31. schôdza

Štefan, reagujem na teba, ale aj na viacerých predrečníkov, ktorí hovorili, že minister musí vedieť, čo robia jeho ruky. Áno, v poriadku. Musí vedieť, čo sa deje v polícii, na to tam má predĺženú ruku policajného prezidenta.
Ale tak jak hovoril aj minister, čo sa týka trestného konania, pokiaľ by do nich zasahoval, do trestného konania, tak to by bola tá politizácia. Naozaj ten vyšetrovateľ je v procese samostatný a má nad sebou len toho prokurátora.
Čo si hovoril ohľadom kolúznej väzby. Nejde o to, či to je aj preventívna, úteková alebo kolúzna, podľa mňa sa nezneužíva. Väzba aj podľa zákona má trvať v nevyhnutnej miere nevyhnutný čas.
Poďme sa pobaviť o reforme toho väzenstva. Naozaj v dnešnej dobe ten, ktorý je vo väzbe, sa má horšie ako ten, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody. A pokiaľ tu platí prezumpcia neviny, tak naozaj by sa mal mať lepšie. Ten, ktorý je vo výkone, môže chodiť do práce, môže chodiť šiť topánky alebo čo. Ale ten, ktorý je vo väzbe, tak ja si myslím, že by mal byť v lepších podmienkach. Ale to je naozaj na reformu väzenstva.
Hovoril si, že SIS si svoju robotu robí, tak jak má, že dala túto správu. Áno, aj minister ako prijímateľ zo zákona dostal túto informáciu a spravil jediné, čo mohol a mal, dal to vyšetriť. Keby to nedal vyšetriť, tak to by bolo horšie
Ale teraz, pokiaľ zobereme trestné konanie, aký je tam rozdiel, aká je tam dvojinštančnosť, jaký je tam dozor prokurátora, odvolacie, preskumné konanie až po ústavnú sťažnosť pro ESLP, a keď to porovnáme so spravodajskou informáciou, keď koľko razy potom polícia dožaduje ďalšie dôkazy k tomu, k tej nejakej správe spravodajskej, tak nechcem hovoriť, že vždy, ale málokedy tá spravodajská služba tie informácie alebo tie dôkazy poskytne, lebo spravodajská informácia má, či spravodajská služba má aj zo zákona povinnosť utajovať si tie zdroje. A pokiaľ ona odkryje tie zdroje na nejaké trestné konanie, tak mnohokrát to má potom fatálne následky.

Pán poslanec Štefan Kuffa, môžete reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem kolegom.
Začnem odzadu od pána Kyselicu. Presne tak, ale ja som povedal aj inú vec. Ja som nespomenul len SIS-ku v rozprave, ale som dal rečnícku otázku pánu ministrovi. Pán minister, viete si predstaviť, že by ste tu sa postavil od ambónu a povedali, že rozpustím políciu, lebo je tam korupcia? Ja si to neviem predstaviť. A je jeden minister alebo vicepremiérka sa tu postaví a ona povie, však ja by som rozpustila SIS. Ale to neni hocikto. Však ja som opozičný poslanec, skôr ja by som si to mohol dovoliť, ale nie koaličný poslanec a vicepremiérka, že ona by rozpustila SIS. A čo nastane tu anarchia? To kde žijeme, prosím vás pekne?
Tak jak to spomenula kolegyňa Vaľová Janka, viete, a spojím to aj s pani Remiášovou. Vy by ste, ak pán Pčolinský je nevinne v kolúznej väzbe, však nech sa mu zaplatia. Kto mu vráti tie mesiace a dni života v kolúznej väzbe? Kto mu vráti to, že jeho dcéra musí chodiť ku psychológovi, tak ako tu kolegyňa povedala. Kto to vráti? Aké peniaze to vyvážia? Aké peniaze vyvážia ten stres, ktorý prežila táto rodina? Však, samozrejme, aj vy, aj vás sa to týka, ale nezľahčujme to. Nebuďme cynickí. Však, keď ste to prežili a prežila ste to, tak o to viac očakávam od vás, že budete citlivá k týmto témam.
