48. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, fakt veľmi v krátkosti. Boli sme obvinení niektorými koaličnými poslancami, že sa snažíme politikárčiť pri zákone o ochrane cyklistov, jeden a pol metra, meter, ale myslím si, že jednoznačne ešte hlasovanie o jedenástej ukázalo, že určite strane SMER – sociálna demokracia nejde o politikárčenie. My sme zahlasovali za tento koaličný návrh, ktorý predložila koalícia, štyri koaličné politické strany. Teší nás, že sme ich aj nejakým spôsobom naštartovali ešte minulý mesiac, keď sme predložili tento návrh, ktorý nám vrátili na dopracovanie, ale hovorím, zahlasovali sme, podporili sme, asi, ak si dobre pamätám, bolo 134 poslancov za, dvaja sa zdržali, nikto nebol proti.
Vidíme pri koaličnom poslaneckom návrhu viacero, viacero takých nezrovnalostí, ktoré sú, či hlavne definícia spravidla najmenej jeden meter, jeden a pol metra, vidíme také nelogické definovanie tam obchádzanie jedného vozidla druhým vozidlom a, samozrejme, aj definíciu malého motocyklistu z hľadiska toho, že ten vodič vozidla to nevie posúdiť podľa mňa reálne, či ide o malý motocykel alebo veľký motocykel. Takže tak ako sme podporili toto v prvom čítaní, budeme sa snažiť pripraviť ku koaličnému poslaneckému návrhu, ktorý prešiel do druhého čítania, pozmeňovací návrh tak, aby ochrana cyklistov na Slovensku bola čo najlepšia, aby sa z toho nerobila žiadna politika a aby reálne budúci rok bol v platnosti zákon, ktorým budeme chrániť tých najzraniteľnejších, a to sú hlavne cyklisti na cestách na Slovensku.
Preto, pán predseda, sťahujem tento poslanecký, túto novelizáciu tohto zákona z tohto rokovania.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážené kolegyne, kolegovia, je namieste hneď v úvode si položiť otázku, či je opodstatnené, aby sa otázkou dopadov extrémnych výkyvov cien energií zaoberal parlament, alebo majú volení zástupcovia občanov prehliadnuť kopiace sa informácie o zatváraní energeticky náročných priemyselných prevádzkach, čudesných koncoch niektorých dodávateľov energií a veľkými otáznikmi, čo ďalej čaká odberateľov, najmä ak dostatočné zabezpečenie energií potrebných na chod hospodárstva a normálny život domácností je aj jednou z rozhodujúcich častí alebo súčastí bezpečnosti štátu.
Štátna energetická politika musí zohľadniť hospodárske záujmy Slovenskej republiky, ochranu zraniteľných odberateľov a boj proti energetickej chudobe. Zo dňa na deň sa stupňujú problémy vyvolávané nekontrolovateľným nárastom cien energií. Energetická politika nezodpovedá aktuálnemu stavu vo vývoji globálnych energetických trendov a vývoju trhu s energiami.
Skupina poslancov Národnej rady opakovane navrhovala riešenie vážnych dopadov výrazného rastu cien elektriny, plynu a tepla pre domácnosti a pre malé a stredné podniky, napríklad v tlači 687. Pri prerokovávaní predmetnej parlamentnej tlače podpredseda vlády a minister hospodárstva opakovane potvrdil neexistenciu riešení verejnej energetickej politiky výkonnej moci v súvislosti s vývojom na trhu s energiami a so zmiernením negatívnych dopadom na ceny energií.
Paradoxne takto v kritickom období unikli z dielne ministerstva hospodárstva práce na príprave návrhu novelizácie zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii sieťových odvetví a ďalších energetických zákonov, predmetom ktorej je odbúravanie regulácie cien energií pre zraniteľných odberateľov. Uvedené len naznačuje, ako je výkonná moc a energetická politika mimo reality. Zlyhávanie verejnej energetickej politiky má podiel na fatálnych dopadoch pre zraniteľných odberateľov a pre podnikateľský sektor. Je preto opodstatnené, aby v opísanej situácii Národná rada Slovenskej republiky uskutočnila kontrolnú činnosť opatrení verejnej energetickej politiky v súvislosti so zmiernením negatívnych dopadov na ceny energií, vykonanú Národnou radou Slovenskej republiky, jej výbormi a poslancami voči vláde Slovenskej republiky, jej členom, vedúcim ústredných orgánov a vyšším štátnym funkcionárom.
