32. schôdza

Reagovať na faktické poznámky bude pán poslanec Tomáš Šudík, nech sa páči.

Ďakujem. Ja úplne stručne. Tak na ohľadne tých salašov, ako sme rozprávali, tých salašníckych a pastierskych psov, my sme to komunikovali so združením chovateľov oviec a kôz, ktorí sa o to starajú, a je to presne takáto definícia, majú tam salašnícke a pastierske psy, ktoré sú vo výnimke, ak by sme túto výnimku nedali, tak automaticky by ten pes nevedel chrániť to stádo, pretože ako mi povedali, tak ten pes je nacvičený, že ak behá, tak to stádo chráni, ak je uvoľnený, ak ho nakoniec potom zavrú nato, tak je to čas, kedy odpočíva. Tak tam sú tieto psy takto zaužívané a je to po dohode so združením. Ja som viedol k tomuto zákonu množstvo odborných diskusií, kde sme si volali rôzne občianske združenia a chovateľov, aby sme čo najmenej uškodili ľuďom, ktorí to robia spravodlivo a tých psov netýrajú.
Áno, psov je v útulku veľa, pretože nefunguje legislatíva a pretože nemáme vytvorené podmienky na to, aby nemohol mať psa ktokoľvek, a to je ten hlavný problém, tak si na tom aj vieme povedať.
A do rómskych osád chodím, vám poviem popravde, ešte predtým, ako som vstúpil do národnej politiky, som členom Gréckokatolíckej charity v Humennom, máme osadu Podskalku, robíme tam rôzne podujatia, pomáhame týmto ľuďom, mládežníckeho parlamentu, kde robíme rôzne akcie pre týchto ľudí. Ja mám množstvo kamarátov práve z týchto rómskych osád, rómskych komunít, komunikujem s nimi, tak teda mne sú tie rómske osady veľmi blízke, mám tam množstvo kamarátov a nemám sa tam problém s kýmkoľvek porozprávať, s kýmkoľvek tam zájsť aj na kávu do miestneho baru alebo krčmy na pivo, takže ja s rómskymi osadami nemám žiaden problém a viem, aké problémy ich trápia, hoci tu napríklad v Humennom považujem, že tam až také veľké problémy nie sú, ale viem, že niekde v ostatných osadách sú problémy väčšie, ak pôjdete kedykoľvek do Humenného, môžeme ísť na rómsku osadu, viete, že ma tam väčšina z týchto ľudí pozná ako aktívneho aktivistu, ktorý tam chodí pomáhať.
Ďakujem.

Ďakujem. To bol posledný príspevok v rozprave k tomuto bodu, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať, či ešte chce zaujať k rozprave stanovisko pán navrhovateľ. Nechce.
Pán spravodajca? Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ja iba chcem zopakovať, pán predsedajúci, aby sa o tomto bode programu hlasovalo o 17.00 hod. Ďakujem pekne.

Áno, na vaše želanie budeme o tomto bode hlasovať dneska o 17.00 hod. a v tejto chvíli prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz nasleduje bod programu a je to druhé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 516, spoločná správa výborov má tlač 516a.
Dávam slovo poslankyni Anne Andrejuvovej, aby za skupinu poslancov návrh odôvodnila, nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu, tlač 516.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Rada by som uviedla návrh zákona, ktorý predkladáme spolu s mojimi kolegami poslancami o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom totalitného komunistického režimu.
Cieľom a hlavným účelom tohto zákona je odobratie nezaslúžených benefitov poskytovaných v dôchodkovom zabezpečení bývalým vrcholným predstaviteľom komunistickej moci a jej aparátu v bezpečnostných zložkách, to jest osobám, ktoré sa podieľali na riadení a výkone politicky motivovanej represie v období komunizmu, resp. pracovali v inštitúciách a organizáciách, ktorých hlavným poslaním bolo udržať totalitný komunistický režim pri moci za každú cenu. Zároveň má, zákon má zároveň slúžiť aj ako varovanie do budúcnosti, že porušovanie základných ľudských práv a slobôd zo strany akéhokoľvek režimu nebude tolerované a osoby, ktoré taký režim podporujú, nebudú za svoju službu v prospech neho žiadnym spôsobom privilegované.
