51. schôdza

Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo ešte predsedovi výboru pre sociálne veci pánovi poslancovi Vladimírovi Ledeckému, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 829 z 1. decembra 2021 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 804), Výboru Národnej rady pre sociálne veci v termíne na prerokovanie do začiatku rokovania o tomto návrhu na schôdzi Národnej rady s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrh vlády bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor pre sociálne veci predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej 58. schôdzi s uznesením č. 155 z 2. decembra 2021 a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 51. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som. Prosím vás, otvorte rozpravu.

Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Dávam teraz ešte možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca. Takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 67/2020 o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov. Návrh vlády je pod tlačou 807.
Prosím pána podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky, aby sa dostavil do sály, aby návrh vlády odôvodnil.
Vyhlasujem krátku prestávku, aby sme zistili, kedy to bude aktuálne. (Krátka prestávka.)
Takže poprosím vás o päť minút strpenia.

(Prestávka.)

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme teraz rokovať o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 67/2020 o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov. Návrh vlády je pod tlačou 807.
Prosím pána podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Igora Matoviča, aby návrh vlády odôvodnil.

(Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona ktorým sa dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov, tlač 807.)

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som odôvodnil návrh na skrátené legislatívne konanie v súvislosti so situáciou, mimoriadne napätou situáciou, ktorú zažívame v nemocniciach, kedy zdravotné sestry a lekári doslova melú z posledného a vzhliadajú k nám ako k najvyššiemu zákonodarnému alebo ústavnoprávnemu orgánu, že prosím vás, niečo robte.
Áno, keď sa pozrieme na posledné, posledný rok, povedzme, od kedy sa začalo hovoriť na Slovensku o vakcínach, tak môžme konštatovať, že sme ten súboj o presvedčenie najrizikovejších ľudí z pohľadu choroby covid-19 prehrali. Dovolili sme, aby státisíce dôchodcov doslova zblbli ľudia, ktorí ich strašili tým, že očkovaním do nich implementujeme čip, že keď sa zaočkujú, na to zomrú alebo iným spôsobom to poškodí ich zdravie a dnes na tento náš prehraný súboj s ľuďmi, ktorí zneužívali situáciu, a veľakrát si myslím, že to robili len preto, lebo chceli na tom nejakým spôsobom politicky získať, mali cieľ, že čím horšie na Slovensku, tým lepšie pre nich samých. Tak tento boj sme prehrali a vidíme dopady.
Za včerajší deň nám zomrelo 103 ľudí, z toho drvivá väčšina práve ľudí nad 60 rokov. Áno, stále možno niekto bude chcieť spochybňovať, že či očkovanie funguje, či vakcína naozaj chráni život, ale tie výsledky sú jednoznačné. Na Slovensku pri testovaní približne 70 % ľudí je nezaočkovaných. Viac ako 80 % ľudí, ktorí prídu do nemocníc, je nezaočkovaných a približne 90 % ľudí z tých, ktorých zomiera, je nezaočkovaných. Potrebujeme vari iný lepší dôkaz toho, že očkovanie naozaj reálne chráni život?
Slovenský ŠÚKL, ktorý eviduje či už vedľajšie závažné účinky, alebo úmrtia, ktoré vyhodnotia patológovia ako v súvislosti alebo priamo na covid, tak hovorí, že na Slovensku zomrelo po zaočkovaní 7 ľudí, zomrelo alebo pravdepodobne zomrelo v súvislosti s očkovaním 7 ľudí. Zároveň na covid-19 zomrelo 14-tisíc ľudí. Štrnásťtisíc deleno sedem je dvestokrát. Čiže ak niekto chce strašiť ľudí a naďalej (reakcia z pléna) sa snaží takýmto spôsobom; pardon; štrnásťtisíc deleno sedem je dvetisíc. Čiže keď naďalej chce niekto strašiť ľudí tým, že vakcíny nefungujú, že očkovanie nefunguje, tak pomer jedna ku dvetisíc je dostatočný argument na to, že očkovanie funguje. Ak niekto chce hovoriť, že na očkovanie zomiera viacej ľudí ako na covid, tak chcel by som teda vidieť naozaj reálne tých ľudí, ktorí zomreli na očkovanie a porovnať ich s tými zástupmi ľudí na cintorínoch, ktorí zomreli na covid.
