60. schôdza

Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcu.
Ja teraz otváram rozpravu do, ktorej som dostal písomnú prihlášku, prihlásil sa za klub strany Sloboda a Solidarita pán poslanec Marián Viskupič.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, práve prijímame zákon o centrálnom registri účtov, ktorým sa tento register zavádza.
Hlavným cieľom zákona je prijatie smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 218/843 zo dňa 30. mája 2018 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. V predloženom návrhu zákona sú tiež zohľadnené odporúčania výboru Rady Európy, tzv. Moneynval, vyplývajúce z jeho 5. hodnotiacej správy o vykonávaní opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v Slovenskej republike a takisto revidovaná od... revidované odporúčania FATF, čo je finančný akčný výbor skupiny G7, z februára 2012, ktoré reagujú na neustály vývoj v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
Z vyššie uvedených smerníc vyplynula požiadavka na zriadenie centralizovaného automatizovaného mechanizmu, tak ako spomínal aj pán minister, ktorý umožní oprávneným orgánom verejnej moci, ktorých okruh vychádza z informačnej smernice, len námetkovo spomeniem: finančná spravodajská jednotka, orgány činné v trestnom konaní, súdy v trestnom konaní, spravodajské služby, im teda umožňujú včasnú identifikáciu majiteľov a disponentov bankových účtov alebo platobných účtov vrátane bezpečnostných schránok, čo je nevyhnutným predpokladom zvýšenia efektivity pri predchádzaní, odhaľovaní, vyšetrovaní alebo stíhaní páchateľov závažných trestných činov, resp. následného zaistenia majetku a výnosov z takejto trestnej činnosti. Samozrejme, je jednoznačne potrebné všetky tieto veci aplikovať a to teraz robíme, treba však jasne povedať, že všetky tieto opatrenia a pravidlá zároveň robia život komplikovanejším. Pre všetkých, pre poskytovateľov finančných služieb, pre ich klientov. Zároveň sa určitým spôsobom obmedzuje súkromie ľudí a svojím spôsobom aj sloboda.
Tak ako som povedal, v mene ale fakt dôležitého boja proti praniu špinavých peňazí takto určitým spôsobom komplikujeme život všetkým, preto aj pri vypracovávaní tohto zákona bola hlavná výzva, aby bol zákon, samozrejme, čo najfunkčnejší, zároveň ale do súkromia zasahoval čo najmenej, aby komplikoval život čo najmenej, a zároveň, a na to treba pozerať vždy, aby prinášal aj čo najmenšie finančné náklady na aplikáciu tohto zákona. Všetci si asi vieme predstaviť, že, samozrejme, to zriadenie centrálneho registra účtov, ktoré teda bude na ministerstve financií, bude mať nejaké náklady, či už personálne, alebo, samozrejme, na vypracovanie, na správu, ale takisto aj na strane bánk to bude mať určité náklady. Verme, samozrejme, že to zasa aj niečo ušetrí, pretože to prinesie no napríklad zmenšenie takej tej papierovej práce, keď museli orgány činné v trestnom konaní oslovovať každú jednu banku, každú jednu finančnú inštitúciu papierovo, čo teda, samozrejme, tiež prinášalo náklady na ľudskú prácu a na ďalšie veci. Každopádne diabol sa vždy skrýva v detailoch na takom tom správnom posúdení, čo je skutočne povinné prijať a čo už je zbytočný, prípadne škodlivý gold plating.
Trošku tak z toho pohľadu, ako, ako sa ten zákon vytváral. Prvotné návrhy boli také, že centrálny register bude zbierať všetky denné pohyby na účtoch aj každodenné zostatky. Chápem, že teda pre zodpovedné orgány by toto bolo veľmi užitočné. Oni koniec koncov ku tomu, ako pán minister hovoril, majú prístup aj dnes, ale na základe žiadosti, ale toto by prinášalo vlastne, že všetci ľudia, všetci aj tie, tá vysoká väčšina vlastne tých poctivých a slušných ľudí, by o nich boli tieto údaje vlastne posielané do centrálneho registra, a teda svojím spôsobom zdieľané. A sú to povedzme skutočne, treba povedať, vysoko súkromné údaje. No a keď sa toto dalo na misky váh, tak také narúšanie súkromia v tomto prípade by vysoko prevažovalo nad možnými pozitívami, preto aj ako strana SaS sme proti tomuto protestovali a v procese prípravy zákona sa hľadalo riešenie. Našlo sa riešenie, tak ako ho spomenul aj pán minister, že sa zbierajú tie základné, presne definované údaje, na základe, ktorých vedia veľmi efektívne, veľmi rýchlo orgány činné v trestnom konaní zistiť, kde osoba, ktorá teda je povedzme že podozrivá z trestnej činnosti, má svoje účty, a potom už to dožiadanie ide iba na tie konkrétne banky, kde áno, majú to isté právo, ako majú doteraz už si vypýtať a dostať zákonným spôsobom aj všetky zostatky, aj všetky pohyby.
