60. schôdza

Vďaka, pán predsedajúci. Pán poslanec, neprekvapí vás vo svetle toho, čo som povedal pred asi štvrť hodinkou, že nebudem hlasovať za ten pozmeňujúci návrh. Je to opäť jedno z tých opatrení, ktoré oslabuje práve tú, čos... čo ja považujem za legitímnu alebo legitímne rozšírenie kompetencií správnych rád. Zachytil som, že sa snažíte presunúť rozhodovanie o majetku zo správnych rád na spoločné rozhodovanie s akademickým senátom.
A ja úplne súhlasím a, a nespomenuli ste to, ste, boli ste možno až príliš slušní, nespomenuli ste, že v otázke fungovania správnych rád nevykročilo ministerstvo správnym smerom. Nominácia samotného pána ministra do jednej zo správnych rád, ktorú pán minister asi oľutoval, a nebudem mu to vyčítať, lebo následne sa stiahol, bola zlým príkladom, ale dobre fungujúce a nastavené správne rady sú podľa mňa úplne legitímnym nástrojom.
Opäť, keď štát, ktorý financuje z obrovskej miery verejné vysoké školy, nedostáva tie výsledky, ktoré od nich oprávnene očakáva, keď nám tak katastrofálny počet študentov uteká do zahraničia, niečo zjavne nefunguje, je, si myslím, legitímne, že štát chce mať trošku väčší dosah na to, ako tie peniaze sú míňané.
Posledný postreh, nešiel som sa tomu venovať, ale, ale, ale zaznie to v tejto rozprave asi viackrát, chcem to preventívne adresovať, to, že sa vraj tými komentármi na kvalitu vysokých škôl, snáď že ich znevažujeme. Pozrite, nikto tu nemá záujem na tom, aby sme znevažovali školy. Všetci chceme byť na ne hrdí, sme, myslím, Slováci a Slovenky, je to normálne.
A to podstatné je to, že nám odchádza neštandardne šokujúce vysoké percento študentov študovať do zahraničia. To je hlasovanie nedôvery tých ľudí, zákazníkov, ktorí sa nad tými školami zamysleli najviac. Je to, pán minister ma možno opraví, ak sa nemýlim, druhé najvyššie percento v Európskej únii po, ak sa nemýlim, Luxembursku, ktoré je trošku anomália na... vzhľadom na svoju veľkosť, čiže asi sme vlastne de facto takou jednotkou v EÚ. To nie je dobrá vizitka našich vysokých škôl. A to nie je hanobenie - konštatovať také niečo, treba s tým sa... sa to... treba tomu čeliť.

S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Igor Kašper.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja sám som tiež absolvoval množstvo stretnutí na pôde či už ministerstva, Národnej rady, výboru alebo aj na akademickej pôde a musím povedať, že aj naše požiadavky sú v tom, v tejto novele zákona, či už je to napríklad ohľadom voľby rektorov, dekanov, kompetencií správnych rád, akademických senátov, ale aj napríklad nakladanie s majetkom vysokých škôl. A musím potvrdiť naozaj slová niektorých kolegov, že táto debata medzi koalíciou a opozíciou bola ozaj príkladná.
Chcem poďakovať aj kolegovi Habánikovi, ktorý je príkladom konštruktívneho opozičného politika, a veľmi si ho vážim napriek tomu, že nie je súčasťou koalície.
Musím ale poďakovať v prvom rade aj kolegyni Márii Šofranko, ktorá prejavila asi najväčšiu snahu na tom, aby tento zákon bol tu na stole, ale, ale hlavne aby tá dohoda medzi jednou aj druhou stranou bola tu a bol určitý nejaký schválený kompromis.
Musím spomenúť, samozrejme, aj kolegyňu Leščákovú, rektorov vysokých škôl, predsedu výboru pána Vašečku, zástupcov akademických obcí, ale aj napríklad zástupcov samotného ministerstva školstva.
A tento celý zákon je nejakým, určitým kompromisom, ktorými, s ktorým asi nebudú spokojní úplne všetci, ale to sa asi nedá a je to úplne prirodzené a verím, že týmto zákonom naozaj je posunieme vysoké školstvo vpred.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Radovan Sloboda.

Ďakujem za slovo. Ono, jak som sa dozvedel, takže už je to tradičné na tom školskom výbore, že sa tam vedie kultivovaná diskusia. Určite na tom majú zásluhu všetci predsedovia - aj súčasní, aj predchádzajúci.
A, Jožko, tomu, k tomu, čo som zmieňoval tie rebríčky, to sú jednoducho fakty, kde sa tie školy nachádzajú. To neni kritika toho, že by sa zle hospodárilo alebo nebodaj že by sám robili nejaké podvody, ale to je jednoducho prostý fakt. To je niečo podobné, ako keď športovec sa pripravuje na súťaž a robí, robí to tak, ako to vie. Tí jeho tréneri to robia tak, ako to vedia, tak ako sú zvyknutí, a príde potom ten športovec na súťaž, povedzme že napríklad na beh na sto metrov a skončí na ôsmom mieste. Proste jednoducho konštatovanie faktov. V takomto stave sa, žiaľ, to naše vysoké školstvo nachádza bez ohľadu na to teda, že ja som nikoho neobviňoval, že pácha nejakú nekalú činnosť.
Ďakujem.