Ja si osobne myslím, že vzhľadom na situáciu, ktorú vidíme v nemocniciach, ktorú vidíme na cintorínoch, ktorú vidíme v zavretých prevádzkach, kde ľudia, ktorí poskytujú služby a veľakrát sú to naozaj drobní živnostníci, ktorí si usporili alebo mali nejaké rodinné úspory a otvorili si tú reštauráciu či kaviareň a teraz už druhý rok strádajú a dnes nemajú odpoveď, že kedy bude koniec, tak by si zaslúžili od nás spoločne zodpovednosť a možno by Slovensko konečne mohlo urobiť gesto voči týmto ľuďom a slovenská politická scéna, že sa dokážeme všetci postaviť za jeden mikrofón a povedať, že dobre, čo sme si, to sme si, sme síce z každej, každý z inej politickej strany a jedni z vlády a druhí z opozície alebo jedni z koalície a druhí z opozície, ale všetkým nám rovnako záleží na ochrane zdravia a životov spoluobčanov v Slovenskej republike.
Zároveň takéto kritické situácie, akú zažívame, a je to v podstate aj otázka očkovania, nám hovoria, že kolegovia zo Slobody a Solidarity mi, dúfam, odpustia, nám hovoria, že patrí sa vzdať svojej slobody a dať priestor aj solidarite. Áno, v takýchto situáciách si mnohí z nás, vidíme to na uliciach aj od tých ľudí, ktorí bojujú kvôli očkovaniu, hovoria, že tá sloboda je práve tá, ktorou by sme sa mali riadiť a úplne do posledného kraja sa snažíme chrániť svoju slobodu a na to opierame svoje argumenty, prečo neakceptovať opatrenia, prečo bojovať proti očkovaniu a prečo ani len náznakom nerozmýšľať nad tým, že sú tu druhí ľudia, ktorí vzdanie sa našej slobody nevyhnutne potrebujú.
Myslím to tak, že sú tu ľudia, ktorí sa sami nevedia brániť a naozaj sú tí najrizikovejší z rizikových, ktorých covid-19 ohrozuje, a to sú najmä ľudia, ktorí trpia tzv. imunosupresívou, čiže majú extrémne nízku schopnosť vlastného tela brániť sa votrelcom typu covid-19. Jednoducho ľudia, ktorí majú veľmi nízku imunitu z rôznych dôvodov. Môžu to byť onkologickí pacienti, môžu to byť ľudia, ktorí sú po transplantácii orgánov, ktorí cielene majú, dlhodobo celý život de facto berú lieky na potlačenie ich imunity a títo ľudia sú naozaj v prvej línii, prvé obete, ak takáto choroba príde. Na týchto ľuďoch by nám spoločne, podotýkam, malo záležať. Oni sami sa brániť nevedia.
Rovnako druhí v poradí sú starší ľudia, seniori, dôchodci, akokoľvek ich nazveme, a najmä vidíme to aj v nemocniciach z tých štatistík alebo z cintorínov, ľudia nad 60 rokov. Ľudia, ktorí rovnako z rôznych teda dôvodov, či už majú viacero chorôb, alebo ten organizmus sa už nedokáže tak brániť a štatistiky nepustia, sú druhí v poradí, ktorí sú veľmi zraniteľní covidom-19 a títo ľudia, opäť, áno, veľakrát mlčky, veľakrát ten hlas od nich k nám nepríde, ale čakajú na naše spoločné zodpovedné rozhodnutie. To spoločné zodpovedné rozhodnutie je, že v takejto situácii, keď vieme, že tu máme státisíce a keď zarátame aj seniorov, viac ako milión ľudí, ktorí sa sami brániť nevedia, lebo aj keď by sa zaočkovali, ale masa ľudí druhá nebude zaočkovaná, tak stále budú vystavení covid-19, tak potrebujú to spoločné rozhodnutie od nás, že povieme áno, sme ochotní sa vzdať tej časti našej slobody, ktorú v mierových časoch a v čase mimo pandémie si tak veľmi vážime a je to správne, a sme ochotní sa vzdať časti slobody preto, lebo sledujeme spoločný záujem spoločenstva ľudí, za ktorého súčasť považujeme aj tých ľudí, tých imunosupresívnych, onkologických pacientov, ľudí s komorbitami, to znamená s mnohými viacerými chorobami, ktorí v takýchto situáciách sú veľmi zraniteľní, ale takisto, že nám záleží aj na tých ľuďoch, ktorí túto republiku postavili na nohy, našich rodičoch, starých rodičoch, ktorí jednoducho majú už vek, že by sa patrilo, aby nám na nich záležalo.
