60. schôdza

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh zákona č. 131/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Páni poslanci, prosím, utíšme sa. (Hovorené súbežne s rečníkom.) Pán minister, počkajte chvíľu, aby ste naozaj do absolútneho ruchu nerozprával. Nikto vás nepočuje tým pádom. (Ruch v sále.)
Kolegovia, chcem vás poprosiť, kto nechce byť pri tejto rozprave o uvádzaní zákona, tak nech odíde.

Gröhling, Branislav, minister školstva, vedy, výskumu a športu SR
Ďakujem veľmi pekne. (Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Páni poslanci, prosím pekne, pani Zemanová a pán Šipoš, tam hore, buďte takí dobrí. (Krátka pauza a zaznievanie gongu.) Ďakujem velice pekne za porozumenie.
Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

Gröhling, Branislav, minister školstva, vedy, výskumu a športu SR
Ďakujem veľmi pekne.
... o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Tento návrh zákona sa predkladá po dlhých mesiacoch komunikácie v rámci medzirezortného pripomienkového konania, kde sa prijímalo množstvo ďalších legislatívnych úprav, ktoré posúvali zákon ďalej. Nasledovne minulý týždeň bol výbor v rámci druhého čítania, kde sa prijímali ďalšie opatrenia, ktoré boli vyrokované v rámci akademickej obce alebo v rámci jednotlivých návrhov, a v priebehu dnešnej rozpravy bude predložený ešte ďalší návrh. My môžme teraz deklarovať, že naozaj sa vzni... naozaj vznikol veľmi kompromisný návrh, ktorý otvára vysokoškolské prostredie externému prostrediu, a v prvom rade sa pozeralo pre... na študentov a na to, aby študenti mali veľmi kvalitné vysokoškolské vzdelávanie.
Ďakujem, pán predseda, poprosím vás o prerokovanie tohto návrhu zákona.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 2. februára 2022 č. 1217 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Gestorský výbor prerokoval spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona 19. marca 2022. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 474 z 10. marca 2022, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet v uznesení č. 286 z 10. marca 2022, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 151 z 18. marca 2022. Zhodne odporúčali návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhoch uvedených
a) pod bodmi 1 až 48, 50 až 79, 81 až 90, 92 až 104 spoločne s odporúčaním ich schváliť;
b) pod bodmi 49, 80 a 91 spoločne s odporúčaním ich neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.
Predmetná spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, ktorý bol gestorským výborom, z 18. marca 2022, č. 152. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov, o stanovisku a návrhu gestorského výboru.
Ďakujem, pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predseda Národnej rady (povedané so smiechom), vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister kultúry, dámy a páni... (Rečník sa obrátil k navrhovateľovi.) Pardon, pán minister školstva. (Reakcia navrhovateľa.) Ja už vás vidím aj ako ministra kultúry, vidíte. (Povedané so smiechom.)
Dámy a páni, vzhľadom na celospoločenskú situáciu, ale aj vzhľadom na situáciu, ktorá je na vysokých školách, a vzhľadom na skutočne to všetko, čo sa okolo tohto, tohto návrhu zákona v poslednej dobe deje, dovoľte, aby som vás ozná... oboznámil so stanoviskom strany SMER - sociálna demokracia... sociálna demokracia k tomuto návrhu zákona.
Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predkladá pozmeňujúci a doplňujúci návrh, návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, nakoľko považuje za plne opodstatnené minimálne odloženie rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Bezprostredným účelom prijatia predmetného návrhu zákona je splnenie nie logických reformných opatrení, prečerpanie európskych peňažných prostriedkov z Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Neprimerané... neprimerane veľké spoločenské pnutie súvisiace s predmetným návrhom zákona má svoje príčiny a práve v zlyhaní pri príprave plánu podpory obnovy a odolnosti. Plynúci čas ďalej potvrdzuje fakt, že predstavitelia exekutívy počas celého obdobia diskrétnej prípravy návrhu plánu podpory obnovy a okolnosti venovali pozornosť a nakoniec aj otvorene komunikovali o alokáciách európskych peňazí na želané predmety.
