60. schôdza

Tri faktické poznámky na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Schlosár ako prvý.

Ja by som chcel poukázať ešte na jedno ďalšie nové, zásadné oprávnenie, ktoré polícia získa, ak parlament schváli túto novelu zákona o Policajnom zbore, a ktorá, ktoré samo osebe jednak umožní potláčať politických oponentov tejto vlády a v podstate buduje zo Slovenska policajný štát.
Hovorím konkrétne o novom oprávnení použiť informačno-technické prostriedky už nielen pri odhaľovaní presne vymedzených trestných činov alebo v rámci boja proti terorizmu, ako je tomu doteraz, ale po novom aj v prípade boja proti extrémizmu. Nie proti trestnému činu extrémizmu, ktorý máme v Trestnom zákone, ale proti extrémizmu vo všeobecnosti. A my všetci dobre vieme, že legálna definícia extrémizmu ako takého nikde v žiadnom zákone momentálne neexistuje a dá sa vykladať v podstate podľa svojvôle a ľubovôle tých, ktorí budú o tom rozhodovať.
To znamená, že polícia získa oprávnenie odpočúvať telefóny, sledovať maily, otvárať listy či niekoho tajne nahrávať, v podstate všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorých označí za extrémistov, hoci to môžu byť osoby, ktoré sú celkom bezúhonné a ktoré neboli nikdy trestne stíhané, či dokonca nie sú ani podozrivé z akéhokoľvek trestného činu, len budú policajtami označení za extrémistov a na základe tohto budú sledovaní.
Toto oprávnenie teda je absolútne, totálne zneužiteľné proti všetkým politickým oponentom, ktorých táto vláda a jej teda policajné zložky označia za extrémistov, čo sa môže veľmi ľahko stať. A naozaj platí, že toto, tento, táto novela zákona aj na základe toho, čo hovoril kolega Kotleba, aj na základe toho, čo hovorím ja, vôbec nie je o nejakej demokracii, ale je to len ďalší krok k tomu, že sa tu na Slovensku buduje systematicky novodobá totalita.

Pán poslanec Kerekréti.

Keď hovoríme o policajtoch, dámy a páni, tak ma napadajú dve veci, ich spoločenské uznanie a ich ekonomické uznanie a ohodnotenie. Pred časom som tu mal taký autobus amerických turistov a mali sme nejaké problémy s parkovaním a prišli tam policajti, ja som bol prekvapený, ako oni vnímajú policajtov, s akou úctou, s rešpektom, viete, že, priznám sa, že u nás keď poviete slovo policajt, že väčšinou ma napadli vtipy o policajtoch, a vedel by som ich nasúkať zopár. Ale, žiaľ, všetky boli také, že skôr zhadzovali tých policajtov, než by budili uznanie.
Druhá vec. Pred rokmi som hovoril s generálnym riaditeľom Zväzu väzenskej a justičnej stráže, keď jeden, jeden policajt vo väznici sa v noci, v nočnej službe zastrelil. A pýtam sa: „Prečo to urobil?“ No, že, že jeho manželka stratila prácu a má dve deti a má pôžičku na byt, nejaký dvojizbový, takže žiaden luxus, a keďže stratila prácu, on nevedel, že ako to teraz budú splácať, tak v tom zmätku v nočnej službe príliš mnoho rozmýšľal, zastrelil sa. No a potom sa pýtam generálneho: „Prosím ťa pekne, ako je to možné, koľko tí chlapi zarábajú?“ Povedal mi sumu. No tak som mu povedal, veď vy na základe tohoto, čo mi tu hovoríš, tak vy nemôžete robiť výber, ale musíte robiť nábor. Taký nízky plat.
Takže my keď nedáme tým policajtom také slušné ohodnotenie, aby si svoje zamestnanie vážili, aby ho nejaká obyčajná päťdesiatka nezlomila, tak, tak musia dostať niečo viac, takže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Benčík.

