51. schôdza

Ďakujem obom kolegom za reakcie, keďže aj pani poslankyňa Pleštinská, aj pán poslanec Pollák sú spolupredkladateľmi, tak nemáme veľmi o čom polemizovať, lebo náš pohľad na tú tému je veľmi podobný. Takže iba ďakujem.

Keďže fakt mám len minútku, tak mi dovoľte, aby som sa poďakoval pánovi poslancovi Dostálovi, pani poslankyni Pleštinskej a ostatným predkladateľom, ktorí umožnili v rámci tejto novely zvýšiť podiel finančných prostriedkov, ktoré má KULT MINOR k dispozícii, z piatich percent na šesť, čo im umožní efektívnejšie fungovanie.
Ja som sa akurát teraz dozvedel správu, a preto som sa vlastne prihlásil do tejto rozpravy, že práve prebehli voľby do jednotlivých rád. Čaká ich strašne veľa roboty, je tam vyše 1 300 nevybavených žiadostí, z ktorých sa podarilo zadministrovať asi 700, keď ma pamäť neklame. Čiže túto novelu, ktorú teraz práve prijímame, je, prijímame ju v hodine dvanástej.
Ja budem veľmi rád, ak si splníme aj našu povinnosť vo vzťahu k ostatným národnostným komunitám, pokiaľ ide o zvýšenie aj príspevku na samotné projekty, pretože takáto bola dohoda v rámci koalície. A chcem upozorniť, že táto novela sa tohoto ešte netýka, že musí prísť ešte ďalšia novela, ktorá zvýši finančné prostriedky.
Čiže ešte raz, ďakujem vám veľmi pekne a ďakujem aj za možnosť vystúpiť.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je podpredseda vlády a minister financií Igor Matovič, zastupuje ho minister životného prostredia Ján Budaj, minister školstva, vedy a výskumu a športu Branislav Gröhling, zastupuje ho ministerka kultúry Natália Milanová, podpredseda vlády a minister hospodárstva Richard Sulík, nie sú otázky, podpredseda vlády Štefan Holý, nie sú otázky, minister vnútra Roman Mikulec, nie sú otázky, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok, nie sú otázky, minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak, nie sú otázky, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan, nie sú otázky, minister dopravy a výstavby Andrej Doležal, nie sú otázky.

Škoda tých otázok pána poslanca Kuffu, ale tak, bohužiaľ, no, taký je rokovací poriadok.
Takže, pán poslanec Kollár, dovoľte mi, aby som teda odpovedal na vašu otázku.
Vláda svojím uznesením č. 500 z 8. septembra 2021 schválila návrh na určenie spôsobu výberu kandidátov na predsedu Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky. Primárnym cieľom vládou schváleného spôsobu výberu kandidátov na predsedu Úradu na ochranu osobných údajov bolo zabezpečiť transparentné a spravodlivé obsadenie tejto funkcie.
Schválená úprava sa v aplikačnej praxe neosvedčila, čo dokazuje i neúspešné výberové konanie, ktoré sa uskutočnilo na základe zverejnenej výzvy zo dňa 30. 9. 2021 na prihlásenie kandidátov na post predsedu Úradu na ochranu osobných údajov.
Ako som povedal, keďže sa pôvodný spôsob výberu kandidátov v aplikačnej praxi neosvedčil, vláda na včerajšom rokovaní prijala zmenu spôsobu výberu kandidátov na predsedu Úradu na ochranu osobných údajov v podobe dodatku č. 1 k rokovaciemu poriadku odbornej hodnotiacej komisie na výber kandidátov na predsedu Úradu na ochranu osobných údajov a zároveň vláda uložila vedúcemu Úradu vlády vyhlásiť novú výzvu na prihlásenie kandidátov na predsedu Úradu na ochranu osobných údajov do 3. decembra 2021.
Chcem len povedať, že áno, toto je oblasť, kde vidíme, že sa prihlasuje aj malý počet kandidátov, a preto som aj požiadal vedúceho Úradu vlády, aby teda sme či už komunikačne, ale aj inými spôsobmi proste zatraktívnili tieto miesta, aby sme tam mali dostatok kvalitných kandidátov, aby potom tie výberové konania boli naozaj o tom, že vyhráva najlepší z najlepších.
Ďakujem, skončil som.