V žiadnom prípade sa nejedná o pretavenie plánu európskej obnovy do slovenskej reality. Pod tlakom času bolo nutné do návrhu plánu obnovy zakomponovať aj reformy ako nevyhnut... nevyhnutnú podmienku pre čerpanie európskych peňazí - v úvodzovkách - nejaké boli narýchlo a bez adekvátnej verejnej diskusie požadované Európskou úniou vsadené aj pre oblasť vysokého školstva. V žiadnom prípade sa však nejedná o reformy smerujúce k naplneniu cieľov k zásadnej obnovy Slovenska. Protesty na uliciach a námestiach boli reakciou na konflikt generovaný neoptimálnymi požiadavkami na reformy a ich nesúvisom s alokovaním peňažných zdrojov v pláne podpory obnovy a odolnosti, ako aj na neexistujúci dialóg.
Úrovni reforiem a dialógu súvisiaceho so strategickou obnovou Slovenska najvýraznejšie nastavila zrkadlo generácia súčasných vysokoškolákov, keď symbolicky vyšla do ulíc pri príležitosti 17. novembra a na nápisoch poslala vláde jasný odkaz - Naše školy nie sú firmy.
Pnutie súvisiace s predmetným návrhom zákona dokumentuje aj časopis Univerzity Komenského v Bratislave pod názvom Našu univerzitu (Naša univerzita, pozn. red.), ktorý bol dokončený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, jeden z podnadpisov v časti Aktuality nesie názov Slovenské univerzity vyjadrujú obavy o svoju budúcnosť. Obsahuje aj jednoznačný postoj k vládnemu návrhu. V Národnej rade Slovenskej republiky je zároveň novela vysokoškolského zákona, proti ktorej verejné vysoké školy ostro protestovali.
Uvedený článok popisuje aj finančnú situáciu vysokých škôl, a to nasledovne. Slovenské univerzity v roku 2022 dostanú zo štátneho rozpočtu o 27 mil. euro menej ako vlani. Univerzita čaká škrtanie rozvojových projektov a rekonštrukcií, zvyšovanie cien za bývanie na internátoch, rušenie študijných programov a prepúšťanie zamestnancov. Ekonomická situácia slovenských vysokých škôl je alarmujúca a bude mať nemalé sociálne dosahy predovšetkým na študentov. Nezameniteľný rukopis opísaných tzv. reforiem pripomína minulé obdobie. Pravosť spomenutého rukopisu potvrdzuje aj účasť bývalého podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša a jeho biznisovo spriaznené osoby, napríklad Eleny Kohútikovej, na strane zástupcov rezortu školstva na stretnutí k prerokovaniu predmetnej problematiky s predstaviteľmi akademickej obce, podnikateľských a zamestnávateľských organizácií a ďalšími osobami.
Slovenský verejný sektor potrebuje štrukturálne zmeny, nie však sprofanované reformy tzv. miklošovského typu. Vláda Slovenskej republiky predložila tak závažnú problematiku, akou sú zásadné zmeny usporiadania vysokých škôl bez predchádzajúceho prerokovania akejkoľvek strategického alebo koncepčného materiálu, bez adekvátnej verejnej diskusie priamo ako návrh legislatívneho riešenia, a to z dôvodu chybnej konštrukcie Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
Nakoľko sa jedná o základné otázky verejnej politiky v oblasti vysokého školstva, nie je možné obísť aj pôsobnosť Národnej rady Slovenskej republiky v predmetnej oblasti. Parlament disponuje najvyššou mierou politickej legitimity, nakoľko je reprezentantom suverenity ľudu a je kreovaný priamymi voľbami. Z uvedeného odvedenia legitimity a postavenia v systéme orgánov štátnej moci vyplýva právo rokovať aj zodpovednosť Národnej rady Slovenskej republiky za smerovanie vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a iných politík. Navrhuje sa, aby uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky pozostávalo z časti A. schvaľuje, v časti B. vyjadruje znepokojenie, v časti C. žiada, v časti D. na vedomie. A okrem zásadnej kritiky obsahuje aj riešenia.
Na základe doteraz opísaných skutočností skupina poslancov považuje za opodstatnené minimálne odloženie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a doplňujú zákony, tlač... niektoré zákony (tlač 822) podľa § 83 ods. 1 zákona rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
V časti návrhu uznesenia A. schvaľuje rovnako sa navrhuje schváliť prerokovanie základných otázok verejnej politiky v oblasti vysokého školstva podľa čl. 86 písm. h) Ústavy Slovenskej republiky do 6. mája 2022.
