48. schôdza

19.10.2021 - 12.11.2021
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

21.10.2021 o 15:10 hod.

Ing.

Milan Laurenčík

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

14:52

Milan Laurenčík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem.
Ďalšia otázka, otázka č. 13, je opäť od pána poslanca Radovana Kazdu a je opäť určená vám, pán minister životného prostredia, a znie: "Spustenie informačného systému odpadového hospodárstva mešká už niekoľko rokov oproti pôvodne zazmluvnených termínov dodania služby. Jeho zavedením by sa nielen výrazne znížila administratívna záťaž pre desaťtisíce podnikateľov, ale aj zásadne spresnili informácie o materiálovom toku odpadov a znížili riziká nelegálneho nakladania s odpadmi. Kedy bude tento systém definitívne spustený?"
Nech sa páči, pán minister, máte päť minút na odpoveď.
Skryt prepis

21.10.2021 o 14:52 hod.

Ing.

Milan Laurenčík

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

14:52

Ján Budaj
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Informačný systém, teda v skratke ISOH, v istom zmysle už bol spustený, pretože sa postupne dodávajú jednotlivé časti. Už v súčasnosti sú dostupné a funkčné napríklad registre výrobcov vyhradených výrobkov, zoznamy organizácií zodpovednosti výrobcov pre jednotlivé vyhradené výrobky, zoznam koordinačných centier, zoznam autorizovaných subjektov a ďalej.
Ja som si vedomý, že tieto systémy alebo zoznamy, registre, ktoré fungujú, nie sú žiadne víťazstvo. To nie je ten ISOH, ktorý my potrebujeme, a už vôbec nie ten, za ktorý bývalé vlády vyplatili veľké sumy. Takže z uvedeného vyplýva len to, že ministerstvo, ako aj výrobcovia a organizácie zodpovednosti výrobcov síce môžu využívať dostupné funkcionality, ale zďaleka s tým nemôžme byť spokojní.
Navyše v praxi aj pri týchto funkcionalitách sa stretávame s tým, že nám hlásia chyby, ale odborníci súdia, že to je bežná súčasť zabehávania systému. Hlavná časť ISOH-u, tzv. elektronická evidencia odpadov, by mala byť v prípade priaznivého vývoja situácie spustená 1. 1. 2023. V tomto, od tohoto okamihu očakávame zníženie administratívnej záťaže a to jednak na strane podnikateľských subjektov, tak aj na strane úradov, okresných úradov a ďalších úradov, ktoré evidujú pohyb jednotlivých prúdov odpadu.
Zároveň je potrebné spomenúť, že elektronizácia bude mať pozitívny dopad nielen na administratívu, ale nakoniec aj na objem potrebných pracovníkov, na objem používaného papiera, kde zmiznú rôzne typy ohlásení o odpadoch. Očakávame prechod na výlučne elektronickú komunikáciu na celom úseku odpadového hospodárstva a to najmä aj z pohľadu evidencie odpadov. To umožní teda jednotný štandardizovaný a prehľadný vzhľad do situácie odpadov v rámci celej Slovenskej republiky.
Získané informácie znížia možnosť tvorby čiernych skládok, zároveň umožnia dynamicky prispôsobiť legislatívu, aby pružne reagovala na vývoj v odpadovom hospodárstve za účelom napĺňania záväzku Slovenskej republiky v rámci dokumentu Waste Package 2030.
Avšak odpovedať na otázku, kedy bude ISOH definitívne a v plnej prevádzke, je pre túto chvíľu, ako som aj v predošlej otázke povedal, bolo by nezodpovedné na konci, napokon ide najmä o tie ďalšie, oveľa zložitejšie funkcionality a ide aj o prihlasovanie sa jednotlivých stakeholderov, čo bude zložitý proces vyžadujúci si záujem a ochotu na obidvoch stranách.
Ďakujem, toľko k vašej otázke.
Skryt prepis

21.10.2021 o 14:52 hod.

Ján Budaj

 
Poslať e-mailom

14:55

Milan Laurenčík
Skontrolovaný text
Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku? Nech sa páči.
Skryt prepis

21.10.2021 o 14:55 hod.

Ing.