Jednu vec, ktorú som pri tých vyvalených dverách nespomenul a spomeniem to ešte tuná. Na jednej strane bývalý šéf NAKA je pochválený policajným prezidentom a poďakuje mu za jeho službu a pár dní na to príde NAKA a vyvalí mu dvere, jeho vlastní kolegovia. Tak to chcete povedať, že toto je ako normálne? Však to naozaj pôsobí veľmi anarchicky. Niečo tu nie je v poriadku.
A ja vyzývam v podstate všetkých kompetentných a zvlášť vás vládnych poslancov, aby sa to všetko dôsledne vyšetrilo a dalo sa to na poriadok.
Nestihnem tu na vás všetkých reagovať.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, uzatváram rozpravu k návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Romanovi Mikulcovi, poverenému riadením ministerstva vnútra.
Chcem sa teda spýtať pána navrhovateľa, či má záujem vystúpiť so záverečným slovom.
Áno, nech sa páči, udeľujem mu slovo.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte na záver diskusie, aby som zhrnul, čo sme sa dneska dozvedeli a včera počas rozpravy.
Musím so znepokojením skonštatovať, že na jednej strane sme my ponúkali fakty a dôkazy, empirické a racionálne argumenty a z druhej strany, či už od pána ministra Romana Mikulca, alebo od kolegov z koalície, zaznievali jedine tony nenávisti voči Robertovi Ficovi, voči strane SMER a vyhrážky, že nás budú zatvárať. Takáto bola situácia počas tejto rozpravy. A je mi to veľmi ľúto.
Jediný argument, jediný dôkaz nezaznel od pána Mikulca a z našej strany zaznievali fakty. Fakty a fakty. Skúsim zopakovať niektoré z nich. (Ruch v sále.)
V prvom rade sme upozorňovali (zaznenie gongu) na úplne nespochybniteľné fakty, na ktoré máme dôkazy ohľadom rodinkárstva v prípade pána Romana Mikulca v čase, keď bol šéfom Vojenského spravodajstva alebo keď bol riaditeľom kancelárie šéfa Vojenského spravodajstva.
Je faktom, že Vojenské spravodajstvo dalo 2,5-miliónový biznis firme jeho otca v čase, keď bol šéfom kancelárie. Je to fakt, ktorý nespochybnil ani pán Mikulec. A toto je encyklopedická, encyklopedický prípad rodinkárstva alebo nepotizmu.
A pôsobí naozaj smutne, že vaša vláda, ktorá si dalo do programového vyhlásenia ako jednu z prvých viet, že idete bojovať proti rodinkárstvu, s týmto nemá žiaden problém.
Je faktom, že keď bol pán Mikulec šéfom Vojenského spravodajstva, tak firma, v ktorej pôsobil jeho brat, čo sme preukázali jasnými dôkazmi, dostala kšeft za 150-tisíc euro. Opäť prípad encyklopedického rodinkárstva.
Je faktom, že keď bol pán Mikulec šéfom kancelárie vo Vojenskom spravodajstve, tak jeho rodičia mali prenajatý byt Vojenským spravodajstvom a dostávali za to peniaze. Opäť kozmická náhoda. Zhodou okolností je pán Mikulec vo Vojenskom spravodajstve a zhodou okolností si z miliónov bytov vyberie Vojenské spravodajstvo práve tento byt. Opäť encyklopedické rodinkárstvo.
Pán predseda SMER-u Robert Fico hovoril jasné dôkazy aj o ďalších skutočnostiach. Napríklad citoval z úradného záznamu o úplatku, ktorý si údajne pýtal pán Mikulec vo výške 10- až 15-tisíc euro. Nikto nič. Nikto nič nevyvrátil. Jedine, čo povedal pán Roman Mikulec vo vzťahu k týmto obvineniam, že sa tu naňho zosypala nejaká obrovitánska, gigantická konšpirácia. V tejto konšpirácii je zapletený hádam každý na Slovensku, dokonca aj pani Radičová, všetci ho nenávidíme, všetci mu len prajeme zle. On žije v nejakej paranoji, on má v hlave nejakých bubákov. V poriadku, je to jeho psychický stav, to nech riešia odborníci. Ale takéto niečo, prosím vás, nemôže minister vnútra povedať, pokiaľ sa chce reálne obhájiť.