Účelom zákona nie je žiaden akt pomsty voči dotknutým osobám, ale je ním nastolenie základnej spoločenskej spravodlivosti. Podľa nás je nespravodlivé, dokonca nemorálne, aby predstavitelia totalitnej moci a tí, ktorí jej slúžili pri potláčaní základných ľudských práv a slobôd, boli aj naďalej za svoju činnosť v prospech totalitného režimu privilegovaní. Dôchodkové zabezpečenie bývalých vrcholových predstaviteľov komunistickej moci a ich aparátu, bezpečnostných zložkách je nadpriemerné nielen v porovnaní s dôchodkami ich obetí, ale aj v porovnaní s priemernými dôchodkami občanov Slovenskej republiky. Odobratie nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu považujeme za legitímne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani poslankyňa, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Ja teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny pani poslankyni Anne Remiášovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a takisto aj stanovisko gestorského výboru.
Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ako spoločnej spravodajkyni výborov informovať vás o výsledku prerokovania predmetného poslaneckého návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní.
Národná rada svojím uznesením pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru.
Výbor pre sociálne veci o návrhu nerokoval, pretože nebol uznášaniaschopný. Ostatné určené výbory návrh prerokovali a zhodne ho odporúčali schváliť s pripomienkami. Poslanci, ktorí nie sú členmi určených výborov, neoznámili gestorskému výboru žiadne stanoviská. Pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplynuli z uznesení výborov, sú uvedené v IV. časti spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o osemnástich pozmeňujúcich návrhoch spoločne a tieto schváliť. Na základe rokovania výborov a rozpravy v gestorskom výbore gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcu.
Ja teraz otváram rozpravu, do ktorej som dostal písomnú prihlášku. Za poslanecký klub strany SMER sa prihlásil pán poslanec Ľuboš Blaha a ako jednotlivý rečník pán poslanec Radovan Kazda.
Pán poslanec Blaha, nech sa páči, máte slovo.

Vážené dámy a páni, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi zopakovať naše stanovisko za klub SMER-u – sociálnej demokracie, SMER-u – slovenskej sociálnej demokracie voči zákonu, ktorý považujeme, alebo návrhu zákona, ktorý považujeme za popierajúci základné piliere právneho štátu na Slovensku.
Budeme hlasovať proti, budeme zvažovať podanie na Ústavný súd a garantujeme, že tento zákon zrušíme, akonáhle budeme mať možnosť znova participovať na moci, pretože tento zákon je absolútne, ale absolútne v protiklade k všetkému, čo tvorí právny štát na Slovensku a demokratické princípy.
Budem hovoriť o troch základných princípoch a to je princíp kolektívnej viny, ktorý zavádza tento zákon, princíp prezumpcie viny, ktorý zavádza v rozpore s akýmikoľvek princípmi právneho štátu tento zákon, a je to princíp retroaktivity, ktorý opäť zavádza tento zákon.
Ja tu teraz nejdem viesť nejakú historickú diskusiu o bývalom režime, na to sú iné témy, iné fóra. Samozrejme, počas bývalého režimu sa robili zlé veci, robili sa aj dobré veci, každý ten, každá tá etapa dejín má svoje plusy, mínusy a myslím si, že nikto nechce obhajovať ani eštebákov, ani ľudí, ktorí ubližovali iným ľuďom, to je samozrejmé, ale my nemôžeme riešiť historické spory a historické krivdy tým, že budeme teraz sa živočíšne mstiť ľuďom naprieč. Všetkým ľuďom, ktorí boli len súčasťou nejakého povolania, ktorí mohli byť dobrí ľudia, nikomu nič zlé neurobili, a my ich jednoducho ideme odkrágľovať a zobrať im dôchodky. Toto sa v civilizovanej spoločnosti nerobí.
Ja mám taký krásny príklad a poviem ho preto aj, že dnes si pripomíname smutné výročie napadnutia Sovietskeho zväzu zo strany nacistického Nemecka z roku 1941, kedy začala de facto genocída Slovanov, a je veľmi smutné, že sa na ňu zabúda. Tak viete, nacizmus spáchal neporovnateľné zverstvá s porovnaním s tým, čo tu urobili komunisti počas bývalého režimu aj pri všetkých ako najmaximálnejších odhadoch tých, počet tých popravených osôb počas bývalého režimu, bolo to hlavne počas obdobia v 50. rokoch, je 248, plus 450 ľudí zomrelo na hraniciach. Je to veľká škoda, je to, samozrejme, veľmi zlé a treba to pripomínať, v poriadku, dokopy je to zhruba 700 ľudí. A teraz si to porovnajme s nacistickými obeťami, obeťami nemeckého nacizmu: 27 mil. občanov Sovietskeho zväzu, 6 mil. Židov a teraz ďalšie milióny iných národov a tak ďalej, mohol by som menovať, v podstate môžu za 60 mil. ľudí. Teraz to porovnáme 700 verzus tých 35-40 mil. ľudí? Ja to hovorím schválne.