Národná rada môže od vlády, vedúcich ústredných orgánov a vyšších štátnych funkcionárov žiadať správy o otázkach patriacich do ich pôsobnosti a tieto túto správu musia podať do 30 dní alebo v inom termíne, ktorý však nesmie byť kratší ako 15 dní. Navrhujeme preto prijať uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k vykonaniu kontrolnej činnosti Národnej rady Slovenskej republiky opatrení verejnej energetickej politiky v súvislosti so zmiernením negatívnych dopadov na ceny energií.
Uznesenie má štyri časti. V časti A návrhu uznesenia navrhujeme vyjadriť vážne znepokojenie Národnej rady Slovenskej republiky nad súčasnou situáciou, v časti B navrhujeme schválenie bezodkladného uskutočnenia kontrolnej činnosti opatrení verejnej energetickej politiky vykonanej Národnou radou Slovenskej republiky a v časti C návrhu uznesenia sa navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o predloženie správy o verejnej energetickej politike a jej riešeniach v súvislosti s aktuálnymi energetickými trendami, vývojom na trhu s energiami a so zmiernením negatívnych dopadov na ceny energií, a to v lehote 15 dní.
Ďalej sa navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala predsedu Národnej rady o zabezpečenie vypracovania a realizácie plánu kontrolnej činnosti Národnej rady Slovenskej republiky.
V časti D návrhu uznesenia navrhujeme, aby Národná rada Slovenskej republiky odporučila predsedovi regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví prijať účinné opatrenia na odstránenie meškania pri príprave a schválení regulačnej politiky na nové regulačné obdobie.
Dovoľujeme si požiadať Národnú radu o podporu tohto uznesenia.
Ďakujem, pán predseda, skončil som.

Vážený pán predsedajúci, podávam správu o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica, Vladimíra Faiča, Maroša Kondróta a Richarda Takáča na vykonanie kontrolnej činnosti Národnej rady Slovenskej republiky opatrení verejnej energetickej politiky v súvislosti so zmiernením negatívnych dopadov na ceny energií podľa § 127 a nasledujúceho zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 715) vo výbore.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 745 zo 4. októbra 2021 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, ktorý zároveň určil ako gestorský výbor s tým, že podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania predloženého návrhu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti návrh prerokoval 19. októbra 2021. Výbor neprijal uznesenie k predloženému návrhu, nakoľko návrh súhlasiť s predloženým návrhom a odporučiť schváliť uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor rokoval dňa 19. októbra 2021. Správa o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 233 z 19. októbra 2021. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasťou správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, no, bude sa mi reagovať dosť ťažko. Ja som očakával teda od pána predkladateľa, že to bude nejaký rozsiahlejší úvod do problematiky, takže ani sa nedá veľmi nejako reagovať iba to, iba na to, čo bolo v tej dôvodovej správe.
No, prekvapuje ma, že vlastne sa opäť, opäť sa vlastne predkladá táto istá otázka, resp. veľmi podobná otázka tej, ktorú sme riešili na mimoriadnej schôdzi k cenám energií a ktorá, koniec koncov o ktorej sa budeme rozprávať aj pri návrhu opozície na odvolávanie pána ministra Sulíka. Takže vracia sa to tu opäť akože už druhý-, tretíkrát, ťažko sa bude o tom znovu, znovu hovoriť a znovu vysvetľovať, tak ja už možno len by som rád niektoré veci ešte zdôraznil.
Tá prvá vec je, že myslím si, že naozaj toto nepatrí na rokovanie že ako parlamentu, cena energií. Všetci veľmi dobre vieme, že rastie predovšetkým a v podstate výhradne z dôvodu rastu silovej elektriny, to znamená rastu ceny elektriny a plynu na trhu. A s tým vláda nemá vôbec čo urobiť, s tým sa proste nedá nič urobiť, to je cena, ktorá, ktorú generuje trh, ktorú proste nakupuje, nakupujú dodávatelia a nedá sa s ňou vôbec nič robiť. Žiaľ, tu sa vytvára, vytvára sa tu nejaký taký naratív, týmto opakovaním stále tej istej témy sa tu vytvára nejaký taký naratív, ktorým pokračuje, pokračujú kolegovia z opozície už aj z predchádzajúcich rokov, že vláda vie nejako že zásadným spôsobom zmeniť cenu elektriny.
