48. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ja by som vás chcela poprosiť, aby ste preverili, že kto vlastne je spravodajcom k tomuto bodu, pretože ja mám uvedené v tlači, aj si pamätám, na výbore že sme hlasovali iba o pánu predsedovi Karahutovi, že je spravodajca, celý deň tu vlastne sedí už pán poslanec Linhart, nema... nenamietala som to, ale myslím si, že jemu neprislúcha, aby určoval termín na hlasovania, buď je, to určí spravodajca, ktorý je výborom určený, alebo je to po dohode, takže vás poprosím, aby ste buď prerušili schôdzu, kým to overíte.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ak dovolíte, dnešný náročný deň ukončím relaxačným čítaním. Prechod správy štátnych pozemkov pod správu organizácie ochrany prírody je krokom, ktorý mal byť realizovaný už v minulosti, a je chybou, že k nemu prichádza až teraz po desiatkach rokov sporov medzi štátnymi organizáciami v pôsobnosti dvoch rezortov.
Prechod správy pozemkov je primárnym predpokladom pre reformu národných parkov a ich fungovanie po vzore iných vyspelých krajín Európy a sveta. Chcem zdôrazniť, že hlavným cieľom národných parkov je ochrana biodiverzity, ale popritom je potrebné zohľadniť aj ich ďalšie benefity od plnenia ekosystémových služieb, zdroje pitnej vody, ochrana pred prírodnými pohromami, opeľovanie, zachytávanie uhlíka, rekreácia, zdravie, kvalita života, sociálne hodnoty, prírodné dedičstvo, veda a vzdelávanie, až po ekonomické hodnoty turizmus, regionálny rozvoj, pracovné miesta. Cestovný ruch v týchto územiach by mal byť zameraný na mäkké, prírodné formy turizmu, po čom je v poslednom období stále rastúci dopyt, a príjmy z tejto oblasti vo fungujúcich národných parkoch niekoľkonásobne prevyšujú príjmy z hospodárskych aktivít.
Navrhovaný krok nie je len krokom, po ktorom volajú občania. K dnešnému dňu podpísalo petíciu Osloboďme národné parky 54 078 občanov Slovenska. O nevyhnutnosti sú presvedčení aj odborníci, zástupcovia Slovenskej akadémie vied, univerzít vrátane Technickej univerzity vo Zvolene, Fakulta ekológie a environmentalistiky či Katolícka univerzita v Ružomberku a obe prírodovedecké fakulty, UPJŠ Košice a PriF UK Bratislava, ďalej 33 mimovládnych organizácií a aj mnohé osobnosti kultúrneho a verejného života.
Nie je to náhoda, kolegyne a kolegovia, že za posledných 20 rokov z lesov Slovenskej republiky v priemere ubudlo 0,46 % lesa ročne, čo je 11 139 ha, pričom ročná strata lesa v rokoch 2017 až 2020 sa v porovnaní s predošlým časovým obdobím, roky 2001 až 2016, v priemere zvýšila o približne 3 000 ha, čo je 29 %, na 0,57 % ročne. Najvyššia strata lesa, ak nerátame kalamitný rok 2004, nastala v roku 2018. Išlo o stratu 17 694 ha.
Oponenti uvádzajú, že lesov na Slovensku pribúda. Avšak hovoríme o reálnom pokrytí lesa, nie o výmere lesných pozemkov podľa stavu katastra nehnuteľností, ktorá môže rásť z rôznych dôvodov. Reálne lesné porasty na týchto lesných pozemkoch však v dôsledku hospodárskej činnosti ubúdajú, čo je možné si pozrieť na satelitných snímkach z tohto obdobia. Aj keď od roku 200 u nás podľa údajov zo satelitov ubudlo podobné percento pokrytia lesa ako u našich susedov, strata lesa bola v priemere takmer dvakrát väčšia v národných parkoch oproti iným územiam. O najviac letša... lesa prišli naše najväčšie národné parky, TANAP a NAPANT.