Viete, ako sa 30 rokov po páde nacizmu správali Nemci v Nemeckej spolkovej republike? Lebo teraz máme 30 rokov od pádu bývalého režimu u nás a 30 rokov od pádu bývalého režimu u nás si kvôli 700 obetiam, v poriadku, veľmi zlé, ideme teraz kolektívnu vinu uplatňovať na všetkých ľudí, ktorí pracovali v bezpečnostných zložkách prakticky.
A pre porovnanie. Nemci si 30 rokov po páde nacizmu zvolili nacistu za prezidenta. Volal sa Walter Scheel, bol to predseda liberálnej strany, FDP, počas vojny aktívny člen nacistickej strany a ešte aj bojoval v Luftwaffe. On vraždil ľudí, zabíjal ľudí a tento človek dostal tú možnosť stať sa nemeckým prezidentom, Nemeckej spolkovej republiky a my 30 rokov po páde bývalého režimu ideme teraz krágľovať dôchodcov a vdovy po týchto ľuďoch a ideme to robiť na základe kolektívnej viny voči ľuďom, ktorí nemuseli nikdy nikomu ublížiť, len mali povolanie v bezpečnostných zložkách. Ešte raz, povolanie v bezpečnostných zložkách.
Dneska si predstavte, čo robia bežní policajti, bežní rozviedkári, bežní spravodajcovia, však o tom je tajná služba, o tom je rozviedka, kontrarozviedka. Oni teraz neplnia nejaký plán kapitalizmu, oni nie sú nejakí presvedčení liberáli alebo nejakí zanovití rytieri demokracie parlamentnej. To, to vôbec nie je nevyhnutné. Oni si riešia svoju bezpečnostnú robotu, aby chránili štát pred ekonomickou činnosťou, pred organizovaným zločinom, pred hrozbami zo zahraničia. Tých hrozieb je hrozne veľa, vy to celé zužujete na ideológiu, ale aj počas bývalého režimu to nebol nejaký ten výstavný eštebák, o ktorom vy tu hovoríte. Ten výstavný eštebák je Budaj, ale toho sa tento zákon nedotkne, dotkne sa tých bežných ľudí, ktorí si robili svoju robotu v rámci rozviedky a kontrarozviedky, ktorí nemuseli nikdy nikomu ublížiť, len chránili vlasť. Úplne normálne, ako to dneska robí tajná služba, ako to dneska robí polícia, ako to dneska robia bezpečnostné zložky. A teraz sa mstiť, vyburovať na týchto ľuďoch je absolútne necivilizované.
A robiť to na princípe kolektívnej viny? Ako, prepáčte, ale s týmto sme už verím, že prestali v druhej svetovej vojne. Mali sme tu jedného pána, hovoril si Führer a volal... a volal sa Adolf Hitler, ktorý na základe kolektívnej viny, to znamená, že lebo ste sa narodili ako povedzme Žid alebo povedzme Slovan, tak budete zotročení, alebo budete vyvraždení. Toto chcel Adolf Hitler. Na základe kolektívnej viny. No vy teraz chcete na základe kolektívnej viny každého, kto má povolanie, ktoré sa vám nepáčilo počas bývalého režimu, bez ohľadu na to, či to bol dobrý človek, zlý človek, bez ohľadu na to, či niekomu ublížil, bez ohľadu na to, či bol súdom odsúdený, a je naozaj vinný, nie, vy mu chcete zobrať dôchodok a chcete ho poslať na mizinu na staré kolená. Dokonca nielen jemu, ešte aj vdovu po takomto človekovi, ktorá úplne za nič nemôže.
Viete, podľa mňa je to veľmi podobné tomu, čo robil Adolf Hitler, a zrovna keď to robíte na výročie operácie Barbarosa, to je veľká oslava fašizmu, ktorá sa momentálne deje v slovenskom parlamente, a nie je náhodou. (Reakcia z pléna.) Nie je náhodou, že sú to väčšinou neofašistické strany, ktoré takéto zákony predkladajú aj v iných krajinách, v Maďarsku to bol Jobbik, presne tento istý zákon.
