetencii orgánov Únie.
V prípade správy Predraga Matića to tak nie je. Ako hlavný predmet záujmu si vybral zdravotnícku politiku, ktorá je podľa čl. 168 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v kompetencii národných štátov. Len si prečítajme konkrétne znenie daného odseku: „Pri činnosti Únie sa rešpektuje zodpovednosť členských štátov za vymedzenie ich zdravotnej politiky, za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti.“
Z textu zmluvy i z praxe Európskej únie je jasné, že zdravotníctvo veľmi podobne ako rodinné právo je v kompetencii národných štátov a národných parlamentov, teda nás tu v tejto miestnosti. Takto sa dohodli členské štáty Európskej únie, v takejto miere postúpili svoje suverénne oprávnenie orgánom Únie. Nič viac a nič menej. Bolo to zvrchované rozhodnutie každého členského štátu, teda aj Slovenskej republiky, a toto je potrebné rešpektovať.
Rešpektovať sa má každá inštitúcia Európskej únie, teda aj Európsky parlament.
V demokratických krajinách rozhodujú o dôležitých veciach občania daného štátu alebo ich zvolení zástupcovia. Podľa Ústavy Slovenskej republiky a zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako sme povedali pred chvíľou, právo rozhodovať o otázkach v spojení so zdravotníctvom, ale aj s rodinným právom a vzdelávaním, patrí členským štátom Európskej únie, teda aj Slovenskej republike. Inými slovami, sme to my tu v Národnej rade Slovenskej republiky, kto máme o týchto otázkach rozhodovať.
Nepopieram demokratickú legitimitu aj Európskeho parlamentu, ale v ňom zasadá iba 14 slovenských zástupcov a rozhodujú iba v oblastiach, ktoré im Slovenská republika v zhode s inými členskými štátmi Únie vymedzila. Táto otázka k nim nepatrí. Slovensko je právny štát. Krajina, ktorá si ctí právo, zákony a zmluvy. Ak to je tak, musíme trvať na tom, aby dohody boli dodržiavané, aby každý orgán urobil iba to, na čo má právo, zákony, zmluvy, nariadenia stanovujú, a neprekračoval svoje právomoci. Toto považujem za kľúčové aj vzhľadom na budúcnosť Európskej únie.
Všetci zaiste viete, že som zástanca európskej integrácie. Chcem silnú Európu silných národných štátov, ktoré sa zhodli na odovzdaní konkrétnych právomocí do jedného centra v záujme svojich občanov. Ak má byť takáto spolupráca trvalá, potrebujeme ctiť suverenitu členských štátov, demokratický pôvod ich moci a dodržiavať dohody a kompetencie tak, ako boli stanovené v zmluvách.
Ja verím v Slovensko a verím v Európu. Slovensko je a vždy zostane súčasťou Európy. Je to naša osudovosť, ktorú sme dostali do vienka. Musíme nájsť mechanizmy a spôsoby, ako hájiť náš národný záujem, a pritom sa stať ako Únia silným hráčom v medzinárodných otázkach. Cesta k sile navonok je v jednote vo vnútri. Jednota musí byť postavená na dôvere a vzájomnom rešpekte. Dôvera si vyžaduje nezasahovanie do záležitostí iných orgánov. O toto nám ide aj pri tomto uznesení. Slovensko je krajina ako mnohé iné, ktorá sa rozhodla pri vstupe do Európskej únie odovzdať časť svojich právomocí inštitúciám Únie, lebo to sme chápali a stále chápeme ako náš národný záujem. Podmienky boli dohodnuté a my dnes rovnako ako vtedy musíme na nich trvať. Toto je hlavný dôvod, prečo navrhujeme toto uznesenie. Samozrejme, nie je jediné.
