60. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Akákoľvek pomoc utečencom z Ukrajiny pri vstupe na slovenské územie je fajn, je super, je dobrá. Ale táto pomoc nesmie byť v žiadnom prípade nadužívaná a nesmie byť nad pomocou pre občanov Slovenskej republiky. V tomto by mala mať vláda jasno a tento základný argument, túto základnú symbiózu by si už mala konečne nejakým spôsobom začať uvedomovať. Pretože ak chceme a vieme pomáhať ukrajinským utečencom či už ako štát, ako mestá, obce, celkovo samospráva, ako dobrovoľníci, ako súkromné osoby, tak prečo sa štát takto macošsky správa voči vlastným občanom? Prečo neustále dávame na nejaký piedestál iba pomoc utečencom utekajúcim pred vojnou, keď vieme, že v tejto problematike štát zlyháva? A štát zároveň kašle na dôchodcov, či sú starobní, či sú invalidní. Kašle na mladé rodiny. Neustále ich dáva na vedľajšiu koľaj. Čo sa týka slobodných mamičiek a pomoci im, o tom sa už ani baviť nebudeme. Čiže ja sa len stále chcem opýtať jednu základnú vec, ak nevieme znížiť spotrebné dane, nevieme znížiť základnú dépeháčku na základné potraviny, nevieme niečo robiť stabilne a pravidelne s cenami elektriny, plynu, vodného a stočného a stále sa budeme vyhovárať na na jednu, tú istú ničím a nikým nepodloženú mantru, za všetko môže Putin, on nám zobral 2 mld. A ja sa pýtam, dokedy budeme opakovať tento nezmysel?
Tento návrh zákona, ktorý prešiel v skrátenom legislatívnom konaní, určite nemôžme podporiť, pretože okrem dobrých vecí, ako je pomoc, nezištná pomoc a úprimná pomoc, sú tam zakomponované bludy, ktoré v žiadnom prípade podporiť nemôžme. A ak by ste to vyňali, vedeli by sme sa baviť oveľa konštruktívnejšie.

Ďakujem. Ja som sa dopočul, pán Mazurek, že vy pomáhate Ukrajincom osobne, a teraz poviem naozaj bez akejkoľvek irónie, že vďaka za to, akože úprimne, je to pekné gesto, že idete takto príkladom. Naozaj teraz bez akýchkoľvek politických bodov.
No zároveň, aby som vás iba nechválil, tak ma naozaj mrzí, že znova vytĺkate body na kríze, ako vlastne robíte dva roky, ale vlastne ako robíte celé svoje pôsobenie v politike. Doteraz váš predseda, ktorý je v europarlamente akurát tak na smiech, raz sa mesiac si spraví minútové videjko pred prázdnym plénom a tvári sa, ako bojuje za Slovákov. Vlastne chválil Putina a hovoril o tom, že to sú vlastne nejakí vojnoví štváči a Rusko na Ukrajinu nezaútočí, to sú všetko hoaxy, propaganda a tak ďalej. Tento status tuším zmazal alebo stiahol, takže toľko k tomu.
A čo sa týka tej pomoci, no jasné, že, samozrejme, treba pomáhať aj Slovákom. Ale ekonomickí experti hovoria, že inflácia je veľmi závažný problém a akékoľvek plošné riešenia sú nebezpečné, pretože budú stáť veľmi veľa peňazí a v konečnom dôsledku pomôžu tým, ktorí majú najväčšiu spotrebu, takže vlastne tým, čo sú najbohatší. Ak chceme naozaj ľuďom pomáhať, tak najlepšia cesta, aby sme jednak boli zodpovední k rozpočtu, a jednak aby to malo zmysel, je cielená pomoc tým, ktorí sú najviac ohrození infláciou. A toto sú systémové riešenia, ktoré neprídu zo dňa na deň, ktoré naozaj treba premyslieť, pretože my nebudeme robiť politiku high buy a tuto si z boku strihať rôzne riešenie, ktoré nemajú žiadny zmysel, takže toľko k tomu.
A ak chcete niekomu poďakovať zo zvýšenú ceny energií, keďže my ruský plyn ani ropu sme neprestali dovážať ani v najbližšej dobe tak nespravíme, to nikto nehovorí, tak poďakujte tomu pánovi Putinovi, ktorý bol doteraz chválený aj vašimi zástupcami.