Pani Andrejuvová, vy sa inšpirujete fašistami, je mi to veľmi ľúto. A mrzí ma to, že človek ako vy má možnosť dneska takto sa žívočínšten... mstiť a ničiť život ľuďom na Slovensku. Je to útok na seniorov, je to útok na naše staré mamy, starých otcov, viete, lebo ono sa tu to zakrývajú nejakými rozprávkami, že eštebáci. No tak keď bol niekto eštébak a robil zle ľuďom, tak nech ho odsúdi súd, a ja budem tlieskať tomu sudcovi a ja poviem, výborne, došli ste na pravdu, odsúdili ste človeka, ktorý robil zle, nech si ide aj sadnúť. Ale nie voči nevinným ľuďom, ktorých nijaký súd neodsúdil. Nebláznime, ako nejaký právny štát by tu mal fungovať. Súdy rozhodujú, nie pani Andrejuvová ani Adolf Hitler, súdy. Takže kolektívna vina a prepáčte, bŕŕŕ!
Toto pôjde na Ústavný súd, som presvedčený, že nazbierame dosť poslancov a toto každý Ústavný súd musí dať dole. A keď nie on, tak to dá dole súd, Európsky súd pre ľudské práva. Toto musí ísť dole, a keď to nepôjde, tak verte tomu, že to zrušíme, pretože takto sa mstí na dôchodcoch. Vy potrebujete teraz naozaj šetriť na našich starých otcoch a starých mamách, im chcete oberať o posledné omrvinky, toto je naozaj to, čo chcete odkázať Slovákom? Brať seniorom? Najskôr ste im zobrali 13. dôchodky a teraz pod zámienkou nejakej ideologickej nenávisti idete mstiť na ľuďoch, ktorí robili v bezpečnostných zložkách v bývalom režime? Viete, koľko disidentov žilo počas bývalého režimu? Oficiálne, momentálne je evidovaných 36, zvyšok Slovenska alebo zvyšok Československo nebol disidentami, čiže nejakým spôsobom priamym, nepriamym kolaboroval, keď to chcete prehnať, týmto režimom, no nebojoval s ním. A teraz ich ideme všetkých trestať? Ako bojoval s režimom pán Osuský, ktorý vyštudoval za bývalého režimu a asi zjavne sa nebúril, lebo inak by nevyštudoval, inak by asi nemal teplé miestečko. Ako bojoval pán Dostál? Tým, že písal slávnostné články o socializme do Nového slova? Ako bojoval pán Kiska? Tým, že sa hlásil do... nieže hlásil, on bol jedným zo šéfov Socialistického zväzu mladých, hlásil sa do káes... KSČ a ani ho nezobrali, taký bol babrák. Toto je ten výkvet, toto je to disidenstvo, ktoré teraz ideme obhajovať? Tak prečo netrestáme aj tých?
Viete, odbavovať sa, s prepáčením, na bežnom policajtíkovi, na nejakom bežnom strážnikovi alebo bežnom rozviedčíkovi, ktorý nemusel spraviť nikomu nič zlé, opakujem, alebo bežnom úradníkovi z nejakého ministerstva, ktorý reálne nemusel naozaj robiť nič zlé, a namiesto toho nechať tú tých reálnych maznáčikov režimu ďalej žiť svoj život a ďalej poberať dôchodky, ako ja neviem, myslím si, že pre bývalý režim tá výkladná skriňa, ktorá vytvárala presne tú propagandu, ktorá sa snažila ten režim udržiavať, to boli zaslúžili umelci, to boli národní umelci, pani Vášáryová, ktorá tuším ešte aj Antichartu podpísala, tak takýmto ľuďom poďme vyčítať to, čo sa dialo počas bývalého režimu. Budem ako Kiska, budem ako Budaj, budem ako Dostál, budem ako Kukan! Ale nie, my sa tu teraz ideme nejakým spôsobom odbavovať na bežnom bezpečák... bezpečákovi alebo spravodajcovi!
A opakujem, pokiaľ ide o tých zlých eštebákov, ktorí naozaj donášali na ľudí, ako bol ten Budaj, tak áno, ale aj tých má odsúdiť súd a nemáme to robiť my na základe zákona a na základe kolektívnej viny. Čiže, prepáčte, toto je návrh fašistickej logiky a s tým sa my nemôžeme zmierať. A potom, keď v tom návrhu zákona čítam, že ÚPN má teraz tu rozhodovať, kto je a kto nie je vinný? Nie súd, ale nejaké ÚPN? Však ÚPN na to nemá kvalifikáciu, čo tam môže ÚPN povedať, kto je vinný a kto nie je vinný? ÚPN je súd? Alebo tu vytvárame nové inkvizičné tribunály? Že si tu budú proste rozhadzovať a hovoriť, tým dáme, tým nedáme - takto to nemôže fungovať v právnom štáte, prepáčte.