Návrh správy Predraga Matića nielenže svojím obsahom prekračuje právomoci Európskeho parlamentu, ale alarmujúcim spôsobom narúša existované, existujúce vnímanie univerzálnych ľudských práv. Nie je to po prvýkrát, keď Európsky parlament prerokúva podobnú správu. Jedným z príkladov je takmer identická správa z pera poslankyne Edite Estrela o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a práva z roku 2013. Túto správu nakoniec Európsky parlament tesne neprijal z dôvodu nedodržania zmluvy o fungovaní Európskej únie, čiže z rovnakého dôvodu, z akého my teraz podávame návrh na uznesenie.
Ako som spomenula, iniciatívne správy Európskeho parlamentu sú obľúbený nástroj na formovanie politík Európskej únie, ako aj členských štátov. Správa Matić a jej podobné, či už v Európskom parlamente, alebo Rade Európy, akoby boli súčasťou väčšej kampane proti slobode slova a svedomia hnutí, ktoré sa hlásia k pro-life. Napáda právo na slobodu prejavu očierňovaním názorových oponentov, hlavne pro-life organizácií a ľudí, ako tých, ktorí ohrozujú hodnoty Európskej únie a demokraciu, v zjavnej snahe vytlačiť ich na okraj verejnej debaty.
Návrh správy priamo napáda slobodu slova a slobodu svedomia, keď vo svojej časti M uznesenia hovorí: „Odporcovia reprodukčných práv prispievajú k narúšaniu demokracie a osobných slobôd.“
A tiež v bode 18 uznesenia, kde sa vyzýva, aby sa komisárka pre demokraciu a demografiu postavila proti tým, ktorí sexuálne a reprodukčné zdravie a práva využívajú ako nástroj na oslabenie hodnôt Európskej únie a demokracie.
Toto je evidentná snaha ostrakizovať svojich ideových oponentov a v mene hodnôt Európskej únie pošliapať univerzálne ľudské práva. Ak správa nemá byť odmietnutá zo žiadneho iného dôvodu, tak kvôli tomuto. Spochybnenie univerzálnych ľudských práv z ideologických dôvodov je neakceptovateľné a každý sa tomu musí postaviť. (Kýchnutie v sále.) Ako?

Kollár, Boris, predseda NR SR
Na zdravie!

Záborská, Anna, poslankyňa NR SR
Na zdravie!
Na koncepcii univerzálnosti a neodňateľnosti základných práv a slobôd stojí celý západný právny systém a nebojím sa povedať, celá naša civilizácia. (Kýchnutie v sále.) Ak spochybníme jej základný kameň, spochybníme všetko.
Pýtam sa, prečo sa Európsky parlament snaží vstupovať do výlučných právomocí národných parlamentov? Prečo autori správy chcú narušiť krehkú inštitucionálnu rovnováhu medzi Úniou a členskými štátmi? Oblasť práv zdravia nie je súčasťou právomocí Európskej únie. Táto pozícia je konštantná viac ako... a viac ako 20 rokov potvrdzovaná Európskou komisiou. Dodržiavanie právomocí štátov v oblasti zdravia reaguje na zásadu subsidiarity, ktorá je zakotvená v európskych zmluvách. Predkladatelia tohto návrhu sa snažia využiť výhody systému mäkkých právnych predpisov, tzv. soft law, s cieľom zaviesť nový štandard bez toho, aby sa na prvý pohľad zdalo, že je nanútený.
Výber inštitúcie, v tomto prípade parlamentu, by sa nemal podceňovať, pretože hoci takéto uznesenia Európskeho parlamentu nemajú záväzný právny dopad, sú vyjadrením názoru, ktorý chce Európsky parlament oznámiť. Ešte závažnejšie je, že môže vyjadrovať tzv. predlegislatívny zámer, ktorý sa dá následne použiť na odôvodnenie legislatívnych aktov. Nebolo by to prvýkrát.
