60. schôdza

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh zákona č. 131/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Páni poslanci, prosím, utíšme sa. (Hovorené súbežne s rečníkom.) Pán minister, počkajte chvíľu, aby ste naozaj do absolútneho ruchu nerozprával. Nikto vás nepočuje tým pádom. (Ruch v sále.)
Kolegovia, chcem vás poprosiť, kto nechce byť pri tejto rozprave o uvádzaní zákona, tak nech odíde.

Gröhling, Branislav, minister školstva, vedy, výskumu a športu SR
Ďakujem veľmi pekne. (Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Páni poslanci, prosím pekne, pani Zemanová a pán Šipoš, tam hore, buďte takí dobrí. (Krátka pauza a zaznievanie gongu.) Ďakujem velice pekne za porozumenie.
Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

Gröhling, Branislav, minister školstva, vedy, výskumu a športu SR
Ďakujem veľmi pekne.
... o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Tento návrh zákona sa predkladá po dlhých mesiacoch komunikácie v rámci medzirezortného pripomienkového konania, kde sa prijímalo množstvo ďalších legislatívnych úprav, ktoré posúvali zákon ďalej. Nasledovne minulý týždeň bol výbor v rámci druhého čítania, kde sa prijímali ďalšie opatrenia, ktoré boli vyrokované v rámci akademickej obce alebo v rámci jednotlivých návrhov, a v priebehu dnešnej rozpravy bude predložený ešte ďalší návrh. My môžme teraz deklarovať, že naozaj sa vzni... naozaj vznikol veľmi kompromisný návrh, ktorý otvára vysokoškolské prostredie externému prostrediu, a v prvom rade sa pozeralo pre... na študentov a na to, aby študenti mali veľmi kvalitné vysokoškolské vzdelávanie.
Ďakujem, pán predseda, poprosím vás o prerokovanie tohto návrhu zákona.

Ďakujem pánovi ministrovi.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, predsedovi tohto výboru poslancovi Richardovi Vašečkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 2. februára 2022 č. 1217 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Gestorský výbor prerokoval spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona 19. marca 2022. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 474 z 10. marca 2022, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet v uznesení č. 286 z 10. marca 2022, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 151 z 18. marca 2022. Zhodne odporúčali návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhoch uvedených
a) pod bodmi 1 až 48, 50 až 79, 81 až 90, 92 až 104 spoločne s odporúčaním ich schváliť;
b) pod bodmi 49, 80 a 91 spoločne s odporúčaním ich neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.
Predmetná spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, ktorý bol gestorským výborom, z 18. marca 2022, č. 152. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov, o stanovisku a návrhu gestorského výboru.
Ďakujem, pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal tri písomné prihlásenia, za stranu... za klub strany SMER pán poslanec Jarjabek a potom sa prihlásili poslanci Radovan Sloboda a Jozef Habánik, takže prvý vystúpi pán poslanec Jarjabek.
Vaša excelencia, pult je váš.

