60. schôdza

Veľká vďaka.
Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predviesť, predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je posilniť koordináciu medzi kľúčovými zložkami štátnej správy vo výkone zahraničnej politiky Slovenskej republiky a predísť tak situáciám, kedy absencia tejto koordinácie zo strany prokuratúry vyústi v kroky protirečiace zahranično-politickým pozíciám Slovenskej republiky. Pripomínam, že za tú má ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí primárnu zodpovednosť v zmysle zákona č. 575/2001, takzvaného kompetenčného zákona.
Toľko k samotnému obsahu zákona alebo k navrhovanej zmene. K odôvodneniu a k dôvodom sa rád vyjadrím v rozprave, do ktorej sa zároveň prihlasujem ako prvý.
Vďaka.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán predsedajúci, pán navrhovateľ, pani poslankyňa, poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vďaka opäť, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, neprezradím nič šokujúceho, nič, čo by ste sa neboli dovtípili sami, keď poviem, že navrhovaná zmena zákona je, samozrejme, reakciou na cestu pána generálneho prokurátora do Moskvy z 13. januára tohto roku. Tá cesta bola veľkou chybou z príčin, ktoré stoja za pripomenutie. V tom čase totiž už boli k dispozícii a boli jasne, verejne odkomunikované spravodajské informácie o chystanom ruskom útoku na Ukrajinu. Tieto informácie, pripomínam, sa neskôr naplnili do bodky. Možno nie do dňa, ale do bodky. A dnes sme v najkrvavejšom konflikte, aký Európa zažila od konca druhej svetovej vojny.
Je možné, priznávam, že žiadne diplomatické úsilie zo strany krajín EÚ vrátane Slovenska by túto vojnu neodvrátilo. Moskva začala niektoré prípravy na ňu, ako napríklad vyprázdnenie zásobníkov plynu v Európe či najzhromaždenie rekordného množstva devízových rezerv, celé mesiace pred vypuknutím vojny, čo naznačuje, že rozhodnutie minimálne pripraviť sa na konflikt bolo prijaté už dávno pred tým 24. februárom, keď sa vojská pohli.
No bolo našou psou povinnosťou, a tu sa vraciam k ceste pána generálneho prokurátora, bolo našou psou povinnosťou v tých januárových dňoch, kedy sa vojna zdala byť aj iminentná a možno ešte odvrátiteľná, pokúsiť sa zabrániť tomuto finálnemu rozhodnutiu ísť do boja, kým bola ešte šanca. A na takéto odstrašenie nie je lepšieho nástroja, ako jasne demonštrovať agresorovi, v tomto prípade Vladimírovi Putinovi, že za útok proti Ukrajine pridraho zaplatí. Pridraho v zmysle škôd na hospodárstve a prosperite Ruska, pridraho v zmysle strát na životoch, ale pridraho aj v zmysle diplomatickej izolácie, čo je presne to, čo sa nakoniec stalo. Pripomínam, že Valné zhromaždenie OSN hlasovalo proti vojne pomerom síl 141 : 5. To sa volá debakel, po slovensky.
Páni a dámy, keď chcem niekoho varovať pred vojnou a naznačiť mu, že mu hrozí diplomatická izolácia, tak nejdem s jeho vysokým predstaviteľom podpisovať zmluvu o dlhodobej spolupráci. To je, myslím, úplne jednoduchý a ľahko pochopiteľný princíp, zrozumiteľný všetkým. Je len správne, že generálny prokurátor sa medzičasom vyjadril, že zmluvu o spolupráci nebude realizovať, hoci netuším, prečo ju jednoducho nezrušil, lebo mohol a mal. No to podstatné je, že táto zmluva nikdy podpísaná byť nemala a cesta nemala byť v danom čase uskutočnená. Bodka. Šlo to proti duchu diplomacie všetkých členských krajín Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, šlo to proti záujmom Slovenskej republiky.