Čiže nepočuli sme nič na jeho racionálnu a empirickú obhajobu. My sme ponúkali fakty, on ponúkal bludy.
Druhá kategória. Poukázali sme a doložili sme to, aký je pán minister vnútra neschopný, a aby som použil slová koaličného poslanca Petra Pčolinského, aký je totálny amatér.
Hovorili sme o tom, aký trest mu udelila bývalá premiérka a bývalá ministerka obrany pani Radičová. Asi uznáte, že pani Radičová nie je tá, ktorá by teraz nejak fandila SMER-u alebo fandila našej bývalej vláde. No ale bola to ona, ktorá udelila trest pánovi Mikulcovi a on to ani nevie spochybniť.
Pani Radičová, a opäť to bolo preukázané, opäť je to jasný dôkaz, potvrdila, že pán Mikulec nesplnil jej jasný rozkaz, aby správu o tunelovaní Vojenského spravodajstva dal ministrovi vnútra a vyhováral sa na to, že v tom písomnom príkaze bolo napísané slovo minister a nebolo doplnené vnútro, čo je jasná výhovorka, a vzápätí to celé skartoval. Toto je minister vnútra. Prepáčte, toto naozaj odpúšťame? Toto najnovšie odpúšťame ministrom?
Dočítali sme sa v úradnom zázname, a opäť ide o fakt, lebo v tom úradnom zázname to tam je napísané čierne na bielom, že pán minister v čase, keď bol šéfom Vojenského spravodajstva, zneužíval Vojenské spravodajstvo na to, aby si vyriaďoval nejaké súkromné spory s podnikateľom, ktorého pes mu omočil plot a vzápätí sa potom, sa snažil vyriešiť túto situáciu tým, že nadväzoval kontakty s mafiánmi takáčovcami. Toto robil minister vnútra a my mu to chceme ako odpustiť, hej? Čiže opäť, na jednej strane z našej strany išli fakty a dôkazy, úradné záznamy, prepisy, všetko čierne na bielom, z druhej strany išli akurát výhovorky.
Ďalším faktom, ktorý sme ponúkli, je, že pán minister Mikulec stratil bezpečnostnú previerku. A jeho obhajoba znela, no, lebo tam nejaký Tibenský, Tibenského žene nedal 750-tisíc eur. Takéto nejaké bludy tu splietal pán Mikulec namiesto toho, aby reálne potvrdil, čo potvrdil aj súd, že prišiel o tú bezpečnostnú previerku preto, lebo nemá v poriadku príjmy. A to my tvrdíme od prvej minúty. Tento pán nemá v poriadku príjmy, pretože je namočený do takých káuz rodinkárstva, že je veľké podozrenie, že si navyšoval svoj príjem cez biznis s rodinnými firmami.
Ďalšia kategória, o ktorej sme hovorili, bola politická zodpovednosť za systém nastrčených udavačov. A to je to najkľúčovejšie, čo sa dneska deje. Trestné právo, a hovoril o tom veľmi presne Robert Fico na úvod tejto schôdze, trestné právo je po prvýkrát v dejinách Slovenska od roku´93 zneužívané na politické čistky, na politické čistky a vy ste to potvrdili. Vy ste nedali jediný argument, ktorý by toto vyvracal. Naopak, ste ešte zvyšovali to napätie a ten tlak a vyhrážali ste sa, že nás idete ďalej zatvárať. Presne o tom bol prejav Igora Matoviča a jeho kolegov v poslaneckých laviciach za OĽANO.
Tuto naposledy to bolo krásne predvedené pánom Šudíkom, ktorý v prvej vete povedal, že my sa vám nijako nevyhrážame, a hneď v druhej vzápätí sa poprel a povedal, že treba postaviť nové väznice, aby nás tam mohli všetkých zavrieť. Oni si dokážu takýmto spôsobom, takýmto spôsobom odporovať v jednej vete, ktorá ani nie je rozvitá.