V časti B. návrhu uznesenia sa navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila znepokojenie nad nenáležitým spôsobom zásahu do akademických práv a slobôd vydobytých v Nežnej revolúcii, a to bez výraznejšej snahy o dosiahnutie verejne akceptovateľnej spoločenskej dohody. Nad chybnou konštrukciou Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, v dôsledku ktorej väčšina vysokých škôl reálne nebude čerpať peňažné prostriedky z plánu obnovy, ale odmietané kvázi reformy budú musieť realizovať. Nad návratom k sprofanovanému prístupu k reformám, keď skrytým účelom tzv. reforiem bola predovšetkým redukcia verejných služieb alebo redukcia peňažných zdrojov určených na poskytovanie verejných služieb.
V časti C. návrhu uznesenia sa navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala
– vládu Slovenskej republiky o predloženie na rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky správy o koncepte zmien verejného vysokého školstva,
– predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o zabezpečenie prerokovania konceptu zmien verejného školstva, verejného vysokého školstva na úrovni poslaneckého grémia s predstaviteľmi reprezentatívnych organizácií vysokého školstva,
– predsedu Úradu pre verejné obstarávanie o preverenie transparentnosti výboru, poradenskej činnosti na reformy v oblasti vysokého školstva, ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a jeho priamo riadenými organizáciami, a to aj z dôvodu plnenia vládneho programu v otázkach toľko zdôrazňovanej transparentnosti,
– predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky o preverenie zákonnosti o hospodárení využitia peňažných prostriedkov na poradenskú činnosť na reformy v oblasti vysokého školstva ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a jeho priamo riadenými organizáciami, a to aj z dôvodu plnenia vládneho programu v otázkach toľko zdôrazňovanej transparentnosti.
V časti D. návrhu uznesenia sa navrhuje dať na rokovania predmetné uznesenie Národnej rady zastúpeniu Európskej komisie na Slovensku.
A teraz mi dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica, Vladimíra Faiča, Jozefa Habánika a Dušana Jarjabka k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 822).
Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 822) znie:
„Národná rada Slovenskej republiky
A. schvaľuje
A.1. odloženie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 822) podľa § 83 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,
A.2. prerokovanie základných otázok verejnej politiky v oblasti vysokého školstva podľa čl. 86 písm. h) Ústavy Slovenskej republiky, termín do 6. mája 2022;
B. vyjadruje znepokojenie
B.1. nad náležitým spôsobom...“ opravujem - „nad nenáležitým spôsobom zásahu do akademických práv a slobôd vydobytých v Nežnej revolúcii, a to bez výraznejšej snahy o dosiahnutie verejne akceptovateľnej spoločenskej dohody,
B.2. nad chybnou konštrukciou Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, v dôsledku ktorej väčšina vysokých škôl reálne nebude čerpať peňažné prostriedky z plánu obnovy, ale odmietané kvázi reformy budú musieť realizovať,
B.3. nad návratom k sprofanovanému prístupu k reformám, keď skrytým účelom takzvaných „reforiem“ bola predovšetkým redukcia verejných služieb alebo redukcia peňažných zdrojov určených na poskytovanie verejných služieb;
C. žiada
C.1. vládu Slovenskej republiky
predložiť na rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky správu o koncepte zmien verejného školstva, termín do 30 dní,
C.2. predsedu Národnej rady Slovenskej republiky
zabezpečiť prerokovanie konceptu zmien verejného školstva, verejného vysokého školstva na úrovni poslaneckého grémia s predstaviteľmi reprezentatívnych organizácií vysokého školstva, termín do 40 dní,
C.3. predsedu Úradu pre verejné obstarávanie
a) preveriť transparentnosť výboru, výberu poradenskej činnosti na reformy v oblasti vysokého školstva Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a jeho priamo riadenými organizáciami,
C.4. predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky
a) preveriť zákonnosť a hospodárnosť využitia peňažných prostriedkov na poradenskú činnosť na reformy v oblasti vysokého školstva Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a jeho priamo riadenými organizáciami;
D. na vedomie
D.1. Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.“
Pán minister, ďakujem veľmi za pozornosť, dámy a páni, ďakujem za pozornosť, toľko, všetko z našej strany.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dnes rokovaný zákon o reforme vysokých škôl je už dlhodobo diskutovaný. Prvý, prvá zmienka a prvý draft, nástrel sa objavil už niekedy koncom roku 2020 a odvtedy sme prešli veľmi zložitou diskusiou, až sme sa dostali k dnešnej podobe, ktorá, ktorá, ktorú budeme schvaľovať.