Ďakujem.

Pán poslanec Mazurek, ako je mu vlastné, tak v prvej vete sa zľahka dotkol prerokovaného návrhu, pričom spomenul, že prvé tri alebo štyri body sú v poriadku, ten jeden sa mu nepáči, kvôli tomu to nepodporia, čo bolo asi tak na 15 sekúnd, ku ktorým sa k tomu vyjadril, možnože to bolo 30, no a potom sme tu počuli opäť tú spúšť, obrovskú, obrovskú salvu slov a viet, ktoré sa absolútne netýkajú predmetného návrhu, ktorý sa týka opatrení k situácii na Ukrajine.
Paragraf 27 rokovacieho poriadku hovorí, že o prerokúvanej veci vo vystúpení navrhovateľa a spravodajcu predsedajúci otvorí rozpravu, o prerokúvanej veci, § 94 rokovacieho poriadku hovorí, rozprava sa musí vzťahovať na prerokúvaný návrh zákona alebo medzinárodnú zmluvu.
Ja som pred chvíľkou, pred pár hodinami sa snažil vyjadriť k dvom bodom. Jeden sa netýkal priamo teho, toho, toho prerokovaného návrhu. Pán predsedajúci ma vtedy správne opravil, aspoň vidíte, akí sme v klube SaS demokrati.
Bol by som veľmi rád, keby pán predsedajúci tiež takto ešte dával trochu viac pozor aj na ďalších, pretože, pán poslanec Mazurek, vaše vystúpenie nebolo vôbec, ale vôbec s výnimkou asi prvej možno, pár sekúnd k prerokovanému návrhu. Celé to bolo iba jeden obrovský populizmus, jedno Control C, Control V, ktoré tu používate pravidelne, a mám dojem, že asi ani nejakým spôsobom nemeníte vôbec ten text. Zrejme sa to bude dať aj v rozprav... v histórii, histórii rozpravových príspevkov preukázať, že používate tie isté slová ku každému príspevku, ku každému inému bodu rozpravy.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Sankcie zvládneme, lebo musíme. Kolegovia, to často zaznieva, ale toto nie je pomoc, že zničíme, dá sa povedať, že áno, ekonomický blahobyt v celej Európskej únii. Áno, sme sa naučili už, že máme určitý štandard a že sa máme dobre. Ale teraz povedzme, čo nás postihne alebo zasiahne všetkých, keď už chceme s tými sankciami.
Ja sa pýtam, poľnohospodári bijú na poplach, nemajú minerálne hnojivá. Najväčší producenti a vývozcovia je Ukrajina a Rusko do Európy, pán Citrus je odborník na poľnohospodárstvo, isto to bude vedieť. Že, pán Kazda. A teraz budú tie výnosy neporovnateľne nižšie. Potravín v Afrike bude, samozrejme, nižšie, čo bude mať dopad takisto na Európu, čo sa teraz vyjadrili zástupcovia Africkej únii. Pán Kazda, tak ja sa pýtam, ako chceme... (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec, reagujte na predrečníka, a nie na pána Kazdu.

Suja, Miroslav, poslanec NR SR
... ako chceme, ako chceme čeliť (reakcia z pléna), ako chceme čeliť týmto hrozbám, keď áno, sankcie nejako zvládneme. Ako zvládneme hlad? Ako zvládneme, že z hektára nebude určitý výnos, ale o 30-40 % nižšie? Ja som za, poďme to tých sankcií! Ale máme aj riešenia? Máme teraz riešenia? Producenti minerálnych hnojív, už keď tak hovorím, tak sa nedováža, alebo sú, boli najväčší v Európe, ak nie na svete, bolo Rusko a Ukrajina. A tí, čo vyrábali v Európe, kvôli vysokým cenám plynu znížili výrobu. Tak ako chceme nahradiť túto jednu konkrétnu vec? Lebo hovorili sme tu, že sa nepomáha alebo že zvládneme nejaké sankcie, tak teraz reagujem na predrečníka. Ja by som chcel vedieť, áno, ako to zvládneme. Ako chceme nahradiť tieto základné veci, čo sa týka sebestačnosti, nie že sebestačnosti, čo sa týka potravín, priatelia? Len potravín.
A teraz nehájim absolútne nikoho. Len mi to vysvetlite, ako toto chceme zvládnuť.

Ďakujem za slovo. Treba si uvedomiť jednu vec, že Slovensko nie je izolovaný ostrov, a to, čo sa deje na Slovensku, sa deje aj v iných štátoch stredoeurópskeho priestoru.
Vy dobre veľmi viete, že čo bolo v Maďarsku, keď Orbánova vláda zastropovala ceny, a teraz je tam výsledok ten, že im krachujú benzínky. Pamätáte sa, že čo spravila poľská vláda, že tiež išlo systémovými riešeniami a nakoniec majú vyššie ceny benzínu a nafty ako na Slovensku, čiže tu by som bol pritom opatrný a možno by asi trebalo ísť potom za arabským šejkom alebo za tými svetovými lídrami, ktorí riešia ceny pohonných hmôt alebo ropy na svetových trhoch.
Čo sa týka konkrétnych cielených, cielených opatrení zo strany vlády pre ľudí, no, tak ja by som aj vymenoval. Napríklad minister pôdohospodárstva Vlčan podpísal začiatkom marca s obchodníkmi dohodu o udržaní cenovej stability potravín. Konkrétne sa jedná o trinásť potravín, ktorých marže obchodníci garantujú zachovať. Vo vybraných položkách by tak reťazce už nemali zvyšovať svoju historicky uplatňovanú maržu.
A prekonať následky zdražovania pomôže určite domácnostiam aj zmrazenie cien elektriny do konca roka 2024. Samozrejme, najohrozenejšou skupinou obyvateľstva sú seniori. A im presne pomôžu cielené, precizované opatrenia zo strany vlády. Napríklad výplata celého 13. dôchodku sa posunie z decembra na jún. Suma 300 mil. eur je dvakrát viac ako za vlád SMER-u. Od januára budú dôchodky rásť v priemere približne o 45 eur mesačne. Rátame pritom aj s nákladmi, ktoré vznikajú aktuálne na hraniciach a následne aj pri imigrácii, integrácii ľudí utekajúcich pred vojnou. V tomto máme určite aj jasnú podporu zo strany európ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Myslím, že predrečník Milan Mazurek to povedal celkom zrozumiteľne. My to zvládneme, určite. Poslanci aj vládni predstavitelia to zvládnu, s našimi príjmami nám naozaj 100-200 euro navyše mesačne nebude pre nás nič v podstate znamenať. Ale čoskoro príde dezilúzia medzi obyvateľmi Slovenska. Zdražovanie a riešenia. Ľudia sa budú pýtať, čo robíme pre obyčajných ľudí, ktorých sa táto kríza dotkne najviac. A tá vojna môže trvať mesiace, možnože aj partizánska vojna aj roky. Čo s tým ďalej?
Máme tu kopec nástražných bômb, dá sa povedať, ako kolabujúce zdravotníctvo, ktoré sa ťahá, problematika táto, už celé roky, a odpovede stále neprichádzajú. Ja by som len, chcel by som sa opýtať, pri predpoklade, ak tu budeme mať 40-tisíc migrantov, ako je v dôvodovej správe, tak nás zdravotná starostlivosť bude stáť okolo 27 mil. eur ročne, minimálne. Ak tých utečencov bude viac, tak to budú násobky, bude to možno 100-200 mil. eur ročne. Je to plánované pokryť z rozpočtu Slovenskej republiky alebo nám k tomu pomôže, alebo prispeje nám na tieto výdavky nečakané aj Európska únia, keď už sme teda takíto, možno povedať, rozšafní?
Myslím, že v tom návrhu zákona je kopec dobrých vecí, ako možnosť pracovať pre zdravotníkov z Ukrajiny, ktorí budú môcť pracovať po čestnom vyhlásení, pod nejakým odborným dozorom, ako to akceptujeme. Je to v poriadku, ale naozaj ten čl. 1, ktorý tam naozaj nemusel byť, ako ponechať velenie niektorým jednotkám Ozbrojených síl Slovenskej republiky pod velením NATO, to naozaj nepovažujem za nevyhnutné, že by to tam naozaj muselo byť. Pokiaľ to tam je, tak takýto zákon nemôžem podporiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja, samozrejme, na rozdiel od koaličných poslancov plne súhlasím s tým, čo odznelo v rozprave od kolegu Mazureka, pretože napriek všetkým opatreniam a napriek tej zložitosti situácie, ktorej čelíme, si treba uvedomiť, že aj občania na Slovensku sú do istej miery znechutení a právom sa obávajú, čo sa bude diať s nimi, pretože zdvihla sa tu obrovská vlna solidarity s Ukrajincami, čo je v poriadku. Tá pomoc predovšetkým matkám a deťom je absolútne v poriadku. Ďalšie nastavenie legislatívy, ktorá, ktorá im umožní teda lepšie, lepšie sa zorientovať na Slovensku a prísť či už k práci, alebo zdravotnej starostlivosti, to je všetko v poriadku.
Len ľudia začínajú mať pocit, že skutočne vláda zabúda na to, že na Slovensku je tu pre občanov Slovenskej republiky a že ju volili občania Slovenskej republiky, a zvlášť po kríze, ktorá bola v súvislosti s covidom, očakávajú už nejaké riešenia a nejakú víziu.
Takže naopak, tieto, tieto veci sú dnes ako keby potláčané do úzadia a komunikuje sa neustále tá pomoc Ukrajincom, čo je, ako som povedal a zopakujem, v poriadku, ale vytvára to určitú nerovnováhu a určitú nervozitu v spoločnosti a to, si myslím, že nie je správne.

Ďakujem mojim kolegom. Pán Stančík, začnem vami. Oceňujem tie úvodné slová. O to viac ma teda mrzí tá skutočnosť, že ste mi vytkli, že vraj ja si robím na kríze nejaké politické body. Viete, mohol by som vám tu kontrovať, že či som to ja, kto chodí po hraniciach robiť si fotky, jak varí guláš, ktorý nevarí, či som to ja, ktorý sa chodí vystískavať s ľuďmi na hranice a dávať o tom statusíky na Facebook ako pán Boris Kollár a ďalší, a robí to pravidelne. To sú vládni predstavitelia, ktorí si na tomto vytĺkajú úplne detinským spôsobom politický kapitál, a o to horšie je to, že ste to pokašľali tak ako to, ja neviem, či máte nejaký talent, alebo vrodenú nejakú schopnosť všetko pokašľať tou pomocou tým ľuďom tým, že ste dali priame obstaranie bratislavskej firme na východné Slovensko na hranicu, čo je najväčší úlet, ktorý by ma nenapadol, ani keby som prepil snáď celú noc. A tak to aj reálne ľudia hodnotia. Čiže toto ma veľmi mrzí.
Ja by som mohol naozaj tu teraz hovoriť každý deň, neustále, hádzať si fotečky na Facebook o tom, ako, hej, ubytovávam 24 ľudí, ako im pomáham, ako som včera ráno utekal s jednou ženou k zubárovi, snažil sa všetko vybaviť, koľko problémov, starostí to robí. Ale ja to nebudem robiť tak ako Matovič a predbiehať sa v statusíkoch na Facebooku. Nebudem... (Reakcia z pléna.) Pán poslanec, upokojte sa, upokojte sa, lebo keď máte vysoké hormonálne hladiny, na to sú lieky, ale nemusíte mi tu vykričiavať. Ak by som to robil tak ako vaši, vaši konkrétni predstavitelia vlády, ako pán minister Matovič či Heger, a dal si šesť statusov denne, ako strašne mi srdce bije pre Ukrajinu, a všetky tie emócie do toho, vtedy by sme sa mohli baviť o vytĺkaní kapitálu.
A, pán Stančík, to, že hovoríte, že chválime nejak Putina a podobne, to nie je pravda. To si nás s niekým mýlite, ale nevadí. Máte v tom trošku chaos, to príde. Otázne je niečo iné. A to ste povedali, že inflácia rastie, plošné opatrenia nemajú zmysel. To je dobré pre ekonomické časopisy, ale nie je to dobré pre ľudí. Ľahko sa to hovorí z vašej pozície, z mojej taktiež, ale úplne inak sa to hovorí z pozície 700-eurového platu.

Dobrý deň prajem, dámy a páni. Keďže pre členov vlády je to obmedzené s tými faktickými poznámkami, tak som sa takto prihlásil a chcem reagovať, pán Mazurek, na vás.
No, musím povedať, že ste teda mimoriadne talentovaný rečník, a či už tá kadencia slov, kde iní sa zajakávajú, alebo tá dynamika prejavu, a keď k tomu pridáte ešte korektnú argumentáciu, tak si myslím, že bude sa vám dobre dariť v slovenskej politike. A teraz chcem práve k tej korektnej argumentácii povedať.
Možno to neviete dať úplne presne do slov, ale určite cítite, že je veľký rozdiel medzi pomocou utečencom z Ukrajiny a medzi niečím, čo ideme robiť alebo mali by sme robiť pre domáce obyvateľstvo. Tak teraz nechajme tých utečencov bokom. A k tomu domácemu obyvateľstvu, ten štát funguje ako akýsi sprostredkovateľ a vyrovnávateľ príjmov. Na jednej strane platia všetci dane podľa toho, koľko zarábajú. Čím viac niekto zarába, tým viac platí daní. V plnom rozsahu to platí už aj pre zdravotné odvody a do sedemnásobku priemernej mzdy to platí pre sociálne odvody. A z tohto štát kupuje verejné statky. Podľa teórie by mal kupovať iba nevyhnutné, ale no tak, jak to chodí, populizmus je prítomný prakticky v každom období a v každej vláde, takže kupuje veľakrát aj hlúposti. Časť z toho sa rozkradne, niekedy viac, niekedy menej a časť sa minie na úplné hlúposti. Časť sa použije neefektívne, ale v zásade štát z peňazí, ktoré vyberie, platí verejné, verejné statky. Platí základné materiálne zabezpečenie pre ľudí, platí zabezpečenie v starobe a tak ďalej, čiže ľudia si platia a za to niečo dostanú. Teraz príde sem 50- alebo koľko tisíc ľudí z Ukrajiny. Oni v prvom momente neplatia nič. Nikto z Ukrajiny tu zatiaľ neodviedol ani cent. Možno keď tankoval, tak zaplatil DPH. Ale inak prakticky nezaplatil nič a zrazu dostanú prakticky všetko. Dostanú zdravotnú pomoc, dostanú, prispejeme im na bývanie, prispejeme im, uľahčíme im uznanie ich vzdelania. Celý tento balík je o tom, ako im vyjdeme viac v ústrety. No tak je teraz otázka, že prečo to robíme.
Robíme to z dvoch dôvodov. Prvý dôvod je ten, že v 21. storočí a v strede Európy treba byť solidárni. U našich susedov sa deje niečo, čo sme si asi nikto z nás naozaj nevedeli predstaviť, že bude reálna vojna kúsok od nás, a to sa, bohužiaľ, stalo. K tomu som sa už minule vyjadroval, som tunák pánovi Sujovi dohováral. A jednoducho treba byť solidárni, lebo aj my môžeme takúto pomoc potrebovať. Toto sa robí, toto je ľudské a toto má svoj zmysel a oprávnenie, a preto som rád, že Roman Mikulec tu predložil dnes tento zákon. Nie je to iba jeho zákon. Všetky rezorty tam napísali svoje veci, ako vedia pomôcť. Áno, aj rezort obrany tam napísal, že ako vie situáciu zlepšiť.
A ale máme ešte jeden iný dôvod. Zo strany Slovenska je to investícia do budúcnosti. Rodí sa, nehovorím, že čoraz menej detí, ale asi v roku 1979 sa narodilo najviac, historicky najviac Slovákov a Sloveniek, 98-tisíc. Po revolúcii v ’89. roku to kleslo na... až na niekde na 50-, takmer na polovicu. Potom sa to trošku stabilizovalo, dnes je to 55- až 58-tisíc. Takto to kolíše. O dvadsať rokov, to znamená okolo roku 2040, budú tí, čo sa narodili v ’79., tí už pôjdu do dôchodku, tam budete mať 98-tisíc ľudí. A kto ich bude živiť? Bude ich živiť tých 52-tisíc pracujúcich, ktorí sa narodili okolo roku povedzme 2000 až 2010.
