51. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Martin, tu presne, tu presne je vidieť, že ten zákon asi si ani nečítal alebo si ho nevidel, len si parafrázoval niečo, ktoré prišlo z nemocnice, a ja viem, že sa tu staváš do takej roly, že zastávaš tých občanov, čo je, čo je na jednej strane O. K.
A na druhej strane tu volanie, sám ich poznáš, tých odborníkov. Ja sa tiež do toho nestavám tak, že tomu rozumiem, ale poctivo som si vypočul aj všetkých tých našich poslancov, tých odborníkov, ktorí tieto pozmeňováky pripravovali, robili, ktorí to predkladali, predkladali, a myslím si, že sa tam urobili dobré veci, že proste tie komisie, ktoré to majú posudzovať jedna je, jedna dáva odporúčanie, jedna dáva, jedna rozhoduje, jedna a ten minister, ten minister, samozrejme, naprieč týmto komisiám, ktoré sú, ktoré budú spravené celým tým spektrom zdravotníkov a tých odborníkov, nemyslím si, že to bude robené len tak pre nič za nič, a si myslím, že to bude na odbornej kvalite a už tu konečne potrebujeme, aj z Plánu obnovy aby sa naozaj postavili nemocnice, aby sa to celé zreformovalo.
Ďakujem.

Pán poslanec Čepček, môžete reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem pekne, kolegovia. No, ja mám pochybnosti práve preto, lebo som prečítal ten list. Tie informácie, ktoré ministerstvo alebo pani poslankyňa Cigániková má, ich vo verejnoprávnej televízii prezentovala tak, že nemocnica je s týmito... konštatovaním nespokojná, resp. skôr to berie ako klamstvo alebo zavádzanie.
A potom tých 237 pozmeňujúcich návrhov, resp. bodov, no nehnevajte sa, ale ak je zákon dobrý, tak ho treba stiahnuť, dať tam pozmeňovacie návrhy, resp. body a potom ho pustiť von. Viete si predstaviť, že taký pozmeňovací návrh, ktorý mení toľko bodov môže byť diametrálne odlišný od toho pôvodného zámeru zákona? O toto ide.
Ďakujem.

Teraz udeľujem slovo v rozprave pánovi poslancovi Richardovi Rašimu, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctený pán minister, vážená pani predsedníčka, ctené dámy, vážení páni, myslím si, že informácií aj emócií bolo okolo tohto zákona dosť, a som presvedčený, že tento zákon ešte prinesie množstvo diskusií a zrejme aj výrazný odpor v regiónoch. Nie tento zákon, ale to, keď sa začne plniť, pretože úspech akejkoľvek reformy a nie reformy, ktorá sa týka zdravia a života obyvateľov Slovenskej republiky, potrebuje naozaj podporu odbornú pri takomto veľkom zásahu a potrebuje podporu aj politickú. A videli sme počas priebehu prípravy tohto zákona, počas pripomienkového konania, počas komunikácie, že tá politická podpora ani vnútrokoaličná ešte stále nie je a ani podpora odborná nie je taká, akú si takýto zákon vyžaduje na to, aby bol úspešný.
Do poslednej chvíle ešte včera boli rokovania zástupcov Asociácie nemocníc Slovenska. Boli tu zástupcovia zo samosprávnych krajov. Boli tu podpísané, teda navrhnuté memorandá, ktoré majú garantovať prístup k zdravotnej starostlivosti aj po reforme nielen v nemocničnej, ale aj v ambulantnej sfére. Bolo tu veľa emócií, bolo tu číslo 10 729, ktoré bolo prvé číslo, ktoré bolo oficiálne prezentované ministerstvom zdravotníctva ako počet akútnych lôžok, ktoré sa majú zmeniť na lôžka chronické, a bol tu a je tu Plán obnovy a záväzky Slovenskej republiky, kde v Pláne obnovy je napísané doslova a do písmena, že sa má zmeniť 40 % nemocníc. To ešte ani nesedí s tým číslom 10 729, lebo to hovorí iba o akútnych lôžkach, a je to približne 38 %.
Potom prišli pozmeňujúce návrhy. Tak ako vravel kolega, s obrovským množstvom bodov, ktoré boli síce väčšinou legislatívne, ale boli tam aj obsahové zmeny. Na poslednú chvíľu sa snažilo nájsť nejaké kompromisy. Čiže nešlo to ani náhodou tak, ako by si tento zákon vyžadoval, a myslím si, že keď sa tento zákon prijme a keď sa začne implementovať, tak sa mnoho ďalších problémov ešte objaví.
