40. schôdza

Reakcia na faktické poznámky nebude, takže ďalší v poradí podľa toho, ako som videl, keďže tam bol problém s prihlásením pána poslanca Stančíka, bol pán poslanec Gyimesi, ktorý by mal teraz vystúpiť, a potom sa pripraví pán poslanec Stančík.
Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja prispel svojou troškou k diskusii ohľadom tohto uznesenia.
Hneď na úvod musím povedať, že nie som homofób, nie som človek, ktorý automaticky odmieta práva akýchkoľvek národnostných alebo iných komunít, iných menšín, ak sa to takto páči, ale zároveň som aj človek, ktorý odmieta agresívne presadzovanie týchto, týchto práv.
Ak sa bavíme v tomto pléne o uznesení na podporu práv týchto národnostných a iných menšín, s čím my príslušníci národnostných komunít nesúhlasíme, aby sa, aby sme sa spájali so sexuálnymi menšinami, my máme absolútne iné priority, iné veci, ktoré nás trápia, a iné zákony, ktoré by sme potrebovali vyriešiť a možno sa aj nejak zrovnoprávniť s väčšinovým národom, tak mi dovoľte, aby som vyjadril presvedčenie, že ak takéto uznesenie v Národnej rade Slovenskej republiky prejde, tak niekedy v budúcnosti prejde aj uznesenie na podporu Maďarska a Poľska ako posledných dvoch štítov, ktoré chránia Európu a chránia kresťanské princípy, na ktorých Európska únia a vlastne celá Európa bola postavená.
Spomeňte si, prosím vás, na tú vlnu obrovského hejtu, ktorá sa zvrhla na Maďarsko, keď si dovolili povedať, že v školách sa nebude učiť sexuálna výchova a tá ostáva v rukách rodičov, čo je podľa môjho názoru absolútne to najzákladnejšie právo každého rodiča, dokonca je uvedené aj v základných zmluvách, v prístupových zmluvách každého štátu, že oblasť vzdelávania ostáva výlučne v kompetencii národných štátov a Maďarsko povedalo, že to ostane v kompetencii rodičov. Nemám absolútne žiaden problém, ak rodič svoje dieťa doma vychováva tak, že považuje za normálne presadzovanie, alebo agresívne presadzovanie práv LGBTI komunít a som, a takisto za normálne považujem to, ak ten, ak to rodič odmietne, ak povie, že ja chcem vychovávať svoje dieťa v kresťanskom duchu. Nemalo by to byť vecou škôl, aby školy určovali to, že čo bude to dieťa počúvať. Toto musí ostať, ostať výlučne v kompetencii rodičov, a pokiaľ ide o vzdelávanie, národných štátov.
A čo sa stalo v Európskej únii? V Európskej únii sa stalo to, že premiér Holandska len z tohto dôvodu povedal, že Maďarsko musí ísť do kolien, alebo musí ísť na kolená. Ja sa pýtam, že prečo? Pretože je ochrancom toho, na čom je Európska únia a celá Európa založená? Alebo musí ísť do kolien preto, že postavili plot proti migrácii, voči tej migrácii, ktorá dnes vo Švédsku spôsobila pád premiéra, pretože tam dochádza k niekoľkým desiatkam agresívnych výpadov práve migrantov, dokonca sa tam strieľa na dennej báze. Ja tomu nerozumiem a nerozumiem ani tomu, keď to, voči čomu Maďarsko bojuje, je u nás vlastne prítomné na dennom poriadku.
Dovoľte mi, aby som vám prečítal jeden status občianskeho združenia Dúha na východe, ktoré v spolupráci s ďalším občianskym združením hľadá do svojho tímu človeka na koordináciu vzdelávacích výjazdov na stredné školy v rámci programu Dúhové vzdelávanie a na podporu lokálnych aktivít neformálneho vzdelávania a práce s mládežou. Toto je to, čo by malo ostať vo výlučnej kompetencii nás rodičov. Ja nechcem, aby moje dieťa bolo vzdelávané týmto smerom. Ja chcem, aby bolo moje dieťa vzdelávané tak, ako si to želám ja, ako si to želá jeho matka.
Zopakujem, tento môj príspevok absolútne nie je namierený voči právam LGBTI komunít a nie je namierený voči osobám, ktoré žijú v takýchto zväzkoch a sú takto orientované. Hovorím o tom, že je problém, ak európska liberálna demokracia, ktorá agresívne pretláča tieto práva, neguje všetko to, čo je pre našu krajinu a pre Európu prirodzené.
Dovoľte mi, prosím vás, aby som tento môj, svoj príspevok zakončil jednou vetou známeho maďarského komika, ktorý mi túto vetu povedal asi pred dvadsiatimi a možno tridsiatimi rokmi a myslel to ako iróniu, že "v minulosti bola homosexualita zakazovaná, dnes je tolerovaná a nechcem sa dožiť, že bude povinná".
Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky, pán poslanec.
Ako prvý - pán poslanec Ján Mičovský, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo.
Milý pán kolega György, oceňujem zaujímavý príspevok a naozaj aj ten tón, taký, by som povedal, presvedčivý a nechcem polemizovať s mnohými vecami, ktoré si povedal, rozhodne to naruší diskusiu. Len jedna vec, ako takému vážnemu luteránovi mi tak trošinka zabrnela v ušiach, keď si tak dosť ostro proti sebe postavil výchovu buď v duchu kresťanského alebo LGBTI, akože buď jedno alebo druhé. Tu ma napadli len tie slová pápeža, nedávneho toť váženého návštevníka našej krajiny, ktorý sa na konto práve týchto ľudí vyjadril tou krásnou vetou, ktorá mne sa veľmi páči: "A kto som ja, aby som to súdil?" Tak si myslím, že možno stavať to na jednej strane buď ako kresťanské alebo ako nekresťanské, LGBTI je v duchu tohto pápežovho výroku dosť nepresné. To mi tak napadlo spontánne.
Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou pán poslanec Kristián Čekovský.