No v tejto súvislosti a na zá... aj na základe pripomienok parlamentnej legislatívy ešte by som si dovolil odôvodniť a následne prečítať pozmeňujúci návrh, ktorý teda ešte spresňuje určité veci. Má tri body, takže najprv odôvodnenie. Takže bude sa týmto pozmeňujúcim návrhom sprecizovať ustanovenia o práve na informácie a o prístupe k osobných údajom, tak aby bolo zrejmé, že každá fyzická osoba má prístup k týmto osobným údajom, ktoré sú v centrálnom registri zbierané, v rozsahu, v akom sú oni uchovávané, a rovnako tak, ako to už zákon definuje aj pri právnických osobách v druhej vete.
Potom bod 2 z pozmeňujúceho návrhu. Zákon samotný formálne žiadnu žiadosť ani jej obsahové, teda poskytnutie týchto údajov neupravuje, takže dopĺňa sa základný postup pri uplatňovaní práva na informácie a prístupu k osobným údajom tak, aby bolo zrejmé, akým spôsobom sa teda budú môcť fyzické osoby alebo právnické osoby s týmito údajmi oboznamovať, a ešte sprecizovanie ukladania pokuty. Takže dopĺňa sa, dopĺňa sa konkrétna lehota na ukladanie pokút, keďže demonštratívny výpočet osobitných predpisov v poznámke pod čiarou za porušenie zákona o centrálnom registri účtov nie je v tejto súvislosti dostatočný, lehoty sú prevzaté zo zákona o bankách a zo zákona o cenných papieroch. Čiže z právnych predpisov uvedených vo vypúšťanej poznámke pod čiarou.
Teraz by som si dovolil, pán predsedajúci, prečítať samotné znenie pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča a Lukáša Kyselicu k vládnemu návrhu zákona o centrálnom registri účtov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 829):
1. V čl. 1 § 6 ods. 6 v prvej vete sa za slovo „údajom“ vkladá čiarka a slová „ktoré sú o nej uchovávané v centrálnom registri účtov“.
2. V čl. 1 § 6 ods. 7 prvá veta znie:
„Žiadosť, ktorou fyzická osoba alebo právnická osoba žiada o informácie a osobné údaje podľa ods. 6, sa podáva v listinnej podobe alebo elektronickej podobe ministerstvu financií. Na jej vybavenie sa primerane vzťahuje osobitný predpis 28)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 28 znie:
„28) Čl. 12 a 23 nariadenia EÚ 2016/679 v platnom znení, § 29 a 30 zákona č. 18/2018 Z. z.“
Doterajšie odkazy 28 až 30 vrátane poznámok pod čiarou sa primerane prečíslujú.
3. V čl. 1 § 9 ods. 4 znie:
„(4) Pokutu podľa ods. 1 alebo ods. 2 možno uložiť do 3 rokov odo dňa, keď Národná banka Slovenska zistila porušenie povinnosti, najneskôr však do 10 rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.“
Poznámka pod čiarou k odkazu 30 sa vypúšťa.
Pán predsedajúci, to bol koniec pozmeňujúceho návrhu a budem pokračovať vo vystúpení.(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Keďže vám sa čas nepočíta, tak je to úplne jedno.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
O. K. (Povedané so smiechom.) Ďakujem.
Takže v súvislosti s vyvážením zásahov do súkromia a pozitívnych vplyvov zákona podávam ešte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý najprv zdôvodním.
V čl. 4 sa novelizuje zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, kde sa do zoznamu politicky exponovaných osôb zaraďujú aj súrodenci osôb uvedených v odseku 1 predmetného zákona.
