48. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Skôr ako dám možnosť prihlásiť sa ústne, požiadal o slovo pán podpredseda Národnej rady Juraj Blanár.

Ďakujem pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, bolo otázkou len krátkeho času, že tento návrh zákona príde do parlamentu a my máme k tomu jasný názor, ktorý chcem aj teraz vyjadriť.
Neberte to osobne, pani ministerka, ale ste ministerkou kultúry a faktom je to, že Múzeum Slovenského národného povstania, ktoré vzniklo pri desiatom výročí ukončenia druhej svetovej vojny, po 65 rokoch svojím spôsobom sa ho zbavujete a vytvárate okolo toho hmlovinu, ktorou chcete ospravedlniť, že prečo to tak chcete urobiť. Ináč sa to ani len nedá nazvať.
To, čo ste začali komunikovať spoločne s pánom ministrom Naďom, ktorý ako prvý začal o tom rozprávať, lebo vás som ešte ani nepočul o tom, že by to tak malo byť, ja si myslím, že to je myšlienka priamo ministra obrany, ktorý s tým prišiel, ale vy ste to len posvätili, pretože zrejme vám to vyhovuje, aby ste sa zbavili niečoho, čo tu 65 rokov fungovalo.
Dámy a páni, Múzeum Slovenského národného povstania je symbolom aj našej štátnosti, pretože je nositeľom Slovenského národného povstania, ktoré sa stalo aj základom Košického vládneho programu, ktoré sa stalo aj základom toho, že slovenská otázka v budúcom povojnovom usporiadaní bude jednoducho opäť na stole a že sa bude brať vážne. Áno, trvalo to dlhšie, kým sa nejakým spôsobom dostala na stôl, bolo to až v 68. roku, keď sa prijal zákon o Československej federácii s platnosťou od 1. 1. 1969, ale je to niečo, čo je pre nás veľmi dôležité.
A dnes sa dozvedáme, že je potrebné robiť zmeny a z ministerstva kultúry sa má presunúť toto múzeum a stať sa nejakou organizačnou vložkou, samozrejme, že v tomto prípade už nie, lebo to sa snažili už zmeniť, lebo že nie sú peniaze. Tak potom si kladieme otázku: to znamená, že na ministerstve obrany sú peniaze? To je ten hlavný argument? Tak ak máte peniaze na ministerstve obrany, aký je problém, aby ste si sadli s ministrom financií a povedali, že tie peniaze, čo tam máte, a my ich potrebujeme na ministerstve kultúry, nech sa presunú. Toto neni ten argument. Toto nie je ten správny argument.
A rovnako to nie je ten správny argument, že je to len o udržiavaní nejakých lafiet a nejakých strojov, hovoríme teraz o muzeálnych exemplároch, ktoré, exponátoch, ktoré je potrebné udržiavať úplne prirodzene.
Jedna z vašich kolegýň minule, keď sme predkladali my ten zákon k Slovenskému národnému povstaniu, teda k Múzeu Slovenského národného povstania, ku ktorému sa dostanem, tak povedala, že to je v podstate o natieraní lafiet. Ale to nie je o tom, dámy a páni. A nejakým spôsobom to len takto zjednodušiť, to je veľmi-veľmi plytké. A dokonca argumentovať, že je, dôvodom aj presunu pod ministerstvo obrany je to, že sa tam bude lepšie udržiavať táto technika, takisto nie je argument. Pretože udržiavanie techniky sa dá urobiť, aj keď to bude pod ministerstvom kultúry, pretože si to dokážem objednať povedzme aj na ministerstvo obrany, tam, kde to povedzme v tých dielňach sú schopní robiť. A potom ešte argumentovať tým, že robíme to preto, aby v Osvienčime táto expozícia, ktorá tam je, a je súčasťou dnes Múzea Slovenského národného povstania, sa presunula pod expozíciu v Seredi, aký je to problém, aby sa mohla presunúť táto expozícia pod Sereď? A pritom Múzeum Slovenského národného povstania aby ostalo pod ministerstvom kultúry. Úplne ale žiadny, žiadny dôvod.