Pán poslanec Dušan Jarjabek.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, hovoril si o kvalite vysokých škôl, ktorá je taká alebo onaká. No ja môžem povedať len jednu jedinú vec. Kvalita troch vysokých škôl umeleckého typu je špičková, špičková európsky. A prečo to hovorím takto namyslene? Preto, lebo tie výsledky sú také, aké sú. Či sú to v oblasti divadelnej, hudobnej alebo výtvarnej, alebo tanečnej, v ktorejkoľvek chcete, proste to sú všetko školy, ktoré majú medzinárodné úspechy, ktoré sú neni zanedbateľné, ktoré sú v absolútne medzinárodnej konkurencii. Hlavne v muzike sa to prejavuje, vo vokálnej tvorbe, v inštrumentálnej tvorbe. To je proste čosi... tanečníci, pochopiteľne, veď tí tanečníci od nás v podstate tancujú v každom kamennom divadle, tá, na svete, to hovorím, na svete a nepreháňam.
Tá kvalita tých vysokých škôl je veľmi, hovorím o umeleckých školách, o ktorých sa v tomto zákone veľmi málo hovorí, resp. vôbec. Aká je, aká je kvalita tých vysokých škôl? No hádam taká, aká je kvalita tých študentov, ktorí z tých vysokých škôl vychádzajú. Nie? A keď sú títo študenti úspešní, tak asi sú úspešní aj tí pedagógovia, ktorí ich vedú. Opäť veľmi jednoduchá rovnica. A keď tá škola má úspešných pedagógov, tak asi tá vysoká škola je úspešná. Lenže viete, o tej výučbe sa hovorí veľmi málo. Viacej sa hovorí o vzťahoch rektor - dekan, dekan - katedra. Posilňuje sa úloha rektora, posilňuje sa, oslabuje sa úloha dekana - a toto všetko v tomto zákone je. A posilňuje sa úloha štátu.
Namiesto toho, aby tým vysokým školám sa dala jedna obrovská, alebo teda akceptovateľná individuálnosť, a aby si sami mohli rozhodnúť o tom, či budú v budúcnosti dobré alebo zlé, bez minimálneho vstupovania štátu. Veď to je to najdôležitejšie. A tento zákon hovorí trošku o opaku. V tom je ten problém... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Reakcia na faktické poznámky.
Pán poslanec Habánik, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ďakujem za všetky faktické poznámky, skúsim sa v priebehu dvoch minút k nim vyjadriť, tak ako boli predložené.
Pán poslanec Žiak, z aplikačnej praxe mám iný názor na to, kto má alebo nemá byť členom správnej rady, naozaj tá správna rada funguje dobre vtedy, ak sú tam reprezentatívni ľudia, ktorí v živote niečo dosiahli a znamenajú, a či už sú z priemyslu, z inej praxe alebo sú to zástupcovia verejného života, ak sú to skúsení ľudia, tak tá správna rada naozaj dobre funguje.
Čo sa týka toho školného, tam študent, ktorý v dennej forme štúdia prekročí štandardnú dĺžku štúdia, tak tá vysoká škola, verejná vysoká škola za ňu hneď podľa rozpisu dotácie nedostáva nič. Ak my to školné znížime len na počet kreditov, ktoré neabsolvoval, k celkovému počtu kreditov, tak to školné bude síce pre každého individuálne a priaznivé, ale bude mimoriadne nízke a tie náklady, ktoré, ktorá, ktoré škola má s tým, aby tento študent mohol dokončiť štúdium, aj keď v tom nadštandarde, tak budú vyššie ako to samotné, samotné školné. Snažil som sa to aj na výbore, hľadať tam nejakú cestu, ale teda zatiaľ zostal ten návrh tak, ako, ako je, preto som dal návrh na vypustenie tej tretej vety.
Čo sa týka, áno, pána poslanca Slobodu, tak to si uvedomujem, tie rebríčky, áno, ja by som osobne sa tešil určite, keby viac univerzít bolo v týchto rebríčkoch a čo na, na najvyšších miestach. Ale nemôže to, nemôžeme na jednej strane žiadať, že chceme, aby školy boli v rebríčkoch, a na druhej strane im uťahujeme finančný opasok. To, toto nebude, táto alchýmia fungovať.
Čo sa týka naozaj ďalších tých návrhov, a ktoré, tie, ktoré tu odzneli, tak my sme o mnohých diskutovali a chcem vyjadriť aj také presvedčenie, že to nie je ešte posle... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu ústne. Pán poslanec Vašečka, pán poslanec Čepček a pán poslanec Kubánek. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Richard Vašečka.