V spoločnosti dlhodobo prevláda názor, že kvalita vysokých škôl na Slovenku nie je vysoká, prípadne že upadá. Ďalej počúvame z viacerých strán, že vysokú školu nájdete v každom druhom meste. Toto je z dôvodu, hlavne jedným z hlavných dôvodov, aj prečo vítam a podporujem túto legislatívnu a predovšetkým systémovú iniciatívu ministerstva školstva, ktorá má za cieľ túto situáciu zmeniť a prísť s riešeniami, ktoré zvýšia úroveň, kvalitu, atraktivitu a vnútorné procesy na našich školách.
Fakty hovoria jasne, 16 % študentov stredoškolákov odchádza na zahraničné vysoké školy. Často ide o tých najšikovnejších, ktorí nemajú problém s jazykovou bariérou a dokážu sa presadiť aj v zahraničí. Nebolo by vôbec problémom, že títo študenti idú do zahraničia, problém však je, že sa z tohoto zahraničia nevracajú späť. A práve o takýchto hodnotných ľudí potom naša krajina prichádza a sme o nich ochudobnení. Na základe prieskumu vzdelávacieho projektu Praxuj.sk, ktorý bol realizovaný v januári minulého roku, vyšlo, že až 60,6 % našich študentov v zahraničí sa už nep... neplánuje vrátiť domov.
Lákajú našich študentov v zahraničí kvalitné vysoké školy, pracovné príležitosti, možnosti kariérneho rastu, zlepšenia schopností a tak ďalej. Popri tomto sme svedkami, že slovenské vysoké školy sa príliš neumiestňujú v prestížnych svetových rebríčkoch. Takzvaný Šanghajský rebríček zverejňuje top tisíc univerzít, kde sa z našich univerzít umiestnila iba Univerzita Komenského, a to na zdieľanom 801. až 900. mieste.
Pre porovnanie - zo susedných krajín, z ktorých sa v tomto rebríčku objavuje až sedem univerzít z Českej republiky, desať z Poľska, štyri z Maďarska a trinásť z Rakúska, všetky tieto univerzity sú pred našou univerzitou.
Ďalší rebríček, ktorý sa volá Times Higher Education, v ňom sa umiestnilo osem vysokých škôl, osem slovenských univerzít, avšak všetky boli na tisíc a viac mieste.
Existuje aj rebríček QS World University Rankings, kde sa umiestnili štyri slovenské univerzity, zase na 650. až 700. mieste. Vo všetkých týchto rebríčkoch nás predbiehajú univerzity zo susedných krajín, ako som už zmienil.
Od začiatku tvorby reformy vysokých škôl som sledoval spoločenskú diskusiu, argumenty jednotlivých strán a som sa, sám som sa na výbore pýtal rektorov, aké navrhujú riešenia, aby sme zabránili odlivu mladých, nádejných a talentovaných študentov do zahraničia, a prečo majú slovenské univerzity podľa nich problém umiestňovať sa na lepších pozíciách v svetových rankingoch a hodnoteniach. Nepočul som jasnú odpoveď. Jedinou odpoveďou bolo, že zrejme v Čechách majú lepšie kampusy. Skutočne takúto odpoveď som dostal od jedného slovenského rektora. Na otázku, prečo naši študenti odchádzajú masívne do zahraničia a prečo je pre nich lukratívne štúdium v zahraničí, ešte raz, odpoveď znela, asi majú v Čechách krajšie kampusy!
Táto reforma vysokých škôl je v mnohých oblastiach inšpirovaná vyspelými európskymi krajinami, ako je Rakúsko, Francúzsko či Veľká Británia, a som presvedčený, že prináša mnoho riešení, ktoré môžu dopomôcť k nášmu cieľu, a to dostať vzdelávanie na našich vysokých školách na európsku úroveň.
Veľmi ma mrzí, že diskusia o reforme vysokých škôl sa posunula do štádia, že časť spoločnosti si myslí, že jediným účelom reformy je obrať akademickú správu o slobodu. Toto jednoducho nie je pravda.
Rád by som predstavil ešte niekoľko riešení, ktorá táto reforma prináša.