Vážený pán predseda Národnej rady (povedané so smiechom), vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister kultúry, dámy a páni... (Rečník sa obrátil k navrhovateľovi.) Pardon, pán minister školstva. (Reakcia navrhovateľa.) Ja už vás vidím aj ako ministra kultúry, vidíte. (Povedané so smiechom.)
Dámy a páni, vzhľadom na celospoločenskú situáciu, ale aj vzhľadom na situáciu, ktorá je na vysokých školách, a vzhľadom na skutočne to všetko, čo sa okolo tohto, tohto návrhu zákona v poslednej dobe deje, dovoľte, aby som vás ozná... oboznámil so stanoviskom strany SMER - sociálna demokracia... sociálna demokracia k tomuto návrhu zákona.
Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predkladá pozmeňujúci a doplňujúci návrh, návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, nakoľko považuje za plne opodstatnené minimálne odloženie rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Bezprostredným účelom prijatia predmetného návrhu zákona je splnenie nie logických reformných opatrení, prečerpanie európskych peňažných prostriedkov z Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Neprimerané... neprimerane veľké spoločenské pnutie súvisiace s predmetným návrhom zákona má svoje príčiny a práve v zlyhaní pri príprave plánu podpory obnovy a odolnosti. Plynúci čas ďalej potvrdzuje fakt, že predstavitelia exekutívy počas celého obdobia diskrétnej prípravy návrhu plánu podpory obnovy a okolnosti venovali pozornosť a nakoniec aj otvorene komunikovali o alokáciách európskych peňazí na želané predmety.
V žiadnom prípade sa nejedná o pretavenie plánu európskej obnovy do slovenskej reality. Pod tlakom času bolo nutné do návrhu plánu obnovy zakomponovať aj reformy ako nevyhnut... nevyhnutnú podmienku pre čerpanie európskych peňazí - v úvodzovkách - nejaké boli narýchlo a bez adekvátnej verejnej diskusie požadované Európskou úniou vsadené aj pre oblasť vysokého školstva. V žiadnom prípade sa však nejedná o reformy smerujúce k naplneniu cieľov k zásadnej obnovy Slovenska. Protesty na uliciach a námestiach boli reakciou na konflikt generovaný neoptimálnymi požiadavkami na reformy a ich nesúvisom s alokovaním peňažných zdrojov v pláne podpory obnovy a odolnosti, ako aj na neexistujúci dialóg.
Úrovni reforiem a dialógu súvisiaceho so strategickou obnovou Slovenska najvýraznejšie nastavila zrkadlo generácia súčasných vysokoškolákov, keď symbolicky vyšla do ulíc pri príležitosti 17. novembra a na nápisoch poslala vláde jasný odkaz - Naše školy nie sú firmy.
Pnutie súvisiace s predmetným návrhom zákona dokumentuje aj časopis Univerzity Komenského v Bratislave pod názvom Našu univerzitu (Naša univerzita, pozn. red.), ktorý bol dokončený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, jeden z podnadpisov v časti Aktuality nesie názov Slovenské univerzity vyjadrujú obavy o svoju budúcnosť. Obsahuje aj jednoznačný postoj k vládnemu návrhu. V Národnej rade Slovenskej republiky je zároveň novela vysokoškolského zákona, proti ktorej verejné vysoké školy ostro protestovali.
Uvedený článok popisuje aj finančnú situáciu vysokých škôl, a to nasledovne. Slovenské univerzity v roku 2022 dostanú zo štátneho rozpočtu o 27 mil. euro menej ako vlani. Univerzita čaká škrtanie rozvojových projektov a rekonštrukcií, zvyšovanie cien za bývanie na internátoch, rušenie študijných programov a prepúšťanie zamestnancov. Ekonomická situácia slovenských vysokých škôl je alarmujúca a bude mať nemalé sociálne dosahy predovšetkým na študentov. Nezameniteľný rukopis opísaných tzv. reforiem pripomína minulé obdobie. Pravosť spomenutého rukopisu potvrdzuje aj účasť bývalého podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša a jeho biznisovo spriaznené osoby, napríklad Eleny Kohútikovej, na strane zástupcov rezortu školstva na stretnutí k prerokovaniu predmetnej problematiky s predstaviteľmi akademickej obce, podnikateľských a zamestnávateľských organizácií a ďalšími osobami.
Slovenský verejný sektor potrebuje štrukturálne zmeny, nie však sprofanované reformy tzv. miklošovského typu. Vláda Slovenskej republiky predložila tak závažnú problematiku, akou sú zásadné zmeny usporiadania vysokých škôl bez predchádzajúceho prerokovania akejkoľvek strategického alebo koncepčného materiálu, bez adekvátnej verejnej diskusie priamo ako návrh legislatívneho riešenia, a to z dôvodu chybnej konštrukcie Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
Nakoľko sa jedná o základné otázky verejnej politiky v oblasti vysokého školstva, nie je možné obísť aj pôsobnosť Národnej rady Slovenskej republiky v predmetnej oblasti. Parlament disponuje najvyššou mierou politickej legitimity, nakoľko je reprezentantom suverenity ľudu a je kreovaný priamymi voľbami. Z uvedeného odvedenia legitimity a postavenia v systéme orgánov štátnej moci vyplýva právo rokovať aj zodpovednosť Národnej rady Slovenskej republiky za smerovanie vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a iných politík. Navrhuje sa, aby uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky pozostávalo z časti A. schvaľuje, v časti B. vyjadruje znepokojenie, v časti C. žiada, v časti D. na vedomie. A okrem zásadnej kritiky obsahuje aj riešenia.