Táto správa vyžaduje zrušenie všetkých prekážok vykonateľnosti práva na potrat, menovite práva na výhradu vo svedomí. Podľa návrhu uznesenia uznanie tohto práva, čiže výhrady vo svedomí zdravotníckemu personálu musí byť zakázané. Právo na slobodu svedomia je však vyslovene zaručené medzinárodným a európskym právom v čl. 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a v čl. 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Európskym súdom pre ľudské práva je toto právo kvalifikované ako základ demokratickej spoločnosti. Potvrdzuje to aj judikatúra Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu. V nadväznosti na túto pozíciu Charta základných práv Európskej únie zakotvila vyslovene toto právo aj pre vojenskú službu. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vo svojom uznesení 1928 z 24. apríla 2013 pripomenulo dôležitosť práva na výhradu vo svedomí v lekárskej oblasti a vyzýva členské štáty, aby, citujem: „zaručili právo na výhradu vo svedomí v súvislosti s eticky citlivými otázkami, ako sú zdravotnícke služby“. Keď si to porovnáte s tým, čo je v tejto správe, o ktorej hovoríme, tam je napísané vyslovene, že právo na slobodu svedomia zdravotníckym pracovníkom musí byť zakázané.
Protiprávnosť návrhu uznesenia konštatujeme z niekoľkých hľadísk. Správa používa nevhodné odkazy na nerelevantné právne zdroje, cituje texty neprávnej povahy alebo právne dokumenty, ktoré pre odpor veľkého množstva štátov sa nepovažujú za záväznú súčasť medzinárodného práva.
Na záver mi dovoľte ponúknuť vám odpoveď na otázku, či má Národná rada Slovenskej republiky právo prijať takéto uznesenie, o ktorom tu teraz rokujeme. Vám tu nebudem hovoriť dlho, mám tu niekoľko citátov a sú to hlavne Protokoly 1 a Protokol 2 Lisabonskej zmluvy, podľa ktorej sa teraz riadi Európska únia a ktorá bola prijatá 13. decembra 2007, kde sa práve za návrh legislatívneho aktu považujú aj iniciatívy Európskeho parlamentu, to znamená aj iniciatívne správy Európskeho parlamentu. A národné parlamenty môžu v súlade s postupom tohto protokolu posielať svoje stanoviská k prerokovaným návrhom na základe, v súlade so zásadou subsidiarity. Rozdelené sú tam dve kategórie. Jedny sú legislatívne a druhé sú nelegislatívne, ale my sa nedotýkame tých legislatívnych, my hovoríme o konzultácii s Európskym parlamentom na základe, na, na základe Protokolu 2.
Na záver si dovolím zhrnúť, iniciatívna správa chorvátskeho poslanca Matiča a text schválený Európskym výborom pre práva žien a rodovú rovnosť nielenže porušuje rozdelenie právomoci medzi Úniou a členskými štátmi, teda spochybňuje suverenitu Slovenskej republiky vo viacerých otázkach, ale aj uvádza viaceré nepravdivé tvrdenia a napáda jedny zo základných práv a slobôd, slobodu slova a slobodu svedomia.
Táto správa je neakceptovateľná a myslím si, že Slovenská republika prostredníctvom nás Národnej rady Slovenskej republiky ako jediného ústavodarného a zákonodarného orgánu ju musí odmietnuť.
Ďakujem pekne za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Prosím poverenú členku výboru pre európske záležitosti pani poslankyňu Zitu Pleštinskú, aby podala správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch.

Vážený pán predseda, vážené dámy, páni, poslankyne, poslanci, v zmysle rozhodnutia predsedu parlamentu č. 552 podávam správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch.
Uvedeným rozhodnutím pridelil materiál na prerokovanie výboru pre európske záležitosti a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny o uvedenom materiáli nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Výbor pre európske záležitosti uvedený materiál prerokoval a prijal uznesenie, v ktorom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh uznesenia schváliť.
Navrhujem, aby sme rokovali o návrhu uznesenia tak, ako ho navrhli predkladatelia.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal 4 písomné prihlášky.
