48. schôdza

Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, vyhlasujem všeobecnú rozpravu skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie, ďakujem pekne. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajkyňa? Nie, ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je pod tlačou 702. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 732.
Nech sa páči, pani ministerka Milanová, uveďte tento vládny návrh zákona.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 702.)

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako prvé začnem v rámci predstavenia tohto návrhu zákona s sfunkčnením alebo s novovytvorením päťročného cyklu pre riaditeľov múzeí a galérií. Tak ako momentálne nám v divadelných a hudobných inštitúciách, ale keď si aj pozrieme nielen kultúrnu sféru, ale napr. aj školstvo, kde riaditelia škôl, ale i riaditeľky majú stanovené funkčné obdobie v určitej výške, tak v prípade múzeí a galérií doteraz takéto časové ohraničenie pre riaditeľov a riaditeľky neexistovalo.
My v rámci programového vyhlásenia vlády, ale aj na základe výsledkov revízie výdavkov na kultúru, na ktorom spolupracoval Inštitút kultúrnej politiky v spolupráci s Útvarom hodnoty za peniaze, sme vyhodnotili, že päťročné obdobie pre štatutárnych, pre štatutárov našich organizácií je vhodné preto, aby boli motivovaní, aby sme na toto miesto dostali odborne podkutých ľudí, ktorí za tých päť rokov vyvinú snahu a budú mať dostatok času, nielen pokiaľ prichádzajú z iného prostredia sa zoznámiť so samotnou organizáciou, ale pripraviť aj reformy a samotnú realizáciu svojich výziev. V rámci potom toho päťročného cyklu a resp. po jeho skončení sa môžu opätovne uchádzať o svoju funkciu a pokiaľ päť rokov spravovali svoju organizáciu v rámci spokojnosti všetkých, tak veríme tomu, že aj uspejú v novom výberovom konaní.
Takže to je prvý bod taký možno menej emotívny tohto návrhu zákona, pretože tá druhá časť sa týka zmeny zriaďovateľa Múzea Slovenského národného povstania, ktoré prejde spod zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry pod ministerstvo obrany s právnou subjektivitou. Toto podčiarkujem, toto chcem vyzdvihnúť. Je to fakt, ohľadom ktorého sme viedli dlhé diskusie. Bol to, bola to požiadavka, ktorá prišla v súvislosti s týmto presunom priamo od predstaviteľov múzeí a galérií aj od môjho samotného poradného orgánu, ktorým je Múzejná a galerijná rada.
Takže ešte raz opakujem, že múzeum prejde spod pôsobnosti jedného ministerstva pod druhé so zachovaním právnej subjektivity. To znamená, ten jeho status taký, ako má teraz, ostáva nezmenený.
V tejto súvislosti by som možno rada odbúrala mýtus, ktorý sa vo verejnosti dosť traduje, a možno nad ním v tom bežnom živote ani toľko nerozmýšľame, ale ministerstvu kultúry je ako keby priznávané spravovanie všetkých múzeí a galérií na celom Slovensku. Ono to tak nie je. Na Slovensku máme 94 múzeí a galérií, ktoré sú spravované či vyššími územnými celkami alebo aj súkromným sektorom, ale napríklad aj inými ministerstvami. Tu si dovolím uviesť ako príklad kaštieľ v Antole, ktorý je veľmi navštevovaný. Ja si myslím, že každý z nás tam asi raz bol, navštívil ho, a toto múzeum je spravované ministerstvom pôdohospodárstva. Takže tá dogma, ktorá je vsugerovaná o tom, že ministerstvo kultúry je tou inštitúciou, ktorá má pod svojím palcom úplne všetky múzeá a galérie, nie je tak celkom správna. Ale, samozrejme, ministerstvo kultúry je tým garantom, ktorý prihliada a musí kontrolovať, dodržovať, zákona a teda prijíma aj tie legislatívne úpravy. Takže je takým gestorom všetkých aktivít, ktoré s múzeami a galériami sú spojené.
V tejto súvislosti by som ďalej rozvinula debatu, lebo asi viacerí ste zachytili takú tú naozaj vlnu či už emócií alebo možno zavádzania, možno nedovysvetľovania niektorých vecí, a toto je podľa mňa ten priestor, kde by sa tie veci vysvetliť mali a mali sa vysvetliť tak, aby nikto z vás nebol na pochybách, že to múzeum odovzdávame naozaj s presvedčením a s vierou v to, že pod ministerstvom obrany bude fungovať ešte lepšie, ako mu bolo dopriate pod ministerstvom kultúry.
Jeho ciele a jeho náplne ostanú stále zachované. Čo sa týka zhromažďovania vedeckých predmetov, ich ochrany, spracúvania, ale aj využívania zbierkových predmetov, aj digitalizácie, v historickom období vlastne súvisiacom s druhou svetovou vojnou, s obdobím, ktoré bolo pred druhou svetovou vojnou, ale aj po nej. To znamená, toto múzeum možno tak bolo vnímané, že sa sústredí ako keby iba na Slovenské národné povstanie. Ono má oveľa širší záber. Má celospoločenský záber a hovorilo sa o tom, že my by sme to teda chceli skresať iba ako keby na vojenské dejiny a sústrediť všetko to naše bádanie a zámery iba na tú vojenskú stránku samotného povstania. Nie. To povstanie bolo súčasťou niečoho oveľa väčšieho. Bolo to súčasťou protifašistického odboja a vďaka nemu sme aj my mohli byť tvorcami toho lepšieho Slovenska a stáť na strane víťazov.