A preto v takýchto situáciách a keď to, dovoľte mi a odpustite zároveň, to porovnám s časom vojny, tak aj v čase vojny ten spoločný záujem je nadradený nad záujem jednotlivca chrániť si svoju vlastnú slobodu. Keď vieme, že nepriateľ, ktorý v čase vojny príde, potrebuje, aby sa voči nemu zomklo spoločenstvo, tak každý, aj keď sa mu nechce, patrí sa, aby tú ruku pridal k spoločnému dielu a išiel do tej vojny s tým, že áno, vzdáva sa svojho, svojej časti, svojej vlastnej slobody, ale robí to preto, lebo zodpovednosť voči spoločenstvu si to vyžaduje a tá daná chvíľa si to vyžaduje. Použil som príklad vojny, ale aj vojna s covidom alebo situácia, v akej sa nachádzame, je de facto vojna a potrebuje zoradené šíky. Ak budeme voči covidu sa brániť ako trojhodinové teľa, ktoré ledva stojí na nohách, a nie je ako zocelený jeden pluk bojovníkov, ktorí si povedia, že voči nepriateľu sa spoločnými silami zomknú a postavia, tak výsledky potom sú také, aké vidíme dnes, vidíme dnes v nemocniciach a na cintorínoch.
Áno, viem, že mnohí z ľudí, ktorí v tejto sále sú, si práve postavili kampaň na tom, že burcujú v ľuďoch ten, dovolím si povedať, veľmi nízky pud, že v čase, keď sa máme zomknúť, keď ako spoločenstvo ľudí sme ohrození, tak burcujú v ľuďoch pocit, že absolútna sloboda je riešenie a nikto iný, len ja sám si budem rozhodovať, čo robiť budem a čo nie. Potom to vidíme v tých Lidloch, v tých bláznoch, ktorí prídu a povedia si, že ich sloboda rozhodnúť sa, že bude bez rúška, je nad zodpovednosťou voči spoločenstvu ľudí napríklad v tom obchode, ktorí majú úplne legitímne ústavné právo chrániť si svoje verejné zdravie pred ľuďmi, ktorí chorobu môžu roznášať.
Hold, jednoducho sú ľudia, ktorí získavajú volebné preferencie a hlasy vo voľbách na základe burcovania na tie najnižšie pudy v nás. Mňa to mrzí, že takí ľudia v tejto sále sú, mrzí ma to, že aj naďalej to budú robiť, lebo nedokážu zaujať svojím intelektom, nedokážu zaujať inou nejakou ideou, ktorá by nás ako spoločenstvo zodpovedných ľudí posunula dopredu. Dokážu zaujať len tým, že budú burcovať v ľuďoch to najhoršie, čo sa v nich skrýva. A zároveň ich budú vo veľkom klamať v tom, že sloboda jednotlivca v kritických situáciách, akú zažívame, stojí nad záujem spoločnosti, ktorej ten jednotlivec je súčasťou.
Zároveň jedným dychom dodávam, že verím v to, že v tejto sále sa pri prijímaní zákonov, ktoré majú chrániť zdravie a život, budeme rozhodovať záujmom spoločnosti a nie záujmom svojím vlastným. Viem, že, a mrzí ma to, že aj ľudia z našej koalície, sedia tu predo mnou, zo strany SaS, hovoria, že riešenie, ktoré predkladám teraz, aby Národná rada prerokovala v skrátenom legislatívnom konaní, nie je dobré. Mňa ale mrzí, že neponúkajú iné. Mrzí ma, že nehovoria, akým teda iným spôsobom dosiahneme vyššiu zaočkovanosť dôchodcov, akým iným spôsobom reálne odľahčíme tú extrémne náročnú prácu zdravotníkom či zdravotným sestrám, sanitárom alebo lekárom v nemocniciach. Akceptoval by som a určite veľmi rád by som sa bavil konštruktívne na túto tému. Ale povedať riešenie, že vlastne tie peniaze zoberme a teraz dajme tým zdravotníkom a to sme takto vyriešili problém s očkovaním dôchodcov, tak je naozaj extrémne populistická a totálna hlúposť. Lebo vieme, že tým by sme nezabránili tomu, aby prílev dôchodcov bol naďalej intenzívny do nemocníc, aby nám naďalej dôchodci nezomierali a mne to trošku zaváňa tým, že život dôchodcu v podstate nemá cenu. Len teda vytvorme z nemocníc de facto paliatívnu starostlivosť v hospici, kde nám tí dôchodci prídu a jednoducho zomrú, lebo je to ich výber, je to ich riešenie, je to ich slobodná voľba. Ale v čase kedy alebo v časoch, ktoré zažívame, my nemôžme pristupovať k ľuďom, ktorých oblbli hlupáci tak, že ich necháme naďalej v náručí hlupákov. Je našou psov povinnosťou ako zákonodarcov alebo vašou, vy ste zákonodarci, aby sme sa pokúsili vytrhnúť z pazúrov alebo z objatia hlupákov tých ľudí, ktorí si dokážu uvedomiť, že naozaj ten ich zdravotný stav alebo vek je tak zásadný, že v prípade, ak by boli vystavení covidu-19, aj štatisticky to majú dokázané, by veľmi výrazným spôsobom riskovali svoj vlastný život.