Dámy a páni, my sme prišli s návrhom zákona, s ktorým sa chceme dôstojne postaviť Múzeu Slovenského národného povstania. Chceme dôstojne, aby táto inštitúcia, ktorá je symbolom aj našej štátnosti, bola na nejakom piedestáli, ktorý si vážime aj ako symbol, že to nie je niečo, čo sa tu bude len tak pohadzovať, keď sa pán minister obrany zobudí a chce to zobrať pod seba a pani ministerka sa chce zbaviť zodpovednosti, ale je to niečo, čo si máme aj ctiť z tohto pohľadu. Preto sme prišli s návrhom, aby z Múzea Slovenského národného povstania sa stala samostatná inštitúcia, verejnoprávna inštitúcia, taká, akou je napríklad aj Ústav pamäti národa. Povedzte mi, aký je v tom rozdiel? Prečo by sme nemohli mať z Múzea Slovenského národného povstania, ktoré plní naozaj širokú škálu tých svojich funkcií okrem skúmania ešte tých bielych miest, popisovania ich, aj tú edukatívnu a aj to udržiavanie historického dedičstva a všetkých tých súvislostí s tým spojených. Toto si myslíme, že je tá správna cesta, ak teda už ministerstvo kultúry sa nechce starať o múzeum a ak ministerstvo kultúry nechce ani zabojovať, aby malo dostatok peňazí, pretože 65 rokov to bolo v pohode, dokázalo sa to zabezpečovať, ale zrazu už to nie je v pohode.
A potom si kladieme otázku: kde tie peniaze teda idú, pani ministerka? Keď potrebovala Matica, ku ktorej sa správate naozaj macošsky, 400-tisíc na dofinancovanie rozpočtu, to, čo mali aj predtým, tak ste im to nedali. Teraz tu máme ďalší návrh zákona, ktorý je, myslím si, že rovnako z vášho rezortu a bude pod vaším rezortom, a to už je, pre Csemadok pôjde ďalších 300-tisíc pravidelne na ich činnosť. Na to sa peniaze nájdu!
My s týmto nesúhlasíme, vážená pani ministerka, takto to jednoducho nejde, aby sa tu účelovo, len preto, že sa neviete dohodnúť, prehadzovali finančné prostriedky. Ak chcete podporiť Csemadok, tak podporte fond na podporu menšinovej kultúry. To je systematický krok, ktorý sme vytvorili ešte za našej vlády. Tam dajte peniaze, aby rovnomerne dostávali finančné prostriedky všetky menšiny, národnostné menšiny, aby mohli rozvíjať svoju kultúru a svoje historické dedičstvo. Na tom nám určite záleží. Ale tu idete Múzeum SNP len tak odhodiť, samozrejme pod rúškom toho, že tam sa lepšie o tom, lepšie o to postarajú, lebo tým hovoríte, že vy sa o to neviete postarať. To znamená, že svojím spôsobom môžete aj povedať, že nie ste schopní riadiť tento rezort, lebo sa neviete o to postarať. Ale na tie iné finančné prostriedky nájdete, ako je napríklad Csemadok, a uvidíme, že či ten zákon prejde, ktorý máme na rokovaní tejto Národnej rady k dispozícii.
Matica slovenská je krásnym príkladom. Aj ten váš prístup, ktorý máte k nej, tak je, je jednoducho neprijateľný. Tak ako ste to okomentovali a akým spôsobom pristupujete k Matici, je neprijateľné. A to sa opakuje aj pri Múzeu Slovenského národného povstania.
Čiže, vážená pani ministerka, ak chcete pomôcť myšlienke a zlepšeniu podmienok Múzea Slovenského národného povstania nielen ako múzea, ktoré budete vnímať ako v kontexte všetkých ostatných múzeí, ale niečo, čo má širšie súvislosti v našich moderných slovenských dejinách, tak stiahnite tento zákon a poďte, veď nevzdychajte, pani spravodajkyňa, budete mať priestor povedať, v pohode, nemusíte zas až tak prejavovať svoj nesúhlas, môžete sa vyjadriť.
Stiahnite ten zákon, pani ministerka. Pozrite sa na ten návrh, ktorý sme my predložili. Sme pripravení o ňom rokovať. Vytvorte z Múzea Slovenského národného povstania samostatnú verejnoprávnu inštitúciu, tak ako je to aj v prípade Ústavu pamäti národa. Poďme sa baviť povedzme o tej expozícii, o ktorej ste hovorili, v Auschwitzi, aby prešla pod seredskú expozíciu. Dobre, poďme sa o tom baviť. Aj o tom digitálnom pracovisku sa môžeme baviť. Ale nerobte z múzea len takého fackovacieho panáka, ktorý bude fackovaný medzi ministerstvom kultúry a ministerstvom obrany.