Vláda vie zmeniť cenu elektriny, vie zmeniť niektoré zložky ceny elektriny, vie zasiahnuť, ale len veľmi malým spôsobom. Vie zasiahnuť do tarify za prevádzkovanie systému, veľmi dobre viete, že to sme tu už riešili, schválili sme prolongáciu TPS-ky, ktorá, v ktorej dôsledku síce sa bude splácať dlhšie tá dotácia na fotovoltické a iné a obnoviteľné zdroje energie, ale bude teda teraz o niečo nižšia. To znamená, že toto opatrenie sa už urobilo. Teraz sa hovorí o nejakom ďalšom opatrení, o odložení platieb do Národného jadrového fondu, to sú asi také dve možné spôsoby, ktoré vláda vie urobiť a vie zasiahnuť, ale to sú nie veľmi významné zložky ceny. To sú proste naozaj že rádovo veľmi nízke časti z tej koncovej celkovej zložky ceny.
A tá ďalšia vec je, tie ďalšie zložky ceny, tie predsa reguluje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ten, to je nezávislý úrad, ktorý nemôže nejakým spôsobom vláda manažovať, nemôže zasahovať do jeho rozhodovania, pokiaľ to, samozrejme, nie je vláda Roberta Fica, ktorá to robila veľmi pravidelne a veľmi bežne a ktorá urobila z pána Holjenčíka v podstate fackovacieho panáka. Ale vidíte, toto teraz týmto spôsobom sa nekoná.
Takže ja si myslím, že bolo veľmi veľa príležitostí a stále je veľmi veľa príležitostí, ako túto tému otvárať. Môžme sa o nej baviť na výboroch, ja dokonca sám iniciujem teraz budúci týždeň v stredu ako predseda komisie pre energetiku a obehové hospodárstvo, pri hospodárskom výbore iniciujem vlastne ďalšie zasadnutie komisie, ktoré sa má venovať dopadom rastúcich cien energií na priemysel. Iniciujem to ja, člen koalície, dokonca člen klubu SaS. A iniciujem to z toho dôvodu, že naozaj akože reálne vnímame, že je to obrovský problém a že chceme hľadať riešenia, ktoré by nejakým spôsobom mohli ak už nie teda ovplyvniť cenu elektriny, tak možno nájsť aspoň nejaký kompenzačný mechanizmus pre priemysel, ktorý teraz tým naozaj, naozaj veľmi trpí.
Čo sa týka cien elektriny pre domácnosti, tá by, pokiaľ som správne, správne si to pamätám, by nemala budúci rok veľmi výrazne vzrásť, mala by vzrásť možno o 10 až 20 %, je to z toho dôvodu, že sa nakupovala elektrina ešte v prvom polroku tohto roka, kontrahovala sa na ďalšie obdobie. Takže áno, toto bude tiež problém, ten rast tam bude, ale otvárať tu neustále, neustále tú istú tému, že vláda je všemocná v cene, v hýbaní cenou elektriny alebo plynu, je proste blaf. To je blaf na občanov a naozaj tomu nerozumiem. Ja si myslím, že by sme sa nemali znižovať k takýmto dezinformáciám šíreným verejnosti. Ja viem, že kolegovia zo SMER-u to veľmi radi robili, oni dokonca pred pár rokmi sa pokúsili verejnosť presvedčiť, že dostane vratky za plyn, za ušetrený plyn, v skutočnosti to bola len nejaká dotácia v podstate z verejných zdrojov. Nebola to žiadna vratka za plyn. Ale naozaj považujem za veľmi nešťastné, že vytvárate takýto dojem, vtláčate takýto dojem verejnosti, že vláda môže tak ako za socializmu, keď boli maloobchodné ceny a nejaký regulátor povedal, že rožky budú stáť toľkoto, maslo bude stáť toľkoto, tak že by vláda teraz mohla povedať, že toľkoto bude stáť cena elektriny. No to je proste naprostý, naprostý nezmysel.