Takže tu, tu tie, tie ciele a ten význam samotného Slovenského národného povstania týmto, prosím, neznižujeme. My tu úctu k nemu máme. A práveže chceme, aby ten jeho odkaz bol ešte živší či už v samotnej tej múzejnej expozícii, ale aj čo sa týka napríklad starostlivosti o tie veľké zbierkové exponáty, lebo to sa rozprávame o vojenskej technike. A tu musím povedať, že práve ministerstvo obrany má Vojenský historický ústav a pod ním Vojenské historické múzeum, ktoré tiež má v rámci svojich zbierkových predmetov tie, túto veľkú ťažkú bojovú techniku, ktorej venuje tú starostlivosť, lebo sú to, sú to obrovské stroje so, so špecifickou vlastne opaterou, ktorá musí byť vynakladaná na, na tento typ zbierkového predmetu.
A treba aj povedať, že Múzeum SNP aj doteraz veľmi úzko s ministerstvom obrany spolupracovalo či už pri organizácii a realizácii osláv, vždy výročí Slovenského národného povstania, ale aj v tých vedno-odborných aktivitách, takže týmto sa vlastne veľmi pekne prepoja aj tie vedecko-výskumné odborné kapacity.
Ešte je potrebné podotknúť, už to bolo taktiež prezentované vlastne v médiách, že pod ministerstvo obrany prechádza iba samotné Múzeum SNP. To momentálne spravuje aj expozíciu v Auschwitzi-Birkenau v Osvienčime a takisto pod neho spadá digitalizačné centrum.
Čo sa týka expozície v Auschwitzi, ktorá sa zameriava na tragédiu slovenských Židov, táto vznikla v roku 2002. My sme nesmierne vďační za to, že mohla vzniknúť, že tam našu národnú expozíciu môžeme mať. V 2016 vzniklo Múzeum holokaustu, špecializované múzeum, ktoré spadá pod Slovenské národné múzeum, je na veľmi vysokej kvalitatívnej úrovni. Má veľmi dobré medzinárodné vzťahy vybudované, je skutočne múzeum hodné 21. storočia, a ako múzeum hodné 21. storočia nie je zamerané taktiež len na samotnú expozíciu, ale jeho úloha spočíva do veľkej miery aj vo vzdelávaní. Veľa škôl nielen z daného trnavského regiónu, ale pokiaľ môžu, aj zo všetkých kútov Slovenska, do toho múzea prídu, aby tie deti videli, čo sa na Slovensku odohrávalo, súčasťou čoho sme museli byť, akých ľudských tragédií.
Preto to naše rozhodnutie o tom, že národná expozícia v Auschwitzi je už dnes bytostne, bytostne spojená s Múzeom holokaustu v Osvienčime, to je memento, je to os, ktorá ostane zachovaná. Pretože tí, ktorí boli koncentrovaní v Seredi, boli odvážaní do Auschwitzu. Je to niečo, čo už malo byť možno spojené dávnejšie. Je to úplne prirodzené.
Čo sa týka digitalizačného centra, digitalizačné centrum nemohlo byť ani súčasťou Múzea SNP v časoch jeho vzniku. Treba si uvedomiť, kedy Múzeum SNP vznikalo. Stalo sa jeho súčasťou neskôr, kedy kultúra mala možnosť využiť eurofondy na digitalizáciu a tým, že tá lokalita bola Banská Bystrica, tak sa dali využiť tieto eurofondy aj mimo bratislavského regiónu. Preto padlo rozhodnutie o tom, že digitalizačné centrum vznikne v Banskej Bystrici, a by som chcela poďakovať všetkým, ktorí aj v Múzeu SNP samotnom, ale aj v digitalizačnom centre pracujú, lebo za tie roky odviedli obrovský kus práce. Zdigitalizovali neskutočné množstvo objektov a prispeli tým k tomu, že tie objekty, tie zbierkové predmety tu ostanú možno ešte dlhšie zachované aj pre budúce generácie. To digitalizačné centrum ale neslúžilo iba Múzeu SNP, ono slúžilo múzeám v rámci registra múzeí a galérií, to znamená viac-menej úplne pre všetkých a tak to aj zostane, keďže končí aj udržateľnosť, tým pádom bude digitalizačné centrum ešte otvorenejšie.
Slovenská národná galéria je v digitalizácii v rámci našich organizácií naozaj top líder, patrí jej tiež veľká vďaka za to, čo už na tomto digitalizačnom poli odviedla veľký kus práce. Sú to profesionáli, ktorí vedia, čo robia, vedia, akú opateru si zbierkové predmety zaslúžia, a čo sa týka, a to boli aj diskusie vlastne so zamestnancami Múzea SNP, čo sa týka konzervátorských a reštaurátorských kapacít, my vieme, že ich máme málo. My nejdeme teraz prepúšťať, lebo dochádza k zmene zriaďovateľa. My si vážime každého jedného človeka, ktorý je v danej oblasti odborník a vie, čo robí. Takže veľmi si ich prácu vážime, preto sme sa aj s pánom ministrom obrany rozprávali o tom, že boli by sme veľmi radi, keby sme si dokázali vlastne v rámci našich rezortov ich rozobrať tak, aby všetci boli spokojní a aby aj sa zadosťučinilo samotným zbierkovým predmetom a všetkému, čo k tomu prináleží.
Tak ja by som vás chcela z tohto miesta veľmi pekne poprosiť, aby sme sa zbavili možno akýchkoľvek obáv alebo emócii, ktoré tu boli. Momentálne už prebieha delimitačný proces, na ktorom participujú či zamestnanci Múzea SNP, ministerstva kultúry, ministerstva obrany. Snažíme sa vychádzať si do čo najväčšej miery v ústrety tak, aby sme všetko zdarne vládli, zvládli, vládli (povedané so smiechom) a chcela by som vás veľmi pekne poprosiť o podporu k tomuto návrhu zákona.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, poslankyni Monike Kozelovej.