Prvý vystúpi pán poslanec Schlosár.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda, pokiaľ ide o poslanecký klub Ľudovej strany Naše Slovensko, musím povedať, že my v tom máme celkom jasno. Tak ako trváme na tom, aby Slovenská republika zvrchovaným štátom, a preto sme aj pred nedávnom práve tu v Národnej rade navrhli vypustiť z Ústavy Slovenskej republiky nadradenosť práva Európskej únie nad zákonmi Slovenskej republiky, tak sme aj presvedčení o tom, že zvrchovanosť a suverenita Slovenskej republiky práve v otázkach etických, morálnych, kultúrnych a zdravotných musí byť úplnou samozrejmosťou, na ktorej musíme trvať všetci, a to bez ohľadu na politické tričká či náš postoj k Európskej únii ako takej. Preto musím hneď na úvod povedať, že súhlasíme s navrhovaným uznesením k tzv. návrhu správy Európskeho parlamentu o situácii v oblasti sexuálneho reprodukčného zdravia a práv v Európskej únii v rámci zdravia žien, ako sa celým názvom táto, tento návrh správy nazýva.
Tento návrh správy Európskeho parlamentu, o ktorom sa bude v blízkom čase v Európskom parlamente hlasovať, je absolútne bezprecedentným a drhý... drzým zasahovaním do nezávislosti nášho štátu, a to dokonca v tak citlivých etických a kultúrnych otázkach, ako sú napríklad: interrupcie, sexuálna výchova detí a mládeže či ďalšie témy, ktoré táto správa prináša. A nielen prináša, táto správa nám chce prostredníctvom Európskeho parlamentu doslova nanútiť úplne chorú predstavu niekoľkých liberálnych fanatikov o tom, ako by mala byť usporiadaná naša spoločnosť, náš štát, ako by mal žiť náš národ a naše rodiny. Rozoberiem len niekoľko vecí, ktoré sú pre nás absolútne neprijateľné. Na prvom mieste je to výzva, aby všetky členské štáty Európskej únie legalizovali interrupcie, resp. odstránili prekážky, ktoré ich vykonávaniu bránia, teda fakticky výzva na to, aby bolo možné všade v Európe beztrestne zabíjať nenarodené deti vo včasnom štádiu tehotenstva, pričom nijako konkrétne sa v tejto správe nedefinuje to včasné štádium tehotenstva, teda nevieme, či sa tým myslí 12 týždňov tehotenstva, ako je to u nás, alebo dokonca možno aj viac, a to bez akéhokoľvek dôvodu, len tak na požiadanie.
Európska únia, alebo teda predkladatelia tejto správy tak volajú po tom, aby tá hŕstka štátov, ktoré ešte v Európskej únii nestratili zdravý rozum a cit pre ľudskosť a spravodlivosť, aby aj tieto štáty, ako sú Malta a Poľsko, umožnili páchať na svojom území celkom bezbreho genocídu svojho národa. V opačnom prípade budú obvinené z toho, že porušujú ľudské práva a páchajú - v úvodzovkách - rodovo motivované násilie na ženách. Samozrejme, to, že práve samotný umelý potrat je tým najodpornejším násilím so smrteľnými následkami pre nevinné dieťa, že práve umelý potrat popiera základné ľudské právo na život každého človeka, ktorú si, bohužiaľ, tieto choré a pokrytecké liberálne hlavy v Európskom parlamente vôbec neuvedomujú. Alebo si uvedomujú, ale ich to vôbec nezaujíma. No táto výzva nie je len útokom na tieto dva štáty, teda na Maltu a Poľsko, a týka sa bezprostredne aj našej Slovenskej republiky. Okrem týchto dvoch výnimiek všetky ostatné všetky ostatné členské štáty Európskej únie totiž umožňujú interrupcie na požiadanie.
Táto výzva sa teda dá chápať aj tak, že liberáli v Európskom parlamente nie sú spokojní ani s takým liberálnym prístupom k interrupciám, aký je u nás na Slovensku. Zrejme aj to sa im máli a chcú, aby sme tomuto vraždeniu nekládli žiadne prekážky, aby sme možno predĺžili obdobie, dokedy je možné vykonávať interrupcie alebo aby sme sa nepokúšali nijakým spôsobom ženy legislatívne motivovať k tomu, aby na umelé potraty nešli. A aby toho nebolo málo, chcú, aby si lekári u nás nemohli pri interrupciách uplatňovať výhradu vo svedomí. Dokonca chcú, aby výhrada vo svedomí bola v budúcnosti považovaná za odmietnutie zdravotnej starostlivosti. Dobre počujete, za odmietnutie zdravotnej starostlivosti. Len preto, že nejaký lekár chce žiť a pracovať v súlade so svojím svedomím a v súlade so svojou kresťanskou vierou.
