60. schôdza

Ďakujem pekne. Pán Šefčík začnem vami. Ja som pána poslanca Mazureka nepochválil, ja som konštatoval, že má rečnícky talent, a Hitler mal bez debaty obrovský rečnícky talent. Však to jednoducho sú kategórie, kde, čo na to poviete, keď to raz tak bolo.
A k tomu, čo tu odznelo, tak pán Mazurek odišiel, ale je tu pán Suja. No minule ste odišli, ja som vás potom ešte hľadal, lebo som vám povedal, že však prídem za vami a si tú tému vyjasníme, tak snáď teraz neodídete, ale teda ste sa tu hovne... hodne začali vzrušovať a zvyšovať hlas, možnože by vám pomohli tie tabletky, čo tu pán Mazurek odporúčal kolegovi Stančekovi (Stančíkovi, pozn. red.), tie hormonálne, oni, oni asi skľudnia potom. Ak to nepomôže, tak Rohypnol, lebo úplne zbytočne akože tu akože vykrikujete a sa tu zavzdušňujete, búchate sa tu do pŕs. Presne to, čo kolega Mazurek kritizoval, asi tam mal na mysli niekoho od nás, že kto tu koľko ľudí ubytoval, tak vy sa tu hádžete o zem, že ste koľkátich ubytovali.
Štát, štát pomáha, celá štátna správa je ako jeden obrovský tanker, ktorý, keď otočíte kormidlo, tak chvíľu trvá, kým sa otočí aj tanker. Ale to, čo dnes naozaj im pomáhame, je kompletná zdravotná starostlivosť, majú okamžité pracovné povolenia, uznávame im zľahčeným, zrýchleným spôsobom ich vzdelanie a váš kolega Kočiš tu vymenoval, že 1 440 eur už teda, ja neviem to číslo overiť, ale tak neviem povedať áno, nie, ale každopádne len pán Kočiš tiež potvrdil, že, že tá pomoc je imenzná medzičasom. Tak ja teraz neviem, odkiaľ ste vy došli, keď tvrdíte, že štát nerobí nič, lebo to ste tu pár minút dozadu tvrtili... tvrdili.
No a konkrétne k tým energiám. Zafixovali sme cenu elektriny, zafi... tak sme na tom, aby... pri tom, aby cena plynu teda bola tiež zafixovaná, a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Posledným rečníkom, ktorý vystúpi v rozprave, je pán poslanec Vladimír Ledecký, nech sa páči.

Vážení páni ministri, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, podľa Organizácie spojených národov doteraz odišlo z Ukrajiny 3,5 mil. nevinných ľudí, prevažne žien a detí, a ja keď tu od rána počúvam, že teda od obedu, že tu počúvam, že dobre, pomáhame Ukrajincom, ale... Ale dobre, však aj ja pomáham Ukrajincom, ale... Tak to ale mi vždycky pripomína, že ako keby ste odviesť pozornosť od toho vášho svätého grálu a to je Rusko a Putin, ktorí to všetko spôsobili a ktorí bombardujú naozaj nevinných ľudí bez zámienky.
Na druhej strane som rád, že Slovensko ako solidárny partner, ako dobrý sused naozaj nezištne pomáha a nepomáha len, len organizačne akože vláda, samosprávy a neziskové organizácie, ale že pomáhajú aj ľudia, lebo ľudia cítia, že tí ľudia, čo odchádzajú, sú v núdzi, a treba im pomôcť. Počuli sme kritiku, že celá pomoc na hraniciach stojí a padá na, na neziskových organizáciách, a, samozrejme, aj na samosprávach. Je to tak a naozaj im za to treba poďakovať, že urobili, že prví sa zobudili, že prví sa naštartovali a naozaj zmobilizovali zdroje alebo dali vlastné zdroje, ktoré, ktoré ani, ani nemali, a v budúcnosti musia očakávať, že im niekto, niekto to nahradí, a aktívne k tomu pristúpili. Ale práve kvôli tomu tu sedíme, lebo viete, rozdiel medzi štátom alebo štátnou správou, samosprávou a neziskov... neziskovými organizáciami alebo neziskovým sektorom je taký, že štátny úradník môže robiť len to, čo mu zákon prikazuje. Samospráva môže robiť všetko, čo mu zákon nezakazuje, a práve tá obrovská iniciatíva, ktorá, ktorú môže robiť všetko, ľudia môžu robiť všetko, kde cítia, že treba pomôcť, to je práve na tých neziskových organizáciách, ktorí, ktorí od prvých dní vyhlásili zbierky, a, a tieto peniaze, ktoré majú, tak používajú naozaj na to, aby, aby tým utekajúcim ľuďom pomohli.
