51. schôdza

Pán kolega Baška, absolútne ti rozumiem ako županovi a zriaďovateľovi nemocníc, že ten tvoj postoj zahŕňa všetky oblasti, ktoré musíš riešiť, a máš skúsenosti a hlavne máš priamo spätnú väzbu od jednotlivých zástupcov v tých regiónoch, ale aj z vlastných nemocníc. Spomínal si ambulantnú starostlivosť, to znamená všeobecných a špecialistov. To je naozaj veľký problém. Samosprávny kraj zo zákona má právomoci, prenesené právomoci v zastúpení ministerstva zdravotníctva a viem, že dnes už sú obrovské problémy so zabezpečením špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Takí neurológovia, to je, to je úplne niečo, čo už začína byť tak ťažké. A viem, že na samosprávny kraj tvoj, ale aj ostatné samosprávne kraje, sa občania obracajú, aby im nejakého neurológa našli a vôbec aby dostali nejakú zdravotnú starostlivosti, pretože je ich žalostne málo. A takto by som mohol pokračovať ďalej. Toto sa opomenulo. Áno.
To, čo sa chce urobiť teraz, je niečo, čo sa robí zvrchu, ale musí sa začať zo základu. Ak už teraz nevieme reprivatizovať alebo presnejšie zoštátniť všetkých lekárov, ktorí boli sprivatizovaní, to sú všeobecní predovšetkým a špecialisti, tak je potrebné si povedať, akým spôsobom zabezpečíme túto sieť, a že musíme z toho vylúčiť nejaké také voluntaristické prvky, ktoré sú len čisto podmieňované trhom, ale musia byť podmieňované predovšetkým všeobecným záujmom a poskytovaním zdravotnej starostlivosti tam, kde je potrebná v určitom okruhu pre všetkých.
A tento návrh zákona to určite nerieši.

Poslednú faktickú poznámku má pán poslanec Tomáš Lehotský, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Pán Baška, ďakujem kultivovaný prejav. Ohľadom teda toho vášho regiónu, vyzerá to teda aj tak, že na tom regióne vám záleží. Vaša alternatíva je teda akože status quo, ak som tomu správne porozumel. A vykreslili ste tu obraz toho regiónu, ako keby sa nič nedialo v zásade, ak opomeniem tú veľkú sféru ambulancií, či už všeobecných, alebo špecializovaných. A teda že plus-mínus všetko funguje. Ja nepoznám všetky tie nemocnice. To vám, samozrejme, priznávam.
Ale teda napríklad partizánsku nemocnicu poznám. A sám ako župan musíte veľmi dobre vedieť, aký bol obrovský problém a je stále problém získať lekárov do tejto nemocnice. Svet zdravia, ktorý obhospodaruje aj teda partizánsku nemocnicu, roky rozmýšľa, čo s touto nemocnicou, ako ju zaradiť pod topoľčiansku nemocnicu, ako šérovať tie programy. A teda určite viete veľmi dobre, že je obrovský problém tam akéhokoľvek lekára dostať. A toto je presne ten druh organickej, organického procesu, kedy sa rušia oddelenia bez nejakej stratégie, ktorému sa musíme vyhnúť, lebo dneska reálne sa toto deje, že tie oddelenia sa rušia bez toho, aby to malo nejaký plán, pretože nie sú lekári. Keď hovoríte o tých komunitných nemocniciach a hovoríte s takým dosť dešpektom, tak to tiež nie je pravda. Tie nemocnice môžu vyzerať ako oddelenie dlhodobo chorých, ktoré má vlastnú jisku, ktoré má vlastné áro, kde sa ľudia dostávajú z takých ťažkých stavov, ako je mozgová mŕtvica napríklad. To sú veľmi pekné oddelenia, ktoré vedia existovať.

Na faktické poznámky bude teraz reagovať pán poslanec Jaroslav Baška.