Ďakujem za slovo. Je také pekné slovenské príslovie, že trafená hus zagága, a toto, pán Kotleba, bol presne ten gagot tej trafenej husi, čo ste tu predviedli.
Ja chápem, že sa vám nepáčia také veci, ako že sa tam vkladajú slová k hromadnému porušovaniu verejného poriadku. No keby taký, takéto niečo bolo bývalo v platnosti, tak by ste neboli mohli trebárs v Banskej Bystrici počas procesu s rasistom Mazurekom dvakrát obťažovať dlhé hodiny celé okolie tým niečím, čo teda nemá s politickou nejakou agitáciou strany nič spoločné, ale (povedané so smiechom) proste vyhrážky sudcom, vyhrážky prokurátorovi a nezmyselné vykrikovanie všetkého možného. To teda nie je žiadny politický míting, ktorý patrí teda v rámci demokratickej spoločnosti k jej teda normálnemu fungovaniu.
No a teda už je len tou čerešničkou na torte, keď nad údajným ohrozením demokracie narieka bývalý vodca Slovenskej pospolitosti, ktorý tuná pochodoval kvázi v gardistickej uniforme. Keď nad tým narieka predseda, bývalý predseda strany, ktorá bola zrušená Najvyšším súdom, a keď nad tým narieka človek ktorý je, zatiaľ ešte neprávoplatne, ale predsa len odsúdený na štyri roky a štyri mesiace za propagáciu neonacizmu.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Kotleba.

Ďakujem za faktické poznámky. Pokúsim sa aspoň stručne zareagovať.
Pán poslanec Kerekréti, táto novela nie je o platovom zabezpečení policajtov, nie je o zvýšení platov pre tých, ktorí naozaj chcú Policajnému zboru robiť dobré meno a ktorí prácu v Policajnom zbore vnímajú ako službu obyvateľom a Slovenskej republike, ale je o oprávneniach a zmene zákona o Policajnom zbore takým spôsobom, ktoré keby boli schválené vo forme, ako to navrhla vláda, môžu za veľmi širokých podmienok viesť k brutálnemu zasahovaniu do základných ľudských a občianskych práv ľudí na Slovensku a k obmedzovaniu možno až demokratických princípov, v podstate aj každodenného života, takže vôbec to nie je o tom, čo ste hovorili vy, ale chápem váš úprimný záujem a dobrý záujem, len, žiaľ, táto novela to nijako nerieši.
Pán poslanec Benčík, no k veci nič, k veci nič, ale tak to sme si už zvykli na branno-bezpečnostnom výbore, že len veľmi zriedka vy niečo k veci poviete ohľadom bezpečnostných tém, iba vždy naučené frázy a vaše rozprávky, ktoré proste už by vydali aj na knihu deduška Benčíka o rozprávkach a strašiakoch, ale, pán poslanec Benčík, s naozaj teraz s úctou k vašim šedinám, fakt ste k veci nepovedali nič. Nepovedali ste vôbec nič ku vecnej kritike tohto vládneho návrhu zákona. Nepovedali ste nič, čo by stálo za to, aby sme o tom vecne debatovali, takže, s prepáčením, asi len toľko, pán poslanec.
A skutočne, skutočne je na zamyslenie, že prečo vláda k niektorým návrhom tých zmien v paragrafoch a oprávneniach pristupuje až takýmto surovým spôsobom, čo tým sleduje a čo tým chce dosiahnuť.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú a pýtam sa pána ministra vnútra, či chce v rámci záverečného slova zaujať stanovisko.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Veľmi krátko. Ja rozumiem tým, tým rôznym pripomienkam, ktoré tu odzneli, ale chcem... a, pani poslankyňa, vy klamete. Vy hovoríte, že na hranici teraz slúži 500 českých policajtov. Je ich tam 50, len pre vašu informáciu. Tak, prosím vás pekne, neklamte, tak ako to robíte stále, neustále.
A to nepoviete, že v roku 2017 ste zrušili 2-tisíc pozícií tabuliek na Úrade hraničnej a cudzineckej polície, ktoré, samozrejme, teraz chýbajú. Tak vysvetlite slovenskej verejnosti, prečo ste ich zrušili. Tak ako vysvetlite, prečo ste nezabezpečili pre policajtov výstroj, výzbroj. Prečo ste robili tendre za 160 mil., ktoré, dnes už vieme všetci, že boli nezákonné. Vysvetlite to slovenskej verejnosti a neklamte tu o tom, čo alebo koľko policajtov je na hranici, pretože zjavne ani tomu nerozumiete.
Ďakujem pekne.