Tento návrh zákona nezastaví generálneho prokurátora, ak sa v budúcnosti rozhodne podobnú chybu zopakovať. Na to mu slovenské zákony udeľujú príliš silné kompetencie, čo je mimochodom témou samé o sebe, kompetencie Generálnej prokuratúry, ktorej vládna koalícia by mohla venovať silnejšiu pozornosť. To, čo tento návrh zákona však robí, a je to maximum v rámci platnej legislatívy, je to, že zavádza povinnosť generálnemu prokurátorovi konzultovať s ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí také plánované aktivity, ktorých zahranično-politický význam presahuje kompetencie samotnej prokuratúry, čím cesta do Moskvy v tak exponovanom čase, tesne pred ruskou agresiou voči Ukrajine, čo bolo vtedy už známe všetkým ľuďom, čo čítali spravodajské informácie, bezpochyby bola. Nie, neupierame generálnemu prokurátorovi právo, ktoré mu zo zákona jasne a logicky správne patrí, a to je právo vykonávať autonómne tie zahraničné aktivity, ktoré sú jasne agendou prokuratúry bez širšieho presahu na zahraničnú či európsku politiku Slovenskej republiky. Povedané jednoducho a zrozumiteľne, ak ide predstaviteľ prokuratúry, vymyslím si, do Nórska podpísať dohodu o spolupráci, nech sa páči, je to jeho plné právo, nepotrebuje konzultovať, ale ak sa rozhodne vycestovať do krajiny, ktorá sa viditeľne pripravuje na agresiu voči svojmu susedovi a sú toho plné noviny, treba konzultovať s ministerstvom zahraničných vecí, lebo takúto aktivitu už nejde oddeliť od širších zahranično-politických cieľov a zahraničnej politiky Slovenskej republiky. A za tú je v zmysle zákona 575 Z. z. o činnosti vlády a organizácii ústredných orgánov štátnej správy zodpovedná nie prokuratúra, ale spomínané ministerstvo zahraničných vecí a keby bolo ústredie ministerstva, nielen ambasáda, ale ústredie v januári konzultované, som si istý, že by bolo vydalo zamietavý postoj.
Vďaka za vašu pozornosť.

Dobré ránko prajem a zároveň ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega Valášek, vo svojom návrhu zákona tvrdíte, že podľa vás by návšteva generálneho prokurátora Slovenskej republiky, pri jeho oslave, resp. pri pozvaní na oslavy ruskej prokuratúry, teda Prokuratúry Ruskej federácie bola v tejto zvláštnej, ťažkej, exponovanej dobe nejakým nie veľmi vhodným a nekvalitným signálom voči demokratickému svetu a voči nejakým hodnotám Európskej únie. Tak ja sa len chcem spýtať, ak sa bavíme o nejakom jednotnom postupe Európskej únie a nejakých jednotných hodnotách demokratického sveta, prečo sa na tejto slávnosti zúčastnili aj mnohí iní generálni prokurátori z mnohých iných demokratických krajín sveta? Čiže podľa mňa je to také úzkoprsé poukazovať na generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ale dobre vieme, že boli tam mnohí iní generálni prokurátori z mnohých iných krajín. Spomeniem len Francúzsko, Taliansko, Španielsko.
Navrhujete vo svojom zákone, aby bola nejaká kooperácia medzi generálnou prokuratúrou a ministerstvom zahraničných vecí. Čiže v rámci nejakých zahranično-politických pozícií voči ostatným medzinárodným subjektom. Idea teoreticky možno nie je zlá, ale ak sa budeme baviť čisto ústavne, tak aj v ústave nie je zakotvené, aby prokuratúra bola nejakým závislým orgánom na úkonoch vlády. A teda z právneho hľadiska nie je to v poriadku, aby nejakým spôsobom takto to bolo kooperované alebo nejakým spôsobom doslova až ovplyvňované. Čiže ja chápem postoj vašej strany alebo vášho hnutia, ale nestotožňujem sa s tým veľmi.
Ďakujem pekne.