Svetoví lídri, ako aj celé krajiny vrátane Slovenska vyhlásili boj voči klimatickej kríze a proti strate biodiverzity. Ničíme si naše najvzácnejšie územia, ktoré sú v tomto boji kľúčové. Nadišiel čas, aby sa národné parky stali tým, čím mali od začiatku byť - pokladnicou biodiverzity, zelenými pľúcami a pýchou Slovenska.
Pod gesciou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky som spolu s ďalšími kolegami za účasti najvyšších predstaviteľov ministerstva životného prostredia absolvovala v priebehu troch týždňov rokovania so zástupcami ochranárov, lesníkov, miest a obcí, ako aj neštátnymi vlastníkmi, viacero rokovaní priamo v zázemí národných parkov Slovenska. Tieto diskusie považujem za veľmi prínosný, prínosné.
A keďže mojím pôsobiskom je mesto Spišská Nová Ves, upriamim vašu pozornosť na národný park Slovenský raj. Stretnutie bolo naozaj veľmi konštruktívne a zo stretnutia vyplynula plná podpora tomuto kroku. Spolupráca so starostami, ako aj neštátnymi subjektmi je na tomto území vzorová. A v princípe je veľmi dobrým základom pre urýchlené ustanovenie Rady národného parku, ktorá bude poradným orgánom novovytvorenej Správy národného parku Slovenský raj. Osobitne sme boli upozornení na skutočnosť, že v tomto regióne sú aktuálne nevyužité lokálne drobné spracovateľské kapacity, ktoré sa aj napriek relatívne štedrej ťažbe Lesov Slovenskej republiky aktuálne nevedia dostať k spracovaniu vyťaženej drevnej hmoty, a dokonca pre opravu alebo osadzovanie tzv. technickej infraštruktúry priamo v národnom parku musia doslova voziť drevo do lesa z iných území. Cieľom je dosiahnuť postupné znižovanie ťažby, ak je drevo vyťažené na území národného parku, aj keď len v malom objeme, musí byť spracované lokálnymi spracovateľmi a je potrebné podporovať miestne podnikateľské subjekty občanov, a nie vzdialené korporáty alebo zahraničných spracovateľov.
To je len jeden z lokálnych problémov, ale podstatné je, že už realizovaná zonácia na území národného parku pomohla dosiahnuť konštruktívnu spoluprácu viacerých subjektov za hlavným účelom - ochrana a zachovanie prírody a biodiverzity, prírodného dedičstva, kde je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. Na území tohto síce relatívne malého národného parku, avšak parku, kde nájdete miesto, kde sú okrem vzácnych lesných spoločenstiev aj na biodiverzitu a opeľovače bohaté lúky, ktoré sa aj s podporou a účasťou správy Národného parku Slovenský raj pravidelne, dokonca ručne kosia.
Som presvedčená, že zjednotenie správy v tomto národnom parku posunie túto spoluprácu ďalej, prispeje k ďalšiemu trvalo udržateľnému rozvoju obcí a občanov v území. Podľa slov riaditeľa národného parku, Národný park Slovenský raj je pripravený na tento prechod. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.)
28. apríla 2021 sme opätovným schválením Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2021 - 2024 vyjadrili svoju podporu celému množstvu cieľov a reforiem. Kapitola venovaná témam životného prostredia - Zodpovedná ochrana životného prostredia obsahuje naozaj dlhý zoznam záväzkov a úloh, ktoré je potrebné v nadchádzajúcich dvoch rokoch naplniť, čas sa výrazne kráti. Dovolím si upriamiť vašu pozornosť, kolegyne a kolegovia, na jeden konkrétny záväzok, ktorý si táto vláda definovala a ktorý sme my, poslanci Národnej rady jednoznačne podporili, a to je úloha zabezpečiť jednotnú správu chránených území pod Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a zvážiť právnu subjektivitu správ národných parkov. Splnenie tohto záväzku je totiž kľúčovým pre naplnenie mnohých ďalších záväzkov vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie 2024. (Pozn. red.: správne „2021 – 2024“.)
