51. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Vážený pán poslanec, Policajný zbor venuje aj v období pandémie COVID-19 problematike domáceho násilia zvýšenú pozornosť. Každý prípad individuálne vyhodnocuje a v praxi realizuje v súlade s platnou legislatívou. Zameriava sa na včasnú identifikáciu prípadov domáceho násilia a to už v ich počiatočných štádiách, skôr než sa násilie vystupňuje.
Cieľom je prijať včasné opatrenia na ochranu osôb ohrozených domácim násilím vrátane detí a tým eliminovať stupňovanie domáceho násilia do budúcna. Policajti prvého kontaktu vykonávajú v prípadoch preverovania oznámení o domácom násilí odhad rizika ohrozenia osoby domácim násilím a následne podľa potreby prijímajú opatrenia na ochranu ohrozených osôb. Orgány činné v trestnom konaní v pôsobnosti Policajného zboru pri hodnotení rizika ohrozenia vykonávajú individuálne posudzovania obete podľa zákona o obetiach trestných činov a následne prijímajú opatrenia na ochranu obete pred druhotnou viktimizáciou a opakovanou viktimizáciou podľa platnej legislatívy.
Vzhľadom na vysokú latenciu domáceho násilia Policajný zbor kladie osobitný dôraz aj na zvyšovanie povedomia verejnosti o téme domáceho násilia a poskytuje verejnosti preventívne rady a odporúčania o možnostiach riešenia vzniknutých krízových situácií s cieľom podporiť ochotu obetí domáceho násilia či svedkov, aby sa s dôverou obrátili na Policajný zbor a domáce násilie oznámili.
Ministerstvo vnútra aj prostredníctvom svojej civilnej zložky odboru prevencie kriminality kancelárie ministra vnútra realizuje preventívnu a osvetovú činnosť so zameraním na ohrozené cieľové skupiny a verejnosť. Aj z dôvodu obmedzenia kontaktov a obmedzeného režimu fungovania niektorých subjektov poskytujúcich pomoc obetiam v súvislosti s dodržiavaním protipandemických opatrení bola pozornosť venovaná cielenej príprave informačných materiálov pre verejnosť so zameraním na témy domáce násilie a náhrada škody a odškodnenie obetí násilných trestných činov. Tieto materiály sú dostupné na webovom sídle ministerstva vnútra. Taktiež materiály boli distribuované subjektom, u ktorých je možné predpokladať kontakt s obeťou domáceho násilia, a sú poskytované pri osobnom kontakte obetí v informačných kanceláriách pre obete trestných činov, prípadne v rámci realizácie preventívnych aktivít.
Pri tvorbe týchto materiálov ministerstvo vnútra spolupracuje s významnými odborníkmi, napríklad z ministerstva spravodlivosti, z centra právnej pomoci, z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, so zástupcami seniorských organizácií. Aktuálne sa pripravuje brožúra so zameraním na tému sexualizované násilie a kyberšikanovanie. Pri príležitosti Medzinárodného dňa eliminácie násilia na ženách, ktorým je 25. november, realizuje Policajný zbor každoročne celoslovenskú preventívnu kampaň zameranú na tému násilia, ktorej cieľom je osloviť širokú verejnosť a informovať ju aj o problematike násilia na ženách a domáceho násilia ako o negatívnom celospoločenskom jave, ktorý nemôže byť spoločnosťou v žiadnom prípade tolerovaný.
Ďakujem.

Pani ministerka, ja rozumiem, že vy zastupujete ministra vnútra v tejto situácii, tak mi odpustite, že na vás bude asi adresované moje mierne rozhorčenie. Pretože ja som sa to pýtal ministra vnútra preto, že sa to nemôžem pýtať policajného prezidenta, lebo tak je nastavený rokovaní poriadok. A pri všetkej úcte k vám, keďže vy ste boli len poverená zastupovaním, to, čo ste prečítali, je vata. Policajný zbor Slovenskej republiky nerobí dokopy nič. Nič a to podľa mňa, a mám aj na vás otázku s tým, aj vy ako dáma a ako ministerka kultúry, ktorá vníma to verejné prostredie, s tým bude súhlasiť. Pán Hamran chodí po médiách a hovorí, že ide bojovať proti temným silám. Tak ja hovorím, že tie temné sily sú za dverami panelákov, kde muž mláti svoju ženu a deti. A my s týmto po roku a pol nerobíme nič, dokopy nič a tvárime sa, že to vlastne nie je problém, lebo nejaký pán úradník alebo pani úradníčka napíšu A4-ku, ako strašná prevencia sa deje na ministerstve vnútra, respektíve aby som nekritizoval ministra vnútra, na Policajnom prezídiu.