1. Zavádzanie výkonnostných zmlúv. Výkonnostné zmluvy viazané na ciele a ukazovatele z dlhodobého zámeru, je to úplne nový spôsob, prostredníctvom ktorého bude časť štátnej dotácie pre vysoké školy poskytovaná na základe ich plnenia alebo neplnenia zmluvou dohodnutých merateľných ukazovateľov. Ide o formát navyšovania financií pre jednotlivé univerzity, ktoré so štátom podpíšu zmluvu, v ktorých sa zaviažu spĺňať určité kvalitatívne kritériá. Toto jeden zo spôsobov, ako univerzity môžu byť motivované vzdelávať v oboroch, ktoré majú zmysel a zohľadňujú aktuálne potreby trhu práce. Študent tým získa istotu, že sa v budúcnosti uplatní, a univerzita získa dodatočné prostriedky od štátu.
2. Funkčné miesta docentov a profesorov. Chceme pre naše deti, aby na slovenských univerzitách mali možnosť prednášať a vyučovať tí najlepší, a rovnako teda ľudia aj zo zahraničia. Aktuálny systém je však nastavený tak, že ak príde odborník zo zahraničia, ktorý je profesorom na zahraničnej univerzite, tak nezíska vedecko-pedagogický titul profesor na našich univerzitách. Ako toto je tiež veľmi zarážajúce a je to dôvod, prečo tu nemôžeme dostať kvalitných zahraničných profesorov.
Ak teda tu chceme dlhodobo zostať, musí si prejsť celý slovenský proces udeľovania titulov, ten zahraničný, zahraničný docent alebo profesor. Táto reforma preto upravuje tieto tzv. funkčné miesta a stanovuje minimálne celoštátne predpoklady na obsadzovanie funkčného miesta docenta a profesora a ruší viazanie funkčných miest na tituly.
3. Financovanie na základe kvality. Tak ako aj v biznise, aj na vysokých školách vieme tých kvalitných motivovať finančne. Kvalitné univerzity tak dostanú viac financií, aby mali priestor ešte viac sa rozvíjať a napredovať. Práve takýto krok môže byť spúšťačom kvalitnejších výstupov, lepšieho vzdelania a výskumu aj u slabších univerzít, keď budú vedieť, že za väčšiu kvalitu budú viac finančne ohodnotené. Kvalitné vzdelanie bude následne produkovať kvalitnejších ľudí pre trh práce.
4. Systémová zmena riadenia verejných vysokých škôl. Verejné vysoké školy dostávajú financie z verejných zdrojov, preto je logické a zároveň namieste mať záujem na tom, aby boli čo najkvalitnejšie vo výučbe, ale aj efektívne v rozhodovacích procesoch. Touto reformou sa upravuje zloženie správnych rád. Opäť sa reformou vraciame k určeniu, že rektor môže byť vo funkcii na tej istej škole len dve funkčné obdobia po sebe, mení sa aj pôsobnosť akademických senátov. Cieľom tejto reformy je aj zvýšiť transparentnosť pri obsadzovaní funkcií. Člen správnej rady vysokej školy, rektor a dekan.
5. Skrátenie externého štúdia. Externé štúdium bude trvať rovnako päť rokov, ako dnes trvá denné. Takto to funguje aj v zahraničí.
Reforma obsahuje aj mnohé ďalšie riešenia zamerané na zvyšovanie kvality slovenského vysokého školstva, ako aj legislatívnotechnické úpravy, s ktorými sa každý mohol oboznámiť v predloženom materiáli.
Záverom chcem ešte raz vyjadriť veľkú podporu tomuto návrhu. Verím, že posunie slovenské vysoké školstvo smerom kupredu, smerom ku kvalite a že nebudeme musieť bývať v budúcnosti svedkami toho, že nám celé ročníky, áno, že úplne celý ročník maturantov z gymnázia odíde študovať do zahraničia.
A toto sa, vážení kolegovia, stáva. Preto túto reformu jednoznačne podporujem.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Viem, že nájsť úplne dokonalý konsenzus je prakticky nemožné. Viem však jedno, že novela vysokoškolského zákona je potrebná, 83 fakúlt verejných aj štátnych vysokých škôl z celkového počtu 106 prednieslo požiadavku na zmenu súčasnej novely. Po mnohých diskusiách a rokovaniach došlo k zapracovaniu určitých pripomienok zo strany ministerstva školstva. Stále však vnímam nespokojnosť určitej časti akademického sektora, ktorá nie je s riešením spokojná.