Ďakujem veľmi pekne. Začnem od pána poslanec Lehotského. My nechceme zachovať žiadne status quo. Ja som tu hovoril aj, aké problémy máme nielen v našom kraji, ale aj v ostatných krajoch, že je nedostatok lekárov všeobecných, tých ambulantných, špecializovaných ambulantných. Naozaj dennodenne nám vyvolávajú ľudia, kde majú ísť, k akému lekárovi. My už máme metre, dlhé metre, to už možno aj polkilometre zdravotných záznamov, ktoré máme na jednotlivých župách, a už si musíme prenajímať, prenajímať ďalšie priestory, pretože tí lekári nám konči a je problém týchto lekárov naozaj, naozaj získať. Nehovorím, že je to teraz za posledné dva roky. To je dlhodobý problém, ktorý, ktorý tu na Slovensku je. Nezapríčinila ho ani táto vláda, ani predchádzajúca. To trvalo dlhé roky. To je naozaj fakt, to je pravda. Ale toto treba v prvom rade riešiť, a nie koľko percent akútnych lôžok prenesieme na chronické a na dlhodobé lôžka. Toto treba riešiť v tých regiónoch, pretože dennodenne nám ľudia volajú.
V tom regióne sa nám hodne deje, čo sa týka zdravotníctva. Však len župa do tých svojich troch nemocníc z vlastných prostriedkov investovala za posledných, ja neviem, päť alebo šesť rokov okolo 30 mil. eur, do týchto našich troch nemocníc. Urgentné príjmy, diagnostické centrum v Považskej Bystrici, nový urgent v Bojniciach a tak ďalej a tak ďalej. Ja by som tiež očakával, že vláda tiež vyčlení nejaké finančné prostriedky práve pre tieto nemocnice. A naozaj dotýka sa to dvoch nemocníc. Tú mapu, ktorú sme videli, je to Nemocnica s poliklinikou Partizánske a naša najmenšia nemocnica Myjava, ktorá je naozaj v odľahlom, v odľahlej časti Trenčianskeho, Trenčianskeho regiónu. A tam sa na to skladajú aj samotné obce, aj mesto prispieva finančnými prostriedkami.
Čiže ja si neviem predstaviť ako by takáto nemocnica tam mala skončiť. Veď tí ľudia, proste, ja neviem, pôjdu do Bratislavy a budú robiť naozaj veľké, veľké, veľké neporiadky. Sami tí ľudia dávajú do toho peniaze, pretože vydrží tá nemocnica... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

To bola písomná časť rozpravy. Teraz sa pýtam, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy... (Reakcie z pléna.) Sa hláste. (Reakcie z pléna.) Už ste tam, len nesmiete sa stále odhlasovať a prihlasovať. Takže končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásilo päť pánov poslancov a poslankýň.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Marek Krajčí.

