32. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Veľká pravda, ktorá tu odznela opäť a zasa, že žiadna diskriminácia zamestnancov štátnej, verejnej správy alebo aj súkromného sektora ohľadne očkovania voči COVID-u-19 nesmie a nemôže byť, pretože, vážené kolegyne, vážení kolegovia, tak hrubý a nechutný zásah do ľudských práv a základných ľudských slobôd, ktorý sa tuná už pripravuje, je doslova a do písmena úbohý. Nútená medicínska prevencia je trestným činom alebo mohla by byť trestným činom, ale, čuduj sa svete, táto nútená medicínska prevencia, ktorá ešte nie je ukotvená v Trestnom poriadku, sa naozaj deje. Zdravotné sestry, opatrovateľky, či už v domovoch sociálnych služieb, denných stacionároch, domovoch dôchodcov, ale najmä zdravotné sestry na detských ambulanciách boli donútené, do-nú-te-né sa dať zaočkovať pod hrozbou straty zamestnania, pod hrozbou vy-ho-de-nia z danej práce. Ale o tomto, vážené kolegyne, vážení kolegovia z vládnych lavíc, nerozprávate. Aj keď o tom dobre viete, ale nerozprávate o tom. Tvárite sa ako svätý za dedinou, držíte sa ako voš pod chrastou, ale nepoviete to na plné ústa, pretože aj vy mnohí máte podobné informácie. Mnohé zdravotné sestry odmietajú očkovať deti touto experimentálnou a nebezpečnou vakcínou a za to ich veľmi chválim a veľmi si ich vážim a majú moju ohromnú úctu a všetka česť im!
A vrcholom je už to, že mnohí čelní predstavitelia vysokých škôl už posielajú študentom svojich škôl esemesky alebo iné formy správ, že je nutné a veľmi dôležité dať sa zaočkovať, nakoľko môže dôjsť k obmedzeniu ich práv v rámci štúdia na danej škole. Kde sme to dospeli?

Ďalší s faktickou poznámkou, pán poslanec Ondrej Ďurica.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Je veľmi smutné, že sa tu musí donekonečna vysvetľovať pozícia nejakého, nejakého pohľadu na očkovanie ako také vo všeobecnosti a zdôrazňovať to, že v našom návrhu ide hlavne o tú dobrovoľnosť. A myslím si, že je to dôležité, že skutočne je namieste zdôrazňovať dobrovoľnosť a zapracovať to aj do zákona, pretože dnes v bežnom živote je ix, ypsilon prípadov, kedy občania sú na pracoviskách, na úradoch, v inštitúciách jednoducho tlačení, tlačení do toho, aby sa dali očkovať. To je jedna rovina.
A druhá rovina, ktorá mne prekáža, je tá, že či už médiá, alebo niektorí politici, alebo rôzne celebrity v rámci tej nezmyselnej kampane jednoducho vytvárajú v spoločnosti atmosféru, kedy ľudia pomaly sami jeden na druhého začínajú útočiť a osočovať sa tým, že ten je očkovaný, ten je nezaočkovaný, ten je zodpovedný, ten je nezodpovedný, jednoducho tu sa vytvárajú medzi ľuďmi také bariéry a taká atmosféra, že to treba celkom jasne pomenovať a treba prísť s takou novelou zákona, aby tá dobrovoľnosť bola absolútne garantovaná. To je celé. Nemôže sa stať to, čo sa deje teraz, že tu pomaly je bežným štandardom hovoriť v médiách, hovoriť verejne o tom, že ty sa nedáš zaočkovať, tak si nebezpečný, ohrozuješ ma, si nezodpovedný, si taký alebo onaký. To jednoducho treba absolútne vylúčiť, takýto model nemá v demokratickej spoločnosti čo hľadať.
Ďakujem.

Ďalší s faktickou poznámkou, pán Miroslav Urban.