Myslím si, že chyba sa stala na začiatku. To môžem rovno povedať, to nie je chyba ministra Lengvarského, lebo on pri tom začiatku nebol, ale chyba sa stala na začiatku, keď sa začal dom tejto reformy budovať od strechy. Začalo sa to na ministerstve zdravotníctva od zeleného stola ľuďmi, ktorých väčšina reálne pri lôžku pacienta nikdy nestáli a zdravotnú starostlivosť neposkytovali, a začalo sa to budovať bez toho, aby tá úvodná komunikácia, ktorá je vždy dôležitá pri akejkoľvek príprave, bola s tými, ktorých sa to dotýkať má, pretože tento zákon sa dotýkať nemá Bratislavy, Košíc ani krajských miest, ale má sa dotýkať života v regiónoch, v ktorých mnohí z vás žijú, pretože dotýka sa väčšinou nemocníc, ktoré sú, ak nie väčšinou, takmer výlučne nemocnice, ktoré väčšinou sú v okresoch, ktoré majú už teraz relatívne vysokú nezamestnanosť, ktoré sú okrajové.
A dovolím si tvrdiť, že na základe zákona a prezentácie, kde sa hovorí, že 90 % obyvateľom Slovenska bude zaručená dostupná zdravotná starostlivosť do 30 minút. Aj to hovorí o tom, že 10 % obyvateľov Slovenska, a to ste zase vy, ktorí nežijete vo veľkých mestách, tá zdravotná starostlivosť zabezpečená v tomto dosahu nebude. Čiže tento zákon svojím spôsobom obetuváva časť obyvateľstva, ktorá žije už teraz v ťažko skúšaných regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, a práve v týchto regiónoch býva nemocnica tým nielen vo väčšine prípadov najväčším zamestnávateľom, ale aj výrazným stabilizačným prvkom života v regióne, preto keď hovorím, že úspech potrebuje podporu politickú, odbornú a, samozrejme, aj podporu ľudí, tak tu od začiatku, keď sa tento zákon začal komunikovať, tu prichádzalo opačne, prichádzal tu odpor a strach, pretože či je to Snina, Svidník, Kežmarok, Trebišov, je, my nevieme, ktoré nemocnice tam budú, lebo unikli nejaké zoznamy, ale niekto v tom zozname bude, kde sa bude meniť akútna starostlivosť na chronickú. No niekto tam byť musí, pretože sme si to dali ako Slovenská republika do Plánu obnovy, kde sme zadefinovali aj čísla, a číslo 40 % je v Pláne obnovy napísané.
A keďže tá komunikácia a celá príprava nešla, ako mala byť, vzbudila mimoriadny odpor, a aj preto, napriek tomu, že v Pláne obnovy je napísané, že súčasťou schválených cieľov do 31. 12. 2021 je aj, mal by byť aj nejaký zoznam nemocníc, tam sa doslova píše, že nemocnice typu A, sa povie, akú, aká úroveň zdravotnej starostlivosti sa tam bude poskytovať, a pretože ten odpor vznikol, tak sa povedalo, že sa zoznam nemocníc, ktorý je kľúčovým problémom v tomto zákone, posunie až po komunálnych voľbách, teda na koniec roka 2022. No a tým sa deje aj to, že tá neistota sa teda posúva o rok. Tá neistota reálne v praxi znamená, že už teraz majú riaditelia nemocníc, ktoré môžu byť potenciálne ohrozené, problém prijímať akéhokoľvek zamestnanca, pretože mladý lekár nepríde do nemocnice na akútne oddelenie, keď vie, že táto nemocnica sa môže zmeniť z akútnej na chronickú, a zároveň vie, že si nevie ani svoju špecializáciu urobiť práve v tejto nemocnici, pretože to oddelenie, chirurgia, interná aj gynekológia, pediatria, akékoľvek, neurológia, akýkoľvek akút... odbor s akútnymi lôžkami tam môže, môže zaniknúť.