Zvážte to naozaj, lebo je to vaša vizitka. Vy si to neuvedomujete, pani ministerka, ale to, čo teraz robíte, je prejavom vašej slabosti, vašej slabosti ako ministerky, ktorá sa nedostatočne postavila za inštitúciu, ktorú máte vy spravovať alebo riadiť svojím spôsobom v tom, že je vo vašej zriaďovateľskej pôsobnosti.
A preto dávam aj procedurálny návrh, vážená pani spravodajkyňa, ktorý znie, že aby Národná rada o tomto zákone ďalej nerokovala.
Ešte raz vás chcem poprosiť, pani ministerka, zvážte to. My tento návrh nepodporíme a budeme robiť všetko pre to, aby Múzeum Slovenského národného povstania malo dôstojnejšie postavenie, ako tomu dávate vy dnes týmto návrhom vyhovárajúc sa na finančné prostriedky, čo je len krycí manéver, pretože na ostatné veci z hľadiska naplnenia vašich koaličných potrieb, ktoré si tu potrebujete vzhľadom na to, že sa neviete dohodnúť, naplniť, tak na to finančné prostriedky vždy nájdete.
Takže, pani ministerka, toľko moja prosba a výzva. Samozrejme, máte dostatok hlasov ako koalícia, že si to, že si to schválite, ale vedzte, pani ministerka, že toto sa vám zapíše do vášho životopisu. Vy ste tá, ktorá ste sa zbavili Múzea Slovenského národného povstania po 65 rokoch a už nikto to nezmaže. Čiže ešte raz, zvážte to.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Dve faktické poznámky na vystúpenie pána podpredsedu Národnej rady.
Nech sa páči, pani poslankyňa Kozelová.

Pán podpredseda, ja neviem teda, či posledné tri mesiace vy ste hybernoval alebo čo, pretože minimálne už tri mesiace je debata o Múzeu Slovenského národného povstania a vy tvrdíte, že dnes sme sa dozvedeli. No tak možno vy ste sa dozvedel, ale všetci ostatní to už minimálne tri mesiace premieľajú.
A zároveň mám radosť, že ste si, že ste si zapamätali slovo ´lafeta´. Ešte viac by ma tešilo, keby ste si zapamätali slovo ´reštaurovanie´. Odborné, umelecké reštaurovanie. To bolo gro mojej poznámky minule, presne to bol základ. Odborné reštaurovanie všetkých, všetkých exponátov, ktoré sú v Múzeu Slovenského národného povstania.
Prosím vás, nehovorte tu o nejakom zbavovaní sa. To múzeum ostalo samostatné, ale prešlo pod Vojenské historické múzeum. Myslím si, že to je presne ten priestor, kde toto múzeum patrí, pretože to je vojenské múzeum. To nie je múzeum obrazov ani, ani ničoho iného. Je to vojenské múzeum s vojenskými exponátmi. Takto na to treba nahliadať. Nevidím dôvod, prečo by to nemohlo byť pod ministerstvom obrany, tak ako je Antol pod poľnohospodárstvom a napríklad Banícke múzeum je pod ministerstvom životného prostredia. Tu, veď tu nerobíme nič iné, iba presúvame, presúvame múzeum tam, kam patrí.
Nechápem, prečo vy neustále hovoríte o tom, že sa chce ministerstvo kultúry toho múzea zbaviť. Prosím vás, skúste mi vysvetliť, prečo nie, prečo by nemalo prejsť pod ministerstvo obrany a pod Historický vojenský ústav? Toto mi vysvetlite.
Všetko. Diki.

Pán poslanec Urban.

Ďakujem za slovo. Ja si myslím, že je to naozaj škoda, že sa ministerstvo kultúry naozaj zbavuje takejto ustanovizne, nakoľko ministerstvo obrany má peňazí dosť a ak si navštívite múzeá v zahraničí, ktoré sa týkajú vojenskej problematiky, tieto múzeá sú extrémne ziskové, sú navštevované a doniesli by do rozpočtu určite veľa peňazí. To nie sú stratové múzeá.