Ďakujem za slovo. Akurát ma zaujal fakt, čo som pred chvíľočkou čítal, 60 % zaočkovaných ľudí v Izraeli, aj napriek tomu tam znova delta vírus šarapatí a zvyšuje sa počet ľudí s koronavírusom, reprodukčné číslo dosiahli 2. Hej, čiže aj na toto treba dať, aj na toto sa treba pozrieť, naozaj veľká preočkovanosť. Samozrejme, tí Palestínčania sú tam diskriminovaní, tí žiadne vakcíny nedostanú. Takže treba rozmýšľať nad tým, že len to samotné očkovanie nebude stačiť, aby sme zvládli koronavírus.
Testovanie, to je tiež pochybná vec. Tie MOM-ky, tak mali sme milióny na MOM-ky, ale na zdravotné sestry nemáme, hej? Ja ako lekár, keď niečo pacientovi odporučím, nejakú liečbu, tak sa opýtam, poviem, máte takéto ochorenie, doporučujem vám toto, toto, toto, takto vás budem liečiť, ale môžem vám, spomeniem mu vždycky aj nežiaduce účinky možné, problémy, ktoré môže mať s danou liečbou. Ak pacient povie áno, dobre, súhlasím, liečbu mu dám alebo pošlem ho niekde na vyšetrenie, na nejaký zákrok, výkon, a keď povie, že nie, ja s tým nesúhlasím, ja mám na to iný názor, ja poviem, zopakujem mu to druhý raz, tretí raz, poviem mu môj názor ako lekára. A on povie: Nie, ja s tým nesúhlasím. To je všetko. Odíde, dačo sa mu prihodí, umrie doma, ale zodpovednosť nesie nakoniec ten pacient. Tak je to aj s tými vakcínami, my mu môžme povedať, čo to obnáša, a on nech sa nakoniec rozhodne sám.
Ja myslím, že tam je veľmi dôležitá úloha tých praktických lekárov, čo poznajú pacientov bližšie, lepšie o nich, vedia im to povedať, zhodnotiť to riziko, a nech sa ten pacient rozhodne. A, bohužiaľ, musí niesť tú zodpovednosť aj za prípadné nežiaduce účinky. Však ja som videl aj po vakcinácii proti chrípke, hej, tiež to neni povinné, je to dobrovoľné. Zaočkuje sa niekto a majú nežiaduce účinky tí ľudia. No oni sa rozhodli sami, no a, bohužiaľ, tak to je. Ja som sa nikdy neočkoval proti chrípke, pretože som to pre mňa nepokladal za dôležité. Čiže tá dobrovoľnosť je veľmi dôležitá. Potom sú z toho naozaj iba zbytočné komplikácie.
Ďakujem.

Posledný s faktickou poznámkou, pán poslanec Lukáš Kyselica, nech sa páči.

Ďakujem. Plne rešpektujem debatu, ktorá tu, ktorá sa tu vedie, však vrátim sa k tomu legislatívnemu zámeru. Vlastne máte, chcete zavádzať novú skutkovú podstatu trestného činu, ktorá znie: "Kto iného pod hrozbou akýchkoľvek sankcií alebo obmedzenia jeho základných ľudských práv a slobôd núti, aby sa podrobil nepovinnému očkovaniu..." bla, bla, bla. Podľa mňa ide o špeciálnu skutkovú podstatu voči trestnému činu vydierania. Keď si pozriete vydieranie, tak tam je tiež, kto iného násilím, hrozbou násilia, alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel. A keď si pozrieme výklad, čo je to hrozba inej ťažkej ujmy, tak tá môže spočívať v hrozbe, že sa spôsobí majetková ujma, závažná ujma na dobrej povesti, rozvrat manželstva a podobne, teda aj strata zamestnania, si myslím, že pod to patrí, hrozba inej ťažkej ujmy. Preto si myslím, že ten paragraf je nadbytočný a že už terajší Trestný zákon postihuje takéto konanie.

Pán poslanec Mazurek, môžete reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem veľmi pekne kolegom. Miro, tam je veľmi zaujímavé poukázať práve na to, o čom si hovoril, že tá kolektívna imunita skrátka, no nejak nefunguje. Teraz je jedno, že či má niekto na to taký názor alebo medicínsky názor, právny názor, odborný, laický názor. Každopádne tie príklady či už z Británie, kde je vysoká miera zaočkovanosti, z toho Izraela, kde je viac ako 60-percentná miera zaočkovanosti, skrátka ukazujú, že ten ich cieľ kolektívnej imunity sa proste nepodarilo naplniť. Nepodarilo sa to, pretože či sú tu nové mutácie, či vakcíny nedostatočne fungujú, či nefungujú, to je skrátka teraz úplne hypotetická záležitosť a my dnes musíme pracovať s tým faktom, ktorý máme. To znamená, že nefunguje to, nebude to a jediné, čo môže zabrať, je poskytnúť všetkým týmto pacientom, ktorí sa dostanú v rizikovom stave povedzme do nemocnice, všetku potrebnú a náležitú liečbu a s ňou súvisiace opatrenia na to, aby sme pripravili toto zdravotníctvo.
Tu sa ale hovorí o očkovaní ako o zázračnom všelieku a že všetko bude potom proste fajn a robí sa tu z ľudí, ktorí si to skrátka nechcú nechať dať z rôznych dôvodov, a je to ich slobodné rozhodnutie, ako si povedal, oni sami na sebe budú prijímať či už výhody, alebo aj negatíva toho svojho rozhodnutia a mali by to sami mať právo zvážiť a rozhodnúť sa, ale robiť z nich druhotriednych ľudí, ukazovať na nich prstom, nadávať im, to je už niečo nepredstaviteľné a zvrátené.
Pán poslanec Kyselica, viete, výklady môžu byť rôzne a tie pojmy môžu byť široké a každý vyšetrovateľ sa na to môže pozrieť rôznymi spôsobmi. Ale už len z toho, čo ste povedali, je tu potenciál začať aspoň trestné stíhanie voči ministrovi zdravotníctva, lebo to vydieranie pravdepodobne naplnil pri tom, čo tu reálne povedal. A to isté by sa mohlo vzťahovať aj na pani ministerku Kolíkovú a na niektoré pediatričky, ktoré to tu verejne hovoria. Ale som rád, že hľadáte tieto prieniky, môžme to potom v druhom čítaní kľudne poopraviť.

Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce v rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Spravodajca?
Nech sa páči, udeľujem slovo pánovi spravodajcovi.