3. schôdza

118.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy a páni, keďže sa jedná o zákon predkladaný v skrátenom legislatívnom konaní, dovolil som si takú stručnú charakteristiku, o čom rokovať, rozdať každému z vás do poslaneckej lavice. Predsa len by som k tomu povedal niekoľko poznámok.
Tie prvé dve zásadné opatrenia, to znamená ošetrované pri mimoriadnej situácii, tzv. karanténna OČR, keď to povieme, a nemocenské pre osobu v karanténe, to sú záležitosti, ktoré vyplývajú aj z nejakých doterajších opatrení, ktoré chceme uviesť do súladu so zákonom. A meníme ich takým spôsobom, že okrem detí do dovŕšenia jedenásteho roku a pre ZŤP deti až do dovŕšenia osemnásteho roku nebude potrebné potvrdenie od lekára. To bude potrebné, ak sa týka deti, ktoré majú zdravotné komplikácie a problémy vo veku do šestnásť rokov. Ďalej by som chcel povedať, že samozrejme toto opatrenie bude trvať do momentu, kým budeme mať zavreté školy.
Ďalšia možnosť, ktorá sa zavádza, je to prestriedanie rodičov. Malo by to byť riešené takým spôsobom, že ak rodič jeden požiadal o vyplácanie tejto dávky, tak nebude musieť predlžovať ďalšími žiadosťami uplatňovanie tohto nároku, ale bude automaticky rolovaný. Ak sa ale rodičia rozhodnú vystriedať v starostlivosti o dieťa alebo o detí, bude znovu prvýkrát potrebné túto žiadosť podať a potom bude automaticky rolovať.
Druhým opatrením, to je tá nemocenská, chceme pomôcť zamestnávateľom. Čiže už od prvého dňa budú zamestnávatelia mať preplácanú túto dávku, aby neboli zaťažení touto povinnosťou.
A teraz prichádzam k veciam, ktoré sú pre nás strategicky najdôležitejšie. Pre nás, myslím tým pre celý štát, aby sme vedeli riešiť dopady tej krízy. A to je príspevok na podporu udržania pracovného miesta. Tu sa bavíme o zamestnávateľoch a pomoc SZČO. My sme si urobili taký základný audit, finančný audit v eurofondoch aj situácie v štátnom rozpočte. A riešili sme, že odkiaľ čo najrýchlejšie vieme zohnať čo najväčší balík peňazí, ktorý by sme na takúto pomoc na udržanie pracovných miest, čiže zamestnávateľom, samozrejme, sekundárne zamestnancom a potom aj SZČO, vedeli poskytnúť. Tých zdrojov je niekoľko. Ale ten najväčší zdroj je suma 4,3 mld. eur, ktoré máme z doteraz nevyplatených eurofondov. Všetko, čo budeme robiť alebo čo budem robiť ja, je samozrejme to, aby pokiaľ možno maximum z tejto sumy sme mohli použiť na riešenie sociálno-ekonomických dopadov tejto krízy, v ktorej sa nachádzame. Nehovorím to ako záväzok svoj, ani sľub vlády, že všetkých týchto 4,3 mld. eur budeme chcieť použiť týmto spôsobom, ale hovorím, že to je tá limita, ku ktorej budeme smerovať v spolupráci s ostatnými rezortnými kolegami.
Poviem to na príklade, aby ste si vedeli predstaviť, k čomu smerujeme. Preto ešte chcem povedať jednu poznámku. Sú dve alternatívy, ako Európska únia môže povoliť čerpanie týchto eurofondov na nevyčerpaných eurofondov na riešenie sociálno-ekonomických dopadov krízy. Prvá vec je, že umožní členským krajinám, aby samé na základe vlastného najlepšieho posúdenia presunuli tieto eurofondy tam, kde to považujú za najdôležitejšie. Druhá možnosť je, že povolia tento presun iba do Európskeho sociálneho fondu. To znamená, že by sme tieto opatrenia realizovali prostredníctvom tohto fondu. To ešte nevieme, ako to Európska únia urobí.
Ja som už včera začal rokovania s rezortnými ministrami o tom, že v ich rezortoch už dnes vieme, že budú prostriedky, ktoré vzhľadom na to, že už v tej kríze sme, nebudú možné vyčerpať. Ako príklad poviem, berte to, prosím vás, ako príklad. Ak boli vyčlenené prostriedky, teraz to tak poviem, na natáčanie nejakého filmu, teraz sa už bavíme o rezorte kultúry, je zrejmé, že ten sa teraz minimálne pár mesiacov natáčať nebude. A s pani ministerkou Milanovou sme hovorili práve o tom, že prostredníctvom tohto nástroja, ktorý dnes vás vlastne prosím a žiadam, aby sme schválili, budeme vedieť tieto peniaze presmerovať na úrady práce, kde zamestnávateľa, SZČO budú môcť požiadať. Vytvoríme projekt, aby prostredníctvom takýchto projektov boli sanované ich odvody, aby v prípade, ak sa zamestnávateľ zaviaže, že udrží pracovné miesto, dostával veľmi podstatnú časť mzdových nákladov preplatených zo strany štátu. Uvažujeme o tom, že na základe tej schémy, a znovu vám to nehovorím ako sľub, berte to, že takto uvažujeme, ale to konečné rozhodnutie na vláde musí schváliť celá vláda a samozrejme najmä odobriť minister financií a pán premiér, uvažujeme takým spôsobom, že by zamestnávateľ dostával príspevok, ktorý by v zásade uhrádzal celú hrubú mzdu. Takýmto spôsobom uvažujeme.