Takže ja pevne verím, že toto uznesenie v súčasnosti, ktoré je navrhnuté, že ho neschválime, lebo táto téma je skôr a viac odborná a nemá, nemá zasahovať do nejakej veľkej politickej, veľkej politickej témy. Cena elektriny, veľmi dobre vieme, že rastie z viacerých dôvodov, rastie, dovolím si povedať, že možno aj z nepripravenosti Európskej únie ako celku na politiku, ktorú zaviedla a ktorá je principiálne správna politika vlastne zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov energie. Dôsledkom, teda jednou z ďalších príčin je, samozrejme, rast dopytu od priemyslu po pandémii, ďalšími príčinami sú rast elektromobility napríklad, ale napríklad aj rast dopytu po elektrine v domácnostiach. Domácnosti prechádzajú na hospodárne budovy, teda na hospodárne domy, prechádzajú na elektrické vykurovanie, prechádzajú na vykurovanie tepelnými čerpadlami, čo sú opäť elektrospotrebiče, to znamená, že dostávame sa v súčasnosti do nejakej elektrickej éry, na ktorú zjavne ešte Európska únia nie je nejakým spôsobom prispôsobená a je možné, že teda nastanú ešte horšie časy.
Takže riešenie, ktoré sa ponúka a ktoré ja ponúkam, je hovoriť ľuďom pravdu, hovoriť im pravdu, že vláda sa snaží robiť, robí konkrétne opatrenia, tak ako som spomínal v tej TPS-ke, ale že prichádza naozaj veľmi zlá doba a ona môže byť ešte horšia, dostávame sa do zlej ekonomickej situácie. Časy, kedy sme mali veľký rozpočet s dobrými tržbami, sme prešustrovali, nešetrili sme, boli to časy za minulej vlády. Teraz prišli veľmi ťažké časy spôsobené pandémiou, prišli časy rastúceho dopytu po elektrine, prišla éra, prišli časy, kedy ponuka plynu je nižšia, než je jej dopyt, a to, čo nám zostáva, čo musíme robiť asi hlavne, je začať sami od seba, sami od seba, tak ako to bolo v 90. rokoch, keď prišli zlé časy a keď ešte vtedajší predseda vlády Klaus hovoril, musíme si uťahovať opasky. Tak áno, pripravujeme sa na to, že potrebujeme si začať uťahovať opasky, že éra veľkej prosperity, pomerne veľkej prosperity v našom, v našej spoločnosti aj v Európskej únii že pravdepodobne, pravdepodobne končí. Sú na to veľmi veľké signály a to, s čím musíme začať a čo budeme musieť robiť všetci, je začať uťahovať si opasky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán kolega, úvod do problematiky, prosím vás, čo ste tu čakali? Veď vy ste si vôbec neprečítali uznesenie, vy ste vôbec nepochopili, o čo ide. Úvod do problematiky sme spustili v júni, v júli, v auguste, v septembri, stále a nemá zmysel sa opakovať a riešiť, prepáčte, hlúposti, ako vy ste riešili, ako sa volal bývalý šéf ÚRSO, alebo poďme sa baviť, na akej adrese sedí ÚRSO, alebo prečo sa ministerstvo hospodárstva presťahovalo z jednej budovy do druhej. To vôbec nie je podstatné. Takisto nie je podstatné, kto s tým prvý prišiel, kto s tým prišiel druhý alebo tretí. Každý deň je v televízii alebo v rádiu debata k cenám energií, väčšinou sa z toho nič nedozviete, ale vy sa tvárite, že netreba, že nič sa nechumelilo. Sulík tvrdí, že plyn bude taký istý ako v 2020, tým pádom aj teplo nevyskočí hore, fajn, elektrická energia tri až štyri eurá mesačne, tak potom neni čo riešiť. Tak to si myslíte len vy a to si možno myslia len ľudia na ministerstve na čele s pánom Sulíkom.
Európska komisia rieši túto problematiku, poznáme návrhy, ktoré majú pomôcť vládam riešiť prudký nárast cien energie bez toho, aby porušili trhové pravidlá, čiže Európska komisia už rieši, čo môžme a čo nemôžme urobiť, napríklad priame platby nízkopríjmovým domácnostiam, štátna pomoc podnikom, oddelenie trhu s elektrinou od trhu s plynom. Vzhľadom na rastúce náklady na energie vlády v Španielsku, Francúzsku, Taliansku a Grécku, tie sú, samozrejme, sprostejšie ako naša vláda, tie oznámili opatrenie na podporu domácnosti s nízkymi príjmami v ich platení účtov za energie a požiadali Európsku komisiu, aby sa týmto zaoberala. Európska komisia dokonca povoľuje aj núdzovú podporu príjmu, nepokladá ju za problematickú, ak bude dočasná a cielená na chudobných.