Vďaka. Len krátko, trochu poopravím. Tie systémy prokuratúr či štátnych zastupiteľov atď. sa líšia, ale to najlepšie porovnanie, ktoré je k dispozícii, také to najpresnejšie hovorí, že na úrovni generálneho prokurátora sa zúčastnili presne dve alebo tri krajiny. Čiže nie, nie je pravdou, že tam boli zastúpené všetky veľké krajiny Európskej únie na tejto úrovni. Viem o Slovinsku a možno ma kolegovia doplnia ešte v jednej ďalšej krajine. Všetky ostatné vyslali oveľa nižšie delegácie presne preto, lebo nechceli vyslať signál Vladimírovi Putinovi, že všetko je v pohode. Neviem o inej delegácii, ktorá by bola bývala podpísala dlhodobú spoluprácu a to, že sa tam zúčastnili aj kolegovia pána Žilinku na úrovni z iných krajín alebo na úrovni pána Žilinku z krajín ako Slovinsko, je chybou týchto krajín. A pripomínam, že klin sa klinom nevybíja.
K tej druhej otázke, už som na ňu odpovedal, myslím si, aj v tom samotnom vystúpení v rozprave, ale skúsim sa k nej vrátiť. Nikto tu neupiera generálnemu prokurátorovi autonómiu vo vykonávaní funkcií, ktoré Generálnej prokuratúre patria. Upozorňujeme jasne, aj ten, aj tak ten zákon alebo návrh zákona tu ostane nadraftovaný, že sa vzťahuje len na tie okolnosti, kedy ide pripravovať alebo pripravuje, alebo zvažuje zahraničnú aktivitu, ktorej presah je jasne nad rámec kompetencií Generálnej prokuratúry. V tom prípade podľa kompetenčného zákona jasne treba konzultovať s ministerstvom zahraničných vecí. Mimochodom som presvedčený, že to raz, že táto povinnosť mu vyplýva už teraz zo súčasného znenia zákonov, opäť kompetenčný zákon hovorí úplne jasne, čo zahraničnému ministerstvu patrí a nepatrí. A, ale pretože to zjavne nebolo jasné pánu generálnemu prokurátorovi, cítim potrebu spresniť to týmto navrhovaným alebo touto navrhovanou zmenou zákona.
Vďaka.

Ďakujem. Chcel som uviesť len termín hlasovania, ale predsa len poviem si nejakú minútku. Ja to beriem troška z vecného hľadiska. Áno, tento návrh hovorí o tom, že tie zahraničné cesty sa majú konzultovať s ministerstvom zahraničných vecí, ale z tej praktickej veci, tá justičná spolupráca sa musí rozvíjať, bohužiaľ, či to je taká krajina alebo onaká krajina. Keby sme mali takúto justičnú spoluprácu, ja neviem, s Mali, tak naši ľudia, ktorí sú odsúdení a zdržiavajú sa v Mali, by už boli na Slovensku. Však asi vieme, o kom ohovoríme. Keby tá spolupráca fungovala na takej úrovni, ako by mala fungovať, napríklad aj s Ruskou federáciou, tak čo sa týka údajného únosu Vietnamca, tak to lietadlo zo Slovenska malo letieť do Ruska. Ak tam bol ten občan, o ktorom sa hovorí, že mal byť unesený, tak niekde musel presadať na iné lietadlo do Vietnamu. A keď presadal, tak, tak tie letiskové úrady tam tú osobu museli nejak evidovať, ja neviem, musel prejsť nejakou pasovou kontrolou a toto by sa v rámci tej justičnej spolupráce dalo vyžiadať. Ja viem, že sú krajiny, s ktorými nemáme dobré diplomatické vzťahy alebo sú obmedzené, ale zločin nepozná hranice. Plno zločincov sa snaží ísť do krajín, s ktorými nemáme tú justičnú spoluprácu, alebo aj účty finančné na pranie špinavých peňazí si vyberajú v takých krajinách, ktoré v rámci tých finančných vyšetrovaní nespolupracujú. A toto je voda na mlyn. Preto si myslím, že tá spolupráca sa musí rozvíjať s hocijakými krajinami, lebo zrejme o spravodlivosť ide každému. Ale áno, tento návrh zákona hovorí o tom, či konzultovať tieto cesty s ministerstvom zahraničných vecí alebo nie.
Termín hlasovania oznamujem na dnes na 11.00 hodinu.
Ďakujem.

