32. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Navrhovaným zákonom, ktorý vyplýva z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 až 2024, sa zabezpečí jednotná správa chránených území národných parkov pod ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.
Cieľom tohto návrhu zákona je úprava prevodu správy pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve štátu v národných parkoch, do správy organizácie ochrany prírody a krajiny. Organizácia ochrany prírody by mala v chránených územiach zabezpečovať komplexnú a integrovanú ochranu prírody. Predpokladom však je, aby v chránených územiach spravovala a užívala štátne pozemky a súčasne zabezpečovala ochranu prírody na národnej a medzinárodnej úrovni. Návrh zákona rieši zásadný nedostatok, ktorý dnes máme pri správe štátnych pozemkov v národných parkoch, a to organizácia ochrany prírody a krajiny v súčasnosti tieto pozemky priamo nespravuje. Je neefektívne, aby sa o územia v národných parkoch starali dve rôzne štátne organizácie. V súčasnosti je to najmä Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky v rezorte životného prostredia, v rezorte pôdohospodárstva je to štátny podnik Lesy Slovenskej republiky, Štátne lesy Tatranského národného parku a Lesopôdohospodársky majetok Ulič. Tieto štátne organizácie sú zriadené dvoma ústrednými orgánmi štátnej správy, často majú protichodný účel, funkcie a určenia v území národných parkov, z čoho potom vyplývajú zásadné konflikty. Prevodom správy štátnych pozemkov na organizácie ochrany prírody sa vytvoria podmienky pre náležité a efektívne zabezpečenie primárneho účelu národných parkov, ochrany prírody a biodiverzity, ako aj pre plnenie záväzkov vyplývajúcich zo smerníc Európskej únie v oblasti ochrany prírody.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválite. Toľko na úvod a hlásim sa potom rovno do rozpravy.
Ďakujem.

Ďakujem. Teraz dávam slovo predsedovi výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorého poveril tento výbor, gestorský výbor, aby predniesol správu k tomuto návrhu zákona.
Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 591).
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 13. septembra a v gestorskom výbore do 14. septembra 2021.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, do rozpravy sa písomne prihlásili títo páni poslanci: za poslanecký klub SMER - SD Richard Takáč s 30 minútami a ďalší poslanci s 20 minútami - pán poslanec Miroslav Suja, Ján Mičovský, Filip Kuffa a Tomáš Šudík. Dávam teda slovo teraz pánovi navrhovateľovi, ktorý požiadal ako prvý, že chce vystúpiť v rozprave v zmysle rokovacieho poriadku, a po ňom sa pripraví pán poslanec Richard Takáč.
Nech sa páči, pán navrhovateľ, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ochrana našich národných parkov, ktoré sú súčasťou nášho spoločného prírodného dedičstva, sa dotýka každého z nás, tak ako tu sedíme. Mnohí, možno väčšina z nás, vnímame potrebu ochrany prírody v národných parkoch, ale aj mimo nich predovšetkým rozumom.
Áno, prírodu chránime v prvom rade preto, pretože ju potrebujeme pre naše vlastné prežitie, pre našu vyššiu, lepšiu kvalitu života. Potrebujeme prírodné zdroje, čistú vodu, čistý vzduch, potrebujeme bohatstvo, pestrosť a premenlivosť rôznych foriem života, rastlín, živočíchov a ich celých spoločenstiev a ekosystémov a v neposlednom rade stále viac potrebujeme aj schopnosť prirodzených ekosystémov najmä lesov a mokradí zadržiavať vodu. A pôsobiť tak preventívne nielen proti povodniam, ale aj proti suchu a horúčavám a ďalším extrémom počasia, ktoré sú v posledných rokoch čoraz častejšie a, žiaľ, vidíme to aj tento rok.
O tom, že tieto tzv. ekosystémové služby pri lesoch hovoríme aj o ich mimoprodukčných funkciách, majú aj svoju ekonomickú hodnotu, dnes už myslím nikto nepochybuje. Našou úlohou a veľkou výzvou pre odborníkov, ekonómov, ekológov, lesníkov, vodohospodárov a ďalších je vyjadriť hodnotu ekosystémových služieb v peniazoch a zakomponovať tieto hodnoty do jednotlivých položiek štátneho rozpočtu. Potom sa tzv. výhodnosť či stratovosť investícií do ochrany prírody a životného prostredia bude javiť v celkovom inom svetle ako doteraz.