Prekvapuje ma, ako v súčasnosti predstavitelia SMER-u a HLAS-u, v nedeľňajších reláciách to bolo počuť, jasne ďakujú neziskovým organizáciám, ďakujú im za to, že ako pomáhajú. Ja som tu za 12 rokov vlády SMER-u počul, len že sú to Sorosove deti obrovskú kritiku a obrovské škrtanie financií tam, kde sa to dalo. Dokonca aj tie 2 %, ktoré, ktoré neziskovkám išli, nejakým spôsobom sa snažili spochybniť a o tie peniaze ich pripraviť. Ja som rád, že sa to, že sa to nepodarilo. My keď sme nastúpili na MIRI, tak jednoducho rok predtým, ešte za vlád SMER-u a HLAS-u, alebo SMER-u v tej, v tom období ešte len, išlo, bola vyhlásená výzva a len 200-tisíc dali neziskovým organizáciám. Zbytok rozdelili iným organizáciám – a, a čuduj sa svete –, keď sme tam my prišli, tak sa táto suma dala späťnásobiť na 1 milión. Ja si myslím, že ukrajinskí občania sú príležitosťou pre Slovensko. Naozaj príležitosťou. Na našom pracovnom trhu máme desaťtisíce voľných pracovných miest a nie sú to len miesta také jednoduché, kde naozaj vieme obsadiť ľuďmi, ktorí momentálne sú nezamestnaní a nemajú dané zručnosti a danosti, ale sú to aj profesionálne miesta v zdravotníctve či v IT oblasti. Kto žije na na východe, tak vie, že keď si zavolá záchranku, tak z dvoch výjazdov raz príde Ukrajinec a to, to nie je šofér, ale zvyčajne je to lekár. Alebo keď prídete do nemocnice do Popradu, tak vás tam bežne obsluhuje ukrajinský lekár. Kto chodí na dovolenky do Tatier, tak vie, že vysoké percento personálu sú tam Ukrajinci a sú to aj, sú to aj kuchári, sú to aj čašníci, nielen, nielen zase ten pomocný personál, takže už teraz sú tu, už teraz pomáhajú, už teraz nám sa zapájajú do toho nášho hospodárstva, len využime to a zefektívnime to.
Možno taký, taký jeden dôležitý štatistický údaj, že, pán minister hospodárstva o tom hovoril možno detailnejšie, že na Slovensku nám vzniká deficit pracovníkov, proste na tie neobsadené pracovné miesta nemáme ľudí. V roku 2020 nám odišlo aktívnych pracovníkov z trhu práce 1 %, 30-tisíc ľudí. Keby sme tých 30-tisíc ľudí mali, tak ten pracovný trh má o 1 % alebo tých aktívnych ľudí, ktorí sú na pracovnom trhu, tak máme viacej. A kde odišli? 62 % týchto ľudí odišlo do dôchodku. To znamená, sa nám otvárajú nožnice medzi tými, čo už neprispievajú do štátneho rozpočtu, a tými, čo poberajú, a vlastne Ukrajinci sú obrovskou príležitosťou, aby to mohli zmeniť, a tento trend je dlhodobý. Tento trend je naozaj dlhodobý a my si musíme rovno povedať, že len takýmito aktívnymi opatreniami na trhu práce, že tu pustíme vzdelaných, múdrych ľudí, a je to smutné, ale naozaj tá Ukrajina sa o týchto ľudí ochudobní, lebo ja si myslím, že veľká časť tých ľudí, ktorí teraz utiekla, zostane v Európskej únii pracovať a už sa na tú krajinu nevrátia. Otázka, otázka je kde.