Ja by som sa teraz chcela poďakovať všetkým, ktorí prejavili záujem, snahu a ochotu akokoľvek konštruktívne prispieť k tejto téme. Myslím si, že slovenské vysoké školy a slovenskí študenti si zaslúžia kvalitný vysokoškolský zákon.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. V nadväznosti aj na to, čo povedal pán poslanec predtým, ja, pri všetkej úcte, musím byť z tohto miesta naozaj kritický. A možno to nie je len kritičnosť, ktorá súvisí s ministrom súčasným, s pánom ministrom školstva, ale aj smerom dozadu, dozadu, dozadu a vychádzam z pôsobenia na vysokých školách umeleckého typu.
Ja som sa v celom návrhu zákona, verte mi, že čakám na to strašne dlho a hovorím o tom veľmi dlho, tlmočím skutočne všetko to, čo sa na akademickej umeleckej pôde vysokých škôl hovorí. Tuná v tomto návrhu zákona nie je nikde, nikde skutočne nie je nejakým spôsobom naznačená - v úvodzovkách - výnimočnosť alebo inakosť vysokých škôl umeleckého typu. Sú tri. Je to VŠMU, VŠVU, Akadémia umení. Nikde nie sú tieto školy nejakým spôsobom zohľadnené. Nikde nie je podčiarknutá tá obrovská individuálnosť vo výuke, ktorá v týchto vysokých školách, ktorá na týchto vysokých školách umeleckého typu existuje. Nikde nie je podčiarknuté, podčiarknutý aj ten vzťah zodpovednosti toho individuálneho prístupu pedagóg - študent a opačne. Jednoducho tá dôvera, ktorá ako v tejto, pri tejto výučbe existuje, keď neexistuje, škola je zlá. Proste táto inakosť umeleckých škôl neexistuje v tomto zákone nikde.
Toto ma veľmi mrzí preto, lebo na jednej strane tu máme obrovské množstvo byrokracie, ktorá narástla, skutočne ktorá narástla, a verte mi, že to hovorím ako pedagóg v rámci praxe, ktorú mám, a môžem to porovnávať. Tá byrokracia je strašne, strašne, strašne mohutná a tá výučba, samotná výučba sa dostáva kdesi na koniec a to nie je dobré.

Vďaka, pán predseda. Pán poslanec Sloboda, súhlasím do bodky s tou diagnózou aj s tým varovaním ohľadne vážnosti témy. Krajina, z ktorej 21 % odchádza do zahraničia a z ktorých sa dve tretiny nikdy nevrátia, nemá budúcnosť, pretože jednoducho stratíme konkurencieschopnosť.
Súhlasím s vami tiež v tom, na koho ste ukázali prstom. Myslím si, že tá veľmi vysoká miera autonómie, ktorú školy mali, im neposlúžila dobre. Ten prepad v rebríčkoch, ktorý ste citovali, nastal za éry mimoriadne vysokej autonómie, čo je, myslím, aj výsledkom súčasného manažmentu. Tu zásadne nesúhlasím s pani poslankyňou Šofranko, ktorá práve odišla, a v jej trvaní na zachovaní autonómie, ktorá opäť tejto, týmto vysokým školám a tejto republike neposlúžila dobre.
Moja obava však je, pán poslanec Sloboda, tu sa rozchádzam s tým, s tými pozitívami, je, že táto reforma urobila príliš veľa kompromisov. Spomenuli ste zmeny v riadení vysokých škôl a súhlasím, sú potrebné z príčin, ktoré som popísal. Nespomenuli ste kompromisy, ktoré ste urobili, ktoré fatálne oslabili schopnosť správnych rád zmysluplne rozhodovať alebo vstupovať do rozhodovania o rozpočte. Nespomenuli ste kompromisy, ktoré ste urobili kvôli koaličným partnerom, ktoré fatálne oslabujú schopnosť tu mať normálne transparentnú súťaž alebo kompetitívnu, alebo kompetitívny proces výberu dekana.
Moja obava je, že tie dobré veci, čo tam sú, ako napríklad tie funkčné miesta profesorov, jednoducho nebudú využité, pretože keď ostanú tí istí ľudia pri moci, ktorí, pod ktorých šafárením sa tie školy prepadli, tak ako sa prepadli, ktorí neukázali, žiaľ, žiadnu vôľu otvoriť školy zahraničným profesorom, no tak tak neurobia ani do budúcna, hoci im tú možnosť zákonom dáte.
Ale začína byť úplne legitímna otázka, či táto reforma tak rozvedená, ako bola, stojí za naše hlasovanie, lebo týchto reformných pokusov nebude veľa. A keď sa ukáže, že sme vystrelili jeden patrón takpovediac do prázdna, a nebude vôľa na ďalšie reformy do budúcna, či to niekedy neoľutujeme.