Vďaka, pán predsedajúci, dovoľte mi len v krátkosti. Je mojou cťou, kolegyne, kolegovia, predložiť na rokovanie Národnej rady návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa už spomínaný zákon č. 461.
Cieľom predkladaného návrhu je zavedenie dávky popôrodnej starostlivosti pre otca dieťaťa alebo pre inú blízku osobu so súhlasom matky do systému nemocenského poistenia. Dnes už síce otcovia nárok na materskú majú, no nemôžu si ju vziať počas doby, keď je na materskej dieťa, rovnako si ju nemôžu vziať iné blízke osoby, ktoré sa podieľajú na starostlivosti o dieťa, pokiaľ to nie je otec dieťaťa. Táto osoba by tak získala nárok na dva týždne plateného voľna navyše počas šestonedelia matky dieťaťa a po vzore súčasnej materskej dovolenky by získala nárok na 75 % dennej mzdy zo Sociálnej poisťovne.
Dovoľte mi zatiaľ uviesť toľkoto na predstavenie témy zákona. Viac k dôvodom a možno aj k tomu medzinárodnému kontextu poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Vďaka, pán predsedajúci.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 934. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 969 z 25. februára 2022 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vďaka za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, nebudem dlho, lebo ide v podstate o veľmi jednoduchú zmenu, ktorej zmysel je zrejmý, no chcel som dodať dva pohľady, jeden taký ľudský a jeden právny alebo medzinárodný.
Asi sa všetci zhodneme, že druhá osoba spoločne sa starajúca o dieťa je po narodení dieťaťa nezastupiteľná, či už ako podpora matke dieťaťa, ktorá sa logicky primárne venuje tomu narodenému, novonarodenému, či pri starostlivosti o starších súrodencov počas pobytu matky dieťaťa v nemocnici. Ako krajina sme správne zaviedli otcovskú dovolenku už dávnejšie, no umožňujeme nástup na ňu až po ukončení materskej dovolenky matky, čiže to, samozrejme, tým neriešime tie životné situácie, ktoré som práve vymenoval, ako je napríklad tá potreba starať sa o staršie deti, ktoré nemusia byť ešte v škôlke a môžu byť doma, môžu byť odkázané na matku, ale matka je v pôrodnici s novonarodeným či s novonarodenou. Ďalšou tou životnou situáciou môže byť potreba starať sa o samotnú matku, ktorá je s tým dieťaťom ešte v nemocnici.
Týmto návrhom zákona uľahčujeme postavenie matiek po pôrode a dávame tiež otcom či tým, ktorí s matkou starostlivosť o dieťa zdieľajú, možnosť väčšej angažovanosti starostlivosti o deti. Je to nielen, myslím si, a dúfam, že sa zhodneme, ľudsky správne, ale zároveň nás to vráti späť do klubu drvivej väčšiny krajín Európskej únie, ktoré už podobné právo zaviedli. Konkrétne 21 z 28 krajín EÚ už majú podobnú, obdobnú popôrodnú finančnú podporu.
Slovenská republika je navyše viazaná smernicou Európskeho parlamentu a Rady z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami a z nej nám vyplýva povinnosť do 2. augusta 2022 predložiť návrh zákona, ktorý by popôrodnú dávku zavádzal. Zatiaľ žiaden takýto návrh zákona zo strany vládnej koalície neevidujeme, preto prichádzame s predmetným zákonom.
Úplne na záver, možno pre tých fiškálnych jastrabov a iných v miestnosti, sme si, samozrejme, vedomí, že ako každá iná sociálna dávka, aj táto by mohla byť za určitých okolností otvorená zneužitiu, to platí na všetky dávky, v tomto nie je táto nič, ničím výnimočná. Ale máme nástroje, známe, overené nástroje, ako tomu predchádzať, preto aj v navrhovanom zákone zavádzame viacero z nich. Nárok na popôrodnú starostlivosť by vznikol iba tým, ktorí prispievali minimálne po dobu 270 dní do Sociálnej poisťovne pred tým, než si začnú nárokovať na túto dávku. A rovnako ako v prípade materského príspevku zakazujeme súbeh príspevku na popôrodnú starostlivosť s výplatou dávky na nezamestnanosť či s výplatou ošetrovného.