Čo je to ten zoznam politicky exponovaných osôb? Už dnes je veľmi široko koncipovaný, patria doňho samotné osoby, ktorým bola zverená významná verejná funkcia. To je, samozrejme, úplne správne. Ja len veľmi narýchlo, teda sú to: hlava štátu, predseda vlády, podpredseda vlády, ministri, štátni tajomníci, ďalej sudca Najvyššieho súdu a všetci, všetci takto ďalší sudcovia, člen dvora audítorov, člen Rady centrálnej banky, veľvyslanec, vysokopostavený príslušník ozbrojených síl, ozbrojených zborov, ozbrojených bezpečnostných zdrojov, člen riadiaceho orgánu, dozorného orgánu alebo kontrolného orgánu štátneho podniku alebo obchodnej spoločnosti, generálny prokurátor, námestník generálneho prokurátora, špeciálny prokurátor, zástupca, krajský prokurátor, okresný prokurátor, námestník okresného prokurátora, takisto aj osoba v inej obdobnej funkcii s celoštátnym významom alebo regionálnym významom, alebo, alebo v inej obdobnej funkcii vykonávajúcej v inštitúciách Európskej únie, alebo, alebo teda v medzinárodných organizáciách, takisto aj člen štatutárneho politickej strany alebo politického hnutia.
Čiže toto sú vlastne tieto politicky exponované osoby. Medzi nich sa, samozrejme, rátajú aj ich rodinní príslušníci a to teda existujúce znenie je: manžel, manželka alebo osoba, ktorá má podobné postavenie ako manžel alebo manželka osôb, ktorých, ktoré sú teda v tom odseku 1, ktoré som spomínal, ale aj dieťa, zať, nevesta alebo osoba, ktorá má podobné postavenie ako zať alebo nevesta, takisto rodič osoby uvedenej v odseku 1. A aktuálny teda zákon pridáva do tohto zoznamu ešte aj súrodencov. A teda môj pozmeňujúci návrh je v tom, aby sme tých súrodencov už nepridávali.
Máme zato, že tento zoznam je dodatočne široký, dodatočne aj, aj zoznam rodinných príslušníkov, a takisto by som povedal, že takúto úpravu, že súrodencov v takomto zozname majú zahrnuté iba tri krajiny v Európe, čiže všetky ostatné ho nemajú. Myslím si, že toto by zajedno veľmi zvýšilo počet týchto osôb, tým pádom zasa by to skomplikovalo život aj bankám, finančným inštitúciám, ale, samozrejme, aj, aj týmto ľuďom, takže máme zato, aby sa tam nepridával, že ten zoznam, ako je definovaný, je funkčný a dostatočný.
A v pozmeňováku je ešte ďalší bod, ktorý navrhujem zmeniť, a je to lehota, ktorá hovorí o tom, ako dlho sú uchovávané údaje v centrálnom registri účtov po zrušení účtu. Len upresním, je to teda v článku I § 4 ods. 5, kde teda navrhujem, aby sa daná lehota skrátila z 10 rokov na 5 rokov. Čo to znamená? Je to vlastne, že keď človek si dnes ukončí, uzavrie účet, nepočíta sa čas do konca roka a od 1. januára nasledujúceho roka sú údaje uchovávané ešte ďalších 10 rokov v centrálnom registri účtov. Navrhujem, aby to bolo iba 5 rokov, no a teraz teda že prečo. Ja úplne rozumiem a nie je úplná zhoda, je, že orgány činné v trestnom konaní, samozrejme, tých 10 rokov je pre nich výhodnejších. Samozrejme, dáva im to dlhší časový priestor, aby teda mohli začať vyšetrovanie, viesť vyšetrovanie ale zároveň som zasa presvedčený, že my musíme pozerať na všetkých ľudí, nielen tých, ktorí robia zle, ktorí teda robia trestnú činnosť, ale aj na tú veľkú väčšinu ľudí poctivých, slušných, ktorí žijú poctivý život, a tieto pravidlá im ho trochu komplikujú, a teda, aby mali akoby takéto právo na zabudnutie, že ten centrálny register 5 rokov po ukončení uzavretí účtu ich už nebude ďalej uchovávať. Je to, je to v poriadku, tá lehota, ktorá je odporučená, je od 5 do 10, to znamená aj lehota 5 je O. K., aj lehota 10 navrhnutá je, je v súlade teda s pravidlami alebo odporúčaniami, ktoré sú v Európe.