Len tým pádom, chápem to tak, že toto výberové konanie sa skončilo, hej, ktoré...

Áno, toto bolo skončené a bude nové a verím tomu, že sa prihlási aj väčší počet kandidátov a naozaj že kvalitných. To je mojím cieľom vôbec v celej štátnej správe, aby sme boli schopní pritiahnuť na tieto miesta to najlepšie, čo na Slovensku máme, lebo štát to nevyhnutne potrebuje. Takže áno, bude vyhlásené nové do 3. decembra.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán poslanec, uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 748 z 8. decembra roku 2011 k vykonaniu auditu verejnej správy Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o vykonanie komplexného auditu v kompetencii podľa jednotlivých úrovní verejnej správy a zabezpečenie jej financovania a jeho predloženie Národnej rade.
Uznesenie, uvedené uznesenie bolo odôvodnené nasledovne: Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 a návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 naznačujú prehĺbenie destabilizácie vo financovaní obcí, miest a samosprávnych krajov, v dôsledku čoho stúpa napätie medzi samosprávou a štátom. Taktiež vládny návrh zákona o rozpočtovom určení niektorých daní územnej samosprávy bol vypracovaný bez adekvátnej analýzy, kvalifikácie nákladov na poskytnutie verejných služieb na miestnej a regionálnej úrovni, bez odbornej diskusie so zainteresovanými subjektami. Absencia analýz a finančnej kvalifikácie môže založiť krízový vývoj v oblasti financovania miestnej a regionálnej samosprávy. Z formulácie je jednoznačné, že zámerom daného uznesenia bol teda audit výkonu pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov.
Vláda Slovenskej republiky v nadväznosti na uvedené uznesenie Národnej rady prijala uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 48 z 22. februára 2012, ktoré neskôr zmenila uznesením vlády č. 465 z 19. septembra 2012. Z tohto uznesenia vyplynula pre ministerstvo vnútra a ministerstvo financií konečná úloha – predložiť na rokovanie vlády súhrnný audit výkonu kompetencií verejnej správy a návrh na zabezpečenie financovania kompetencií verejnej správy na základe výsledkov auditu výkonu kompetencií verejnej správy.
Daná úloha bola ministerstvami splnená. Súhrnný audit výkonu kompetencií verejnej správy segmentu územnej samosprávy a návrh na zabezpečenie financovania kompetencií verejnej správy bol predložený na rokovanie vlády a vláda ho vzala na vedomie uznesením č. 226 zo 14. mája 2014.
Komplexnosť auditu bola vo vzťahu k zámeru zachovaná. Audit bol, pokiaľ ide o územnú samosprávu a obe jej úrovne, všestranný a súhrnný. Auditované boli nielen kompetencie originálne, ale aj kompetencie preneseného výkonu štátu.
V tejto súvislosti je dôležité doplniť, že v roku 2018 novelou zákona č. 369/1990 o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov sa zaviedol pravidelný a centrálny zber dát od obcí, ktoré sú sídlami spoločného obecného úradu, ktoré zabezpečujú vo väčšine prípadov prenesený výkon štátnej správy. Práve tieto údaje majú slúžiť k lepšiemu a aktuálnemu prehľadu kvantitatívnych dát o výkone a financovaní časti prenesených kompetencií. Obce, ktoré sú sídlom spoločného obecného úradu, predkladajú správu o činnosti a hospodárení spoločného obecného úradu ministerstvu v rámci informačného systému spoločných obecných úradov do online na webstránke ministerstva vnútra. Takto pravidelne zbierané údaje priamo od samosprávy slúžia nielen pre aktuálny prehľad stavu výkonu prenesených pôsobností, ale taktiež pre porovnanie výkonu a efektívnosti podľa jednotlivých rokov.
Súbežne sa s auditom, sa auditom výkonu kompetencií verejnej správy segmentu územnej samosprávy prebehla najrozsiahlejšia reforma miestnej štátnej správy za účelom jej modernizácie. V nadväznosti na uznesenie č. 164 z 27. apríla 2012 k programu ESO boli schválené niektoré legislatívne opatrenia k vytvoreniu novej štruktúry orgánov miestnej samosprávy a v programe ESO boli rozpracované princípy integrácie v pôsobnosti tzv. špecializovanej štátnej správy do jedného okresného úradu.
V rámci reformy ESO, počnúc rokom 2012, došlo v jej rámci k prevereniu stavu kompetencií orgánov štátnej správy vrátane orgánov miestnej štátnej správy, ktoré podliehali integrácii. V súlade s bodom C1 uznesenia vlády č. 164 z 27. apríla 2012 z programu ESO ministerstvo vnútra vypracovalo viacero dokumentov, analýz a správ, ktoré špecifikovali a odôvodňovali konkrétne opatrenia týkajúce sa legislatívnych zmien a postupov pri implementácii programu ESO.
Ministerstvo vnútra v súčinnosti s ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy zrealizovalo zámery a ciele programu ESO, čo viedlo nielen k zjednodušovaniu vybavovanej záležitosti fyzických a právnických osôb na miestnych orgánoch štátnej správy, ale aj k zefektívneniu vynakladania výdavkov a optimalizácii nákladov na fungovanie verejnej správy. V roku 2013 bolo zrušených celkom 146 organizácií, v roku 2014 bolo zrušených 18 a v roku 2015 ďalších 49 organizácií.
S cieľom zjednodušovania vybavovania záležitostí zabezpečovaných štátom pre fyzické a právnické osoby došlo a postupne dochádza k budovaniu klientskych centier. Jedným z cieľov klientskych centier je znížiť náklady na úkony s verejnou správou. Občan v rámci klientskeho centra vybaví kompletnú agendu špecializovanej štátnej správy. K dnešnému dňu je otvorených 63 klientskych centier z plánovaného počtu 78 klientskych centier.
V tejto súvislosti by som rád zdôraznil, že pod záštitou ministerstva vnútra bola prednedávnom zriadená komisia pre reformu verejnej správy. Predsedníctvo komisie malo prvé zasadnutie v októbri tohto roku, kde sa členovia rozhodli, že ako prvé sa bude riešiť reforma miestnej štátnej správy, prenesený výkon štátnej správy na samosprávy a rámce usporiadania regionálnej a miestnej úrovne samosprávy. Reformný zámer sa bude zameriavať skôr na kvalitu ako na tempo zmien v tejto oblasti. Považujeme za potrebné získať pre pripravovanú reformu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán premiér...