Ďakujem pekne. Možno k tomuto vystúpeniu také tri veci mi napadli. Tá prvá je, že ma prekvapilo, že si sa chytil iba jednej témy, témy LGBTI. Ja by som rád zdôraznil, že návrh uznesenia nie je zameraný iba na jednu komunitu alebo menšinu, ale tak ako som uviedol aj pri predkladaní tohto návrhu, je zameraný na všetky menšiny a komunity, ktoré to, nie úplne rozumiem, prečo práve o tomto vznikla takáto, takáto diskusia z tvojej strany, ale musím možno s radosťou na druhej strane skonštatovať, že som rád, že tu dnes nie sú poslanci, ktorí by si presne takýmto podobným nejakým spôsobom povytŕhali z tohto uznesenia veci z kontextu a možno by tu došlo ešte k horším urážkam niektorých menšín a komunít, ako teda sme občas svedkami povedzme z radov extrémistov. Takže, takže asi niekedy aj fajn, že takto v piatok popoludní už sú niekde doma na východe alebo niekde na strednom Slovensku, alebo niekde inde a už tu proste nesedia dovtedy, dokým majú. Občas to má aj takýto pozitívny efekt, lebo naozaj dnes chceme týmto uznesením ukázať najmä takú pozitívnu tvár alebo pozitívny signál, a nie aby tu opäť bola nejaká negatívna, búrlivá diskusia.
A možno iba pripomeniem, že uznesenie má deklaratívny charakter, to znamená, nejde o zmenu žiadneho zákona, i keď ja osobne verím teda, že aj v oblasti menšín a komunít bude pravidelne pri tomto nastávať nejaký posun v duchu programového vyhlásenia vlády, kde sú určité nejaké záruky, ktoré by mali nastať. Takže na tvoje vystúpenie asi toľko.
Vďaka.

Pán poslanec Gyimesi, môžete reagovať na faktické poznámky.

Je zjavný fakt, že dokáže toto plénum veľmi kultivovane rokovať vtedy, keď tu nie sú práve tí poslanci, o ktorých si, o ktorých si hovoril.
Ja by som zareagoval len na tú tvoju výčitku, že prečo som sa chytil tej jednej menšiny. Ja som to spomínal v tom prejave, ale možno som to nedovysvetlil alebo nevysvetlil poriadne. Ja si nemyslím, že je vhodné miešať všetky menšiny do jedného klobúka, pretože všetky majú nejaké iné potreby. Iné potreby a iné práva si chce vydobyť LGBTI komunita, iné práva si chcú vydobyť národnostné komunity, iné si možno chcú vydobyť náboženské menšiny, čiže toto je ten jeden bod, ktorý mi, ktorý mi tak trošku vadí na tomto uznesení, a to sme si vlastne aj vysvetlili na klube už viackrát, sa do toho vlastne už ani nechcem, nechcem púšťať. Myšlienka je to dobrá a možno, možno tá realizácia práve z tohto jedného dôvodu pre mňa pokrivkáva.
Ďakujem pekne.

Posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Andrej Stančík, nech sa páči.

Ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, za posledný rok a pol tu na adresu menšín zazneli také urážky, za ktoré by sa nehanbil ani štamgast v IV. cenovej, a nieto ústavný činiteľ. Ako sa cíti asi mladý Róm, ktorý študuje, keď o sebe počuje, že je asociál, keď o sebe počuje, že nepracuje, keď o sebe počuje, že je parazit? Ako sa asi cíti mladý homosexuál, ktorý má problémy priznať sa pred vlastnou rodinou, pretože sa bojí odmietnutia, keď o sebe počúva, že je deviant, že je mentálne chorý a že od detí by sa mal držať ideálne aj kilometer.
Toto sú veci, ktoré nezazneli z úst nejakej internetovej diskusie, kde sú urážky pravidlom dňa, ale ktoré zazneli tuto, v pléne Národnej rady. Zazneli od ľudí, ktorí by mali ísť príkladom, a nie nadbiehať nenávisti, predsudkom a diskriminácii. Práve preto sme sa rozhodli prísť s týmto uznesením a práve preto o ňom dnes rokujeme.
Pretože práva menšín sú ľudskými právami a spoločnosť je len tak silná, ako chráni svojich najslabších a najzraniteľnejších. Ja úplne chápem, že z politického hľadiska je veľmi príjemné, je veľmi ľahké útočiť na menšiny a tak si vytĺkať nejaký politický kapitál, pretože ako vidíme, naša spoločnosť je stále plná predsudkov a nenávisti. Práve o to viac by sme sa ako poslanci mali snažiť tejto nenávisti a predsudkom čeliť, a nie ju živiť, ani na nej parazitovať.
Mali by sme dokonca prerokovávať tzv. Orbánov zákon, čo nie je znova nič iné, iba bič na homosexuálov, ktorý má za cieľ vytĺkať si politické bodíky na nenávisti k menšine.
Zaznelo tu niečo o prirodzenosti a mne to príde trochu vždy také dvojsečné, pretože čo je prirodzené? Ak sa spýtate Rimana v I. storočí, povie, že prirodzené je otroctvo. Prirodzené je trhať otrokov v Koloseu a zabávať sa na tom. Ak sa spýtate, čo je prirodzené v 18. storočí, tak prirodzené je to, aby ženy sedeli doma, aby ženy nerobili, aby ženy nepracovali, aby ich jedinou prácou alebo poslaním bolo rodiť deti a starať sa o ne. Lenže spoločnosť sa vyvíja. Vďakabohu. Sme tolerantnejší, sme otvorenejší a sme menej diskriminatórni, ako pred storočím. A to je veľmi pozitívne, pretože nie je nič horšie, ako ľpieť na starých tradíciách len preto, že tu už boli. Ak by sme tento argument používali stále, tak ženy by dodnes nemali volebné právo a otroctvo by bolo takým európskym štandardom.
Dámy a páni, táto deklarácia neznamená, ako povedal kolega Kristián, nejakú zásadnú zmenu PVV. Neznamená to, že zajtra prijmeme manželstvá homosexuálov, aj keď by som bol osobne za, neznamená to žiadny posun v ideologickom nastavení tejto koalície, ktorá je, priznajme si, konzervatívna. Napriek tomu by som ale rád apeloval na konzervatívnych kolegov, aby toto uznesenie podporili, aby dali jasný signál menšinám, či už etnickým, náboženským alebo sexuálnym, že Národná rada si ctí ich ľudské práva. Ctí si ich ako ľudí, ako občanov. Aby sme dali jasný signál, že máme k nim úctu a rešpekt, ktorý si možno nezasluhujú iba ako menšiny, ale hlavne ako ľudské bytosti, pretože za posledný rok a pol sme na toto konštantne zabúdali.
Takže ešte raz, milí kolegovia, verím, že naprieč ideologickým spektrom sa nájde podpora na toto uznesenie a vyšleme jasný signál, že si vážime každého bez ohľadu na jeho pôvod, etnicitu, sexualitu alebo náboženstvo.
Ďakujem veľmi pekne.