Prírodu aj v národných parkoch však nechránime len rozumom, ale predovšetkým srdcom, pretože hoci častokrát na to zabúdame, príroda predstavuje náš skutočný domov v tom najčistejšom slova zmysle. Nosíme si ju v sebe, nosíme si ju v hlave, v srdci, máme ju zakódovanú v DNA, v každej bunke nášho tela. Táto väzba človeka na svoje prírodné prostredie bola vytváraná a upevňovaná miliardami rokov evolúcie života na zemi a nedokážeme sa jej zbaviť. Je takou našou pomyselnou pupočnou šnúrou, ktorú ale na rozdiel od tej skutočnej nikdy nemôžeme prestrihnúť, resp. kedykoľvek sa o to ľudstvo v histórii pokúsilo, nikdy to nedopadlo dobre. Preto aj dnes predkladáme návrh zákona, ktorým chceme naplniť, reálne naplniť aspoň na území národných parkov, doteraz len formálne deklarovanú prioritu ochrany prírody pred ostatnými ľudskými aktivitami. Chceme tým splatiť aspoň malú časť toho obrovského dlhu, ktorý sme voči prírode tu na Slovensku, ale aj na celom svete dokázali vytvoriť a ktorý mimochodom, žiaľ, ešte stále každým dňom narastá.
Toľko na úvod. Teraz by som len stručne sa vyjadril k niektorým obavám, ktoré sme zachytili od zverejnenia nášho návrhu po jeho predložení na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Sú tu obavy zo strany neštátnych vlastníkov, že budú nejako postihnutí alebo ukrátení. Takže ak čítame s porozumením náš návrh, nijako sa priamo nedotýka pozemkov neštátnych vlastníkov a ani nerieši obmedzenia hospodárenia na týchto pozemkoch neštátnych a prípadné obmedzenia hospodárenia z titulu ochrany prírody sú už v súčasnosti primeraným spôsobom legislatívne upravené v platnom zákone o ochrane prírody a krajiny 543/2002 a ďalej budú podrobnejšie špecifikované v dokumentácii ochrany prírody, ktorá sa bude postupne pripravovať a schvaľovať pre jednotlivé národné parky v súlade s týmto zákonom. Ide predovšetkým o tzv. projekty zonácie a programy starostlivosti.
Takisto sú tu, vnímame obavy z utlmenia života na vidieku alebo z nejakého obmedzovania ďalšieho rozvoja vidieckej krajiny v týchto regiónoch, kde sa jednotlivé národné parky nachádzajú. Tu by som chcel zdôrazniť, že pri prechode správy pozemkov nedôjde k žiadnej strate pracovných miest, všetci zamestnanci dotknutých štátnych firiem - Lesy Slovenskej republiky, Štátne lesy TANAP-u, LP Ulič, ktorí o to prejavia záujem, budú mať možnosť zamestnať sa na primeraných pozíciách priamo v rezorte životného prostredia, predovšetkým vo svojich regiónoch na jednotlivých správach národných parkov.
Okrem toho môžme predpokladať, že vznik funkčných národných parkov, tak ako nám ukazujú príklady z iných európskych aj mimoeurópskych krajín, podmieni vytváranie ďalších nových pracovných príležitostí, najmä v oblasti služieb a tzv. prírodného turizmu. Ide najmä o ubytovanie, stravovanie, šport, rekreáciu a podobné služby.
Možno na záver by som spomenul, že prijatím navrhovanej novely zákona výrazne prispejeme aj k naplneniu záväzkov, ktoré má Slovenská republika vo vzťahu k Európskej komisii v oblasti ochrany prírody. Ide predovšetkým o naplnenie záväzkov, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z dvoch smerníc Európskej únie, a to smernice o vtákoch a smernice o biotopoch, ktoré spolu vytvárajú tzv. Natura 2000. V tejto súvislosti treba spomenúť aj prebiehajúce konanie Európskej komisie voči Slovenskej republike, tzv. infringement, vo veci nedostatočnej ochrany kriticky ohrozeného druhu živočícha hlucháňa hôrneho, ktorý sa stal akýmsi symbolom ochrany prírody v horských lesoch v niektorých našich národných parkoch. Prevod správy štátnych pozemkov v národných parkoch by tak mohol výrazne pomôcť nielen pri záchrane hlucháňa doslova v hodine dvanástej, ale v Slovenskej republike by mohol pomôcť aj vyhnúť sa nemalým pokutám, ktoré reálne hrozia zo strany Európskej komisie v tomto prípade.
Ďakujem, skončil som.

Na vaše vystúpenie, pán poslanec, päť faktických poznámok. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.