Takže netvárme sa, že všetko vieme. Zmyslom nášho uznesenia je, aby vláda prišla a povedala, áno, riešime to, toto sme spravili, toto ešte chy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán kolega Kazda, takže vy ste vlastne vo svojom vystúpení aktuálne priznali, že verejné financie aktuálne sú v rozvrate, čo potvrdzuje každý deň v médiách viacero odborníkov aj politikov napríklad. Takže to môžem podpísať aj ja, áno, je to tak, ako ste povedali, preto je teraz problém, ako naložiť s podporou alebo bojom proti ekonomickej chudobe.
A tiež ste sa nejakým spôsobom vyjadrili, že dobré časy, keď boli, tak že sa prešustrovali. Nuž tak ja chcem len pripomenúť, že v roku 2019 sa deficit verejných financií blížil k nule. Deficit sa blížil k nule, tesne pod jedno percento sa dostal, čo je naozaj úctyhodný výkon, a zadlženosť Slovenska sa dostala na úroveň 48 %, pod 48 %.
Rok ´21, deficit takmer 10 % a zadlženosť vyše 60 %. Tak toto sú skutočné fakty a s tým sa nedá nič robiť, to sú dáta, ktoré by bolo treba rešpektovať a, ale sú zlé. Samozrejme, že ten vývoj je strašný a tie verejné financie sú naozaj, tak ako ste to povedali, v rozvrate, ale zároveň ste nakoniec povedali, že éra prosperity končí. Nuž ja neviem, či éra prosperity končí, keď vidíme, že rast HDP po tejto povedzme koronaére, ktorú prežívame a ktorá pomaličky, dúfajme, skončí, veď tie predpisy, tie prognózy aj rôznych inštitútov finančných sú jasné a tie nárasty HDP sú pred nami. Takže žiadna éra prosperity nekončí, práveže začína.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán poslanec Kazda, ja s vami súhlasím, keď ste povedali, že nerozumiete, prečo je tu predložený tento materiál. Pretože my hovoríme o kontrolnej funkcii Národnej rady, hovoríme o tom, že ide vážna situácia v súvislosti s dopadmi rastu cien na obyvateľstvo i podnikateľskú sféru. Celá Únia sa zaoberá týmto problémom a vy mi chcete povedať, že má Národnej rade stačiť to, čo ste tu porozprávali vy? Vy ste jeden z nás, ktorý môže mať svoj názor, ale my potrebujeme vedieť, ako výkonná moc, ako vláda chce riešiť dopady, ako chce riešiť tento problém. To nemôže nahradiť vaše vystúpenie, ktoré tu poviete, čo vás napadne. A to si pozrite v tom uznesení, že čo vlastne chceme. To je tak dôležité pre poslanca OĽANO aj celej opozície, aj vás. Ale ak by ste si mysleli, že to má stačiť, čo poviete vy, no nám to určite nestačí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, vážený pán predseda.
Pán poslanec, tento bod aj ten ďalší sú o tom, že je tu problém. Je problém, ktorý sa týka Slovenska a Európskej únie. Tak ja verím, že keďže rezort hospodárstva patrí pod vašu stranu, že ste si to všimli. A celá Európa rieši a rieši to, či sa tento problém dá vyriešiť a ako, len my hľadáme dôvody, ako sa tomu vyhnúť a nechať to na voľný trh, ktorý všetko vyrieši. Je tu reálny problém, sú predkladané reálne riešenia, ktoré sa realizujú v jednotlivých členských štátoch, je tu diskusia na úrovni celej Európskej únie a členských krajín, ako s tým pomôcť, tak sa netvárme, že, a nehľadajme zámienky, že prečo tu tento bod je naformulovaný takto, ale sústreďme sa na podstatu, že preto to predkladateľ dal, aby sa tu riešila podstata, aby sa prijali riešenia a návrhy riešení, ktoré sú zrealizovateľné, lebo sa to potom dotkne úplne všetkých – aj vás, aj vašich voličov, všetkých obyvateľov, priemyslu a úplne všetkých. A výsledkom bude to, že môžte sa vracať do minulosti v každom vystúpení a venovať sa tomu tri štvrtiny vášho vystúpenia, ale problém tu je teraz a problém začína teraz a bude v budúcnosti, keď ľuďom budú prichádzať a prichádzajú vyššie účty za energiu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Pán poslanec Kondrót, vy ste hovorili niečo o tom, že Európska únia už niečo rieši, že dokonca sa hovorí o nejakej podpore príjmu. Áno, o tom sa rieši aj u nás, napríklad o tom, či sa dá uvoľniť priemyslu peniaze z environmentálneho fondu, a o tom budeme hovoriť práve teraz v stredu na komisii, ktorú som zvolal, takže budem veľmi rád, keď sa pridáte, napokon ste takisto členom hospodárskeho výboru.