No a teraz tá báchorka o tom, že zaslúžilý dôchodok vraj je privilégium, že to nie je právo. A pokiaľ je to privilégium, tak predpokladám, že ho nedostáva každý bezpečák. Pokiaľ ho nedostáva, pokiaľ sa to vyberá, pokiaľ to takýmto spôsobom funguje, tak potom v tej chvíli O. K. No ale pokiaľ je to na základe povolania dávané každému bezpečákovi, každému človeku, ktorý obetoval svoje zdravie, život, lebo to je veľmi náročná činnosť, a má to tú logiku, že keď riskuješ svoj vlastný život, tak potom dostaneš zásluhový dôchodok. Veď a potom to nemôžete jednému zobrať a druhému nezobrať, to už skončí potom rovnosť. Jak sa môžte hovoriť o privilégiu, v akom smere privilégium? To dostáva celý ten stav, to nie je privilégium. Akonáhle časti toho stavu to zoberiete na základe retroaktívnych dôvodov, ktoré sa stali niekedy pred desiatkami rokov, tak porušíte úplne všetko, čo tvorí právny štát. Vy tomu nerozumiete? No s takými právnikmi, akých tu máte, asi nie.
Páni kolegovia, nechcem hovoriť dlho, hovorili sme veľa o týchto veciach aj v prvom čítaní, mňa mrzí, že tá, tá, ten zúrivý antikomunizmus, ktorý je tak citeľný v radoch niektorých pánov poslancov, zatemňuje zrak, zatemňuje taký ten klasický cit pre spravodlivosť, že 30 rokov po už by sme sa mohli snažiť o zmier. Už naozaj nie je čas na triedny boj alebo, ja neviem, rasovú vojnu, alebo nazvite to, ako chcete, lebo toto, čo teraz robíte, je jednoducho tento trik, typ uvažovania. Už by sme sa mohli konečne naučiť žiť spoločne so sebou a snažiť sa o zmier.
Myslím si, že keď budeme takto pokračovať, tak, čo myslíte, čo môžeme spraviť my, keď sa dostaneme naspäť k moci? No nie je nič ľahšie, ako povedať, že to, čo tu bolo, týchto pár rokov, ja verím, že to bude maximálne dva roky, keď tu vládol Matovič alebo jeho bábka Heger, že to bol Matovičov režim, ktorý bral ľudské práva. No bral ľudské práva? Áno. Zomierali kvôli Matovičovi ľudia? No áno, 12 600 ľudí zomrelo, to je, myslím, že viac, než som narátal obetí bývalého režimu. 12 600 ľudí tu zomieralo kvôli Matovičovým testovačkám. Potom tu máme zneužívanie právneho štátu, zneužívanie, zneužívanie justície, zneužívanie na justičné vraždy, ako bol Milan Lučanský. Tu nie je nič ľahšie, než označiť to, čo tu bolo páchajú Heger s Matovičom, za totalitný režim a potom zobrať zásluhový dôchodok každému dôstojníkovi, každému spravodajcovi, každému siskárovi, každému, kto sa na tom podieľal, lebo to je tá istá logika. Oni si plnia svoju robotu momentálne, oni nemajú na výber. Vy keď ste vojak, bezpečák, tak vy sa teraz nemôžete tam špekulovať, no buď splníte príkaz, alebo nesplníte a idete do basy, to nie je tak, akože ste vedúca školskej jedálne. A keď pani kuchárka povie, že nenavarí tú šošovicu, tak nenavarí, no nepôjde do basy, ale keď to povie bezpečák, tak pôjde do basy, on musí plniť pokyny a vy sa teraz idete mstiť na týchto ľuďoch. Tridsať rokov po tom, čo sa dialo. Je neúcta aj voči našim dejinám, toto sú diskusie, ktoré majú viesť historici, diskusie, ktoré môžeme viesť ako etici, ako filozofi o tom, čo je správne, čo nie je správne, o tom, čo priniesol bývalý režim dobré, a o tom, čo priniesol zlé, to je legitímne, ale, preboha, nemôže tu v parlamente niekoľko nevzdelaných ľudí rozhodovať o tom, či zoberieme našim starým mamám a starým otcom dôchodok, alebo nie. Takto to nemôže fungovať.