Milan Laurenčík

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:58

Radovan Kazda
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za odpoveď. Naozaj ide o systém, ktorý, meškanie nie je z dôvodu, z viny teda ministerstva životného prostredia, to sa nesie ešte teda z predchádzajúcej vlá... z predchádzajúceho vedenia. Trápi to naozaj desaťtisíce podnikateľov, ktorí v podstate majú teraz tú administratívnu záťaž a tento systém im môže umožniť, teda zjednoduší, zjednoduší, urýchli toto nahlasovanie a, samozrejme, zároveň to aj spresní materiálový tok, dostaneme jednoznačné informácie, čo sa s tými odpadmi deje. Takže ja chcem vyjadriť presvedčenie, že ten 1. január 2023 sa podarí stihnúť.
A budem chcieť, požiadam aj pána predsedu hospodárskeho výboru Kremského, že by sme možno v rámci výboru urobili nejaké pracovné stretnutie s príslušníkmi, s príslušnými odborníkmi na ministerstve, že by sme sa poinformovali možno aj o tých takých detailnejších procesoch, ktoré, ako sa nastavujú vlastne.
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

21.10.2021 o 14:58 hod.

Ing.

Radovan Kazda

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 14:58

Ján Budaj
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ste vítaný, pán poslanec. My netrpezlivo naozaj čakáme na výsledky spomínaného auditu. Ide o križovatku, buď teda sa pokúsime to dielo dokončiť s tými, ktorých vybrala predošlá garnitúra, a pokúsime sa napraviť to, čo nám očividne sa zdá, že nebolo dobre urobené. Alebo, a to by bola pre mňa nevítaná okolnosť, budeme nútení vyhlásiť novú súťaž. To by bol veľmi spochybnený ten termín 23, aj keď možno by nám, možno by nám súťaž priniesla pružnejšie a rýchlejšie spôsoby vytvorenia ISOH-u. Ťažko povedať.
Isté je, že už v tejto chvíli stále pokračuje na pôde ministerstva diskusia s odborníkmi o odpadovom hospodárstve, napríklad o frekvencii toho hlásenia, kde na to, aby sme znížili aj pre budúcnosť, lebo administratívna záťaž nemusí byť iba papierová, iste vnímate, že treba diskutovať o tom, či to hlásenie má byť, akej má byť frekvencie. Na to, aby sme dobre rozpoznali vývoj jednotlivých prúdov odpadu, by podľa mojej mienky stačilo aj štvrťročné hlásenie, najmä pri malých prevádzkach alebo nejakých službách, pretože tie zaťažovať povedzme každodenným alebo mesačným hlásením týchto odpadov by za týchto okolností nebolo nevyhnutné. Ale zatiaľ je to vo veci skúmania teda auditu.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

21.10.2021 o 14:58 hod.

Ján Budaj

 
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 14:58

Milan Laurenčík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán minister.
Otázka č. 14 je od pani poslankyne Romany Tabák, ktorú však v sále nevidím. Nebude položená.
A tak prejdeme na poslednú otázku, otázku č. 15, ktorá je od pána poslanca Petra Libu, toho tu vidím, a je určená na ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky Andreja Doležala, ktorého zastupuje pán minister školstva Gröhling, a znie: "Vážený pán minister, rád by som sa informoval, ako pokračuje plánovanie výstavby obchvatu Košíc a cesty na Svidník (R4 od Prešova po Vyšný Komárnik). Kedy je naplánovaný začiatok a ukončenie výstavby? Susedné krajiny (Maďarsko, Poľsko) majú úseky pomaly už dokončené."
Pán minister, nech sa páči, ešte máte dve minúty.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

21.10.2021 o 14:58 hod.

Ing.