Prepáčte mi, keď vás mláti manžel, vy sa máte ísť pozrieť na stránku ministerstva vnútra s tým, že tu nájdem nejaký preventívny leták? Mnoho ľudí hovorí, že sme v 21. storočí, akí máme byť moderní. Myslím si, že v tomto naša spoločnosť brutálne zlyháva. Vy my neviete odpovedať, lebo ste ministerka kultúry, na niektoré ďalšie technické veci. Ale chcem sa vás opýtať ako ministerky kultúry, či naozaj máte pocit, že v tom mediálnom priestore robíme dosť na to, aby sme pomáhali prevencii proti domácemu násiliu a týraniu žien.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja si myslím, že táto spoločnosť by si zaslúžila hlavne prevenciu ľudskosti vo všeobecnosti. Tému, ktorú ste otvorili vy, je to veľmi citlivá téma, ktorá, áno, v čase pandémie COVID-u vieme a dokazujú nám to aj štatistiky, že nabrala na tých číslach viac ako v bežnom čase. Je to otázka, s ktorou sa my ako spoločnosť musíme vysporiadať a každý jeden jednotlivec sa musí vysporiadať, lebo ja môžem teraz povedať možno ten svoj postoj z pozície ženy, matky, manželky. Ja si nesmierne cením, že môžem žiť v prostredí tolerantnom a plnom lásky, lebo to by malo byť prostredie prirodzené a v ktorom by mali vyrastať naše deti. Tak by to bolo v ideálnom stave, v ideálnom stave spoločnosti. Žiaľ, v takom sa nenachádzame.
Tu je podľa mňa dôležité, tak ako ste aj povedali, že to najväčšie zlo sa ukrýva za dverami tých panelákov, kedy ani samotní susedia sa neangažujú v tom, nie sú aktívni v tom, aby akokoľvek vstúpili do vzťahu, do rodiny, do tých rodinných záležitostí, pre, ktoré vnímajú, že to je intímna záležitosť toho daného páru. Ale nie som oprávnená tu teraz akokoľvek po zdravotníckej stránke alebo možno psychologickej tu rozoberať všetky tie príčiny, ale mali by sme robiť viac, samozrejme. Mali by sme možno robiť viac v mediálnom priestore, mali by si aj veľké firmy uvedomiť, že je to ich spoločenská zodpovednosť, aby k tomu pristupovali. Ja som minulý rok napríklad absolvovala, vtedy to bol online hovor s jednou z takýchto veľkých firiem medzinárodných, zahraničných, ktorá práve sa témou násilia na ženách chcela zaoberať a veľmi ju chcela v čase pandémie posilniť. Takže je to podľa mňa záležitosťou každého jedného z nás, záležitosťou celej spoločnosti, aby sme tejto téme dali väčší priestor, aby sme sa nebáli o nej hovoriť. Lebo ja mám pocit, že pre nás mnohých je to taká trošku bolestivá téma, otvárať ju, lebo vnímame práve ten rozpor spoločenského a výsostne intímneho rodinného prostredia. Ale tak ako si nemyslím, že je to iba záležitosť Policajného zboru, aby tú otázku riešila, zaoberala sa ňou a trestala tých, ktorí páchajú násilie na ženách a na deťoch, ale je to záležitosťou každého jedného z nás, aby si to, čo sa deje v jeho okolí, všímal.
Ďakujem.

Ďakujem, pani ministerka.
Ďalšia otázka, otázka č. 4, je od pána podpredsedu Gábora Grendela a smeruje na pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Milana Krajniaka a znie:
"Kto je zodpovedný za pokutu milión eur, ktorú za zákazku z roku 2019 udelil ministerstvu práce Úrad pre verejné obstarávanie? Ako vznikol rozdiel medzi odhadovanou hodnotou 64 900 a konečnou sumou 20 miliónov?“
Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán podpredseda, položili ste veľmi dobré otázky, len nesprávnemu človeku. Asi by bolo lepšie, keby ste sa pýtali svojho poslaneckého kolegu pána poslanca Richtera, ktorý v tom čase bol ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny. Ale považujem tie otázky za legitímne, a preto som sa, samozrejme, po tom, čo to oznámenie o tej pokute bolo zverejnené, tak som sa zisťoval na ministerstve a chcel som sa opýtať, že prečo to takto bolo urobené. Len som zistil, že sa nemám koho, lebo vlastne všetci tí ľudia, ktorí nejakým spôsobom sa podieľali na takomto spôsobe verejného obstarávania, už na ministerstve akosi nepracujú. A napriek tomu som teda zhromaždil dostupné informácie na základe podkladov, ktoré sme našli, ktoré by som vám rád teraz sprostredkoval.
