28. schôdza

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážení kolegovia, kolegyne, tu sme sa dozvedeli, že ministerka spravodlivosti je nešťastná, že chceme my niečo schváliť. Ona je nešťastná, že chceme zabrániť, aby ľudia vo väzbe zomierali, tak ona je zato nešťastná. Zato, že my toto chceme zmeniť, lebo to i kvôli jej vine ľudia zmierajú vo väzbe, nie kvôli našej, kvôli vašej, pani ministerka.
Vy ste nešťastná, že my chceme zabrániť, aby sa ľudia pokúšali spáchať samovraždy. Ale to je kvôli vám a kvôli súčasnému stavu a mali ste čas aj v predchádzajúcich vládach, aj teraz to zmeniť.
Vy ste nešťastná za to, že sa nekonajú mesiace žiadne úkony? Za to nie ste nešťastná, to vám vôbec nevadí. Vy hovoríte, že rozhoduje sudca. Ako môže sudca rozhodnúť, keď sa nevykonali žiadne úkony? A je fakt dôvodné podozrenie, že by mohol niekto ovplyvňovať tých svedkov, ale keby boli urobené úkony, vypočujú sa svedkovia, tak sa už nemá koho ovplyvňovať. Tak za toto by ste mali nešťastná byť! Že sú tam mesiace, možno aj rok, kým sa spraví nejaký úkon a týmto ľudí týrame.
Ja sa čudujem, že ste neboli nešťastná, keď sa tu lámala ústava cez koleno, keď tu nakazení a pozitívni poslanci hlasovali, aby sa zmenila ústava – vtedy ste neboli nešťastná, pani ministerka!
Vy nám idete moralizovať? Klamárka, čo nás tu klamala. Pani ministerka, mali by ste byť nešťastná pri iných veciach, nie pri tých, kde hájite, aby ľudia ďalej zomierali, aby trpeli, aby boli týraní. Za vás by sa isto postavil aj taký vodca, ako bol Stalin. Vy by ste sa tam uplatnili. Vy by ste tak mohli tie gulagy viesť a všetko, tam by ste si dokázali všetko, o čo vám ide a čo by ste chceli.
Za to by ste mali byť nešťastná, pani ministerka, že vám ľudia zomierajú a nie, že im chceme zlepšiť podmienky.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pani ministerka, to, ako sa rozhodne Národná rada Slovenskej republiky, ako sa rozhodne plénum Národnej rady Slovenskej republiky, vy neovplyvníte.
A to, že ste tuná na nás apelovali, moralizovali, doslova prikazovali, že sa máme správať zodpovedne, nemáme kaziť vyšetrovanie, ja vám za seba aj za svojich kolegov z hnutia REPUBLIKA môžem povedať, že my sa ako poslanci k tejto téme postavíme veľmi zodpovedne a tento návrh pani kolegyne poslankyne Hajšelovej podporíme. Pretože kolúzna väzba nie je stalinistický tábor, aby sa tam diali veci, aké sa tam dejú, a vy to budete obhajovať, že tam chcete mať krajšie, áno, chcete mať tam útulnejšie, áno, ale neboli na to finančné prostriedky, boli ste štátnou tajomníčkou, boli ste pravá ruka pani ministerky Žitňanskej a tvrdila ste, že nemáte na to nijaké, nemala ste na to kompetencie, nemala ste na to finančné prostriedky. Teraz ste ministerka spravodlivosti už viac ako rok, čo ste urobili pre to, aby sa podmienky pre osoby, ktoré sú v kolúznej väzbe, zlepšili, zhumánnili a boli znesiteľnejšie?
Myslím si, že ani vy by ste sa nechcela ocitnúť v kolúznej väzbe za takých podmienok, za akých sa tam ocitli títo siedmi občania Slovenskej republiky. Mne je srdečne jedno, či sa tá kolúzna väzba týka pána Pčolinského, pán Kičuru, pani štátnej tajomníčky Jankovskej alebo pána špeciálneho prokurátora Kováčika, je mi to úplne jedno, každý jeden tento človek má právo, aby sa s ním narábalo slušne, aby bol vyšetrovaný a všetky procesné úkony prebehli v ľudských a humánnych podmienkach. Toto nie je humánna podmienka, toto nie je ľudské!

Ďakujem, ja by som to nestihol do faktickej, tak som sa prihlásil o slovo.

