48. schôdza

Tri faktické poznámky na vaše vystúpenie.
Pán poslanec Peter Cmorej ako prvý.

To bol, Miro, silný príbeh a, žiaľ, nie ojedinelý. Ktovie koľko takých príbehov je a, žiaľbohu, tieto príbehy sa nedostanú sem ku cteným poslancom, ktorí navrhujú takéto návrhy, ako dneska o ňom rokujeme. Už len k tomu chcem poznámku, že táto si nakoniec išla zaplatiť tú interrupciu, ktovie koľko z nich sa to pokúsi riešiť nejakým spôsobom, že začne piť nejaké Savo alebo niečo, aby ten plod, aby samo potratili, a teda poškodia svoje zdravie a poškodia aj zdravie toho dieťaťa a potom sa narodí také ťažko zdravotne postihnuté dieťa, ktoré mu tuná tento zákon chce zvýšiť príspevky alebo teda dať príspevok 3 000 eur.
Ten kňaz, na ktorého dávali číslo, ten určite nebude tej matke potom pomáhať s výchovou toho dieťa alebo dávať jej financie na to dieťa. Takže, no, toto neni reálna pomoc, o čo sa tu snažia naši kolegovia.

Pán poslanec Vons.

Ďakujem. Mňa iba stále zaráža, kolega Mirko Žiak, že znova si uzatvoril, že my niečo zakazujeme. Nikto tu nič nezakazuje. Povedala to aj tvoja kolegyňa. Šírite strach a klamete. Chcete obalamutiť ľudí, ktorí tento zákon možno nečítali a dôverujú vám, nám poslancom, že sa rozhodneme správne. Neviem, zatiaľ som tu videl tri vystúpenia kolegov, ktorí čítali len nejaké príbehy. Samozrejme, že ja ich nespochybňujem a je mi ľúto aj tejto dievčiny, ktorá zažila to, čo zažila. Samozrejme, že sa s tým väčšina z nás, resp. nikto nestotožňuje, že sa to takto riešilo. Ale to neznamená, že to robia všetci.
Rovnako by sme tu mohli čítať príbehy opačné, hej, boli by sme tu možno do večera. Ale čo je najdôležitejšie, nehovorte, že niečo zakazujeme. Chceme len pomôcť. Kto sa rozhodne, že chce, tak ju bude mať. Tuná sa iba umožňuje, čo najviac možností sa správne rozhodnúť preto, že aký život bude mať, či bude mať život to dieťa a aký bude mať život aj tá žena, ktorá sa nakoniec rozhodne. To je to najdôležitejšie a tento zákon tomu chce pomôcť. Takže, prosím vás, už prestaňte klamať.

Pani poslankyňa Andrejuvová.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja možno iba dve poznámky. Prvá z nich je, ak by bol schválený náš návrh zákona o konkrétnej pomoci tehotným ženám, tak lekárka by dala tejto mladej žene do ruky informácie, aké má možnosti. A je mi ľúto tejto dámy, že musela podstúpiť niečo veľmi zlé, ako sme sa všetci zhodli na potratoch, v živote. Ale ak by bol schválený náš návrh zákona, tie informácie dostane, ako dostane finančnú, materiálnu, psychologickú pomoc. A opäť opakujem, my hovoríme o konkrétnej pomoci tehotným ženám, nie o interrupciách.
Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Miroslav Žiak.

Pani poslankyňa Andrejuvová, vy ste povedali, že sa zhodneme na tom, že potrat je zlý. V tomto príbehu vidíte, že tento potrat zachránil mladej slečne život, ktorá by možno spáchala samovraždu, keby to dieťa mala a zomreli by obidva ľudské životy. Rozprávate, oháňate sa tým, že chránite ľudský život, chráňte ženy najprv! A nie ľudské životy. Je psychiatrická, psychiatrická, prepáčte, som nahnevaný, psychiatrická pacientka ide k obvodnej doktorke a ona ju pošle ku kňazovi?! To kde sme?! Ateistku ide poslať ku kňazovi! Veď sa už uvedomte! Netlačte vašu ideológiu do našich životov. Verte si, choďte si do kostola, ale nestarajte sa do našich životov, nestarajte sa do ženských materníc. Nikto vám nezakazuje chodiť do kostolov. No ešte aj počas pandémie boli kostoly otvorené. Tak netlačte vašu ideológiu do Slovenska!