Táto správa predložená do Európskeho parlamentu má dokonca tú drzosť, že chce, aby v celej Európskej únie existoval len jeden názor a jeden pohľad na svet, a to pohľad liberálny a všetko ostatné bolo považované za nedemokratické a nebezpečné. Odporcov interrupcií bojujúcich za právo na život nenarodených detí totiž otvorene obviňuje z narúšania demokracie a osobných slobôd a kritizuje ich za to, že ešte vždy majú vplyv na vnútroštátne právo a politiku, a navyše vyzýva členské štáty, aby potláčali slobodu prejavu v tejto oblasti, keď od nich požaduje, aby bojovali proti tzv. šíreniu diskriminačných a nebezpečných dezinformácií o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a právach.
Druhou otázkou, ktorej sa správa Európskeho parlamentu venuje, je otázka toho, čo nazýva tzv. sexuálna orientácia, rodová identita. Európsky parlament doslova konštatuje, citujem: „Sexuálne a reprodukčné zdravie a práva sú založené na práve každého jednotlivca, na rešpektovaní jeho telesnej nedotknuteľnosti a osobnej autonómie, vymedzenie jeho sexuálnej orientácie a rodovej identity, rozhodovanie o tom, s kým a kedy bude sexuálne aktívny, rozhodovanie o tom, či, kedy a s kým uzavrie manželstvo.“ Koniec citátu. Toto konštatovanie v návrhu správy Európskeho parlamentu de facto znamená, že ak sa v budúcnosti nejaký pedofil rozhodne sexuálne zneužiť dieťa alebo nejaký iný sexuálny deviant sa rozhodne, že chce uzavrieť manželstvo už nielen s osobou rovnakého pohlavia, ale kľudne aj so svojím psom, autom alebo inou vecou, tak nikto mu v tom nebude môcť brániť, pretože to je jeho právo, s kým bude sexuálne aktívny a s kým uzavrie manželstvo.
Nech si už ale tieto slová vykladáme akokoľvek, jedno je isté, že táto správa prehlasuje za jedno z ľudských práv minimálne právo na manželstvá homosexuálov a o registrovaných partnerstvách týchto deviantov ani nehovoriac. Znamená to, že tento návrh správy Európskeho parlamentu fakticky vyzýva aj Slovenskú republiku na to, aby sme tento chorý výmysel liberálov akceptovali, ak nechceme byť obvinení z toho, že porušujeme ľudské práva.
A práve toto je mimoriadne nebezpečné, pretože hoci ide len o politickú deklaráciu, je to evidentne príprava na to, aby sme sa v etických otázkach totálne podriadili a prispôsobili západnému liberalizmu. A jedného dňa, a ten deň môže prísť rýchlejšie, ako sa nazdáme, môžme byť aj my všetci trestne stíhaní a súdení za to, že porušujeme ľudské práva len preto, že kritizujeme alebo nechceme umožniť iné manželstvá ako manželstvá medzi mužom a ženou, alebo len preto, že odmietame adopcie detí homosexuálmi.
No a napokon tretia oblasť, ktorej sa správa Európskeho parlamentu týka, je oblasť sexuálnej výchovy detí a mládeže. V správe sa doslova uvádza, citujem: „Naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prístup k vedecky presnej a komplexnej sexuálnej výchove pre všetky základné a stredné školy v súlade s normami WHO.“
Je pri tom jasné, dámy a páni, ako si v Európskej únii predstavujú túto sexuálnu výchovu. Stačí sa pozrieť na to, ako prebieha sexuálna výchova už teraz v mnohých štátoch na západe. Sexuálna výchova v týchto štátoch už neprebieha len na II. stupni základných škôl, ale dokonca už aj na I. stupni a v škôlkach. Len 5-ročné deti sa učia o masturbácii alebo o tom, že byť homosexuálom, že byť deviantom je celkom normálne, deti na základných školách sa zasa školia o detailných podrobnostiach análneho a orálneho sexu či rôznych sexuálnych polohách. Alebo o tom, že neexistuje len mužské a ženské pohlavie, ale akési tretie pohlavie. A takéto zvrátenosti to nie je len záležitosť výchovy a vzdelávania v niekoľkých členských štátoch, ale týka sa to priamo orgánov Európskej únie.