Na základe doteraz opísaných skutočností skupina poslancov považuje za opodstatnené minimálne odloženie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a doplňujú zákony, tlač... niektoré zákony (tlač 822) podľa § 83 ods. 1 zákona rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
V časti návrhu uznesenia A. schvaľuje rovnako sa navrhuje schváliť prerokovanie základných otázok verejnej politiky v oblasti vysokého školstva podľa čl. 86 písm. h) Ústavy Slovenskej republiky do 6. mája 2022.
V časti B. návrhu uznesenia sa navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila znepokojenie nad nenáležitým spôsobom zásahu do akademických práv a slobôd vydobytých v Nežnej revolúcii, a to bez výraznejšej snahy o dosiahnutie verejne akceptovateľnej spoločenskej dohody. Nad chybnou konštrukciou Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, v dôsledku ktorej väčšina vysokých škôl reálne nebude čerpať peňažné prostriedky z plánu obnovy, ale odmietané kvázi reformy budú musieť realizovať. Nad návratom k sprofanovanému prístupu k reformám, keď skrytým účelom tzv. reforiem bola predovšetkým redukcia verejných služieb alebo redukcia peňažných zdrojov určených na poskytovanie verejných služieb.
V časti C. návrhu uznesenia sa navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala
– vládu Slovenskej republiky o predloženie na rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky správy o koncepte zmien verejného vysokého školstva,
– predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o zabezpečenie prerokovania konceptu zmien verejného školstva, verejného vysokého školstva na úrovni poslaneckého grémia s predstaviteľmi reprezentatívnych organizácií vysokého školstva,
– predsedu Úradu pre verejné obstarávanie o preverenie transparentnosti výboru, poradenskej činnosti na reformy v oblasti vysokého školstva, ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a jeho priamo riadenými organizáciami, a to aj z dôvodu plnenia vládneho programu v otázkach toľko zdôrazňovanej transparentnosti,
– predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky o preverenie zákonnosti o hospodárení využitia peňažných prostriedkov na poradenskú činnosť na reformy v oblasti vysokého školstva ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a jeho priamo riadenými organizáciami, a to aj z dôvodu plnenia vládneho programu v otázkach toľko zdôrazňovanej transparentnosti.
V časti D. návrhu uznesenia sa navrhuje dať na rokovania predmetné uznesenie Národnej rady zastúpeniu Európskej komisie na Slovensku.
A teraz mi dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica, Vladimíra Faiča, Jozefa Habánika a Dušana Jarjabka k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 822).
Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 822) znie:
„Národná rada Slovenskej republiky
A. schvaľuje
A.1. odloženie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 822) podľa § 83 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,
A.2. prerokovanie základných otázok verejnej politiky v oblasti vysokého školstva podľa čl. 86 písm. h) Ústavy Slovenskej republiky, termín do 6. mája 2022;
B. vyjadruje znepokojenie
B.1. nad náležitým spôsobom...“ opravujem - „nad nenáležitým spôsobom zásahu do akademických práv a slobôd vydobytých v Nežnej revolúcii, a to bez výraznejšej snahy o dosiahnutie verejne akceptovateľnej spoločenskej dohody,
B.2. nad chybnou konštrukciou Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, v dôsledku ktorej väčšina vysokých škôl reálne nebude čerpať peňažné prostriedky z plánu obnovy, ale odmietané kvázi reformy budú musieť realizovať,
B.3. nad návratom k sprofanovanému prístupu k reformám, keď skrytým účelom takzvaných „reforiem“ bola predovšetkým redukcia verejných služieb alebo redukcia peňažných zdrojov určených na poskytovanie verejných služieb;
C. žiada
C.1. vládu Slovenskej republiky
predložiť na rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky správu o koncepte zmien verejného školstva, termín do 30 dní,
C.2. predsedu Národnej rady Slovenskej republiky
zabezpečiť prerokovanie konceptu zmien verejného školstva, verejného vysokého školstva na úrovni poslaneckého grémia s predstaviteľmi reprezentatívnych organizácií vysokého školstva, termín do 40 dní,
C.3. predsedu Úradu pre verejné obstarávanie
a) preveriť transparentnosť výboru, výberu poradenskej činnosti na reformy v oblasti vysokého školstva Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a jeho priamo riadenými organizáciami,
C.4. predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky
a) preveriť zákonnosť a hospodárnosť využitia peňažných prostriedkov na poradenskú činnosť na reformy v oblasti vysokého školstva Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a jeho priamo riadenými organizáciami;
D. na vedomie
D.1. Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.“
Pán minister, ďakujem veľmi za pozornosť, dámy a páni, ďakujem za pozornosť, toľko, všetko z našej strany.