Milan Laurenčík

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 14:58

Branislav Gröhling
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec, dovoľte mi, aby som vám prečítal otázku od pána ministra dopravy a výstavby, respektíve teda odpoveď. Pán minister pravidelne komunikuje so svojím poľským a maďarským partnerom. O pár týždňov bude do prevádzky odovzdaný úsek D1 Prešov, západ – Prešov, juh. V realizácii je stavba R4 Prešov, severný obchvat. Prvá etapa verejného obstarávania na zhotoviteľa druhej etapy, po tom, čo bolo ukončené hodnotenie zo strany Útvaru hodnoty za peniaze ministerstva financií, by mala začať ešte v tomto roku. Zároveň očakávame v dohľadnej dobe podpis zmluvy zhotoviteľom stavby R2/R4 Košice, Šaca – Košické Olšany ako druhá etapa. Ďalšie chýbajúce úseky, respektíve rýchlostné Via Carpatia, respektíve rýchlostnej cesty R4 medzi Prešovom a štátnou hranicou s Poľskom sú v príprave, pričom na jeden úsek je právoplatné územné rozhodnutie a spracovaná dokumentácia pre stavebné povolenie. Na ďalšie tri úseky je spracovaná dokumentácia pre územné rozhodnutie a pri zvyšných štyroch úsekoch je ukončený proces posudzovania vplyvov na životné prostredie.
Ako iste viete, vláda Slovenskej republiky na rokovaní 16. septembra schválila pre rezort dopravy zásadný dokument Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry, v ktorom sa nachádza aj zoznam investičných priorít. Na jeho základe sa bude riešiť príprava, výstavba aj údržba cestnej infraštruktúry nasledujúce desaťročie.
Zoznam investičných priorít bol pripravený spolu s Útvarom hodnoty za peniaze ministerstva financií. Je zásadný nielen preto, že je jednou zo základných úloh v programovom vyhlásení vlády, ale najmä preto, že na jeho základe bude možné transparentne, predvídateľne pripravovať cestné projekty, čo je dôležité pre stavebný trh a všetkých obyvateľov Slovenska. Zoznam vyše stovky projektov vznikol na základe analytických výpočtov a tvrdých dát. Analytici Útvaru hodnoty za peniaze pri posudzovaní jednotlivých projektov brali do úvahy kritériá ako dopravná intenzita, spoločenská priorita, teda aký vplyv bude mať dokončený projekt na nezamestnanosť, a tiež pomer nákladov a prínosov.
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky spracovalo časový a finančný harmonogram prípravy a výstavby prioritných projektov cestnej infraštruktúry, ktorý bol predložený na Útvar hodnoty za peniaze ministerstva financií. Uvedený harmonogram vzala vláda na vedomie na svojom rokovaní 12. mája tohto roku.
Ďalšie prípravy a realizácie jednotlivých stavieb diaľnic a rýchlostných ciest, a teda aj úsekov rýchlostnej cesty R4, by sa malo pokračovať na základe schváleného materiálu a taktiež v súlade s limitmi výdavkov rozpočtovanými na tento účel v rámci rozpočtu Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky na príslušný rozpočtový rok.
Keďže si na ministerstve uvedomujeme dôležitosť tohto projektu, tak sa zaoberáme aj analýzou možností realizácie chýbajúcich úsekov R4 medzi Prešovom a štátnou hranicou s Poľskom prostredníctvom projektu verejno-súkromného partnerstva. K tomuto však je potrebné dotiahnuť prípravu týchto úsekov po stupeň územného rozhodnutia, na ktorú je nevyhnutne potrebné vyčleniť finančné zdroje zo strany ministerstva financií. Zároveň však bude potrebné posúdenie tejto formy realizácie aj rezortom financií.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

21.10.2021 o 14:58 hod.

Mgr.

Branislav Gröhling

 
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 14:58

Milan Laurenčík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán minister, za vyčerpávajúcu odpoveď.
Kolegyne, kolegovia, čas určený na hodinu otázok uplynul. Zodpovedali sme všetky otázky, ktoré boli položené na predsedu vlády, takisto ako na ministrov, a preto končím tento bod programu.
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme teda pokračovať v popoludňajšom rokovaní tretieho dňa 48. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Takáča, Blanára, Kamenického a Zahorčáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa vodný zákon (tlač 716).
Pán poslanec Takáč už zaujal miesto pre navrhovateľa, takisto aj pán poslanec Stredák zaujal miesto určené pre spravodajcu.
V rozprave pokračujeme ústne prihlásenými rečníkmi. Teraz dávam slovo poslancovi Viliamovi Zahorčákovi, pripraví sa pán poslanec Jozef Pročko.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

[Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Takáča, Juraja Blanára, Ladislava Kamenického a Viliama Zahorčáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), tlač 716.]
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

21.10.2021 o 14:58 hod.

Ing.