Pán poslanec Tomáš Lehotský je ďalší písomne prihlásený do rozpravy. Po ňom vystúpi pán poslanec Jozef Hlinka.

Vážený predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zákon na pomoc tehotným ženám je ďalším zo série pokusov, kedy sa stretáva ten starý svet s novým svetom, svet dogiem, zákazov a príkazov so svetom, ktorý rešpektuje fakty a dôveruje ľuďom. Medicína, filozofia ani náboženstvo nepoznajú zhodu na tom, kedy vzniká právo na život plodu. Je to pochopiteľné, keďže každý z týchto pohľadov na svet vychádza z iných východísk. Medicína argumentuje vedeckými faktami, filozofia sa snaží pracovať s objektívnymi poznatkami o svete a o človeku a náboženstvo používa presvedčenie, vieru a dogmy.
Ak niekto verí, že život vzniká počatím, je slobodný v tom, aby žil v súlade s takýmto svojím presvedčením. Môže odmietnuť umelé prerušenie tehotenstva v ktoromkoľvek štádiu tehotenstva. Naša spoločnosť mu to slobodne umožňuje a je to tak správne. Každý z nás má právo si vybrať svoj pohľad na svet. Nie je však správne, aby svoje videnie sveta vnucovali iným a už vôbec nie, aby na základe svojho presvedčenia iných obmedzoval. A presne to sa týmto zákonom, návrhom zákona opäť deje. Predkladatelia by interrupcie zakázali najradšej úplne. Vedie ich k tomu ich ideológia, ich náboženské presvedčenie, ale vedia, že dnes ešte alebo už nie je taká doba. Tak sa snažia postupnými krokmi vytvárať bariéry a obmedzenia, aby to ženám aspoň sťažili.
Napríklad teda predkladatelia navrhujú predĺžiť lehotu, počas ktorej nie je možné vykonať umelé prerušenie tehotenstva. Argumentujú potrebou dlhšieho času na rozmyslenie, ale dnešný zákon ženy v ich rozmýšľaní, v ich rozhodovaní neobmedzuje. Majú toľko času, koľko potrebujú. Jediným obmedzením pre ženy, ktoré nemajú zdravotné komplikácie, je 12 týždňov. Čiže nie 96 alebo 72 hodín, ktoré navrhujú predkladatelia, ale 12 týždňov majú dnes ženy na to, aby sa slobodne rozhodovali o tom, či podstúpia, alebo nepodstúpia umelé prerušenie tehotenstva. A verte tomu, že teda každá tehotná žena nad takýmto svojím rozhodnutím rozmýšľa. Pre každú ženu je toto rozhodnutie jedno z najťažších rozhodnutí vo svojom živote. Nepotrebuje k tomu zákon ani štát, ani náboženstvo, aby milostivo umožnili toto rozmýšľanie. Povinná čakacia doba je tak len umelou prekážkou, ktorú pred ženy stavajú predkladatelia.
Predkladatelia ďalej zakazujú vo svojom zákone informovať o dostupnosti zdravotníckych zariadení, kde sa vykonáva umelé prerušenie tehotenstva. Čiže tehotná žena, ktorá bude rozmýšľať nad takýmto zákrokom, sa vlastne nedozvie, kde sa takéto zákroky robia. Aké typické pre tento druh konzervatívneho myslenia - zakázať, skryť, umlčať, strčiť hlavu do piesku a tváriť sa, že teda problém neexistuje a že je vyriešený. Že to prinesie teda komplikácie pre ženy, je predkladateľom zrejme jedno.
Tých oblastí, tých bariér, tých umelých prekážok je v tomto návrhu zákona viac. Moji predrečníci sa každému z nich venovali podrobnejšie. Pre mňa je ten zákon, tento zákon hovorí asi toľko, že vy, milé ženy, neviete, čo je pre vás dobré, my to vieme lepšie, takže rozhodneme za vás. My vás nútime rozmýšľať dlhšie a my sme sa rozhodli, že sú niektoré informácie, ktoré nesmiete vedieť, tak tieto informácie zakážeme, aby ste o nich vedeli.