Ďakujem pekne.
Teraz vystúpi pán poslanec Sloboda.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dnes rokovaný zákon o reforme vysokých škôl je už dlhodobo diskutovaný. Prvý, prvá zmienka a prvý draft, nástrel sa objavil už niekedy koncom roku 2020 a odvtedy sme prešli veľmi zložitou diskusiou, až sme sa dostali k dnešnej podobe, ktorá, ktorá, ktorú budeme schvaľovať.
V spoločnosti dlhodobo prevláda názor, že kvalita vysokých škôl na Slovenku nie je vysoká, prípadne že upadá. Ďalej počúvame z viacerých strán, že vysokú školu nájdete v každom druhom meste. Toto je z dôvodu, hlavne jedným z hlavných dôvodov, aj prečo vítam a podporujem túto legislatívnu a predovšetkým systémovú iniciatívu ministerstva školstva, ktorá má za cieľ túto situáciu zmeniť a prísť s riešeniami, ktoré zvýšia úroveň, kvalitu, atraktivitu a vnútorné procesy na našich školách.
Fakty hovoria jasne, 16 % študentov stredoškolákov odchádza na zahraničné vysoké školy. Často ide o tých najšikovnejších, ktorí nemajú problém s jazykovou bariérou a dokážu sa presadiť aj v zahraničí. Nebolo by vôbec problémom, že títo študenti idú do zahraničia, problém však je, že sa z tohoto zahraničia nevracajú späť. A práve o takýchto hodnotných ľudí potom naša krajina prichádza a sme o nich ochudobnení. Na základe prieskumu vzdelávacieho projektu Praxuj.sk, ktorý bol realizovaný v januári minulého roku, vyšlo, že až 60,6 % našich študentov v zahraničí sa už nep... neplánuje vrátiť domov.
Lákajú našich študentov v zahraničí kvalitné vysoké školy, pracovné príležitosti, možnosti kariérneho rastu, zlepšenia schopností a tak ďalej. Popri tomto sme svedkami, že slovenské vysoké školy sa príliš neumiestňujú v prestížnych svetových rebríčkoch. Takzvaný Šanghajský rebríček zverejňuje top tisíc univerzít, kde sa z našich univerzít umiestnila iba Univerzita Komenského, a to na zdieľanom 801. až 900. mieste.
Pre porovnanie - zo susedných krajín, z ktorých sa v tomto rebríčku objavuje až sedem univerzít z Českej republiky, desať z Poľska, štyri z Maďarska a trinásť z Rakúska, všetky tieto univerzity sú pred našou univerzitou.
Ďalší rebríček, ktorý sa volá Times Higher Education, v ňom sa umiestnilo osem vysokých škôl, osem slovenských univerzít, avšak všetky boli na tisíc a viac mieste.
Existuje aj rebríček QS World University Rankings, kde sa umiestnili štyri slovenské univerzity, zase na 650. až 700. mieste. Vo všetkých týchto rebríčkoch nás predbiehajú univerzity zo susedných krajín, ako som už zmienil.
Od začiatku tvorby reformy vysokých škôl som sledoval spoločenskú diskusiu, argumenty jednotlivých strán a som sa, sám som sa na výbore pýtal rektorov, aké navrhujú riešenia, aby sme zabránili odlivu mladých, nádejných a talentovaných študentov do zahraničia, a prečo majú slovenské univerzity podľa nich problém umiestňovať sa na lepších pozíciách v svetových rankingoch a hodnoteniach. Nepočul som jasnú odpoveď. Jedinou odpoveďou bolo, že zrejme v Čechách majú lepšie kampusy. Skutočne takúto odpoveď som dostal od jedného slovenského rektora. Na otázku, prečo naši študenti odchádzajú masívne do zahraničia a prečo je pre nich lukratívne štúdium v zahraničí, ešte raz, odpoveď znela, asi majú v Čechách krajšie kampusy!
Táto reforma vysokých škôl je v mnohých oblastiach inšpirovaná vyspelými európskymi krajinami, ako je Rakúsko, Francúzsko či Veľká Británia, a som presvedčený, že prináša mnoho riešení, ktoré môžu dopomôcť k nášmu cieľu, a to dostať vzdelávanie na našich vysokých školách na európsku úroveň.
Veľmi ma mrzí, že diskusia o reforme vysokých škôl sa posunula do štádia, že časť spoločnosti si myslí, že jediným účelom reformy je obrať akademickú správu o slobodu. Toto jednoducho nie je pravda.
Rád by som predstavil ešte niekoľko riešení, ktorá táto reforma prináša.