Vďaka.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, tak ako už bolo povedané, o novele zákona o vysokých školách sme diskutovali dlho, pomerne dlho, viac ako jeden rok. Tá diskusia v priebehu tohto času bola odborná, bola vecná, niekedy bola emotívna, miestami bola aj zavádzajúca, čiže prešli sme v podstate v rámci toho roka všetkými možnými fázami diskusie. Diskutovala nielen akademická obec, diskutovali zástupcovia zamestnávateľov, diskutovali absolventi, diskutovala širšia, širšia verejnosť.
Čo mňa však teší, je to, ako, z akej, ako sa úlohy zhostil náš školský výbor. Teší ma, že sme na školskom výbore dokázali byť pri prerokovaní predmetnej novely zákona veľmi vecní, konštruktívni, a osobitne ma teší, že aj moji kolegovia aj z koalície, aj z opozície v rámci školského výboru načúvali hlasu reprezentácie vysokých škôl, čoho výsledkom sú aj pozmeňovacie návrhy, ktoré tu zaznejú dnes alebo sú vyjadrené teda v spoločnej, spoločnej správe, či už ide o pána predsedu výboru pána Vašečku, pani poslankyňu Šofranko, pána poslanca Kašpera alebo pána poslanca Hambálka, všetci naozaj venovali tomu mimoriadnu pozornosť.
Pri prvom čítaní pri prerokovaní tejto novely zákona o vysokých školách pán minister verejne deklaroval, že sa bude zaoberať aj návrhmi opozície, ktoré k predmetnému návrhu zákona opozícia predloží. Ja som preto neváhal a oslovil som pána ministra s požiadavkou o stretnutie. Musím povedať, že bez nejakých zbytočných prieťahov som termín dostal a napriek možno aj prirodzeným rozdielnym názorom táto diskusia medzi nami, a bol tam ešte pán štátny tajomník, bola veľmi konštruktívna, a musím povedať, že aj niektoré návrhy, ktoré som predkladal osobne, sú premietnuté v spoločnej správe výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport Slovenskej republiky. Nie je to v plnej miere, ale časť tých návrhov, ktoré sa dotýkali samosprávnej pôsobnosti univerzít, tam premietnuté sú.
Preto mi dovoľte, aby som predniesol ešte ďalšie pozmeňujúce návrhy a prečítal pozmeňujúce návrhy poslancov Jozefa Habánika a Augustína Hambálka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 822).
1. V čl. I v bode 7 v § 5 ods. 2 sa slová „verejnej vysokej školy“ nahrádzajú slovami „akademickej samosprávy verejnej vysokej školy a správna rada verejnej vysokej školy (§ 41)“.
2. V čl. I v bode 40 v § 17 v ods. 1 sa text „Úlohu kolektívneho orgánu pri nakladaní s majetkom verejnej vysokej školy plní správna rada verejnej vysokej školy.“ nahrádza textom „ Úlohu orgánu pri nakladaní s majetkom verejnej vysokej školy plní akademický senát verejnej vysokej školy (§ 9) a správna rada verejnej vysokej školy (§ 41).“
3. V čl. I v bode 54 v § 40 v ods. 4 sa vypúšťajú slová „poslanca Národnej rady Slovenskej republiky,“.
4. V čl. I v bode 54 v § 41 sa vypúšťa ods. 5.
5. V čl. I v bode 54 v § 41 sa vypúšťa ods. 13.
6. V čl. I sa za bod 106 vkladá nový bod 107, ktorý znie:
„107. V § 57 sa vypúšťa odsek 5.
Doterajšie odseky 6 až 9 sa označujú ako odseky 5 až 8.“
7. V čl. I v bode 107 v § 75 sa vypúšťa ods. 5.
8. V čl. I v bode 121 v § 89 sa v ods. 12 za slová „alebo vytvorenie“ vkladajú slová „a činnosť“.
9. V čl. I v bode 124 v § 92 ods. 6 sa vypúšťajú slová „a tretia veta znie: „Školné z dôvodu štúdia dlhšieho, ako je štandardná dĺžka štúdia príslušného študijného programu, sa určí ako pomerná časť z ročného školného v závislosti od počtu kreditov, ktoré má študent získať v príslušnom akademickom roku vo vzťahu k štandardnej záťaži študenta.“
Pri hlasovaní prosím, aby bod 8 bol uvedený ako bod na samostatné hlasovanie.