Čiže mám pocit, že ste len potvrdili, že tu funguje systém nastrčených udavačov, ktorými sa snažíte vytvárať politické čistky. A toto hovorí tajná správa Slovenskej informačnej služby, ktorú z veľkej časti citoval aj Robert Fico. To nehovoríme my, to hovorí vaša tajná služba, vaša Slovenská informačná služba. Čiže ide o fakt.
A je zároveň faktom, že SIS jasne spomína, že má dôkazy na to, že sa zneužívajú orgány činné v trestnom konaní a systém týchto nastrčených udavačov na to, aby sa tu robili takéto politické čistky. Takže to je fakt.
Faktom je aj to, že pán Zurian vypovedal, bývalý šéf NAKA, že pán Makó ako hlavný udavač, na základe celého, na základe ktorého tu všetky tie čistky prebiehajú, pán Makó je pravdepodobne agentom SIS, ktorého dohodil na toto miesto sám Igor Matovič prostredníctvom štátnej korupcie Slovenskej informačnej služby. To je fakt. Takéto niečo odznelo.
To znamená, Makó je Matovičov agent. A na základe tohto človeka tu boli jeden po druhom rvaní ľudia do väzby vrátane Milana Lučanského, ktorý zomrel. A to je takisto fakt.
Faktom je, že vo väzbe je aj spomínaný bývalý šéf SIS pán Pčolinský len preto, že si otvoril ústa, len preto, že poukázal práve na tento systém narafičených udavačov. A to je takisto fakt.
Faktom je, že sme predložili dôkazy v podobe SMS správ, v podobe úradných záznamov, kde sú jasné, jasne zaznamenané okolnosti, za akých sa dostávajú výpovede z týchto udavačov, že sú koordinované a že v prípade niektorých prokurátorov sú ponúkané rôzne protislužby, len aby tí udavači hovorili presne to, čo potrebujú počuť prokurátori či policajti. A takýmto spôsobom nemôže fungovať spravodlivosť. A toto je opäť fakt, na ktorý sme poukázali, toto neboli naše interpretácie.
Je faktom, že tu funguje vojna policajtov. Tento fakt naozaj nevidí asi jedine pán Mikulec. Všetci vidíme tie razie na NAKA, tie razie na inšpekcii, vzájomnú pomstu týchto rôznych útvarov, ako sa postupne prepúšťajú na základe rozhodnutí Generálnej prokuratúry rôzni väzobne stíhaní príslušníci polície. Čiže je faktom, že tu prebieha vojna policajtov a že sa zneužíva väzba ako mučiaci nástroj.
Je faktom, že prebehlo stretnutie v pivnici SIS, na ktorom bola de facto kompromitovaná prezidentka Slovenskej republiky, kde sa stretla s človekom, ktorý bol vzápätí poslaný do väzby, a je faktom, že pán Mikulec vedel, že pán Szabó dostáva televízory do daru a nič neurobil, aby upozornil pani Čaputovú a ďalších najvyšších ústavných činiteľov, aby do pivnice neliezli. Čiže opäť ďalší fakt. A opäť môžem potvrdiť len to, že pán Mikulec nepovedal ani slovko, aby sa obhájil.
Je faktom, že väzba sa používa ako mučiaci nástroj, ale zároveň je faktom, že sa používa veľmi selektívne, iba na nominantov opozície. V prípade pána poslanca Heráka alebo už exposlanca, vášho kolegu z OĽANO, ktorý je obvinený z trojnásobného, myslím, znásilnenia, pedofílie mladistvých, v tomto prípade nepoužijete kolúznu väzbu, lebo pán poslanec zjavne nemôže nikoho ovplyvniť, lebo nemá to postavenie, pozná iba celú vládu a celú koalíciu. Ale v prípade chlapíka, ktorý vraj zobral do daru televízor, tam treba kolúznu väzbu, lebo tam je to najväčší problém na svete. Pedofília nie je problém, ale najväčší problém je televízor. Toto hovoríte slovenskej verejnosti.