Ďakujem pekne. Príjemný neskorý večer. Vážený pán predsedajúci, pán minister, pani predsedníčka, ctené kolegyne, kolegovia, som veľmi rád, že hoci táto vláda dostala do vienko, do vienka pandémiu a v podstate od prvých dní jej vládnutia musela sústrediť väčšinu svojho aktívneho potenciálu a vládnutia práve do zvládania práve najväčšej pandémie za posledných sto rokov, tak aj na ministerstve zdravotníctva sa už v prvom roku rozbehli jednotlivé reformné tímy, ktoré začali poctivo napĺňať programové vyhlásenie vlády, a, samozrejme, aj reformné zámery, ktoré aj hnutie OĽANO si v predchádzajúcom období, najmä v pobyte opozícii postupne pripravovalo, formovalo, aj po, samozrejme, spolupráci s inými odborníkmi, ale aj politickými stranami.
Takýmto spôsobom sa podarilo vlastne zostaviť reformné tímy, ktoré sa zaoberali reformami primárnej zdravotnej starostlivosti, ústavnej zdravotnej starostlivosti, dlhodobej zdravotnej starostlivosti s výnimkou tým, keď sa nám podarilo dotiahnuť aj zo zahraničia ľudí, ktorí začali pracovať na vzniku HTA inštitútu. Ďalší tím, ktorý intenzívne pracoval, a je to dôkaz aj v programovom vyhlásení vlády, pripravoval reformu urgentnej zdravotnej starostlivosti, lebo sú tu prepojené nádoby. A teraz som veľmi rád, že teraz koncom druhého roku to reformné úsilie tejto vlády a aj ministerstva zdravotníctva, aj pod súčasným novým vedením, vlastne má v parlamente v druhom čítaní tesne pred, hovorím, že úspešným schválením tejto reformy. Reformu, na ktorú tu čakajú odborníci a hovorí sa o nej posledných 15-17 rokov.
Musíme si priznať, že tá reforma, ktorú tu zaviedol ešte exminister Zajac, za posledné práve toto obdobie 15-17 rokov, žiaľ, nepriniesla nejaké valné výsledky. Slovensko zaostáva za inými krajinami, a najmä keď sa porovnávame s krajinami V4, ktoré nemajú tak probiznisovo naladený zdravotnícky systém. A zaostáva, samozrejme, v takých tých kľúčových parametroch odvrátiteľných úmrtí, civilizačných chorôb a tak ďalej. Takže bolo evidentné, že to, čo trh nevyriešil, musí začať nejakým regulovať štát. Nakoniec aj táto reforma je tu kvôli tomu, lebo zdravotné poisťovne, áno, aj spolu s nemocnicami, neboli schopné nájsť konsenzus a vlastne vytvoriť tú stratifikáciu, alebo teda tú postupnú špecializáciu po vlastných dohodách. A vlastne čakali na pomoc regulátora, teda štát.
A to ministerstvo zdravotníctva teraz, myslím, v tomto zákone prináša a som veľmi rád všetkým, ktorí na tejto reforme spolupracovali, teda najmä tvorcom, keď chcem vyzdvihnúť tím pod vedením Oskara Dvořáka, Angeliky Salajovej na ministerstve zdravotníctva. Ale, samozrejme, potom aj veľká vďaka patrí pani predsedníčke, ktorá od prvej chvíle ešte aj v opozícii (povedané so smiechom) neustále za túto reformu bojovala, a, samozrejme, nášmu novému pánovi ministrovi, ktorý, ktorý pomáha, aby sa tá reforma podarila úspešne presadiť.
Chcel by som takisto poďakovať, samozrejme, celej vláde. A nebolo to úplne jednoduché presvedčiť ju, ale aj Európsku komisiu, aby nám na tieto reformy dala dostatočne veľký balík peňazí. A ja môžem s hrdosťou povedať, že sa nám podarilo koncom roku 2020 z Fondu obnovy a odolnosti získať pre rezort zdravotníctva takmer 1,5 mld. eur. K tomu, samozrejme, sú tu ďalšie eurofondy, ďalšie programové výzvy, ktoré sú pred nami. A ja si teda myslím, že naozaj je z čoho reformovať, čo je veľmi dobrá správa.
Pri tejto reforme, dalo by sa o nej hovoriť z rôznych pohľadom veľa. Ale dovoľte, aby som sa trošku pozeral na ňu zo strany pacienta. Je to, samozrejme, len prvá, prvá mozaika toho puzzle, toho reformného úsilia, ktoré ministerstvo zdravotníctva ešte má aj pred sebou, dôležitá, pretože je to jeden z dôležitých míľnikov, ktorý nám pomôže uvoľniť potrebné peniaze a rekonštruovať naozaj do veľkej miery zdevastovanú ústavnú zdravotnú starostlivosť, ktorá na Slovensku tu je. Však naozaj je pravda, že vznikali nejaké špecializované ústavy, možno nejaké nemocnice, ale samo osebe ten fakt, že rezort ministerstva zdravotníctva za posledných 25 rokov nepostavil ani jednu nemocnicu, hovorí sám za seba. A práve preto bolo potrebné nasmerovať väčšinu financií práve do tohto sektoru. A myslím si, že aj časovo, tak ako je to nastavené, je to správne, pretože, ako už bolo povedané, máme dostatočné množstvo nemocníc a mnohé z nich majú množstvá, množstvo kvalitných, skúsených, erudovaných lekárov, ktorí sú schopní ako špecialisti viesť aj - a mnohí z nich aj majú - ambulancie špecializované, a, samozrejme, pôsobia ešte na oddeleniach. To znamená pri dobre nastavenej reprofilizácii mnohí z týchto ľudí, samozrejme, môžu ďalej pokračovať aj v tých nemocniciach prvej úrovne vo svojich špecializovaných ambulanciách. Ja osobne predpokladám, že budeme svedkami nárastu veľmi modernej jednodňovej chirurgie, ktorá je schopná obsiahnuť až 60-70 % chirurgických zákrokov. Myslím si, že nikto z nás, pokiaľ potrebuje zdravotnú starostlivosť, netúži ležať v nemocnici. A vieme aj, že množstvo ľudí, ktorí teraz ležia v nemocnici, by tam ležať naozaj nemuseli a bolo im to len odporúčané. Mnohé nemocnice naháňajú pacientov, aby mali akú-takú obložnosť, a tá obložnosť je na území Slovenskej republiky len okolo 60 %. To znamená, že zo 60 % akútnych lôžok je efektívne využívaných 40 %. V podstate živíme a živíme ich úplne zbytočne. Práve preto je veľmi dôležité prinášať zvýšenú kvalitu tým, že budeme centralizovať poskytovanie tejto zdravotnej starostlivosti. No a tuná, samozrejme, prichádza pohľad pacienta a ten pohľad je, samozrejme, kľúčový. A ja som preto veľmi rád, že v tomto zákone je tzv. stať o maximálnych čakacích lehotách, a teda v rámci tej cesty pacienta, ktorú pacient môže po prijatí tejto reforme potom konkrétne zakúsiť tým, že bude manažovaná jeho zdravotná starostlivosť, bude sa objednávať a bude objednávaný na jednotlivé vyšetrenia v časových termínoch, ktoré mu stanovia odborníci, nebude musieť blúdiť ako bludný Holanďan a hľadať si, kto by ho ošetril, ale pôjde z bodu A do bodu B, do bodu C, do bodu D a všetko bude garantovať zákon tak, aby dostal zdravotnú starostlivosť v tom čase, v ktorom on potrebuje.
Zdravotné poisťovne preberú zodpovednosť za jeho manažment a budú sa snažiť mu vytvoriť naozaj tú najrýchlejšiu a najoptimálnejšiu cestu a v prípade, že by mal niekto pochybnosti, že sa to nebude dariť, tak, samozrejme, pacient bude mať nárok do stanoveného času, ktorý stanovia odborníci, si eventuálne nájsť potom aj zdravotnú starostlivosť, eventuálne u nezmluvného lekára, keby nedostal ju vo svojej sieti zdravotnej poisťovne, alebo dokonca, keby nebola dostatočná kapacita na území Slovenskej republiky, tak ako to garantuje aj Európska charta práv v rámci Európskej únie, máme nárok na poskytnutie zdravotnej starostlivosti aj v iných zdravotných zariadeniach tak, aby v prípade, že nám nemôže byť poskytnutá zdravotná starostlivosť na území Slovenskej republiky, mohla nám byť poskytnutá aj tam.
Takže pacient po prijatí tejto reformy dostane novú úroveň svojich práv, bude poznať svoj nárok. Táto reforma definuje jeho geografickú dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ale nielen geografickú, aj časovú dostupnosť, ktorá musí byť realizovaná tak, ako to doteraz nie je, lebo doteraz mnohí pacienti zbytočne dlho čakajú, a naozaj domáhajú sa zdravotnej starostlivosti. To by sa po prijatí tejto reformy diať nemalo.
Takže ja len chcem zapriať aj pánovi ministrovi, ministrovi zdravotníc... a ministerstvu zdravotníctva a naozaj, by som povedal, plodnú ďalšiu ťažkú prácu, ktorá je pred nimi, pretože keď Národná rada schváli tento zákon, tak všetko sa len začína a verím, že spoločným úsilím sa nám podarí vybudovať naozaj lepšie zdravotníctvo pre všetkých. A my sa, samozrejme, všetci k tomu veľmi radi pridáme.
Ďakujem veľmi pekne.

