48. schôdza

V rozprave mal vystúpiť pôvodne pán poslanec Šíbl, ale prepustil poradie pánovi poslancovi Szőllősovi. Takže pôjde teraz pán poslanec, ešte pán poslanec Karahuta? (Reakcia z pléna.) Aha, reakcia na faktické, ospravedlňujem sa.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem za všetky, za všetky faktické pripomienky. Ja by som hlavne reagoval na tri.
Anka, nespochybňujeme cieľ atď., to určite nie. To, to myslím, že toto nie je na mieste. Ale sa vrátim k tomu. Aj dnes je to štátny pozemok, aj dnes tieto pozemky spravuje štát. Ja už som včera to hovoril. To znamená, spochybňujeme ministra momentálne, predtým bol pán minister Mičovský, teraz ministra Vlčana, že sú zlým, zle spravujú tie pozemky? Lebo tu sa nemení majiteľ. Je to stále Slovenská republika. Čiže spochybňujeme, spochybňujeme kompetentnosť ministrov iba, pokiaľ to robia zle.
A čo sa týka, čo sa týka pána, pána poslanca Šíbla, ja som nedostal odpoveď na otázky, prečo nie zonácia, čo s ochrannými pásmami, prečo nezrušíme predkupné právo? Ja by som poprosil o odpovede na tieto otázky.
A čo sa týka zonácie, nie je to pravda, že politici. To je zase zle. A to je presne to, čo tu počúvame tridsať rokov. V § 30, kde sú nastavené zóny chránených území, tam sú nastavené pravidlá, ako tie zonácie robiť. My máme v legislatíve formu zonácie a tú, si myslím, že treba dodržiavať. A politici majú len formálne schváliť tú zonáciu.
A čo sa týka pána poslanca Mičovského, súhlasím. Súhlasím. Je to presne takto v programovom vyhlásení vlády, čiže dodržme ho. Neriešme to politicky, lebo to nie je politický problém. To je vysoko odborný problém. A už či pôjdeme cestou jednou alebo druhou, to už je iná vec. Ide o nastavenie mechanizmov, lebo ochrana prírody nie je o politike. Je to o zdravom životnom prostredí, je to o environmentálnej stabilite, o rozvoji vidieka a plnenie klimatických a mimoprodukčných funkcií lesa.
Ďakujem pekne.

Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Szőllős a po ňom pán poslanec Šíbl.