Ak chceme dosiahnuť splnenie ďalších záväzkov vyplývajúcich nielen z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, alebo aj v ďalších medzinárodných inštitúciách, ale predovšetkým z tohto kľúčového dokumentu. Taktiež sme podporili Plán obnovy a odolnosti Slovenska, kde tento reformný krok je jednou z podmienok čerpania už schválených finančných prostriedkov na definované aktivity.
Len pre objasnenie súvislostí dávam do pozornosti ďalšie niektoré úlohy, ktoré priamo nadväzujú na prijatie tejto poslaneckej novely, a ich splnenie je do značnej, ak nie zásadnej miery podmienené zabezpečením jednotnej správy chránených území v gescii rezortu životného prostredia. Ako príklad uvádzam naše spoločné ciele definované na str. 100 až 101 schváleného Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2021 až 2024 - dobudovať sústavu chránených území, vrátane území európskeho významu Natura 2000. Reformou štátnej ochrannej prírody Slovenskej republiky sa zavedie komplexný a udržateľný systém financovania, ktorý bude v stále väčšej miere využívať inovatívne formy financovania.
Dovoľujem si poďakovať... (Potlesk.) Už som aj, aj... (Povedané so smiechom, neutíchajúci potlesk.) Takže ďakujem.
Krásny večer. (Potlesk.)

Nuž, Maťka, musím ti poďakovať za ten tvoj včerajší príspevok, ktorý bol naozaj veľmi kultivovaný a odborne zdatný a maximálne ukľudnil situáciu v sále, ktorá bola naozaj vyhrotená. A okrem toho si absolútne presne pomenovala veci tak, ako v skutočnosti sú. Hovorila si o Národnom parku Slovenský raj, ktorý ja naozaj veľmi dobre poznám a ktorý je dôkazom toho, že národný park ako taký nikomu neberie ani prácu, ani majetok, ani nikoho nevyháňa z rodiska, ani nikomu neberie prácu, ale naopak, prácu ľuďom v regióne dáva.
Obce, ktoré sú, ktoré sú v dosahu tohto národného parku, sú hrdé na to, že môžu byť v národnom parku, pretože tento národný park im pomáha v tom, že turistika pomáha tým obciam aj finančne, aj prezentačne, niekde sa môžu prezentovať v zahraničí svojimi rôznymi biletinami a rôznymi výrobkami. Takže chcem len toľko povedať. Jasne si ukázala, že všetky tie bludy o tom, že národné parky zoberú prácu, vyženú ľudí, sú absolútne bludy.
Ešte raz ti pekne ďakujem.

Milá kolegyňa, ďakujem aj ja za faktografické, aj také pokojné vystúpenie a ďakujem, že si pripomenula ten základný význam a rôznorodé úlohy, ktoré majú národné parky, viac k tomu poviem potom aj ja vo svojom príspevku, a tiež teda, že čo majú byť, na čo sú určené a na čo slúžia. Žiaľ, práve tento zákon je vlastne určený k tomu, on je teda určený k tomu, nie žiaľ, ale aby napravil ten stav, ktorý nie je dobrý v tom, že tú svoju úlohu nemôžu dobre vykonávať súčasné národné parky v tom, že ony sú také potemkinove dediny alebo papieroví tigri, teda tie správy národného parku, ktoré majú síce na papieri nejaké kompetencie, ale reálne nemôžu nič rozhodnúť a vykonať to, môžu len dať odporúčanie okresným úradom, odboru životného prostredia a je to veľmi komplikované a zložité. Keď som bol na diskusiách nielen v Slovenskom raji, ako si aj ty bola, ale aj so súkromnými vlastníkmi, tak som im hovoril, že práve úlohou zákona je toto zlepšiť, aby národné parky boli priamo v regióne, priamo pri tých ľuďoch. Tam správa národného parku s právnou subjektivitou, ktorá môže rozhodnúť priamo o tých veciach, ktoré budú na prospech vlastne aj tých ľudí, ktorí tam žijú a pôsobia. A zároveň tí ľudia môžu cez správu národného parku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Milá kolegyňa, chcem sa ti poďakovať za tvoj príspevok a zároveň ti ďakujem aj za poskytnuté informácie, ktoré si tu podala v súvislosti s úbytkom lesa za posledné roky, za posledných dvadsať rokov z lesa ubudlo v priemere 0,46 % lesa ročne, pričom ročná strata lesa v rokoch 2017 až 2020 sa v porovnaní s predošlým časovým obdobím v rokoch 2001 až 2016 v priemere zvýšila približne o 3-tisíc hektárov na 0,57 % ročne. Najvyššia strata lesa, ak, samozrejme, nerátame kalamitný rok 2004, nastala v roku 2018, čo bola strata 17 694 ha. Aj keď v roku 2000 u nás podľa údajov zo satelitov ubudlo podobné percento pokrytia lesa ako u našich susedov, strata lesa bola v priemere takmer dvakrát väčšia v národných parkoch, oproti iným územiam dvojnásobná. O najviac lesa prišiel TANAP a NAPANT, kde do roku 2016 zmizlo 30 %, resp. 16 % plochy. Takže ďakujem ti aj za to, že si pripomenula tieto čísla.

Pani kolegyňa Šofranko, tie reči o tom odlesňovaní, že strácame lesy, že nám mizne plocha dokonca, sme sa dozvedeli. Žiadna plocha nemizne. Ja som vo svojom príspevku, keby ste počúvali, povedal, čo namerali satelity Global Forest Watch, že sme prišli o 76-tisíc hektárov lesa, nieže čo tu vy na drobné rozoberáte, neviem, čo všetko možné. A keď to premietate na územie Tatranského národného parku a Národného parku Nízke Tatry, by ste mohli vedieť, že to tam sfúkol vietor a následne diletantstvom a podvodom úradníkmi došlo k tomu, že lykožrút zničil oveľa väčšie tisícky hektárov lesa, ako zničil vtedy samotný vietor.
Ospevujete tu Národný park Slovenský raj. Už som to vravel, ten je trocha mimo toho. Čo sa týka tej dohody a zonácie Národného parku Slovenský raj, jeden z významných vlastníkov neštátnych subjektov je tam PRO POPULO, sú to cirkevné lesy, tí sa so správou národného parku dohodli. Tak isto sa dohodli aj nejaké menšie subjekty, čo sú tie urbáre. Ale ešte raz to zopakujem, aby to bolo jasné, všetci. Všetci vedeli, aké územia dávajú, aké budú mať obmedzenia a čo majú naspäť, akú kompenzáciu. A mimochodom to vedia tí ľudia ponúknuť aj v iných národných parkoch, len ich nechcete počúvať. Zaujímavé, v Slovenskom raji im vyšli v ústrety, ale inde nechcú. Potom tu nehovorte, že ľudia akože nechcú zonáciu, alebo že sa bránia národným parkom.
Čo sa týka turizmu v Slovenskom raji, viete, ten aj keby nemal štatút národného parku, tak ten turizmus tam funguje, podobne ako Pieninský národný park, pretože to je príroda krásna sama o sebe a turizmus v tých roklinách fungoval aj predtým a keby to hoc aj stratilo štatút národného parku, tam naozaj z turizmu vedia žiť ľudia, ale to sa o iných národných parkoch nedá povedať. Čo budete v takých Poloninách pozerať? Príde tam raz a druhý raz vás čo tam bude ťahať vlastne? Čo vás bude ťahať do Malej alebo Veľkej Fatry, kde či idete doľava alebo doprava furt máme "iba les"? Čo vás tam bude akože ťahať?

Ďakujem veľmi pekne za vaše poznámky. Ja si myslím, že môžeme mať rozdielne názory, ale mali by sme sa všetci snažiť a chcieť nájsť tú spoločnú reč a hlavne takým kultivovaným spôsobom. Takže ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za vašu ochotu.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme pred sebou návrh novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorého cieľom je zjednodušiť a hlavne zefektívniť Správu národných parkov, ale nie samoúčelne.
Národné parky majú svoje poslanie a aj v zákone vymedzený účel a cieľ. Predstavujú len 6,48 % výmery Slovenska, ale v otázkach boja s klimatickými zmenami zadržiavania vody v krajine a ochrany biodiverzity vedia zohrať kľúčovú úlohu.
Kolegovia, kolegyne, diskutujeme tu o budúcnosti a vízii týchto vzácnych území, pričom niektorí, či už z neznalosti alebo cielene, sa snažia podsúvať mnohé klamlivé a zavádzajúce informácie a strašia obyvateľov vidieka zánikom života a prosperity. V tomto kontexte je zaujímavé pozrieť trochu do histórie, napríklad vzniku národných parkov na hranici s Poľskom, či už Tatranského národného parku alebo Pieninského národného parku.
Prvé snahy o ochranu vzácnych stanovíšť živočíchov a rastlín a aj po vzore vzniku Yellowstonského národného parku sa datujú v Tatrách na koniec 19. storočia. Prvý návrh na komplexnú ochranu Tatier vznikol v Poľsku v roku 1888, ale snahy o ochranu flóry či fauny boli známe na slovenskej strane už oveľa skôr, napríklad lokalita Kvetnica vo Velickej doline v roku 1876.
Snaha o vytvorenie národného parku na území Tatier súvisela so vznikom Československa a v tomto období sa zniesla vlna protestu miestnych obyvateľov urbárskych obcí chovateľov dobytka, ktorí sa obávali, že vyhlásenie národného parku bude znamenať ekonomický úbytok, úpadok územia a iniciátorov smerovali s takými myšlienkami na území nižších Tatier, Ďumbier. Asi sa zhodneme, kolegyne, kolegovia, že obce v podhorí TANAP-u dlhodobo prosperujú z cestovného ruchu viac ako z iných odvetví.
Súčasťou týchto snáh na Slovensku, ale aj v Poľsku bolo nielen územie Tatier, ale aj Pienin. Pieninský národný park je síce najmenším národným parkom na Slovensku, ale za to s Poľským národným parkom Pienińsky park Narodowy 1930 predstavuje PIENAP prvý a teda najstarší cezhraničný národný park v Európe1932.
Prečo to spomínam? Dnes sme tu, kolegovia a kolegyne, takmer po sto rokoch a diskutujeme, ako posunúť ochranu týchto vzácnych území ďalej, ako reflektovať nielen vývoj v spoločnosti, ale predovšetkým hrozby, ktorým čelíme a súvisia napríklad so zvyšovaním odtoku vody z krajiny aj v dôsledku necitlivých a zbytočných zásahov v lesoch, kedy ekonomické a krátkodobé záujmy v týchto vzácnych územiach prinášajú dlhodobé poškodenia pôdneho krytu biodiverzity a odolnosti ekosystémov.
Niektorí z kolegov tvrdia, že je potrebné mať na zreteli predovšetkým človeka. S tým ja súhlasím. Akurát je potrebné mať na zreteli naozaj toho človeka, nielen krátkodobý zisk jedinca, nakoľko ak si niekto myslí, že bez vody, stabilnej klímy a biodiverzity a iných pridaných hodnôt, ktoré nám príroda ponúka, vieme prosperovať alebo vôbec existovať, tak si neuvedomuje, že to všetko robíme pre nás. Príroda nás nepotrebuje, ale my prírodu áno. Sme závislí dennodenne na jej produktoch, ale aj na jej vrtochoch.
Naši predkovia, ktorí sa zasadili za vznik národných parkov a ďalších chránených území, určite nepredpokladali, že národné parky budú v 21. storočí výrazným zdrojom ťažby dreva, ktorej spôsob sa s rozvojom technológií zmenil a dokáže v krátkom období napáchať množstvo škôd. Verím, že osud národných parkov bude aj naším pričinením iný. Rozhodujeme tu relatívne o malej výmere z celkovej plochy lesov, ale z hľadiska funkcií, ktoré tieto najstaršie veľkoplošné a najvzácnejšie chránené územia vedia priniesť, je to dôležité.