1. Zavádzanie výkonnostných zmlúv. Výkonnostné zmluvy viazané na ciele a ukazovatele z dlhodobého zámeru, je to úplne nový spôsob, prostredníctvom ktorého bude časť štátnej dotácie pre vysoké školy poskytovaná na základe ich plnenia alebo neplnenia zmluvou dohodnutých merateľných ukazovateľov. Ide o formát navyšovania financií pre jednotlivé univerzity, ktoré so štátom podpíšu zmluvu, v ktorých sa zaviažu spĺňať určité kvalitatívne kritériá. Toto jeden zo spôsobov, ako univerzity môžu byť motivované vzdelávať v oboroch, ktoré majú zmysel a zohľadňujú aktuálne potreby trhu práce. Študent tým získa istotu, že sa v budúcnosti uplatní, a univerzita získa dodatočné prostriedky od štátu.
2. Funkčné miesta docentov a profesorov. Chceme pre naše deti, aby na slovenských univerzitách mali možnosť prednášať a vyučovať tí najlepší, a rovnako teda ľudia aj zo zahraničia. Aktuálny systém je však nastavený tak, že ak príde odborník zo zahraničia, ktorý je profesorom na zahraničnej univerzite, tak nezíska vedecko-pedagogický titul profesor na našich univerzitách. Ako toto je tiež veľmi zarážajúce a je to dôvod, prečo tu nemôžeme dostať kvalitných zahraničných profesorov.
Ak teda tu chceme dlhodobo zostať, musí si prejsť celý slovenský proces udeľovania titulov, ten zahraničný, zahraničný docent alebo profesor. Táto reforma preto upravuje tieto tzv. funkčné miesta a stanovuje minimálne celoštátne predpoklady na obsadzovanie funkčného miesta docenta a profesora a ruší viazanie funkčných miest na tituly.
3. Financovanie na základe kvality. Tak ako aj v biznise, aj na vysokých školách vieme tých kvalitných motivovať finančne. Kvalitné univerzity tak dostanú viac financií, aby mali priestor ešte viac sa rozvíjať a napredovať. Práve takýto krok môže byť spúšťačom kvalitnejších výstupov, lepšieho vzdelania a výskumu aj u slabších univerzít, keď budú vedieť, že za väčšiu kvalitu budú viac finančne ohodnotené. Kvalitné vzdelanie bude následne produkovať kvalitnejších ľudí pre trh práce.
4. Systémová zmena riadenia verejných vysokých škôl. Verejné vysoké školy dostávajú financie z verejných zdrojov, preto je logické a zároveň namieste mať záujem na tom, aby boli čo najkvalitnejšie vo výučbe, ale aj efektívne v rozhodovacích procesoch. Touto reformou sa upravuje zloženie správnych rád. Opäť sa reformou vraciame k určeniu, že rektor môže byť vo funkcii na tej istej škole len dve funkčné obdobia po sebe, mení sa aj pôsobnosť akademických senátov. Cieľom tejto reformy je aj zvýšiť transparentnosť pri obsadzovaní funkcií. Člen správnej rady vysokej školy, rektor a dekan.
5. Skrátenie externého štúdia. Externé štúdium bude trvať rovnako päť rokov, ako dnes trvá denné. Takto to funguje aj v zahraničí.
Reforma obsahuje aj mnohé ďalšie riešenia zamerané na zvyšovanie kvality slovenského vysokého školstva, ako aj legislatívnotechnické úpravy, s ktorými sa každý mohol oboznámiť v predloženom materiáli.
Záverom chcem ešte raz vyjadriť veľkú podporu tomuto návrhu. Verím, že posunie slovenské vysoké školstvo smerom kupredu, smerom ku kvalite a že nebudeme musieť bývať v budúcnosti svedkami toho, že nám celé ročníky, áno, že úplne celý ročník maturantov z gymnázia odíde študovať do zahraničia.
A toto sa, vážení kolegovia, stáva. Preto túto reformu jednoznačne podporujem.
Ďakujem.

Ďakujem. Evidujem tri faktické poznámky: pani poslankyňa Šofranko, Jarjabek a pán poslanec Valášek.
Nech sa páči, vystúpi pani poslankyňa Šofranko.

Ďakujem pekne. Viem, že nájsť úplne dokonalý konsenzus je prakticky nemožné. Viem však jedno, že novela vysokoškolského zákona je potrebná, 83 fakúlt verejných aj štátnych vysokých škôl z celkového počtu 106 prednieslo požiadavku na zmenu súčasnej novely. Po mnohých diskusiách a rokovaniach došlo k zapracovaniu určitých pripomienok zo strany ministerstva školstva. Stále však vnímam nespokojnosť určitej časti akademického sektora, ktorá nie je s riešením spokojná.
Ja by som sa teraz chcela poďakovať všetkým, ktorí prejavili záujem, snahu a ochotu akokoľvek konštruktívne prispieť k tejto téme. Myslím si, že slovenské vysoké školy a slovenskí študenti si zaslúžia kvalitný vysokoškolský zákon.
Ďakujem veľmi pekne.

S ďalšou faktickou vystúpi pán poslanec Jarjabek.