Milan Laurenčík

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 15:06

Viliam Zahorčák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ako jeden z predkladateľov tohto, tejto novelizácie zákona nadväzujem svojím vystúpením na pána poslanca Takáča, ale čiastočne aj na viacerých predrečníkov, ktorí už v rozprave vystúpili.
Návrh novelizácie zákona, ktorý predkladáme, je jednak o podpore Banskej Štiavnice, ale je aj o podpore iných slovenských miest proti centralizácii ústrednej štátnej správy do Bratislavy.
Čo sa týka Banskej Štiavnice, presunutím generálneho riaditeľstva Slovenského vodohospodárskeho podniku do Bratislavy by mesto a jeho okolie, teda mesto Banská Štiavnica a jej okolie, výrazne stratili. Stratili by okrem iného jeden z dôležitých nástrojov v procese ich revitalizácie ako lokality UNESCO, o ktorý by sa mohli aj naďalej opierať a o to by sme ich rozhodne nemali obrať. Premiestnením generálneho riaditeľstva mimo Banskej Štiavnice by určite utrpel aj historický kontext, vďaka ktorému sa kedysi o Banskej Štiavnici ako o sídle generálneho riaditeľstva rozhodlo, pretože týmto sa okrem iného chcelo zvýrazniť, že práve v Banskej Štiavnici a jej okolí vznikol už v 18. storočí jedinečný dômyselný a efektívny vodohospodársky systém a práve s ním súvisiace technické pamiatky boli zaradené do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Ako primátor jedného zo slovenských miest sa týmto zároveň prihováram aj za ostatné slovenské mestá. Každé z nich si veľmi váži, ak je v ňom inštitúcia, ktorá zvyšuje jeho kredit v slovenskom meradle, nehovoriac už o meradle nadnárodnom. Tak ako je správne, že sídlom Ústavného súdu nie je Bratislava, ale Košice, ktorých celoslovenský význam sa aj týmto zvýšil, tak by bolo správne, aby podobný honor v súvislosti s inými najvyššími štátnymi inštitúciami mali aj iné slovenské mestá. Aj ich význam by vďaka tomu vzrástol a Bratislave, ktorá je podobnými úradmi doslova presýtená, by to nijako neublížilo.
Ako by to mohlo pomôcť ostatným slovenským mestám? Nuž tak, ako pomohlo Banskej Štiavnici, že v nej generálne riaditeľstvo Slovenského vodohospodárskeho podniku dnes sídli. Vďaka tomu sa tam totiž zrekonštruovala dovtedy chátrajúca historická budova, v ktorej dnes úrad sídli. Vďaka tomu sa zrekonštruoval ďalší objekt, ktorý slúži na ubytovanie dochádzajúcich zamestnancov. Vďaka tomu tam našlo prácu mnoho ľudí z mesta a okolia, ktorí pre generálne riaditeľstvo vytvárajú servis. Aj vďaka tomu musia Banskú Štiavnicu navštevovať aj iní ľudia, nielen turisti, ktorí tam v meste alebo v okolí musia prenocovať, najesť sa a tým pomôcť aj tamojším podnikateľským subjektom v oblasti hotelierstva a gastronómie.
Aj keď sa ako dôvod pre presťahovanie generálneho riaditeľstva uvádzajú ekonomické aspekty, dovolím si povedať, že tie sú len zakrývaním skutočných dôvodov. Tými by podľa mňa mohli byť tie, že je to za tým pohodlnosť, domnievam sa, že bratislavských úradníkov, ktorí na rozdiel od mnohých ostatných slovenských, ktorí kvôli tomu, aby pracovali v ústredných štátnych inštitúciách, chodia týždeň čo týždeň do Bratislavy, žijú tu a nemajú s tým problém, tak tým bratislavským, ktorí na generálnom riaditeľstve v súčasnosti pracujú, by viac vyhovovalo, aby do Banskej Štiavnice dochádzať nemuseli, aby mohli byť doma, a teda tým ušetriť aj všeličo, teda svoj čas.
Druhým z dôvodov však môže byť aj to, že za presťahovaním generálneho riaditeľstva je aj záujem inak naložiť s budovami uvoľnenými po generálnom riaditeľstve v Banskej Štiavnici. Nech je ten dôvod taký alebo onaký, presťahovaním generálneho riaditeľstva Slovenského vodohospodárskeho podniku nikto nezíska. Nezíska tým nič Bratislava, nezíska tým nič Slovenský vodohospodársky podnik ani príslušné ministerstvo. Avšak Banská Štiavnica stratí a veľa stratí aj jej okolie. Preto, prosím, kolegyne a kolegovia, tomu zamedzme aj prijatím zákona, ktorý navrhujeme. Som presvedčený, že Banská Štiavnica a jej okolie nám za to budú vďačné.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

21.10.2021 o 15:06 hod.

Viliam Zahorčák

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

15:10

Milan Laurenčík
Skontrolovaný text
Ďakujem. Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Richard Takáč, nech sa páči.
Skryt prepis

21.10.2021 o 15:10 hod.

Ing.

Milan Laurenčík

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom