60. schôdza

Vďaka. Len krátko, trochu poopravím. Tie systémy prokuratúr či štátnych zastupiteľov atď. sa líšia, ale to najlepšie porovnanie, ktoré je k dispozícii, také to najpresnejšie hovorí, že na úrovni generálneho prokurátora sa zúčastnili presne dve alebo tri krajiny. Čiže nie, nie je pravdou, že tam boli zastúpené všetky veľké krajiny Európskej únie na tejto úrovni. Viem o Slovinsku a možno ma kolegovia doplnia ešte v jednej ďalšej krajine. Všetky ostatné vyslali oveľa nižšie delegácie presne preto, lebo nechceli vyslať signál Vladimírovi Putinovi, že všetko je v pohode. Neviem o inej delegácii, ktorá by bola bývala podpísala dlhodobú spoluprácu a to, že sa tam zúčastnili aj kolegovia pána Žilinku na úrovni z iných krajín alebo na úrovni pána Žilinku z krajín ako Slovinsko, je chybou týchto krajín. A pripomínam, že klin sa klinom nevybíja.
K tej druhej otázke, už som na ňu odpovedal, myslím si, aj v tom samotnom vystúpení v rozprave, ale skúsim sa k nej vrátiť. Nikto tu neupiera generálnemu prokurátorovi autonómiu vo vykonávaní funkcií, ktoré Generálnej prokuratúre patria. Upozorňujeme jasne, aj ten, aj tak ten zákon alebo návrh zákona tu ostane nadraftovaný, že sa vzťahuje len na tie okolnosti, kedy ide pripravovať alebo pripravuje, alebo zvažuje zahraničnú aktivitu, ktorej presah je jasne nad rámec kompetencií Generálnej prokuratúry. V tom prípade podľa kompetenčného zákona jasne treba konzultovať s ministerstvom zahraničných vecí. Mimochodom som presvedčený, že to raz, že táto povinnosť mu vyplýva už teraz zo súčasného znenia zákonov, opäť kompetenčný zákon hovorí úplne jasne, čo zahraničnému ministerstvu patrí a nepatrí. A, ale pretože to zjavne nebolo jasné pánu generálnemu prokurátorovi, cítim potrebu spresniť to týmto navrhovaným alebo touto navrhovanou zmenou zákona.
Vďaka.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcete zaujať záverečné slovo, pán navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca?
Nech sa páči.

Ďakujem. Chcel som uviesť len termín hlasovania, ale predsa len poviem si nejakú minútku. Ja to beriem troška z vecného hľadiska. Áno, tento návrh hovorí o tom, že tie zahraničné cesty sa majú konzultovať s ministerstvom zahraničných vecí, ale z tej praktickej veci, tá justičná spolupráca sa musí rozvíjať, bohužiaľ, či to je taká krajina alebo onaká krajina. Keby sme mali takúto justičnú spoluprácu, ja neviem, s Mali, tak naši ľudia, ktorí sú odsúdení a zdržiavajú sa v Mali, by už boli na Slovensku. Však asi vieme, o kom ohovoríme. Keby tá spolupráca fungovala na takej úrovni, ako by mala fungovať, napríklad aj s Ruskou federáciou, tak čo sa týka údajného únosu Vietnamca, tak to lietadlo zo Slovenska malo letieť do Ruska. Ak tam bol ten občan, o ktorom sa hovorí, že mal byť unesený, tak niekde musel presadať na iné lietadlo do Vietnamu. A keď presadal, tak, tak tie letiskové úrady tam tú osobu museli nejak evidovať, ja neviem, musel prejsť nejakou pasovou kontrolou a toto by sa v rámci tej justičnej spolupráce dalo vyžiadať. Ja viem, že sú krajiny, s ktorými nemáme dobré diplomatické vzťahy alebo sú obmedzené, ale zločin nepozná hranice. Plno zločincov sa snaží ísť do krajín, s ktorými nemáme tú justičnú spoluprácu, alebo aj účty finančné na pranie špinavých peňazí si vyberajú v takých krajinách, ktoré v rámci tých finančných vyšetrovaní nespolupracujú. A toto je voda na mlyn. Preto si myslím, že tá spolupráca sa musí rozvíjať s hocijakými krajinami, lebo zrejme o spravodlivosť ide každému. Ale áno, tento návrh zákona hovorí o tom, či konzultovať tieto cesty s ministerstvom zahraničných vecí alebo nie.
Termín hlasovania oznamujem na dnes na 11.00 hodinu.
Ďakujem.

Ďakujeme za informáciu. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom je prvé čítanie o návrhu opäť pána poslanca Tomáša Valáška na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona je pod tlačou 934, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 969.
Dávam slovo poslancovi Tomášovi Valáškovi, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Valáška na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 934.)