Môžem? Aha.
Tak, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, poslanci, kolegyne poslankyne, v diskusiu k reforme národnej, národných parkov tu v tejto snemovni, ale aj mimo nej zazneli rôzne odborné, ale aj neodborné, aj emotívne argumenty, fakty, čísla. Hodnotila sa tu odbornosť tých, ktorí predkladajú alebo sa vyjadrujú k zákonom. Dovoľte mi povedať pár slov k tejto téme a spestriť, obohatiť túto diskusiu ešte z iného pohľadu. Vyjadroval som sa ako geograf, ale moja druhá odbornosť je teológ. Tak aj z tohto pohľadu teológa a kresťana hľadať odpoveď na otázku, prečo vlastne máme národné, mať národné parky, máme chrániť prírodu a život v nich. Už pán minister Budaj načal, že toto je dôležitá otázka.
Neviem, či viete, ale podobne ako v mnohom inom, aj pri národných parkoch vlastne len nedokonale kopírujeme to, čo Stvoriteľ stvoril. Prvý národný park na svete založil už pri stvorení sveta Pán Boh a bola ním Rajská záhrada, záhrada Eden. Zároveň vymenoval aj prvého správcu tohto národného parku, človeka Adama. Hospodin Boh dal človeka a umiestnil ho v záhrade Eden, aby ju obrábal a strážil. Samozrejme sa to vzťahuje na celú Zem, na celé stvorenstvo, celé ľudstvo, ale konkretizované to bolo na ten prvý "národný park" a jeho prvého správcu. Stvoriteľ si už vtedy vybral človeka za spolupracovníka a zveril nám ľuďom, tebe a mne, správu tohto stvorenstva.
Človek teda dostal veľkú kompetenciu, že má poznávať a dať mená všetkým stvoreným živočíchom a rastlinám. Keď Hospodin Boh stvárnil z hliny všetku poľnú zver a všetko nebeské vtáctvo, priviedol ich k človekovi, aby videl, ako ich pomenuje. Ako človek pomenoval každú živú bytosť, tak sa volá. Človek dal mená všetkému dobytku, všetkým nebeským vtákom a všetkým poľným zvieratám, ale rovnocennú pomoc nenašiel. Teda pomenovať, znamená to dobre poznať.
O to, ako túto správu najlepšie robiť, o to, kto ju robí v našich národných parkoch lepšie, kto má aké motívy, sa dnes u nás na Slovensku, žiaľ, sporia najmä dve skupiny - ochranári a lesníci. Nepochybujem, že motívy väčšiny týchto ľudí sú dobré. Pán Boh dal určité princípy pre správu svojho stvorenstva, je dobré ich dodržiavať. V podstate ich ani nie je možné nedodržiavať, lebo už vieme, že sa nám to skôr alebo neskôr škaredo vypomstí, ak to nerobíme. Ale spor je o tom, ako ich dodržiavať.
Jedným z cieľov, prečo zriaďujeme národné parky, je, aby sme stvorenú prírodu chránili a zachovali v čo možnom najpôvodnejšom stave k tomu dokonalému stavu, v akom ju stvoril na začiatku Stvoriteľ. Pretože za tie tisícročia sme toho ako správcovia hodne pokazili. Preto je aj zachovanie rozmanitosti stvorenstva, ľudovo povedané biodiverzity, jednou z kľúčových úloh národných parkov. Nejde teda len o ochranu lesa, takpovediac stromov a toho, aby sme z nich mohli mať zisk, ale práve aj o ochranu toho zmieňovaného tetrova, medveďa a konkrétnej rastlinky a prostredia, v ktorom môžu žiť a rozvíjať sa. Preto Natura 2000, preto sú rôzne konkrétne rezervácie. Ide teda o zachovanie, udržiavanie, niekedy aj obnovenie toho, aby každé stvorenie na území národného parku, všetko spolu, vrátane človeka, nažívalo v pokoji, v mieri a v harmónii podľa Bohom daných zákonov a slúžilo a pomáhalo k životu jeden druhému.
Tento vznešený cieľ nedokážeme už uplatňovať na celom území sveta alebo našej krajiny Slovenska, ale národné parky sú dobrým pokusným územím, kde sa o to môžeme snažiť. A myslím, že kvôli tomu sme to vytvorili. Dôležité je tiež povedať, že národné parky nie sú samoúčelné a ochrana živočíchov či rastlín nie je samoúčelná. Národné parky a celé stvorenstvo je tu pre človeka.
Týmto antropocentrickým pohľadom sa líši kresťanský pohľad na stvorenstvo od biocentrického, kde človek je len rovnocenným stvorením s ostatnými tvormi. Národné parky a lesy v nich majú slúžiť aj k tomu, aby človek mohol vidieť a zažívať tú nádheru, ktorú Pán Boh pre nás, pre teba, pre mňa stvoril v tej najpôvodnejšej forme, tešil sa z toho a oslovoval Stvoriteľa, že to pre nás z lásky stvoril. V reči nášho kmeňa sú to teda tie dôležité ekoprodukčné a ekologické funkcie lesa.
Celá tá nádhera, celé stvorenstvo má však aj tú funkciu, ktorá je pri tejto diskusii o národných parkoch tiež zdôrazňovaná, že ju človek má aj využívať hospodárskym a iným spôsobom, má mu slúžiť aj ako zdroj potravy, stavebného materiálu, v tomto prípade dreva alebo kameňa. Ale to všetko má byť na území národného parku obmedzené kvôli zachovaniu práve tej pôvodnosti. Preto môže prebiehať na území národných parkov aj ťažba dreva, kosenie lúk a človek má aj na území národných parkov žiť. Národný park je pre človeka, nie človek pre národný park. Všetka táto činnosť človeka v národnom parku sa však má diať tak, aby bola v súlade s cieľom, kvôli ktorému sme národné parky zriadili, a to, aby bolo stvorenstvo zachované v čo najpôvodnejšom stave.
To znamená, že má byť aj bezzásahová zóna. Veď už v samotnej záhrade Eden Stvoriteľ ustanovil prvú bezzásahovú zónu, ktorej sa človek nemal dotýkať, nemal využívať, a to bol Strom poznania dobrého a zlého. Vieme, že človek práve to porušil. Hospodin Boh prikázal človekovi, môžeš jesť zo všetkých stromov záhrady, ale nie zo Stromu poznania dobra a zla, lebo v deň, v ktorom by si z neho jedol, určite zomrieš. Je dôležité vidieť, mať časť prírody, kde môžeme skúmať, ako fungujú Bohom dané prirodzené stvoriteľské zákony bez nášho zásahu, aby sme ich pochopili a potom vedeli múdro spravovať ostatné stvorenstvo nielen v národnom parku, ale na celej Zemi. A z tohto pohľadu, aby mohla byť tá komplexnosť zachovaná a ukázaná, je dôležité aj to, aké veľké sú tie územia.
Pán Boh stanovil pre svoj prvý národný park jedného konkrétneho správcu a s konkrétnym menom Adama. Žiaľ, my máme na tých štátnych pozemkoch správcov dvoch, čo, ako vidíme, nerobí dobrotu. Každý totiž chce, aj lesníci, aj ochranári, čo najlepšie spravovať zverené územie podľa svojich zákonom zadaných úloh, ktoré idú niekedy proti sebe. Preto aby sme tie rôzne úlohy, kvôli ktorým sme národné parky zriadili, zladili, potrebujeme vytvoriť zonáciu, kde sa dohodneme, čo sa tam môže a čo sa tam nemôže robiť. Pri sporoch a hádkach o to, ako to urobiť, musíme stále vidieť ten pôvodný cieľ, aby sme zachovali čo najpôvodnejšiu prírodu a boli správcami podporujúcimi harmóniu spolužitia stvorenstva na území národných parkov. Ako dobrí správcovia musíme zladiť, aby všetko malo svoje miesto. Samozrejme, k tým Bohom daným princípom parí aj rešpekt k súkromnému vlastníctvu, ale tu upozorňujem, že Božie slovo nás varuje pred sebeckosťou a lakomosťou ako vážnym hriechom a Boh zdôrazňuje nesebectvo a lásku k blížnemu a spoločný záujem všetkých. Toto musíme mať na pamäti, keď diskutujeme o súkromných vlastníkoch a ich právach v národných parkoch a inde. Tiež musia byť v súlade s celkovým zámerom národných parkov. S tým prirodzene súvisí aj dohoda o tom, ktoré územia budú súčasťou národných parkov.
Tento zákon sa to všetko snaží zlepšiť, dať do súladu, samozrejme, nie je dokonalý ani nebude, ale myslím, že je to prvý krok, aby sme sa pohli dopredu a preto ho podporujem. Ak chcete niečo viac počuť o ekológii a kresťanstve, tak túto nedeľu budem mať o tom kázeň.
Ďakujem.

Deväť faktických poznámok na vystúpenie pána Szőllősa.
Nech sa páči, pán poslanec Eduard Kočiš.