Ale aj pre toto by som to povedal, že tie údaje samotné sú v banke, kde tá osoba ten účet mala uchovávané dlhšie, tých 10 rokov, takže i v prípade, ak sa z toho nového registra po tých 5 rokoch vymažú, stále ak budú orgány činné v trestnom konaní vyšetrovať nejaký takýto starší trestný čin, majú prístup k týmto dátam, že si ich vedia vypýtať, samozrejme, priamo od banky. Takže nie je to nejaká lehota, ktorá by akoby umožnila uniknúť niekomu, že by skrátením tejto lehoty teda jeho trestný čin nebol vyšetrený alebo že by mu to pomohlo, takže toto je o tom, že by to právo na zabudnutie pre slušných a, a, čestných ľudí bolo, bolo teda silnejšie, iba 5 rokov. Dobre, v tomto momente by som, pán predsedajúci, prečítal samotné znenie môjho druhého pozmeňujúceho návrhu, ktorý som práve odôvodnil.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o centrálnom registri účtov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 829):
1. V čl. I § 4 ods. 5 sa slovo „desať“ nahrádza slovom „päť“.

Ďakujem, toto bola písomná časť rozpravy. Teraz sa pýtam, či má niekto záujem vystúpiť v rozprave a prihlásiť sa ústne. Konštatujem, že nikto, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Nie.
Pán spravodajca, keby ste nám oznámili termín hlasovania.

Hlasovať budeme dnes o 11.00 hod.

Ďakujem veľmi pekne a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony.

Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 908, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č.939.
Prosím pána ministra vnútra Slovenskej republiky pána Romana Mikulca, aby nám aj tento vládny návrh zákona uviedol.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dôvodom vypracovania predmetného návrhu zákona je najmä implementácia nového nariadenia Európskej únie upravujúceho prevádzku a využívanie schengenského informačného systému.
V nadväznosti na to sa rozširuje okruh používateľov schengenského informačného systému aj o orgány registrujúce lode, lodné motory, lietadlá a letecké motory a upravuje sa postup pri registrácii týchto dopravných prostriedkov a ich hlavných častí v leteckom zákone, v zákone o vnútrozemskej plavbe a v zákone o námornej plavbe. Do zákona sa zavádza základná štruktúra Policajného zboru, konkrétne Prezídium Policajného zboru, útvary Policajného zboru s pôsobnosťou pre celé územie Slovenska a útvary Policajného zboru s miestnou pôsobnosťou.
Základné pravidlá o zriaďovaní a zrušovaní policajných útvarov ostávajú nezmenené, zriaďuje a zrušuje ich minister vnútra na návrh prezidenta Policajného zboru. Okrem toho sa špecificky upravuje postavenie Kriminalistického a expertízneho ústavu vrátane súvisiacich úprav v zákone o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch.
Návrh zákona obsahuje tiež úpravu niektorých oprávnení príslušníkov Policajného zboru s cieľom zefektívniť plnenie základných úloh Policajného zboru, najmä ochranu života, zdravia a majetku. Z dôvodu zaisťovania bezpečnosti určených osôb sa napríklad zavádza zákaz činnosti bezpilotných lietadiel nad určenými objektmi do výšky 120 m. Zjednodušuje sa administratívny postup pri zaistení osoby, kedy už orgán Policajného zboru nebude vydávať rozhodnutie podľa správneho poriadku, ale policajt spíše úradný záznam s dôvodom a presným časom zaistenia a zaistenej osobe o tom bezodkladne vydá potvrdenie. V nadväznosti na správu Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania sa precizuje umiestňovanie osôb obmedzených na osobnej slobode do určeného priestoru na policajnom útvare namiesto ich umiestňovania v celách policajného zaistenia. Vypúšťa sa používanie menovky na služobnej rovnošate s menom a priezviskom policajta, prípadne jeho akademickým titulom. Služobná rovnošata bude naďalej obsahovať identifikačné číslo policajta.
Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si Vás požiadať o podporu predloženého materiálu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán minister, prosím, opäť zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Ja teraz dám slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Jánovi Benčíkovi, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky, v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcu. Ja teraz otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal písomnú prihlášku.