A my sa pýtame, je to naozaj padni, komu padni? Alebo sa tu väzby využívajú ako prostriedok selektívnych politických čistiek, ktorých obeťou bol, opakujem, aj Milan Lučanský. Toto je fakt, na ktorý sme ponúkli jasný dôkaz.
Výsledkom tohto miss manažmentu a neschopnosti pána Romana Mikulca je, že naozaj zomrel človek, ktorý si to nezaslúžil, a často bolo v rozprave spomínané meno Milana Lučanského. Osobne ma zarmútilo to, ako spôsobom dehonestujúcim hovoril o Milanovi Lučanskom pán Matovič, ktorý sa sem postavil a povedal, že je hrdý na to, že Milan Lučanský skončil vo väzbe, ergo je hrdý na to, že zomrel. Toto povedal Igor Matovič.
Pán Mikulec priniesol aspoň dva alebo jeden fakt do tejto diskusie, ktorý musím spomenúť, a to je jeho rozhovor s Milanom Lučanským. Ak to skutočne prebehlo tak, že mu Milan Lučanský povedal, že pokiaľ odíde z polície, tak ho dajú dole oni, alebo sa teda zabije sám. Tak ja sa pýtam, kto sú tí oni? Sú to tí, ktorí ho zavreli do väzby a dali ho naozaj dole? Toto sú otázky, ktoré vyplývajú z toho, čo povedal pán Mikulec. Celá verzia o samovražde týmto padá. Je tu veľká pravdepodobnosť, že ho reálne dali dole, tak ako vystríhal v rozhovore s pánom Mikulcom.
A ja by som doplnil a hovoril to predo mnou aj podpredseda Národnej rady Juraj Blanár, pripomenul by som slová Milana Lučanského, ktoré povedal, keď odchádzal od Mikulca. A tie sú nespochybniteľné. Napísal: „Nezmierim sa s politizáciou polície.“ A napísal, že „neuznávam Romana Mikulca ako ministra vnútra“. Toto bola obžaloba, ktorá znie mrazivo v dnešných dňoch, keď už Milan Lučanský nežije.
Ani Milan Lučanský nechcel mať takéhoto ministra vnútra, ktorý politizuje políciu, a Milan Lučanský potvrdzuje, že polícia a orgány činné v trestnom konaní, po smrti potvrdzuje, sú zneužívané na politiku, na politické čistky. Aký chcete väčší dôkaz?
Hovorili sme o faktoch v prípade Mikulcovho vzdelania. Hovorili sme o tom, že je naozaj krajne nepravdepodobné, že človek, ktorý vedie Vojenské spravodajstvo, si v tom istom čase urobí vysokú školu a získa titul MSC, Master of Science.
Prepáčte, neznevažujme vedu, neznevažujme vzdelanie. Nie je možné byť zároveň šéfom Vojenského spravodajstva a zároveň si urobiť vysokú školu. Alebo ak to je možné, tak je Vojenské spravodajstvo v troskách! Pretože nie je absolútne realizovateľné popri takejto vážnej funkcii si tu písať dvadsať diplomových prác (povedané so smiechom), ako nám povedal pán Mikulec. On napísal dvadsať diplomových prác, ako doplnil, ale ony to neboli diplomové práce, aby ho som citoval. Fantastické.
Žiadame ho naďalej o to, aby nám ich predložil, modulové, nazýval to modulové práce, dvadsať modulových prác. Nech sa páči, pán minister, máte možnosť sa obhájiť. Verím tomu, že tlak verejnosti bude na vás taký silný, ako bol na Matoviča, Gröhlinga a ďalších podvodníkov, pretože je tu vážne podozrenie, že ste rovnaký podvodník.