To verejné obstarávanie zákazky s nízkou hodnotou podľa § 117 zákona o verejnom obstarávaní bolo vyhlásené 23. 4. 2019. Podľa mojich informácií predchádzajúce verejné obstarávanie na stravné lístky a prípadne na ten elektronický systém, keďže stravné lístky môžu byť aj v kartovej alebo elektronickej podobe, sa udialo v roku 2015. Čiže predpokladám, že každé štyri roky sa konalo verejné obstarávanie. To predchádzajúce verejné obstarávanie bolo robené teda na dve, na súčasť dvoch vecí, to znamená na stravné lístky a na nejaký elektronický spôsob, ktorým môžu byť tie stravné lístky zúčtovávané alebo dávané na kartu jednotlivým zamestnancom. V roku 2019, po tých štyroch rokoch, keď zrejme uplynula doba, na ktorú bola tá zmluva robená, však bol zvolený iný spôsob. A toto vytýkal aj Úrad pre verejné obstarávanie, že prečo ministerstvo v roku 2019 nepostupovalo rovnako ako štyri roky predtým, v roku 2015. Ale vtedy niekto vymyslel vec, o ktorej zákonnosti alebo nezákonnosti pravdepodobne sa ešte bude diskutovať. To by som teraz nechcel nejako špecifikovať, lebo Úrad pre verejné obstarávanie dal aj v tejto súvislosti trestné oznámenie a my sme odovzdali príslušným orgánom vlastne podklady k tomu verejnému obstarávaniu. Niekto vymyslel spôsob, nazvime to že šikovný, ako obísť verejné obstarávanie, to klasické, to znamená predkladanie ponúk s viacerými záujemcami, ale keďže obstarávalo iba tzv. kontraktačný systém, tak to bola zákazka s nízkou hodnotou a bolo možné ju obstarať, teraz to poviem ľudovo, oficiálne sa to volá zákazka s nízkou hodnotou, a bolo ju možné teda obstarať tak, že sa oslovili konkrétni záujemcovia a ten s najnižšou sumou vyhral.
Podľa mojich informácií teda v tom istom čase zrejme vypršiavali v našom štáte zmluvy s viacerými veľkými zamestnávateľmi, ktoré, teda štátnymi alebo verejnoprávnymi zamestnávateľmi, ktoré, samozrejme, potrebovali takéto stravné lístky. A podobný spôsob obstarania, aspoň teda podľa informácií, ktoré mám, bol napríklad zvolený v Slovenskej pošte, v Železničnej spoločnosti Slovensko, v Tipose, vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, v Sociálnej poisťovni, na Úrade vlády a na veľa ďalších inštitúcií. Keďže som nemal možnosť sa rozprávať s tými osobami, ktoré na ministerstve práce v tom čase za bývalého vedenia to verejné obstarávanie realizovali, tak verte, že toto, čo hovorím, je taký môj uzáver alebo úsudok, keď som si rekonštruoval, že ako to asi vzniklo. Čiže zhruba v tom roku 2019 prebehlo takpovediac na viacerých inštitúciách verejné obstarávanie takouto formou, ktoré, pokiaľ mám informácie, ani neevokovalo, žiadnym spôsobom to konkurenčné prostredie sa nemohlo dozvedieť, že tuto ideme obstarávať stravné lístky v celkovej hodnote desiatok miliónov eur alebo teda minimálne veľkých miliónov eur, preto sa, samozrejme, pravdepodobne neprihlásili a preto mohol vyhrať vopred určený záujemca. To znamená, že tých 20 miliónov, na ktoré sa pýtate, aby som to zjednodušil, to bola suma, ktorá za obdobie, ak sa nemýlim, február 2020 až do mája 2021, to bolo to skúmané obdobie, ktoré skúmal Úrad pre verejné obstarávanie, bola akoby vyfakturovaná dodávateľom za stravné lístky, ktoré boli spotrebované zamestnancami ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a ďalšími organizáciami.