No a teraz, kto uteká z tej Ukrajiny. To sú malé deti. Viac než polovicu sú, sú malé deti. Na jednej strane ma veľmi, fakt ma veľmi mrzí a som sa k tomu už aj v minulosti mnohokrát vyjadroval, že my vlastne ukradneme tej krajine alebo prevezmeme tej krajine ich potenciál do budúcna. Ukrajina to bude mať brutálne ťažké o jednu-dve generácie, lebo nebudú tam mať tých ľudí. Niečo podobné sa dialo, keď sa pred dvesto rokmi, keď európske krajiny kolonio... kolonajli... kolonializovali krajiny v Afrike a kadečo im tam pobrali. Aj teraz ešte z Indie berieme, robia vyslovene programy, že pre tých, čo sú vzdelaní. No tak horko-ťažko niekde v nejakej krajine zaostalej, v africkej povedzme niekoho vzdelajú a tých im práve zobereme. Tak pýtam sa, ako sa tie krajiny majú pozviechať. Ukrajina to bude mať o to ťažšie, že títo ľudia odtiaľ utekajú. No ale utekajú, to je holý fakt a skončia niekde v Európe.
No tak už keď už majú niekde v Európe skončiť, tak tam je tá veľká šanca pre Slovensko, že značná časť z nich skončí tu. Tí ľudia sú plne kompatibilní s našou kultúrou, s našimi pravidlami, s našou civilizáciou a myslím si, že čo sa týka povedzme ľudí z iných kultúrnych okrajov, tam asi nemusíme zvádzať debaty, tam asi to vidíme podobne. Čiže tu robíme nejakú investíciu do budúcna, zatiaľ čo... a je to zlomok ľudí, je to 50-tisíc ľudí, je to jedno percento z obyvateľstva. No a teraz vy dôjdete s tým, že však pomáhajte Ukrajincom, koľko vládzete, fajn, ale pomôžte aj domácim. Len tam už to je, ľubovoľná pomoc je krát sto, to po prvé.
Po druhé. Ono veď sa už veľa vecí deje. Ten, ten, ten základný mechanizmus, že tu platia dane a odvody a za to dostanú verejné statky a dostanú nejaké základné prerozdelenie a základnú pomoc v hmotnej núdzi, tak je to ešte obohatené tým, že vláda je defi... rozpočet, je deficitná, vláda robí dlhy. No kam idú tie peniaze? Vláda nemá dnes vyššiu spotrebu na samu seba. Ja to vidím u mňa v ministerstve. Však my sme dokonca pred rokom každý prepustili 10 % zamestnancov. Čiže kam idú tie peniaze? Idú opäť len k ľuďom.
No a toto, čo vám chcem dnes povedať, je, že nie je korektné to porovnanie. Ja chápem, že keď sa postavíte niekde na tribúnu, a aj, aj evidujem, počul som to, že vy sa nechodíte, si chodiť robiť selfíčka na hranici, a v pohode, ale keď postavíte pred voľbami alebo aj dnes na tribúnu a budete toto hovoriť ľuďom, to budú všetci strašne radi počuť, strašne radi, lebo to, lebo to tak pekne ľúbivo znie, a budú vám dávať za pravdu. Ale po dnešku nemôžte povedať, že to neviete lepšie. Viete to dnes lepšie, lebo ma tu, teraz sedíte tu a teraz ma počúvate. Nedá sa to porovnať. Päťdesiattisíc utečencov, ktorým dáme aj preto, lebo máme byť s nimi solidárni, ale najmä preto, lebo je to investícia do budúcna, naša, tak nemôžte to porovnať s tým, že máte tu 1,250 mil. dôchodcov, a tam každá jedna, každé jedno euro znamená 1 250-tisíc eur. A keď si to tak vynásobíte, že dať im, dať im stovku.
Toto je to, čo vyčítam tunák vášmu parlamentnému kolegynovi... kolegovi pánovi Pellegrinimu. On dôjde, 300 mld., 300 mil. dajte, 300-tisíc, tristo eur dajte každému, dôchodcovi krát milión, 300 mil. Kde je problém? A toto, keď sa bavíme v televíznych debatách, tak štyri minúty neskôr ten istý Pellegrini mi rozpráva, tam ste prehajdákali peniaze, máte deficit v štátnej kase. No tak jedno, alebo druhé. A... ako však dobre. Je, samozrejme, iba vaše rozhodnutie, čo budete hovoriť.