Ja len spomeniem, v Amerike New Orleans, Múzeum druhej svetovej vojny, 800-tisíc návštevníkov, obrat 200 miliónov dolárov ročne. To sú druhé alebo tretie, najnavštevovanejšie múzeum v Spojených štátoch je Múzeum druhej svetovej vojny. Choďte sa tam pozrieť, aké sú to perfektné múzeá, interaktívne, ktoré oslovujú modernú generáciu. Sú naozaj ziskové. A vy sa zbavujete takejto inštitúcie, ktorú ste mohli naozaj na nej zarábať. Veď kultúra nemá peniaze. Obrana bude mať vždy peniaze, tá má peňazí dosť. A takéto múzeá, ak sú dobre urobené, aj v Moskve napríklad už spomeniem Múzeum Pobédy, tie múzeá sú perfektne urobené a vedia osloviť ľudí, vedia zarábať tie peniaze. Mali by ste sa pozrieť do zahraničia, ako vyzerajú skutočné múzeá, ktoré dokážu osloviť ľudí, nieže nahnať školy, aby tam sedeli a pozerali obrázky, ale sú múzeá, úplne iný level v zahraničí. A tie múzeá si vedia zarobiť na seba, nie aby boli furt dotované štátom.
Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky - pán podpredseda Národnej rady Juraj Blanár.

Pani kolegyňa Kozelová, vy veľmi dobre viete, že ak som povedal, že dnes prišiel sem do parlamentu, hovorím, že reálne ho tu máme, ten návrh. A je mi jasné, že sa o tom diskutuje. Preto sme prišli aj s tým návrhom na ostatnej schôdzi Národnej rady, aby sme zamedzili tomuto nedôstojnému narábaniu s Múzeom Slovenského národného povstania a ho zastabilizovali ako samostatnú verejnoprávnu inštitúciu. A argument, ktorý ste použili, pani Kozelová, to znamená, že ak sa hovorí o odbornom reštaurovaní, čo ja beriem, to znamená, že všetky kostoly a všetky národné kultúrne pamiatky teraz majú prejsť pod reštaurátorov, ktorí sú jediní odborníci, ako teraz ministerstvo obrany? Veď to nie je argument, prosím vás, tak to, to nemyslíte vážne. A naviac, Múzeum Slovenského národného povstania nie je vojenským múzeom len. To má omnoho širšie súvislosti. A porovnávať ho s Múzeom vo Svätom Antole (vo Svätom Antone, pozn. red.) a inými, je nepochopením, o čo tu ide.
Vážená pani kolegyňa, Múzeum Slovenského národného povstania je nositeľom významnej udalosti, historickej, Slovenskej republiky a je základom aj našej štátnosti. A to si musíte uvedomiť. To nemá nič s múzeom vo Svätom Antole (vo Svätom Antone, pozn. red.), ako sa snažíte vy naznačiť. A akokoľvek budete kývať hlavou alebo argumentovať, zatiaľ som nejaké argumenty silné nepočul, je to zbavenie sa zodpovednosti ministerstvom kultúry, nikomu to nenapadlo po 65. rokoch, azda jedine vy ste precitli, že vlastne to reštaurovanie sa dá urobiť len na ministerstve obrany. Veď to nie je pravda. Rovnako si ich môžete objednať, tých reštaurátorov, aby to urobili, keď to bude pod ministerstvom kultúry. Veď to je nezmysel!
Čiže argumentácia, ktorú používate, je neadekvátna a len zakrývate tú podstatu, že ministerstvo kultúry sa zbavuje a zároveň nemáte úctu k tomu, čo Múzeum Slovenského národného povstania znamená... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skôr ako dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, kolegyne a kolegovia, chcel by som podať jeden procedurálny návrh, ktorý nestihol podať pán predseda Národnej rady. Verím, že po jeho konzultácii bude všeobecný súhlas. Čiže chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas s tým, aby body 15 až 17 programu, to znamená tlač 744 a 745 boli termínované za bod 69 schváleného programu, čo je tlač 555. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem veľmi pekne.
Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Dvaja páni poslanci. Pán poslanec Marek Šefčík a pán poslanec Marián Kéry. Končím možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Šefčík, máte slovo.