Potreba reformy národných parkov sa diskutuje na Slovensku už od roku 1990. Ide pritom o štandardný postup riadenia národných parkov v takmer každej krajine Európskej únie, resp. sveta. Naopak, Slovensko bolo a stále je v spôsobe riadenia národných parkov istou anomáliou. V roku 2021, po tridsiatich rokoch váhania a diskusií, je potrebné sa posunúť od diskusií k reálnym činom a v čase krízy biodiverzity a klimatickej krízy je potrebné prijímať opatrenia a riešenia, ktoré nás odbremenia od zbytočnej byrokracie. V niektorých národných parkoch správy prostredníctvom troch štátnych subjektov, ktoré medzi sebou veľmi komplikovane komunikujú, aj vzhľadom na ich rôzne úlohy definované ich podstatou a zriaďovateľom ani nenachádzajú spoločnú reč.
Vo svete veľmi funguje model, ktorý sa aj my touto novelou snažíme uviesť do života. Programové vyhlásenie vlády si dalo za cieľ, že správa týchto chránených území bude jednotná a v gescii rezortu životného prostredia. Je teda prirodzené, že dochádza k napĺňaniu týchto vládou a Národnou radou Slovenskej republiky schválených cieľov.
Každá reforma prináša so sebou aj množstvo odporcov a negatívnych postojov či emócií. Je to síce prirodzené, avšak potrebné je zachovať si zdravý úsudok a hľadieť na celkový prínos a cieľ. Preto verím, že nikto z vás nepochybuje, že hlasovať za túto reformu je nevyhnutné. Je to krok, ktorý, bohužiaľ, predchádzajúci zákonodarcovia neiniciovali alebo nepodporili a ďalšie odkladanie riešenia, ktoré máme na stole, bude stáť všetkých občanov značné negatívne dôsledky, ktoré sa napokon prejavia aj ekonomicky.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne.
Pani kolegyňa, som veľmi rada, že včera večer veľmi kultivovane vystúpila pani kolegyňa Šofranko s takým precíznym vystúpením. A dnešný rokovací deň, že ste aj vy uviedli tiež takýmito presnými, jasnými, vecnými argumentami. Je to tak, ako hovoríte, ale myslím si, že táto reforma si naozaj zaslúži takúto dôslednú debatu aj tu v pléne, aby sme rozprávali, aby sme argumentovali a aj ľudia práve z regiónov, to je, to je dôležité, že vy sa prihovárate, pretože ktokoľvek, kto žije mimo národného parku a povie svoj názor, tak sme odsúdení na to, že tomu nerozumieme, lebo žijeme v Bratislave a nie na vidieku.
Takže chcem sa len veľmi poďakovať za vaše vystúpenie a angažovanosť v tejto reforme.

Pani kolegyňa, na váš taký dotaz, že ste presvedčená o tom, že každý bude hlasovať za túto reformu. No, nebude každý za ňu hlasovať, ani náhodou v takejto podobe. Nikto tu nie je ani proti reformám, ani proti ochrane prírody, ale nie v takejto podobe návrhu zákona, aký ste predložili.
A jedna taká otázka, keď ste rozprávali o tej histórii národných parkov, touto novelou vlastne navrhujete to zmeniť, tú právnu subjektivitu, vytvoriť nové subjekty Správy národných parkov a má ich vzniknúť deväť. A teraz tá otázke je: Kde vy vlastne v rozpočte máte vyčlenené peniaze na tieto nové organizácie, ktoré vzniknú? Pretože nikde to tam v tom materiáli nemáte. A neviem, či Matovič s niečím takým uvažuje, lebo zatiaľ som to nikde nezachytil, že by boli vyčlenené peniaze na fungovanie týchto nových štátnych inštitúcií.