Ďalšia vec sú úrady práce či cudzinecká polícia, ktoré boli historicky pre mnohých ľudí zo zahraničia nočnou morou. Pevne verím, že aj táto tragická udalosť na Ukrajine nám pomôže a pristúpime k štrukturálnym zmenám v týchto konkrétnych úradov. Nezmyselná byrokracia častokrát pôsobí skôr odstrašujúco než motivačne. K cudzincom sme sa v minulosti právali ako k nepriateľom. Príkladov z praxe poznáme niekoľko. Prípad americkej učiteľky, kde od rána do noci študenti sa striedali, aby si vystála radu, alebo vystáli radu za ňu na cudzineckej polícii. Alebo umiestňovanie tých cudzineckých polícií kdesi na, na okraje, okraje miest. Aj u nás v Prešove som bol na cudzineckej polícii a tiež som bol prekvapený, že je kdesi úplne mimo.
Takže ja tu by som chcel poprosiť, pán minister, aby ten prístup k tým cudzincom, aby sme tú krízu naozaj využili ako poukázanie na tento problém, a, a naozaj aj na cudzineckej polícii, aj na úradoch práce sa k tomu aktívne pristúpilo.
A nakoniec ja jeden príklad s kufríkom poviem. Čakal som na ceste alebo na hranici na Ukrajine pol hodiny a videl som, ako tí, ja som išiel smerom na Ukrajinu a videl som, ako tí Ukrajinci alebo tie Ukrajinky s tými deťmi idú na Slovensko, a bol som svedkom, ako sa manžel s manželkou rozlúčil a tých 100 metrov už na tú hranicu už ho nepustili, už musela ísť sama. Jedno dieťa držala v rukách, ťahala jeden kufrík a to druhé dieťa sa držalo toho kufríka, lebo sa nemalo čoho chytiť, a manžel plakal na hraniciach a oni traja po celej tej ceste plakali na tú hranicu. Na tej hranici zistili, že je to pracovník, ktorý má vyštudované zdravotníctvo, nejaká zdravotná sestra, tak ju vrátili naspäť a do Európskej únie ju nepustili. Takže naozaj sú to veľmi, veľmi, veľmi smutné príbehy. Títo ľudia utekajú pred vojnou a každé to ale, ktoré počujem, mám pocit, že to je len akási obrana, aby sme povedali: „Á, však to v podstate to Rusko, ktoré sme doteraz velebili, až také zlé nie je.“ A mne jeden profesor na vysokej škole povedal: „Vieš, ako spoznáš rasistu? Veľmi jednoducho. Keď začne na túto tému rozprávať, tak začína slovami: „Ja nie som rasista, ale...“
Takže ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie evidujem šesť faktických poznámok. Končím možnosť prihlásiť sa faktickou poznámkou.
Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Monika Kozelová, nech sa páči.

Pán poslanec, vy ste hovorili, že ako prví sa zobudili neziskovky, samozrejme, ale je to vždy tak, že vždy tie neziskovky idú v tom prvom fronte. V podstate je to preto, že nemusia riešiť nejaké verejné obstarávanie ani nič podobné, a väčšina tých dobrovoľníkov, ktorí do toho idú, majú už nejaké tie skúsenosti a ostatní sa, ostatní sa pridajú.
Ja vediem s asistentkami mojimi dvomi asi najväčšiu humanitárnu zbierku na Slovensku, na Ukrajinu sme poslali dodnes už viac ako 230 ton pomoci. Rovno na Ukrajinu a nenechávame to tu.
Ďalšia pomoc smerovala na Slovensko, tam sme poslali zhruba 80 ton pomoci a stále, stále smerujeme do štátnych i cirkevných ubytovacích zariadení ďalšiu a ďalšiu pomoc. Aj zajtra odchádza od nás z našej zbierky nákladné auto do Gabčíkova a nie je prvé ani posledné, už tam nejaké zo dve išli. Čiže každý pomáha, ako vie.
Ja som veľmi vďačná za to, že títo naši Slováci úžasní sú takí, fakt takí citoví, že ešte dokážu pomáhať, pomáhať aj Ukrajincom napriek tomu, že niekto... niektorí majú s tým problém a vytĺkajú z toho politické body.
A nezabúdame ani na zvieratá, my sme dva nákladiaky s krmivom pre zvieratá poslali na Ukrajinu do útulkov, takže ani na to nezabúdame.