Neviem ako vám, ale verím, že výraznej väčšine v tejto sále záleží aj na životoch iných ľudí ako vás osobne alebo vašej blízkej či vzdialenej rodiny. Myslím si, že veľkosť človeka sa meria práve podľa toho, keď v takýchto kritických situáciách preukáže, že mu záleží aj na živote človeka, ktorého v živote nestretne, ktorý býva na druhej strane republiky, ale záleží mu preto, lebo jednoducho je človekom. Povedať si, že však tí ľudia, keď sa nezaočkovali, tak nech si znášajú dôsledky svojho rozhodnutia a nepriznať si pritom, že sme tu prehrali celoročný súboj s magormi, ktorí tlačili kaleráby o čipoch a iných bludoch týmto ľuďom do hlavy, a nepriznať si tým pádom podiel zodpovednosti na tom, že títo ľudia tým bludom podľahli a dnes riskujú svoje vlastné zdravie, je čisté sebectvo. To nie je solidarita. To je sebectvo a arogantný cynizmus. Povedať, že však títo nech si zomrú, lebo sa rozhodli nezaočkovať, nie je ľudské, je to zvieracie a nepatrí to do mentálnej výbavy človeka. Je mi to ľúto. Bohužiaľ, takéto argumenty zaznievajú a zároveň ale jedným dychom dodávam, tak ako som párkrát povedal, že verím, že sa v tejto sále nájde väčšina ľudí, ktorým záleží aj na životoch tých ľudí, ktorých v živote nestretnú, ktorí naveky budú voliť úplne iné strany ako ich samých, ale bude im záležať na týchto životoch preto, lebo jednoducho sú ľudia.
Predkladám návrh zákona, ktorý má v poslednej chvíli pomôcť výrazne zvýšiť zaočkovanosť a najmä preočkovanosť ľudí, ktorí sa zaočkovali druhou dávkou, ale akosi majú ostych zaočkovať sa treťou. Hovorím teda o ľuďoch starších ako 60 rokov. Je ich 870-tisíc, ktorí sa teda zaočkovali dvomi dávkami, ale státisíce z nich váhajú očkovaním treťou dávkou. Zároveň vieme, že je to pre nich naozaj životne nevyhnuté, keďže účinnosť vakcíny po viac ako 6 mesiacoch dramaticky klesá. To znamená, ich život výrazne je menej chránený dnes, šesť mesiacov po zaočkovaní druhou dávkou, ako bol pred tými 6, 4 či 3 mesiacmi.
Myslím si, že je našou povinnosťou voči týmto ľuďom urobiť gesto. Áno, gesto, ktoré môžem porovnať alebo nazvať možno šokovou terapiou, ale pokúsiť sa týchto ľudí vytrhnúť z pazúrov ľudí, ktorí ich rok ohlupovali čipmi vo vakcínach a podobnými bludmi. To ich ohlupovali tým, že však keď vlastne na nich príde covid, stačí si naliať dve deci vodky a Bromhexin a týmto ľuďom vysvetliť, že chrániť sa pred covidom je najefektívnejšie naozaj tým, že sa zaočkujú. Je to návrh, ktorý je v súlade so zdravím rozumom, ktorý je v súlade s ochranou verejných financií, lebo keď investujeme tieto peniaze dnes do vyššej zaočkovanosti dôchodcov, ušetríme ich mnohonásobne v budúcnosti na zdravotnej starostlivosti alebo nasledujúcich škodách, ktoré by sme páchali na službách, ktoré už v tretej vlne trpia tým, že majú zatvorené svoje prevádzky.
Keďže máte hlasovanie, dovolím si pokračovať potom.