Pán poslanec Blcháč, priznal som, že sú verejné financie v rozvrate a vy ste mali deficit blížiaci sa k nule. No, prosím vás, ale toto už je trochu taký dosť aj na môj vkus, na môj vkus teda veľmi veľký populizmus. Veď veľmi dobre viete, že tu bol veľký výpadok príjmov počas pandémií a bol tu veľmi vysoký, vysoká potreba výdavkov. Čiže toto obdobie, ktoré bolo za minulý rok, musíme brať, že bolo naozaj veľmi krízové. Koniec koncov tie výdavky začali už za éry pána predsedu vlády Pellegriniho a tie škrty, škrty, čo sa týka obmedzenia nejakej ekonomiky.
Pán poslanec Faič, no nie, ja som nechcel povedať, že vraj Národnej rade má stačiť to, že čo som tu porozprával ja, teda že nemá stačiť. No veď ja som to ani nechcel tu povedať nejaké konkrétne riešenia, to, na to naozaj bude príležitosť hocikedy, môžme ísť, môžme sa rozprávať o tom aj na výbore, aj hocikde inde a takisto určite na to bude príležitosť budúci týždeň v utorok pri bode odvolania pána Sulíka.
Pán poslanec Raši, nehovoril som tentoraz tri štvrtiny vystúpenia o minulosti, hovoril som iba niektoré príklady, ale naozaj našlo by sa ich veľmi veľa. Ja vôbec nespochybňujem, že tu obrovský problém je, že prináša naozaj obrovské problémy občanom, ale navrhol som iba to, aby sme to viedli v odbornej rovine ako napríklad na výbore... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť informáciu výboru pre kultúru a médiá o prerokovaní návrhu na voľbu člena Správnej rady TASR (tlač 741). Nakoľko materiál máte k dispozícii, nebudem ho celý čítať.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len "zákon", je potrebné zvoliť jedného člena Správnej rady TASR z odborníkov v oblasti žurnalistiky, nakoľko dňa 17. mája 2021 sa vzdal jeden člen členstva v Správnej rade TASR a následne na 40. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky nebol zvolený nový člen.
Predseda Národnej rady sa listom zo 7. októbra 2021 obrátil na predsedov všetkých poslaneckých klubov, profesijné a občianske združenia pôsobiace v oblasti médií, kultúry, audiovízie, vedy, vzdelávania, informačných technológií, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv, reprezentujúce alebo zastupujúce profesijné združenia, národnostné menšiny alebo etnické skupiny, iné menšiny alebo registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, aby v určenej lehote predložili výboru pre kultúru a médiá návrhy kandidátov na člena Správnej rady.
Výbor dostal návrhy kandidátov na doplnenie rady, ktoré nájdete v tlači 741. Gestorský výbor posúdil predložené návrhy kandidátov na voľbu člena Správnej rady TASR a konštatoval, že všetci kandidáti spĺňajú všetky náležitosti a predložené návrhy sú v súlade s kritériami uvedenými v § 9 zákona.
Výbor pre kultúru a médiá posúdil predložené návrhy kandidátov na voľbu člena Správnej rady TASR na svojej 47. schôdzi. V prijatom uznesení č. 130 z 20. októbra 2021 vyslovil súhlas s návrhom na voľbu člena Správnej rady TASR.
Návrh na uznesenie Národnej rady, ako aj zoznam kandidátov je v prílohe materiálu.
Vážený pán predseda, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.