Heger, Eduard, predseda vlády SR
Už končím, už končím, to je posledná veta. ... politickú či odbornú podporu, ale aj konsenzus čo najširšej verejnosti. Do práce komisie budú preto prizvaní aj zástupcovia samospráv, samosprávnych združení a profesných organizácií, ako aj, pokúsime sa, súčasnú parlamentnú opozíciu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán premiér, za odpoveď. ESO by som teraz nechal bokom, to možno aj na základe kontroly z NKÚ by sa dalo o tom polemizovať, ale chcel by som upriamiť vašu pozornosť na samosprávu a dlhodobo podfinancovaný výkon prenesených kompetencií. Štát síce preniesol kompetencie, ale nemal vyčíslené, koľko ktorá kompetencia stojí, a ani v tých materiáloch, ktoré ste spomínali, to nebolo, nebolo dostatočne vyčíslené.
Ja by som teda upozornil na to, že napríklad v oblasti stavebných úradov sa postupuje na základe desať rokov neaktualizovaného výnosu ministerstva dopravy, ktorý teda vôbec nezohľadňuje nárast miezd, valorizáciu a ďalšie, infláciu. A teda povedal by som to, ak stihnem, na príklade Starého Mesta, ktoré ročne dostáva niečo cez 60-tisíc na stavebný úrad, pričom len mzdové náklady presahujú 340- alebo 379-tisíc. Čiže prevádzka stavebného úradu stojí ročne od 550- do 600-tisíc. Inak povedané, štát hradí tak 10 alebo 15 % z nákladov na chod stavebného úradu v Starom Meste, pričom nejde o originálnu kompetenciu, ide o prenesený výkon štátnej správy. A teda za 10 rokov dofinancoval každý rok stavebný úrad z vlastných, z vlastných zdrojov, ktoré by inak mohol použiť na iný účel, a teda za to obdobie to Staré Mesto stálo zhruba nejakých 2 milióny eur.
Takže, samozrejme, že asi nie všade je to tak, ale myslím si, že aj toto je vec, ktorou by sa vláda aj v rámci tej pripravovanej reformy mala zaoberať.