A viete, aký máme teraz problém, potrebujeme desať nepriestrelných viest. Potrebujeme zohnať desať nepriestrelných viest pre lekárov a prilby pre lekárov operujúcich vo frontovom území. Takže myslím si, že je taký fajn čas, aby sme prestali kvákať a aj niečo preto urobili. Ja už som teda prosila vesty aj, aj od oboch našich ministrov silových zložiek, ale, žiaľ, nie sú, tak možnože kolegovia, ktorí sa nachádzajú v tejto sále, siahnu do svojich súkromných zbierok a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S faktickou poznámkou teraz vystúpi pán poslanec Peter Pollák, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ďakujem ti, pán poslanec, za tvoju rozpravu, ja sa budem dotýkať tvojej rozpravy a budem tak skákať.
Áno, mal si pravdu na tom úplnom začiatku, kedy tu chýba to odsúdenie Putina práve od opozície, aby to povedali.
Ďalšia vec, spomínal si problémy na cudzineckej polície, na cudzineckej polícii, bohužiaľ, náš minister vnútra si to bude musieť nejakým spôsobom odskákať, neni to jeho problém, je to dlhodobý problém, ktorý tu je. Táto migrácia nám ukázala tento dlhodobý problém, ktorý sa neriešil už za vlád Pellegriniho a Fica, a ja verím tomu, že minister Mikulec s tým má plány, ako, ako to riešiť.
Zároveň sa chcem poďakovať ministerstvu vnútra, tak úradu vlády za ich promptnú pomoc na hraniciach a na ich naozaj dôkladnú prácu na tých hraniciach, kedy dokázali aj vlastne v kooperácii s úradom splnomocnenca zabezpečiť to, aby na hraniciach bola permanentná hliadka aj zo štábu Rómov. Dnes už na každom jednom hraničnom priechode máme takpovediac rómske hliadky, ktoré dozoruje úrad splnomocnenca pod gesciou ministerstva vnútra a úradu vlády, a taktiež sme do toho zapojili Apoštolskú cirkev, ktorá ponúka svoje, svoju misiu, alebo teda svoju prácu práve utečencom z Ukrajiny.
Je dobré povedať to, že štát nezlyhal, ministerstvo vnútra vlastne zdedilo iba stav polície a takisto cudzineckej polície (povedané so smiechom), tak ako som spomínal za predchádzajúcich vlád, ktoré to neriešili, a, bohužiaľ, táto migračná kríza nám ukázala, aký dlhodobý problém je vlastne cudzinecká polícia.
Ešte raz, ďakujem ti veľmi pekne, pán minister, aj úradu vlády za vašu prácu a, a nie je to pravda, že štát zlyháva, práveže štát robí veľké veci.

Pán poslanec Stanislav Mizík, s faktickou poznámkou nech sa páči.

Ďakujem za slovo. No, pán Ledecký, vy ste spal alebo ste bol v bdelej kóme posledných štyri-osem rokov dozadu? Týka sa to tých neziskoviek, ktoré, o ktorých ste hovorili, že vraj ficovci nemali radi sorosovské neziskovky. Ale mali ich radi! Neziskovky boli štedro dotované od Ficovej vlády, dokonca aj sorosovské, sorosovcom dávali. A oni sa potom... a potom sa ľudia dokonca z Fica a Kaliňáka ironicky smiali, že si chovali na... hadov na prsiach, ktorí potom spôsobili ich pád, takže taká je pravda. Však ficovci dokonca aj postŕkali do NAKY vyšetrovateľov, ktorí vyš... ktorí vyštudovali za sorosovské peniaze, takže tak, pán Ledecký.
A nepáči sa mi, keď ste rozprávali, že tí Ukrajinci sú pre nás príležitosť, že tu budú robiť, platiť dane. Vy ste normálne chytil vojnu za pačesy, vy normálne kalkulujete so ziskom, takýmto ziskom - v úvodzovkách - z tejto, z toho konfliktu. Boli ste zvolený aj vaša strana vytvorila vládu, tú vládu, čo nastvárala toľko kiksov, darebáctiev, chaosu, dlhov, úmrtí ako žiadna iná vláda od vzniku Slovenskej republiky, takže vy nerobte kalkul z vojny, aký bude z toho zisk alebo - v úvodzovkách - také ľudové slovo, chaseň, že z čoho bude mať z toho Slovenská republika.
Slovenská republika by mala zisk a chaseň, keby ste sa poriadne starali o občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem.

S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi teraz pán poslanec Eduard Kočiš, nech sa páči.