Okrem tej stabilizácie regiónov je druhý problém aj to, že do mnohých nemocníc teda boli schválené v rokoch 2017, ’18, ’19 eurofondy, a nielen na chronické, ale väčšinou na poskytovanie akútnej zdravotnej starostlivosti, čiže je tam päťročná udržateľnosť nevyhnutná, aby sme nemuseli nič vracať, ale aj to by sa dalo možno vyriešiť nejakými posuvnými... postupnými zmenami tak, aby sme, sme nevracali tieto peniaze, ale tým najväčším tlakom a ja som presvedčený, že ten zákon by si... mal dostať viac priestoru, je teda Plán obnovy a peniaze, ktoré máme z neho získať. Tým, že sme, že teda sa ohlásilo, že plán nemocníc, ktoré majú byť transformované, teda majú sa rušiť akútne lôžka a meniť na chronické, doliečovacie či rehabilitačné, bude až koncom roka 2022, tým pádom sa aj všetko, čo na to nadväzuje v Pláne obnovy, posúva, lebo potom, keď bude jasné, kde sa čo bude v nemocniciach meniť alebo rušiť, potom sa k tomu musí dostavať systém záchrannej zdravotnej služby, a až keď bude jasné, čo sa kde rušiť, bude rušiť, sa... sa bude vedieť, čo kde treba teda dobudovať. A hovorím to preto, lebo som presvedčený, že... (kýchnutie v sále) - na zdravie -, že v Pláne obnovy už teraz sme v situácii, že nebudeme stíhať termíny. A hovorím to preto, lebo keď si Plán obnovy prečítate, zistíte, že Slovenská republika tam má nejaké záväzky v I. aj v IV. kvartáli 2024, a to je to, že budú pripravené projektové dokumentácie alebo že bude pripravený už realizačný projekt aj s verejným obstarávaním, teda že sa začne stavať a že sa to dokončí tak, aby peniaze mohli byť do konca roka 2026 zaplatené.
Čiže na základe toho, ako to pomaly ide, ako sa to posúva, je reálny predpoklad, že tie peniaze aj tak sa využiť nestihnú. Nehovoríme už o stavbe nových nemocníc, kde ten proces obstarávania, ale vôbec celý proces získania povolenia na realizačný proces je veľmi dlhý, a teda som navrhol a stále si myslím, že schvaľovať tento zákona alebo schváliť ho dnes je predčasné, a keď je ochota zo strany nemocníc v regiónoch pracovať na systéme zmien akútnych lôžok na chronické, keď oni tvrdia, že si vedia predstaviť pripraviť nejaké návrhy z nie redukcie 11-tisíc akútnych lôžok na chron... a teda ich zmeniť na chronické, ale možno 4-5-tisíc, tak asi by sa to takto malo robiť a to je o tom, že ten dom, že tá veľká reforma stratifikácie by sa mala robiť od základov.
Opakujem, je to veľká zmena, ktorá zatiaľ narazila na veľký odpor, ktorý sa pri reálnych krokoch, keď sa niečo bude v regióne strácať, bude len zvyšovať.
Druhý problém je, že napriek tomu, že sa deklaruje, že je tam zahrnutá aj ambulantná starostlivosť, je tam zahrnutá iba čiastočne. Zahrnutie ambulantnej starostlivosti do akejkoľvek reformy musí byť komplexné nielen všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre deti a dospelých, ale aj špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Aj preto prišla výzva z Banskobystrického, Prešovského, Košického kraja, Lekárskeho odborového združenia, aby bola istota, že keď niečo bude zanikať, tak niečo bude vznikať, aby tá cesta pacienta a jeho liečba a diagnostika boli čo najoptimálnejšie a hlavne aby boli lepšie ako doteraz.
Samozrejme, aj tí ľudia v nemocniciach sa cítia dotknutí, lebo, opakujem, žiaden zoznam teda podľa ministerstva zatiaľ nie je, ale niekde sa tie lôžka transformovať budú musieť, a keby, pretože sme sa tu zaviazali v Pláne obnovy, a keď nepristúpime k revízii Plánu obnovy, tak tie peniaze, buď to urobíme nasilu, alebo tie peniaze nezískame. A preto je aj zlé to, že sa nezačalo pri akomkoľvek analýze a návrhu na ministerstve zdravotníctva začať komunikovať s regiónmi, lebo som presvedčený, že by sa cesta našla, tak ako sa svojho času našla v Kežmarku, kde sa nemocnica dohodla s okolitými nemocnicami, zrušili lôžkovú chirurgiu, otvorili tam jednodňovú chirurgiu, urobilo sa to k spokojnosti, dostali eurofondy na posilnenie inej časti a jednoducho to funguje. To znamená, že my keď niečo rušíme, a to robíme s tými, ktorých sa to týka, tak sa ten systém nájsť dá. Keď sa to robí zhora, analyticky, lebo v tabuľkách to sedí, tak potom je z toho takýto výsledok.