Na vaše vystúpenie tri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Marek Šefčík, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Marek alebo exminister zdravotníctva, ja tebe chcem takisto veľmi pekne poďakovať. Ty si tu ďakoval nejakým ľuďom, ešte reforma nie je schválená, ale veríme všetci, že sa priblížime k tomu zdarnému naštartovaniu tej reformy tým, že ju schválime tu v pléne Národnej rady, ale viem, že ty si popri COVID-e, popri pandémii riešil aj práve to so svojím tímom na ministerstve zdravotníctva, a za to ti patrí vďaka, že si to pripravoval. Takisto pánovi ministrovi súčasnému patrí ďakujem za to, že, za to, že s tým prišiel, že to dotiahol do konca. A áno, možno to bude mať, určite to bude potrebovať nejaké ďalšie a ďalšie vylepšenia, ale potrebujeme to naštartovať.
Keď sme sa, Marek, spolu stretli, ešte keď si bol minister a začali sme sa baviť o tej reforme, tak ja som sa ťa pýtal, že čo je také kľúčové pre teba, čo by si chcel v tom zdravotníctve zmeniť ako prvé, a ty si povedal, že zefektívniť a skrátiť cestu pacienta. Ja som minulý rok mal takú trpkú skúsenosť, že moja mama, po niekoľkých mesiacoch chodenia po nemocniciach ju až v šiestej nemocnici konečne zoperovali a zachránili jej tým život.
Tak hovorím, skrátiť cestu pacienta a zefektívniť cestu pacienta, toto, čo si ty povedal, to je, to je kľúčové a ja sa pod to podpisujem. Musíme to spraviť, pretože si to ľudia, ktorí platia zdravotné poistenie, zaslúžia, lebo si to ľudia na Slovensku zaslúžia, tak verím, že tá reforma prejde.
Ďakujem.

Pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme dokončili faktické poznámky? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem.
Pani poslankyňa Monika Kavecká, nech sa páči.