Ďakujem. Pani ministerka, vašou úlohou je pripraviť legislatívny proces na úrovni vlády. Nechajte, prosím, Národnú radu autonómne rozhodovať. Iba pripomínam, že k vášmu návrhu, ak sa nemýlim, prišlo 56 pripomienok, z toho 36 zásadných. K tomuto návrhu sa, samozrejme, budete môcť vyjadriť na úrovni stanoviska vlády. Ďakujem

Vážená pani ministerka spravodlivosti, vy ste začali svoj prejav tým, že na Slovensku platí prezumpcia neviny. Pred pár dňami, keď ste sa obhajovali, aby ste neboli odvolaná, tak hlavné gro vašej obhajoby spočívalo v čítaní mien, ktoré sedia vo väzniciach, a dávali ste to do polohy prezumpcie viny. Vy ste nedávali žiadnu prezumpciu neviny. Vy ste si urobili piár na tom, že kto tam bude a kto tam nebude, a tí vaši kolegovia, ktorí mali popísané tie textíky, tak v podstate niekoľkokrát tu opakovali, Mária Kolíková, len Mária Kolíková, len Mária Kolíková je garanciou, že ľudia nepôjdu von atď. Takže to len na tú prezumpciu neviny.
Druhú otázku. Vy sa nás pýtate, teda patrí sa odpovedať, že či spochybňujeme rozhodnutia sudcov. No tak, dámy a páni, každý, kto číta noviny, a čítate tie prípady tých sudcov, ktorí sú teda pozatýkaní, tak to sú teda všetci tí sudcovia, ktorí tu takto rozhodovali? Už neni žiadny sudca, ktorý, ktorý nerozhoduje inak? To len, už ste si istí teda, že tí sudcovia, ktorí sú riešení v tých prípadoch, to je všetko to už popodchycované a všetci ostatní sudcovia, už sa nemôžeme ani len rozmýšľať nad zákonnosťou rozhodnutí niektorých?
No a potom neviem, vy ste tu včera neboli, ale predseda parlamentu ako druhý najvyšší ústavný činiteľ tu teda rozprával prípady, ako v tých vašich väzniciach, za ktoré nesiete zodpovednosť, nejaká žena dostala výkaly, dostala moč, mala to poutierať, potom ste ju poslali do druhej kobky urobiť to isté. To tu zaznelo. To znamená, vysvetlite nám to. Bolo to vymyslené, sú to vymyslené príbehy?
Ďakujeme.

Vážená pani ministerka, vy ste uviedla, že ste nešťastná. A viete, kvôli čomu som ja nešťastná? Že ministerstvo spravodlivosti aj napriek nášmu apelu a žiadostí, ktoré boli už minulého roka, nebolo schopné túto úpravu, s touto úpravou prísť a riešiť túto problematiku.
My sa tu teraz nebavíme len o kolúznej väzbe, ale aj o ostatných druhoch väzieb. Ani sa tu nebavíme o Jankovskej alebo o Pčolinskom, ale bavíme sa tu o 1 800, vyše 1 800 ľudí, ktorí sú väzobne stíhaní. Ja viem, že všetci o nich nevieme, neni to medializované, ani spoločnosť o nich nevie. A títo ľudia sú väzobne stíhaní a čakajú na to, kým môžu predstúpiť pred spravodlivý súd a dostať buď spravodlivý trest, alebo oslobodenie.
Pani ministerka, pri všetkej úcte, hovoríte o komplikovanom trestnom konaní. Áno, je to pravda. Ale vy ste neprišla dnes na ministerstvo, ani v roku 2020, vy ste bola niekoľko rokov štátna tajomníčka a ja nechápem, keďže viete, že aký je komplikovaný Trestný poriadok, resp. trestné konanie, upozorňovali nás na to aj, či sa to týka SPT, Slovenská advokátska komora – prečo ste sa tomu už nevenovali predtým? O čom tu hovoríte, že my, my chceme prepustiť tu nejaké exponované osoby?
A čo sa týka prechodných ustanovení, pani ministerka, poznáte legislatívny proces v rámci zákonných, á, zákonného schvaľovania a my sme teraz v prvom čítaní. Medzi prvým čítaním a druhým čítaním prichádzajú rôzne pozmeňovacie návrhy, doplňujúce návrhy a toto určite máme v pláne, upraviť aj prechodné ustanovenie. A vy to dobre viete.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja nadviažem na kolegyňu, lebo nerozumiem, pani ministerka, tej panike, lebo naozaj sme v prvom čítaní, a myslím, že sedem ľudí je dostatok na to, aby sme sa takouto situáciu zaoberali aj na pôde parlamentu. Takže ja myslím, že ak ide len o to, aby sme otvorili diskusiu, tak nevidím dôvod, prečo nie. Pretože tých sedem ľudí, z ktorých to niektorí neprežili, alebo teda mimo nich to niektorí neprežili a z niektorých sú trosky, to je, to je obrovský dôvod, aby sme na pôde parlamentu otvorili diskusiu o téme, ktorá je stará niekoľko rokov.
Pretože tie situácie, ktoré sme včera popisovali, nie sú vymyslené. To sú, to sú reálne situácie, o ktorých hovoria tí ľudia, o ktorých píšu v relevantných aj Advokátskych listoch, napríklad. Takže ja neviem, čo z toho bolo vymyslené. Veď koniec koncov na pôde výboru pre ľudské práva sme mali pána riaditeľa, s ktorým som hovorila o spánkovej deprivácii, to je presne ten kontrolný mechanizmus, že každú polhodinu vás niekto zobudí. To je spánková deprivácia. A on nepovedal, že to nie je pravda. Povedal, že je to kontroling. Takto by to nemalo vyzerať.
Ďakujem pekne.