A myslím si, že by sme sa možno mohli poučiť aj z toho, že to sebabičovanie, to národné sebabičovanie, na ktoré sa vykašľali v istom okamihu aj v Nemecku a asi sa vykašľať nemali, lebo nacizmus bol ďaleko dramaticky väčšie zverstvo, ako to, čo sa tu robilo počas bývalého režimu, tak oni to dokázali, oni si chránili svojich občanov, oni im sa nemstili na svojich občanoch, oni dokonca spravili jedného nacistu nemeckým prezidentom, ale my máme potrebu stále sa sebabičovať, stále robiť zo Slovákov tých zlých, stále z nás vlastných robiť tých zlých. Považujem to za absurdné, absurdné.
Takže, drahí páni kolegovia a pani kolegyne, som presvedčený, že Slovensko dnes nepotrebuje takéto zákony, takúto ideologickú vendetu. Potrebuje úctu, zmier a spravodlivosť. A viete, ja som pred pár dňami stretol vetchého dobrého starčeka, ktorý ma zastavil slzami v očiach a hovorí: „Celý život som slúžil Československu, slúžil som vlasti, nerobil som nikdy nikomu nič zlé, bol som bežný úradník na ministerstve, taký, ako boli mnohí.“ A tento človek má byť momentálne zbavený svojho dôchodku? To je nielen ponižujúce vo vzťahu k jeho celoživotného úsiliu, pretože on nemusel byť zlý človek a mohol stokrát aj pomáhať. Viete, ak bol zlý človek, tak ho mal odsúdiť súd, ale nemôžem to spraviť na báze kolektívnej viny.
Ja si pamätám len taký film, neviem, asi ho poznáte, z obdobia druhej svetovej vojny, kde sa mali tam takého pána že Schindler, ktorý, myslím, že pomáhal mnohým židovským spoluobčanom, ale zároveň bol nejakým spôsobom naviazaný na nacistický režim a jediný spôsob, ako pomáhať tým ľuďom, bolo toto. A teraz viete, podľa vášho zákonu by bol pán Schindler nejakým spôsobom potrestaný za to, čo robil. A takýchto v úvodzovkách Schindlerov bolo mnoho aj počas bývalých režimov iného typu. Pomáhali ľuďom, snažili sa možno. Nikdy sa to nedozvieme, aká je pravda, pokiaľ ich nepôjde... nedáme na súd a pokiaľ to súd nevyšetrí, ale určite to nemôžme spraviť tak, že uplatníme kolektívnu vinu.
Čiže ja by som to zhrnul, páni kolegovia. Základné princípy právneho štátu sú - princíp kolektívnej viny nemôže platiť, vždy tu musí byť individuálna, osobná vina, ktorú dokáže súd. Toto tento zákon popiera.
Druhý základný princíp právneho štátu je princíp prezumpcie neviny, to znamená, pokiaľ ťa súd neodsúdi, tak sa na teba pozeráme ako na nevinného. Toto tento zákon ruší, pretože na celú kategóriu ľudí, ktorí mali nejaké povolanie, ktoré si zmyslela pani predkladateľka, na celú túto kategóriu ľudí sa pozeráme ako na vinných a oni sa potom musia spätne vyviňovať niekde na súdoch. Fantastické, v 21. storočí v Európskej únii! Fantastické!
A ďalší princíp - retroaktivita. Aká tu bude právna istota? Povedzte mi, aká je právna istota do budúcnosti, že takéto niečo isté nepostihne aj spravodajcov a bezpečnostné zložky do budúcnosti. Keď si nejakí budúci parlamentári zmyslia, že to, čo tu funguje dnes, je takisto nejaká forma totality a odopierania ľudských práv. No tak im zoberieme, všetkým tým bezpečákom výsluhové dôchodky! Toto je cesta? Toto je tá právna istota, o ktorú bojujeme? Bez pohľadu na to, čo si myslíte o bývalom režime, bez ohľadu na to, čo si myslíte o komunizme, o ľuďoch, ktorí verili v nejaké ideály, bez ohľadu na to toto je popieranie právneho štátu v priamom prenose.
Ja navrhujem niečo iné. Poďakujme sa našim starým otcom a starým mamám za všetko, čo vybudovali, poďakujme sa za všetko dobré a poučme sa z toho zlého. A myslime viac na budúcnosť ako na historickú vendetu.
Ďakujem pekne.