Prihlásila sa pani poslankyňa Denisa Saková.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení poslaneckí kolegovia, vážení členovia vlády, vážený pán minister, pred sebou máme ďalší z vládnych návrhov zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 71/1993 Z. z. o Policajnom zbore.
Musím povedať, že nebudem sa tu dnes a na tomto mieste vyjadrovať o zlyhaniach a kauzách, ktoré sme za posledné mesiace počuli, čo sa udialo na ministerstve vnútra, nebudem sa tu vyjadrovať o podozrivých úmrtiach vyšetrovaných osôb, informáciách o univerzálnych kajúcnikoch, ktorí nám vypovedajú na objednávku, nebudem sa tu vyjadrovať o tom, ako sa zaobchádza s vyšetrovateľkou Santusovou či ako sa narábalo so špeciálnou správou Slovenskej informačnej služby. Za toto všetko sme mohli v minulých mesiacoch vystaviť vysvedčenie ministrovi vnútra už niekoľkokrát a naposledy to bolo vo februári tohto roku. Tých podozrení aj informácií o zlyhaní sme mali toľko, že pán minister by už mohol odstúpiť a mohol by podať demisiu za každý z týchto dôvodov, a nieto za všetky dôvody naraz. A musíme povedať, že takisto asi nežijeme v demokratickom štáte a v normálnom demokratickom štáte, pretože táto vláda sa drží zubami nechtami moci a je jej úplne jedno, ako jej nominanti zvládajú úlohy, ktoré sa vyžaduje riadenie Slovenska v prospech jeho občanov. Prejdem k predmetnému legislatívnemu návrhu spomínaného zákona, ktorý máme pred sebou, a budeme o ňom hlasovať v pléne Národnej rady.
V predmetnom návrhu zákona je uvedené, že sa majú odstraňovať niektoré nedostatky z praxe, aby sa zefektívnila činnosť Policajného zboru. Tento návrh už bol daný do medzirezortného pripomienkového konania v auguste tohto roku a označoval sa ako reformný zákon o Policajnom zbore. Bolo k tomuto zákonu zaslaných približne 120 pripomienok a z toho 44 bolo zásadných a dokonca Generálna prokuratúra uviedla, že po zapracovaní týchto zásadných pripomienok požaduje, aby pripravovaný návrh zákona jej bol zaslaný opätovne na kontrolu, ako tieto zásadné pripomienky boli zapracované. Dnes musím konštatovať, že tento zákon, tento návrh zákona absolútne nie je reformný, a môžem povedať, že z neho bolo asi vyškrtané všetko to, čo bolo problematické, a rieši sa len to, čo je nutné z pohľadu transpozície európ... transpozície smerníc Európskej únie.
A zastavím sa pri jednom paragrafe, ktorý aj pán minister vnútra opisoval, že je to paragraf č. 4, ktorý pojednáva o organizácii Policajného zboru a pojednáva o tom, že Policajný zbor sa člení na jednotlivé služby, či je to služba kriminálnej polície, finančnej polície, dopravnej, poriadkovej a tak ďalej. Áno, s týmto absolútne súhlasím a nemám s tým problém, že sa legislatívne podporila definícia služieb, ktorú vykonáva Policajný zbor. Áno, ďalej sa aj v § 4 v ods. 3 hovorí, že útvarmi Policajného zboru sú Prezídium Policajného zboru, útvary s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky aj útvary s miestnou pôsobnosťou.
A tu by som sa zastavila pri tomto bode, pretože súčasné znenie zákona hovorí o tom, a bolo to tu už dneska pánom ministrom spomenuté, že organizačné zložky celej organizačnej štruktúry Policajného zboru na nižších úrovniach naďalej zostávajú v kompetencii policajného prezidenta a následne ministra vnútra, ktorý ich schvaľuje na jeho návrh. A musím povedať, že za posledné mesiace mám troška problém s tvorbou nových prezidiálnych útvarov a iných zložiek Policajného zboru, a najmä v súvislosti s tým, že dané zložky a nové organizačné štruktúry potrebujeme personálne obsadiť v Policajnom zbore, a keďže sme minulý rok vrátili asi zhruba tisíc tabuliek policajtov naspäť ministerstvu financií, tieto nové útvary zrejme policajný prezident a pán minister vnútra musia personálne obsadzovať tabuľkami, ktoré sa objavia ako voľné tabuľky v rezorte.