Dovoľte mi teda pozmeňujúci návrh poslancov Jozefa Habánika a Augustína Hambálka aj odôvodniť. Väčšina z nich sa dotýka akademickej samosprávy na úrovni verejnej vysokej školy, čiže rešpektovanie postavenia akademického senátu ako orgánu akademickej samosprávy, dotýka sa správnej rady verejnej vysokej školy, dotýka sa obsadzovania funkčných miest profesorov a docentov, dotýka sa činnosti konzorcií vysokých škôl a dotýka sa školného pri, školného za nadštandardnú dĺžku štúdia na verejných vysokých školách.
Na záver môjho vystúpenia chcem ešte povedať, že ja by som osobne aj na základe vlastných skúseností negeneralizoval úplne paušálne, že naše vysoké školy sú nekvalitné, že sú zlé, že vzdelávanie, ktoré naše vysoké školy poskytujú, neprináša ovocie v prospech našej krajiny. Ja poznám strašne veľa úspešných absolventov z našich univerzít, z našich vysokých škôl. Viaceré vedecké tímy dosahujú medzinárodne akceptované výsledky a úspechy. Ukázalo to nielen covid situácia, ako sa vysoké školy zapojili do tejto činnosti, ale aj iné, iné veci, či už aj teraz spomínaná situácia na Ukrajine, ktorá je tiež premietnutá v tých pozmeňovacích návrhoch v rámci školského výboru, a mnohé, mnohé ďalšie veci.
Áno, nebudeme si tu zastierať, že všetko je ideálne a funguje skvele, ale keď si zoberieme, aké percento z hrubého domáceho produktu naša krajina vynakladá na vzdelanie, osobitne vysokoškolské vzdelanie, aké finančné prostriedky idú do verejných vysokých škôl, a porovnáme si tú cenu a výkon, tak by som určite nesúhlasil s tým, že všetko je zlé a vzdelávanie je nekvalitné. Nie je to pravda a nie je ani pravda, že by dochádzalo k nejakému výraznejšiemu - v úvodzovkách - šafáreniu na vysokých školách. V posledných rokoch vlastne väčšina a v poslednom roku všetky verejné vysoké školy dosiahli kladné hospodársky, kladný hospodársky výsledok, čím prispeli k zlepšenému k zlepšeniu financií v celom okruhu verejných financií.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Tak, pán poslanec Habánik, vy ste pochválili spoluprácu na školskom výbore, a to aj medzi koalíciou a opozíciou. Keďže som členom tohto výboru a niektorých tých stretnutí aj pracovných, aj na výbore, samozrejme, som sa zúčastnil, tak môžem potvrdiť tieto vaše slová. Boli sprostredkované mnohé pracovné stretnutia so zástupcami akademickej obce, rektorov, dekanov, zástupcov študentov, pána ministra, štátnych tajomníkov a ďalších hostí na školskom výbore, ale aj na spomínaných pracovných stretnutiach.
Konštruktívna debata viedla k hľadaniu riešení a kompromisov a treba poďakovať tak akademikom, ministerstvu i poslancom, že spoločne hľadali čo najlepšie riešenie.
Ja vyjadrujem také presvedčenie, že kiežby sa aj o iných návrhoch zákonov vo... zo všetkých strán takto konštruktívne diskutovalo a kiežby tie strany boli otvorené hľadať to najlepšie riešenie, takže ďakujem všetkým vrátane predsedu výboru a pána ministra za tie, za tie debaty a za ten konštruktívny dialóg.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Habánik, mne to príde, že ty ani nepatríš do SMER-u. Ty vystupuješ kultúrne, kultivovane, normálne máš aj faktické pripomienky, dávaš normálne návrhy.
Ale chcem sa ťa spýtať dve veci na margo tvojho vystúpenia, a teda že keď nechceš politizáciu, prečo navrhuješ zmenu, ktorá vlastne politikom umožní pôsobenie v tých správnych radách.
A druhá otázka je, že prečo chceš, aby si študenti platili za celé vysokoškolské štúdium, keď si chcel dorobiť len pár kreditov, lebo v súčasnom modeli je, že keď v podstate si chceš spraviť len niekoľko tých semestrálnych skúšok, tak zaplatíš len za tú pomerovú časť. Tak toto mi, prosím ťa, zodpovedz.
Ďakujem.