Už v minulosti totiž Výbor Európskeho parlamentu pre práva žien a rodovú rovnosť schválil podobnú správu, podľa ktorej, citujem: „Európske škôlky a školy môžu zakázať detské knihy a rozprávky, ktoré zobrazujú tradičnú rodinu,“ koniec citátu, pretože podľa tohto výboru by rozprávky mali hovoriť o sexuálnej rozmanitosti. Dokonca sa tam uvádza, opäť citujem: „Homosexualita by mala byť určená v škôlke ako forma skúseností a znalostí“ alebo: „Deti potrebujú vedieť, že je to normálne, keď vaši rodičia sú gayovia alebo lesby.“ Toľko, toľko teda k správe toho výboru.
Povedzme, povedzte mi, prosím vás, pani poslankyne, páni poslanci, na čo všetko je toto dobré. Ako to pomôže výchove našich detí, dokonca tých najmenších detí? Čo z nich chce vlastne Európska únia urobiť? Myslí si snáď, že takýmto spôsobom z nich vyrastú slušní ľudia? Toto nie je nič iné ako výchova k predčasným sexuálnym aktivitám, výchova k totálnej promiskuite a k akceptácii deviácií všetkého druhu.
Panie poslankyne, páni poslanci, naozaj odporúčam, prečítajte si tento návrh správy Európskeho parlamentu predtým, než budete hlasovať, a sami pochopíte, že Európska únia sa celkom zbláznila, ak je schopná o takomto materiáli čo i len hlasovať, ak je schopná takýto materiál čo i len pripustiť k hlasovaniu a do svojich výborov.
Mne z toho vychádza len jedno, ak nechceme Slovensko zatiahnuť do tejto morálnej špiny, ak nechceme pripustiť totálny rozklad našej spoločnosti a všetkých jej hodnôt, tak nemáme inú možnosť ako tento návrh správy Európskeho parlamentu odmietnuť, a nielen to, musíme urobiť aj všetko pre to, aby sme v plnej miere obnovili suverenitu našej Slovenskej republiky, aby nám žiaden orgán Európskej únie nemohol nikdy hovoriť, ako máme u nás žiť a vychovávať naše deti. Čím skôr, tým lepšie.
Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou bude, budú reagovať dvaja poslanci.
Pani poslankyňa Pleštinská, nech sa páči.

Ďakujem, pán predseda. Treba úplne na začiatku povedať, že týmto uznesením nespochybňujeme prínos Európskej únie pre rozvoj Slovenska. Európa je naším civilizačným priestorom, nechceme, aby táto snaha niektorých európskych inštitúcií prevziať kompetencii v tých citlivých otázkach na seba, vytvárala priestor na nedôveru Európanov v európsky projekt, musíme však reagovať, tak ako kolega Schlosár povedal, na návrh správy chorvátskeho europoslanca Predraga Freda Matića, ktorá vyzýva na zásah do slobody slova a slobody presvedčenia, najviac za hrozbu demokracie označuje tých, ktorí majú iné ako propotratové názory a zvyšuje tlak na členské štáty, aby zaviedli nárok na bezplatnú antikoncepciu či sexuálnu výchovu.
Akurát by som možno upozornila kolegu, že my tú správu nemôžeme odmietnuť, my len vlastne dáme podnet, a že Slovenská republika si bude rozhodovať o týchto citlivých otázkach sama.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne pani poslankyni.
S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Kotleba, nech sa páči, máte slovo.