Čo sa týka SZČO, tam uvažujeme vo viacerých variantoch, ale ten minimálny, absolútne minimálny variant je, že by mu boli preplácané odvody. To znamená, aby nebol v mínuse v tomto stave. Ale uvažujeme aj ďalej. Nenecháme si, ako vláda, tu môžem vysloviť ako prísľub toto, ani jedno euro navyše, ktoré budeme môcť garantovať a budeme mať istotu, že ho vieme použiť, či už je to z eurofondov alebo potom sú ďalšie možnosti prostredníctvom nejakých úverových liniek, ktoré dohadujú ministri financií. Robíme, samozrejme, vnútorné úspory a hľadáme vnútorné rezervy v rámci jednotlivých rezortov. Hľadáme rezorty a sťahujeme vlastne čo najrýchlejšie všetky možné voľné kešové zdroje peňazí, ktoré máme napríklad aj v štátnych podnikoch, najmä v tých, ktoré sú 100-percentne vlastnené štátom. Všetko ostatné, všetky ostatné investície, výdavky na školenia, vzdelávanie, atď., idú teraz bokom. My sme vlastne všetko zastavili, čo sa dalo a všetky tieto prostriedky sa snažíme presmerovať na, nielen z eurofondov, aj zo štátneho rozpočtu, na riešenie tejto sociálno-ekonomickej krízy. Tento balíček voláme, že to je prvá sociálna pomoc, ktorá má zaručiť to, že každý dostane, každý človek v tomto štáte dostane dostatok finančných prostriedkov na to, aby sa nemusel báť, že nebude vedieť uhradiť a zabezpečiť pre seba a svoju rodinu základné potraviny, lieky, nejaké základné cestovné, pokiaľ ešte dochádza do zamestnania, a ďalšie záležitosti, ktoré sú nevyhnutné pre to, aby prežil.
V druhom balíku, v druhom kroku, tak by som to povedal, budeme riešiť aj to, a tých opatrení je tam veľmi veľa pripravených, povedal by som, že okolo 50, kde sa budeme snažiť odtlačiť všetky náklady, ktoré náklady ľudia musia znášať. Lebo vieme, že ľudia majú hypotéky, pôžičky, lízingy, atď., nájmy. Toto všetko sa budeme snažiť odtlačiť na dobu po kríze. Tá stratégia je taká, že všetky veci, aj čo sa týka povinností, ktoré občania majú, všelijakých formálnych typu, že musia dávať, daňové priznania odložila už predchádzajúca vláda, podávanie daňových priznaní a ďalších takýchto formalít, budeme sa snažiť vytvoriť taký systém, aby sme akoby zastavili „čas“ na dobu krízy a posunuli plnenie týchto povinností pre čo najširšie spektrum ľudí, ale aj firiem, za to obdobie po kríze. Konkrétne veci, predpokladám, že budúci týždeň budú schválené a bude to konkretizované na vláde.
Ešte by som chcel povedať jeden princíp. Nikto, samozrejme, nemáme toľko peňazí, aby sme zhadzovali peniaze z vrtuľníkov na podporu ekonomiky. Ja by som to prirovnal k tomu, že máme dve možnosti ako zavlažovať. Buď zavlažujeme mirnix-dirnix celú lúku alebo celú záhradu, tým pádom aj burinu, tým pádom aj niečo, čo možno teraz nemá prioritu, alebo budeme robiť kvapôčkovú závlahu, ktorá bude presne smerovaná na to, čo teraz potrebujeme, aby dostalo všetky prostriedky, aby sme sa cez tú krízu prekonali. Budeme postupovať tým druhým spôsobom.
Druhý princíp je taký, že štát bude niesť, tak to vychádza, väčšiu časť, alebo povedal by som, väčšinu tých nákladov spojených s prekonaním tejto krízy, ale aj zamestnávatelia, aj zamestnanci nejakú časť tých nákladov budú musieť niesť takisto. Čiže ani zamestnávatelia, ani zamestnanci nemôžu počítať s tým, a to by som chcel férovo povedať, že by, nebodaj, boli preplácané celé mzdové náklady zamestnávateľom alebo že by sme po celú dobu krízy vedeli zamestnancom vyplácať celú čistú mzdu na 100 percent. Toto možno nebude. Toľko voľných zdrojov nemáme. Najmä kvôli tomu, že nevieme odhadnúť koľko týždňov a mesiacov táto kríza bude pokračovať. Len na tie prvé dve opatrenia, aby ste si vedeli predstaviť, to je to ošetrované a karanténna nemocenská, na to celkovo v tých mesiacoch, kedy tá kríza bude na vrchole, bude treba použiť 300 až 400 mil. eur mesačne, mesačne. A my chystáme veľmi veľký balík na ten druhý typ opatrení, o ktorých som hovoril. To je podpora na udržanie zamestnanosti a podpora SZČO. Keď si predstavíte, že aké majú asi výdavky ročné, aké sú ročné výdavky nášho štátneho rozpočtu. Alebo keď to poviem inak. Keď si predstavíme, že HDP Slovenska je zhruba 100 mld. eur momentálne, tak tu sa bavíme, keď si to porovnáme s tými 4,3 mld., ktoré sa budeme snažiť maximálne možne využiť na riešenie týchto dopadov. Myslím si, že takéto niečo, takýto objem pomoci ešte v histórii Slovenskej republiky nebol, a ak ma kolegovia opravia, myslím, že také niečo sme nerobili ani v čase tej krízy v roku 2008. Tu budú potrebné ešte, ešte silnejšie opatrenia zo strany štátu a my sme pripravení ich urobiť.
Ďakujem pekne. Na prípadné otázky rád zodpoviem. (Potlesk.)