V prípade vašich hodiniek, viete, keď ste minister vnútra a neviete, že nemôžete nosiť nelegálne fejky alebo kópie drahých štyridsaťtisícových hodiniek, tak je takisto na zváženie, kam až siaha vaša inteligencia. Pán Mikulec, opäť, nepredviedli ste ani jediný argument, ktorý by to ospravedlnil. Ani jediný. My sme dali fakt a vy ste dali zase len nejaké paranoidné bludy.
Takže môžem to uzavrieť jedine tým, že pripomeniem ctenej snemovni, že z jednej strany, z tej opozičnej, tu neboli vyhrážky koalícii, tu neboli žiadne vulgárne nadávky, tu boli len fakty a dôkazy, jeden po druhom, fakty a dôkazy. A z druhej strany tu bola len číra nenávisť voči Robertovi Ficovi, číra nenávisť voči SMER-u a vyhrážanie sa, že nás budete zatvárať. Takto prebiehala rozprava počas týchto dvoch dní.
Veľmi ma mrzí alibizmus pána ministra Mikulca. Keby sa k tomu postavil aspoň ako chlap a povedal, že, áno, ja som minister vnútra a tieto veci sa dejú a ja urobím všetko preto, aby sa nediali, tak poviem – dobre, je to chlap. Možno pomýlený chlap, možno zmätený chlap, ale stále chlap. Lenže on sa postavil a hral tuná vrátnika, hral tuná kvetináč na parapete, hral tuná človeka, ktorý o ničom nerozhoduje, on nevie, on tu neexistuje.
Opäť zacitujem pána Pčolinského: „Totálny amaterizmus, totálny rozklad polície, Mikulec akoby ani nebol, Mikulec ani nie je.“ Toto je minister vnútra. No tak, keď ani nie, tak načo ho máme vôbec potvrdzovať vo funkcii, za ktorú berie plat? My platíme človeka, ktorý tu ani nie je.
Ale tragédiou je, že prikrýva, prikrýva svojou existenciou tie najťažšie zločiny a možno aj justičné vraždy. Prikrýva systém udavačov, ktorý nemá obdoby od päťdesiatych rokov, a preto si zaslúži odvolanie.
A, viete, mám niekedy pocit z toho jeho alibizmu a vždy mi to pripomenie taký slávny český film Pelíšky. Si pamätáte takú tú postavičku, strašne humornú, kiež by bol pán Mikulec taký humorný, ktorý dostal príkaz, že teda treba strieľať, hej. Rozkaz znel jasne. „Nebyl čas se zamýšlet, kdo je kdo.“ A zastrelil poštára. A toto je pán Mikulec, „není čas se zamýšlet“, teda ak je tá kapacita, neni čas, idú jeden po druhom do väzby, jeden po druhom mučený a on to celé prikrýva, lebo tá atmosféra je taká istá. Politické čistky.
Vy ste si pretvorili políciu na vlastný nástroj. Zneužívate trestné právo a pán Mikulec sa stal symbolom tohto policajného teroru, symbolom rodinkárstva, symbolom amaterizmu, symbolom neschopnosti a symbolom totálneho rozkladu polície.
Prosím vás, páni kolegovia, zamyslite sa nad tým, čo ste počuli, a zahlasujme za odvolanie ministra Mikulca. Slovensko si zaslúži lepšieho ministra.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán spravodajca, máte záujem o záverečné slovo? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za uzavretú.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v zmysle § 35 rokovacieho poriadku, odsek 4, na návrh predsedu Národnej rady Slovenskej republiky vytvárame priestor na rokovanie poslaneckých klubov do 18. hodiny, kedy bude hlasovanie o tomto návrhu. (Reakcie z pléna.)
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, toto nie je možné, nie je nutné so všeobecným súhlasom, je to v zmysle rokovacieho poriadku.
A zároveň vás chcem informovať, že rokovanie riadnej schôdze júnovej sa začne zajtra o 9. hodine.
Ďakujem veľmi pekne a prajem vám zatiaľ príjemný čas do 18. hodiny, kedy sa stretneme pri hlasovaní.
Prerušujem rokovanie o tomto bode.

(Prerušenie rokovania o 17.24 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 18.00 hodine.)