A najjednoduchšie to vysvetlím na príklade. Okresný riaditeľ ku koncu roka sa mu uvoľní, alebo resp. odíde mu desať príslušníkov Policajného zboru do výsluhy a uvoľní sa mu desať tabuliek, týchto 10 tabuliek na návrh alebo na rozkaz prezidenta Policajného zboru mu je odňatých a tieto tabuľky sú dané na nové prezidiálne útvary. Bez akýchkoľvek posúdení, bez akýchkoľvek štatistík, bez akýchkoľvek štatistík, čo sa týka nápadu trestnej činnosti, alebo bez toho, koľko hliadok treba postaviť. Ja rozumiem, že prezidiálne útvary ako NAKA majú vyšetrovať korupciu a pri dnešnej politickej objednávke majú hlavne sa sústrediť na opozíciu, ale musím pripomenúť, že na Slovensku nám existuje aj iná trestná činnosť, ktorú treba vyšetrovať, a za všetky prípady možno spomeniem prípad, ktorý sme mali aj na branno-bezpečnostnom výbore ohľadne šikany a útoku na dievčatko v Miloslavove. A preto sa pýtam, keď posilňujeme NAKU vyšetrovateľmi a tabuľkami z krajov a okresov, kto nám v budúcnosti bude vyhľadávať takúto latentnú trestnú činnosť a kto bude nám zodpovedať za bezpečnosť a za bezpečnú situáciu. Ja si nemyslím, že na úrovni okresu a kraja to bude NAKA. Vždy to bude krajský riaditeľ alebo okresný riaditeľ. A tí bez dostatočného počtu tabuliek asi spravia veľmi ťažko len svoju prácu.
Už dnes máme na Slovensku okresy, kde vyšetrovateľ namiesto desiatich až dvanástich spisov má svojich 30 až 40 spisov, a veľakrát nám toto vyšetrovanie trvá niekoľko rokov, a nie niekoľko mesiacov. A touto novelou sa tu nezlepší nič.
Dám vám ešte jeden príklad, vážení poslaneckí kolegovia, ktorý sa týka ďalšieho prezidiálneho útvaru, a ten prezidiálny útvar je envirokriminalita. Kedysi envirokriminalita bola prezidiálny útvar, ktorý len metodicky riadil kraje a okresy. Neskôr za môjho pôsobenia sme už na krajských riaditeľstvách vyčlenili vyšetrovateľov, ktorí sa špeciálne venovali envirokriminalite, ale pokiaľ nemali dostatok alebo nebol dostatočný nápad tejto trestnej činnosti, venovali sa aj vyšetrovaniu inej trestnej činnosti. To znamená, že ich kapacity boli efektívne využité. Teraz envirokriminalita kopíruje štruktúru NAKA s celoslovenskou pôsobnosťou.
A zase vám poviem príklad. Predstavme si, že máme tu trestný čin vraždy. Tam vyšetrovanie vedie vyšetrovateľ krajského riaditeľstva. Predstavme si, že tu máme uhynutého vlka. Na miesto nálezu uhynutého vlka posielame vyšetrovateľa z prezidiálneho útvaru. A teraz sa pýtam a žiadam vás, porovnajme si hodnotu života človeka a porovnajme si ju s hodnotou života vlka. Aký by to bol veľký rozdiel, keby na miesto nálezu vlka, uhynutého vlka, išiel vyšetrovateľ z okresného riaditeľstva alebo z krajského riaditeľstva, prečo musíme čakať na vyšetrovateľa prezidiálneho útvaru?
Vážení poslaneckí kolegovia, vážený pán minister, z takýchto dôvodov musím povedať, že ja ani klub, do ktorého patrím, nebudeme hlasovať za tento vládny legislatívny návrh o Policajnom zbore, pretože nepomáha riešiť situáciu, zlú personálnu situáciu a podstav, ktorý v Policajnom zbore je, a zároveň ani nepomáha k efektívnejšej práci, k efektívnejšiemu napĺňaniu úloh, ktoré vyplývajú zo služobnej činnosti jednotlivým príslušníkom Policajného zboru.
Ďakujem veľmi pekne.