Ale toto, čo ste tu dnes povedali, aj keď to bolo, teda hovorím, máte veľký rečnícky talent, toto je nekorektné vyčítať vláde. Vyčítajte veľa iných vecí. Je čo vyčítať. My zďaleka nie sme dokonalí. Ale porovnávať pomoc pre ľudí, ktorí utekajú zo svojimi tam dvomi kuframi a prišli prakticky o všetko, utekajú doslova s holým zadkom z Ukrajiny, že im tam teraz dáme niekde pár desiatok euro viac ako domácemu, ktorý tu žije 40 rokov, ktorý mal akože, prakticky celý svoj život tu mal mier a mal tu, keď to, keď to... to vidieť práve na Ukrajine, že ako vyvinutú, ako funkčnú štátnu správu tu mal, aj keď, samozrejme, nedostatkov je vždy kopec, tak toto nie je korektné takto porovnávať a... a to už viac chápem to, že nepodporíte, lebo je tam niečo o NATO a to je pre vás červené súkno. V poriadku, chápem, je to vaša politika.
Ale porovnávať pomoc pre utečencov s tým, čo robíme pre domáce obyvateľstvo, naozaj, naozaj nie je korektné.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Tak, pán podpredseda vlády Sulík, keď sme, keď ste mi to naposledy vysvetľovali, tak som prišiel za vami a povedali ste, že mi to prídete vysvetliť, a doteraz ste neprišiel. (Reakcia z pléna.) Nie, ja som tu stál dosť dlho. (Reakcia z pléna.) Ale tak dobre, dobre, tak som tu teraz, odišiel som, bol som tu aj na hodine otázok, ale to nevadí.
Hovorili ste o pomoci pre Ukrajincov aj Slovákov, hovorili ste o tom, že niektoré veci sa rozkradnú viacej-menej, dobre. Hovorili ste, že prispievate na bývanie. Tak ja sa teraz pýtam, pán minister Sulík, koľko ste prispeli na to bývanie? Koľko ste prispeli na to jedlo, ak nerátam tú Mikulcovu firmu, čo dostala neviem koľko miliónov priamym zadaním? Koľko ste prispeli tomu človeku na hraniciach, čo spravil 22-tisíc porcií guľášu za ďakujem pekne, tá vaša vláda, keď hovoríte?!
Áno, solidárni. Vy idete hovoriť niečo o solidarite, vážení kolegovia? Ako mne je z vás na zvracanie, keď to počúvam. Ukážte mi jedného koalic... koaličného poslanca, to som tu nikdy, ukážte mi jedného koaličného poslanca, keď ste s tým začali, čo je aspoň 10 % tak solidárny ako ja! Teraz som si vytiahol presne, 103 ľudí som ubytoval a 37 je, k dnešnému dňu je dlhodobo, čo už boli aj na cudzineckej polícii, ktorí bývajú u mňa. Viete, čo je ráno zabezpečiť 40 ľuďom raňajky, obed, večeru?! A neprispievate absolútne nič! Čo ich mám nahať hladných? Tak mi tu netrepte sprostosti, že vy niečo prospievate. Ja som nevidel nič, že by ste dali niečo na ubytovanie alebo na jedlo, ak nevyberáte vlastnú firmu! Ako ma to veľmi mrzí, že ste týmto začali. 22-tisíc porcií - nedostal nič! Ani posratý stánok ste mu nedali, lebo že na to nie je povolenie. Viete, toto je nonsens.
A teraz sa vás pýtam. Hovoríte, že prídu s dvoma kuframi. Mne volajú Ukrajinci, prečo ste nezadržali tú ženu, ktorá niesla päť kufrov plných peňazí – 28 mil. dolárov, 1,3 mil. eura –, a pustili ste ju do schengenu? Tie peniaze patria Ukrajincom. A on povedal, ak im budeme dávať peniaze, všetky sa takto rozkradnú. To mi Ukrajinci hovoria. Môžem vám povedať ktorí, môžme za nimi ísť. Oni potrebujú materiálnu pomoc, nie peniaze. Takto sa tam rozkráda. Takže nie s dvoma kuframi, ale päť kufrov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)