Vážení predkladatelia, buďme k sebe úprimní, neskrývajte sa za dlhší čas, ktorý akože dávate ženám, lebo nedávate. Neskrývajte sa za druhý názor lekára, ktorý akože dávate ženám, lebo ho nedávate. Váš zákon oveľa viac ako akákoľvek pomoc najlepšie vystihujú zmeny v článku VI, ktorý priamo mení zákon o umelom prerušení tehotenstva a v ňom napríklad rušíte povinnosť lekára informovať ženu o spôsoboch používania antikoncepčných metód a prostriedkov. A navyše v dôvodovej správe túto zmenu voláte legislatívno-technickou zmenou. Toto nie je legislatívno-technická zmena, to je ideologická zmena. Neexistuje iný dôvod neinformovať ženy o možnosti antikoncepcie ako vaše náboženské presvedčenie. Ale žijeme v 21. storočí, vážení. Rozhodovať o tom, či použiť, alebo nepoužiť kondóm, s tým nemá cirkev alebo náboženstvo nič spoločné. Do zákona dopĺňate formuláciu o ochrane ľudského života pred narodením a symbolicky dopĺňate túto ochranu pred ochranu života a zdravia ženy. To znamená, svoje ideologické presvedčenie povyšujete nad práva ženy, už narodenej ženy. Je to symbol, ja predpokladám, že premyslený symbol, ale považujem to za veľmi cynické.
V inej časti svojho zákona píšete, že ženám, ktoré sa rozhodli podstúpiť umelé prerušenie tehotenstva, by po novom mohli poskytovať povinné informácie aj náboženské organizácie či rovno cirkvi. Čiže predkladatelia sa tak rozhodli na agende interrupcií rozširovať apoštolskú činnosť cirkvi aj mimo kostolov, do nemocníc, do ambulancií. Toto je zákon na pomoc tehotným ženám? Neskrývajme sa teda za dlhší čas na rozhodovanie či druhý názor lekára. V skutočnosti ide o presadenie konzervatívnej agendy. Nezaujímajú vás čísla, nezaujímajú vás fakty. Nechcete do zákona presadiť interrupčnú tabletku, ktorá podľa vedeckých štúdií je modernejšou, bezpečnejšou formou umelého prerušenia tehotenstva, ktoré reálne môže pomôcť. Neprichádzate s posilnením sexuálnej výchovy na školách, ktorá dokázateľne znižuje počet interrupcií. Neberiete na zreteľ, že skutoční experti v tejto oblasti či už Slovenská gynekologicko-pôrodnícka spoločnosť, WHO, ale aj množstvo iných medzinárodných organizácií hovoria, že náš zákon je dobrý a že ho netreba meniť. Nie, vy vymýšľate bariéry.
Považujem za veľmi nebezpečné, keď sa do zákonov sekulárneho štátu, ako naša krajina je, presadzujú idey akéhokoľvek náboženstva. Ak chcete žiť podľa svojich náboženských pravidiel, žite. Ale nenúťte podľa nich žiť ľudí, ktorí vašim pravidlám neveria. Ak chcete priniesť zákon, ktorý pomáha tehotným ženám, vynechajte všetky ideologické nánosy, prínosy, ktoré sa vám do toho zákona podarilo dostať. Odstráňte všetky prekážky, ktorými ženám nepomáhate, ale, naopak, zbytočne im komplikujete život.
Poďme sa baviť o tom, ako ženám, pre ktoré je interrupcia východiskom zo zlej finančnej situácie, pomôcť. V zákone máte aj dobré veci. Tie zlé však, bohužiaľ, prevažujú. Aj preto pevne verím, že tento zákon nebude schválený. Nie preto, že si myslím, že nie je potrebné pomôcť tehotným ženám, práve naopak. Tehotným ženám je potrebné pomôcť, ale zaslúžia si skutočnú pomoc, nie ideologické opatrenia, ktoré s pomocou nemajú nič spoločné. Zopakujem to ešte raz. Žijeme v 21. storočí a čas, kedy nám cirkev alebo náboženstvo pre nás všetkých hovorili, čo je a čo nie je dobré, je dávno za nami.
Ďakujem veľmi pekne.