Vďaka, pán predsedajúci, dovoľte mi len v krátkosti. Je mojou cťou, kolegyne, kolegovia, predložiť na rokovanie Národnej rady návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa už spomínaný zákon č. 461.
Cieľom predkladaného návrhu je zavedenie dávky popôrodnej starostlivosti pre otca dieťaťa alebo pre inú blízku osobu so súhlasom matky do systému nemocenského poistenia. Dnes už síce otcovia nárok na materskú majú, no nemôžu si ju vziať počas doby, keď je na materskej dieťa, rovnako si ju nemôžu vziať iné blízke osoby, ktoré sa podieľajú na starostlivosti o dieťa, pokiaľ to nie je otec dieťaťa. Táto osoba by tak získala nárok na dva týždne plateného voľna navyše počas šestonedelia matky dieťaťa a po vzore súčasnej materskej dovolenky by získala nárok na 75 % dennej mzdy zo Sociálnej poisťovne.
Dovoľte mi zatiaľ uviesť toľkoto na predstavenie témy zákona. Viac k dôvodom a možno aj k tomu medzinárodnému kontextu poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Vďaka, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Dávam teraz slovo spravodajcovi pánovi poslancovi Jánovi Kerekrétimu z výboru pre sociálne veci.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 934. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 969 z 25. februára 2022 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Vladimíra Marcinková a pán poslanec Radovan Kazda. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy, ale ešte pred nimi vystúpi pán navrhovateľ.
Nech sa páči.

Vďaka za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, nebudem dlho, lebo ide v podstate o veľmi jednoduchú zmenu, ktorej zmysel je zrejmý, no chcel som dodať dva pohľady, jeden taký ľudský a jeden právny alebo medzinárodný.
Asi sa všetci zhodneme, že druhá osoba spoločne sa starajúca o dieťa je po narodení dieťaťa nezastupiteľná, či už ako podpora matke dieťaťa, ktorá sa logicky primárne venuje tomu narodenému, novonarodenému, či pri starostlivosti o starších súrodencov počas pobytu matky dieťaťa v nemocnici. Ako krajina sme správne zaviedli otcovskú dovolenku už dávnejšie, no umožňujeme nástup na ňu až po ukončení materskej dovolenky matky, čiže to, samozrejme, tým neriešime tie životné situácie, ktoré som práve vymenoval, ako je napríklad tá potreba starať sa o staršie deti, ktoré nemusia byť ešte v škôlke a môžu byť doma, môžu byť odkázané na matku, ale matka je v pôrodnici s novonarodeným či s novonarodenou. Ďalšou tou životnou situáciou môže byť potreba starať sa o samotnú matku, ktorá je s tým dieťaťom ešte v nemocnici.
Týmto návrhom zákona uľahčujeme postavenie matiek po pôrode a dávame tiež otcom či tým, ktorí s matkou starostlivosť o dieťa zdieľajú, možnosť väčšej angažovanosti starostlivosti o deti. Je to nielen, myslím si, a dúfam, že sa zhodneme, ľudsky správne, ale zároveň nás to vráti späť do klubu drvivej väčšiny krajín Európskej únie, ktoré už podobné právo zaviedli. Konkrétne 21 z 28 krajín EÚ už majú podobnú, obdobnú popôrodnú finančnú podporu.
Slovenská republika je navyše viazaná smernicou Európskeho parlamentu a Rady z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami a z nej nám vyplýva povinnosť do 2. augusta 2022 predložiť návrh zákona, ktorý by popôrodnú dávku zavádzal. Zatiaľ žiaden takýto návrh zákona zo strany vládnej koalície neevidujeme, preto prichádzame s predmetným zákonom.
Úplne na záver, možno pre tých fiškálnych jastrabov a iných v miestnosti, sme si, samozrejme, vedomí, že ako každá iná sociálna dávka, aj táto by mohla byť za určitých okolností otvorená zneužitiu, to platí na všetky dávky, v tomto nie je táto nič, ničím výnimočná. Ale máme nástroje, známe, overené nástroje, ako tomu predchádzať, preto aj v navrhovanom zákone zavádzame viacero z nich. Nárok na popôrodnú starostlivosť by vznikol iba tým, ktorí prispievali minimálne po dobu 270 dní do Sociálnej poisťovne pred tým, než si začnú nárokovať na túto dávku. A rovnako ako v prípade materského príspevku zakazujeme súbeh príspevku na popôrodnú starostlivosť s výplatou dávky na nezamestnanosť či s výplatou ošetrovného.
Vďaka vopred za vašu podporu.

V rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa Vladimíra Marcinková.