A chyba bola aj tá, že naozaj tí ľudia do tých regiónov neprišli, lebo možno si pamätáte problém Svidníka, kto išiel z Prešova do Svidníka, vie, že keď tam ide 5-tisíc kamiónov denne, môžte tam mať aj desaťkrát toľko sanitiek alebo záchrannej služby, tie sanitky tie kamióny nemajú predbehnúť ako v tých kľukatých cestách. Letecká záchranná služba - v Svidníckom okrese podľa pani primátorky je len 60 dní, keď sa lietať dá, čiže to sú praktické problémy, ktorý život v regiónoch prichádza a ktorý, bohužiaľ, ľudia, ktorí sa sústredili na túto reformu, nevzali, nevzali v úvahy.
Čiže ak sa ten zákon schváli, myslím si, že okrem nepokoja, zneistenia a ohrozenia stabilizácie života v regiónoch si sami môžme urobiť problém, a myslím si, že je stále čas na to, aby sa to posunulo, keď je ambícia z tých, ktorých sa to týka, spolupracovať a hľadať nejaké riešenie, asi by sme ich mali vypočuť a možno sa k tomu vrátiť na februárovej schôdzi, alebo kedy sa nejaký konsenzus nielen na tom, že kto bude schvaľovať a kto bude posledný, kto bude rozhodujúci a či rozhodnutie komisie pre ministra bude záväzné, alebo nie, a možno sa na to pozrieť komplexne, aby sa zavolala ambulantná sféra, do toho poskytovatelia vyšetrovacích zložiek, nemocnice, ktorých sa to týka, aby sa to naozaj začalo robiť z regiónu, kde k zmene dôjsť má.
Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie evidujem štyri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Martin Čepček, nech sa páči.

Áno, ďakujem. Pán kolega, presne ste to pomenovali. Napríklad ja som spomenul tú nemocnicu v Snine, je to nemocnica na okraji Slovenska.
Najbližších 50 kilometrov po ukrajinskej hranici nie je nič a na druhú stranu je 20 km nemocnica v Humennom, to znamená, máme tam 70-kilometrový okruh, kde ak sa nemocnica zruší, bude problém pri tejto infraštruktúre, ktorá tam je, cestná, myslím, infraštruktúra, sú tam cesty, ktoré sú v zimnom období ťažko udržiavateľné, sú tam jednoducho, táto zdravotná starostlivosť na východnom Slovensku skončí, akonáhle tam nemocnica v Snine nebude.
Ďakujem.

Pán poslanec Jaroslav Baška, s faktickou poznámkou.

Ďakujem pekne za slovo. Richard, správne si povedal, že by sme mali viac pri rôznych zmenách, a obzvlášť pri takýchto veľkých zmenách, ktoré sa chystajú v zdravotníctve, a práve v tomto zlom čase komunikovať viac s tými regiónmi, s mestami, kde sú tieto nemocnice, pretože oni najlepšie vedia, čo v týchto nemocniciach, v týchto regiónoch potrebujú, a nie je to len naozaj zobrať kružítko na ministerstve zdravotníctva a urobiť nejaké, nejaké kružnice dostupnosti, časovo to rátať a tak ďalej, pretože to nie je nejaká reforma, ale proste skôr oddialenie poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti pre občanov, ktorí žijú v týchto, v týchto regiónoch. Tiež mám tie informácie, keď sa dozvedeli mladí lekári, ktorí chcú si robiť atestáciu v tých nemocniciach, ktoré už v týchto zoznamoch boli, tak tú atestáciu si tam ani nezačali robiť, ani tam nenastúpili, pretože nevedia alebo boja sa o to, že tieto nemocnice skončia a on tú atestáciu v tej danej nemocnici neurobí.
Tiež si hovoril správne, že začali sme ten dom stavať niekde naopak, od strechy, a potvrdzuje to aj stanovisko samosprávnych krajov, SK8, že mali sme začať zlepšením všeobecnej a špecializovanej ambulantnej starostlivosti a až potom riešiť nejaké presuny lôžok v ústavnej zdravotnej starostlivosti, takže to je, to je tiež pravda, a proste mali by sme to začať úplne, úplne niekde, niekde inde.
A posledná vec, ktorú chcem povedať v tejto krátkej faktickej, že, Richard, presne tak to bolo, načo robíme ten zákon teraz. Načo? Ja by som potreboval tiež na to, na to odpoveď, že načo ten zákon teraz robíme takýmto spôsobom.

Pán poslanec Marek Šefčík, s faktickou poznámkou nech sa páči.