Ďakujem pekne. Ak teda môžem reagovať...

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Nech sa páči.

Heger, Eduard, predseda vlády SR
... myslím, že veľmi dobre ste to, pán poslanec, vystihol, vystihli, lebo to, čo tu aj prečítal, to je taká, by som povedal, tá pamäť štátneho úradu alebo vôbec úradníkov, ktorí takto evidujú tie postupy. A okej, však to sú pádne argumenty, ale, samozrejme, je veľmi dôležité prihliadať na tie výsledky a na to, aké účinky to má, aké účinky to má v konečnom dôsledku na občanov a, samozrejme, aj na samosprávy a na jednotlivé rozpočty.
Ja som úplný zástanca toho, čo ste aj vy povedali, aby sme tieto parametre nastavovali na základe dát a aby to bolo spravodlivé. A preto aj tá reforma verejnej správy by mala toto zohľadňovať, čiže mala by zohľadniť presne analýzu dát z hľadiska prenesených kompetencií, originálnych kompetencií a na základe toho by sa tá reforma mala pripraviť. Poviem však, že je to veľmi náročná, politicky náročná reforma, o to viac, keď dnes diskutujeme jednak o téme COVID, diskutujeme o dôležitých iných reformách, takže aj preto táto reforma sa deje na pozadí, ale kým príde na pult, tak musí byť kvalitne pripravená, aby politicky vedela obstáť.
A verím tomu, že aj tieto vaše skúsenosti budú zohľadnené v tom návrhu, lebo to je skúsenosť zo Starého Mesta, ale takýchto skúseností je viacero a určite treba to zohľadniť pri tej reforme, aby bola kvalitne nastavená, aby spĺňala tie dôležité parametre, či už pre fungovanie miest a obcí, ale aj pre samotného občana.
A už len na záver poviem, že pre mňa, ja keď sa pozerám na služby občanom, tak sa pozerám na dva celky, štátna správa a verejná správa vrátane samosprávy. Čiže toto je kľúčové, aby bolo zladené, pretože na konci dňa občanovi je jedno, či to je štát alebo samospráva, v konečnom dôsledku to považuje za službu, ktorú chce prijať.
Takže ďakujem pekne za vaše postrehy a súhlasím s nimi do veľkej miery. Ďakujem.

Ďakujem.
Otázka č. 5 je opäť od pána poslanca Štefana Kuffu, ktorý ani teraz nie je v sále, takže nebude položená.
Otázka č. 6 je od pána poslanca Ondreja Dostála a znie... Ešte ju síce asi stihnem prečítať, ale vy už nestihnete, pán predseda vlády, odpovedať, lebo uplynie čas. Tak ju položím: "V rámci decentralizácie verejnej správy prešli kompetencie zo štátu na samosprávy bez toho, aby bol realizovaný audit, čo výkon tej-ktorej úlohy reálne stojí. Podľa čl. 71 Ústavy Slovenskej republiky platí, že, citujem: ,Na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát.´ Naše samosprávy dlhodobo vláde hlásia, že financovanie preneseného výkonu zo strany štátu je výrazne podhodnotené oproti reálnym nákladom. Výnosy, na základe ktorých štát posúva financie na prenesený výkon obciam a mestám, sú neraz aj desať rokov staré. Nezohľadňujú teda ani infláciu. Kedy a ako mieni vláda tento problém riešiť?"
Máte na to pol minúty, pán predseda.