Ako prvý pán poslanec Miroslav Suja.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán poslanec Šíbl, viete, čo je problém? Problém je v tom, že ako vy ste povedal, že ochrana životného prostredia alebo prírody by sa mala robiť s rozumom a ľudia ako vy a podobní vám to veľakrát robia presne opačne a má to veľmi zlý dopad a ja si myslím, že čím skôr sa to zmení, tým lepšie. Povedzte mi, ako sa má robiť s rozumom, keď nejaká smernica Európskej únie hovorí o mokradiach, pritom za mokraď, vy ste spomínal mokrade, berie aj hocijakú mláku, ktorá naprší a po dvoch hodinách, dajme tomu, vyschne. A už pritom aj táto mláka napršaná má ochranné pásmo. Kde je tu zdravý rozum? Kde sú tu práva ľudí, ktorí tam žijú a robia na tých poliach a tade nemôžu prechádzať, dajme tomu, lebo tá mokraď má ochranné pásmo, ale o dve hodiny tam mokraď už neexistuje.
Viete, kopu takýchto nezmyslov nám tu podsúva Európska únia. Veľakrát sa zneužíva či už hlucháň, vlk, alebo medveď na obohacovanie sa ľuďmi, ekoteroristami, ktorých aj vy hájite záujmy. Milióny idú na sčítavanie medveďov, na DNA, milióny, vážení kolegovia. To malo byť sčítané odzadu, odpredu. Milióny na rôzne ochrany, ale kto sa na tom nabaľuje? Zasa len určitá skupina ľudí, ktorá si nájde nejakého živočícha a rozhodne sa, že ho ide chrániť a začne čerpať finančné zdroje a zneužívať túto ochranu.
Kedy začneme robiť aktívnu ochranu a nie pasívnu ako napríklad pri lesoch? Prečo si nezoberieme dobrý príklad, keď tak radi máte západ, tak zo západu a vidíme ako sú v Nemecku lesy chránené a ako sú u nás. Začnime konečne používať zdravý sedliacky rozum, pán poslanec Šíbl, a prestaňte hájiť záujmy ekoteroristov!

Pán poslanec Filip Kuffa, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Padol tu pojem, že ochranu prírody vnímame zdravým rozumom, ale ja tam ako nikde nevidím zdravý rozum v tomto návrhu zákona, naopak tam práveže zdravý rozum absentuje. Tento návrh nemá absolútne, ale že absolútne žiadnu logiku. V rozprave ste sa dotkli, pán kolega Šíbl, takých všeobecne spanilých fráz, potrebujeme zadržiavať vodu. Váš minister Budaj sa vyjadril, že tomu, aby tá vodozádržná funkcia bola v podstate dobrá, že potrebujeme obrovské bezzásahové územia, že potrebujeme bojovať proti povodniam. V Tatrách máme jedny z najväčších bezzásahových územiach a po rozpade lesa, ktorý tam nastal vďaka rozhodnutiam ochrany prírody, nás tam pravidelne splachuje ako také myši. Čo sa týka Belianskych Tatier, tak v roku 2014 a 2018 tam boli obrovské povodne, bola tam aj dokonca v roku 2008 povodeň.
Potom ste sa dotkli obavy súkromných alebo neštátnych vlastníkov lesov, že ich sa to nedotkne. Jak sa ich to nedotkne, keď ministerstvo životného prostredia ohlásilo výkup pozemkov a keď to už prerátavali, tak povedali, že idú vykupovať pozemky pod cenu?! V podstate budú zatlačení do kúta skrz obmedzenie ochrany prírody a krajiny a keď budú vidieť, že nevedia teda na tom hospodáriť ani možnože profitovať nejaké zisky, tak budú prinútení predať svoje majetky.
Spomenuli ste obavy z utlmenia rozvoja vidieka. Podľa vás nedôjde k strate pracovných miest. No dôjde! Jak dlho nedôjde?! Pol roka tam podržíte ľudí a potom ich pošlete k vode a poviete, no však my sme nikoho nevyhodili, ale po pol roku už budete hľadať výhovorky.
Podľa vás prírodný turizmus je záchrana. Však ale prírodný turizmus môže aj dneska fungovať alebo ten mäkký turizmus a prečo nefunguje? Sú nejaké obmedzenia? Je to spôsobené tým, že tam je správca Štátne lesy TANAP-u alebo že sú to Lesy Slovenskej republiky, alebo LP Ulič? To nie je tým.

Pán poslanec Ján Mičovský, nech sa páči.