Vďaka vopred za vašu podporu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem, Tomáš. Myslím si, že na tomto mieste treba hovoriť pravdu, tak ju poviem a podľa mňa je šikovnosťou opozície v tomto prípade, že prišla s týmto návrhom do pléna parlamentu a buďme k sebe úprimní, je našou nešikovnosťou, že o tejto téme už tak dlho vedieme diskusie a nie sme schopní zhodnúť sa na riešení v rámci koalície. Naozaj tieto diskusie a táto téma je tu otvorená už vyše roka a ja verím, že spoločnými silami sa nám podarí prísť s riešením, ktoré bude najvhodnejšie riešenie. Predložené riešenie tiež považujem za dobré a, ale je na koalícii, aby sme sa zhodli na našom riešení. Nie je to len nejakou našou vôľou a slobodným rozhodnutím, pretože ako tu bolo povedané, Európska únia nás zaväzuje k tomu, aby sme toto riešenie priniesli. Šikovnejší než my a rýchlejší než my už boli vo väčšine štátov Európskej únie, čiže v týchto témach by sme nemali zaostávať. Naozaj ide o veľmi dôležitú zmenu na prospech rodinného života, na prospech posilnenia práv rodičov, práv žien, ale aj práv mužov v rodičovstve.
A keď sa pozeráme na tieto témy len so sociálnym aspektom alebo len cez tie ekonomické okuliare, tak robíme veľkú chybu, pretože práve krajiny, ktoré sú ekonomicky najúspešnejšie, hovoria o svojom úspechu aj vďaka opatreniam, ktoré napomáhajú a sú veľmi efektívne pri zladení súkromného a rodinného života. Toto jedno z najúspešnejších opatrení, ktoré, ktoré tomu pomáha, pretože naozaj pre otcov jednak psychologicky, ale aj pragmaticky je veľmi kľúčové, aby sa podieľali na starostlivosti o dieťa či už v rannom otcovstve alebo aj neskôr. Ja si veľmi intenzívne spomínam na zážitok z Nórska, kde som ešte bola, keď som pracovala v prezidentskom úrade a kde sme boli na návšteve ministerstva kultúry. A bolo pre nás nezvyčajné, že namiesto ministra prijal prezidenta vtedy štátny tajomník. No a keď sme sa pýtali, kde je vlastne minister, tak odpoveď ma veľmi príjemne prekvapila, minister bol na otcovskej dovolenke. Napriek tomu, že bol vo vysokej funkcii, tak bol tri mesiace so svojím dieťaťom a toto bola jedna z vecí, na ktorú boli v Nórsku mimoriadne hrdí, že sa im naozaj darí vytvoriť podmienky pre zosúladenie rodinného aj pracovného života pre naozaj každého a politici v tom išli príkladom.
Pretože len také krajiny môžu byť úspešné a keď sa bavíme o úspechu, hovorme aj o šťastí tej danej krajiny, kde sú šťastné rodiny. A to naozaj nie je fráza, to má potom veľký dopad aj na tú ekonomickú stabilitu, ekonomický rozvoj, pretože keď sa pozrieme na čísla, koľko žien je dnes ekonomicky neaktívnych a nepodieľajú sa našom hospodárstve, tak odpoveď musíme hľadať práve v takýchto soft, ale aj iných opatreniach, týkajúcich sa služieb na podporu rodiny, týkajúcich sa dávok na podporu rodiny, pretože tam treba hľadať dôvody, prečo žena musí ostať doma, aj keby už rada sa zapojila po nejakej fáze materstva do ekonomického procesu, ale nemá na to vytvorené podmienky, pretože keď je lekárkou a ráno potrebuje ísť do práce na, na siedmu, tak jej máloktorá škôlka vezme dieťa v tak skorej hodine, aby sa stihla dopraviť do tej práce, aby tam stihla fungovať.
Čiže toto sú také úplne pragmatické životné etapy, ktoré, a životné, životné problémy, ktoré ženy riešia, a ak vytvoríme priestor na to, aby mohli tieto veci zdieľať s mužmi, aby aj muži mohli zobrať na seba časť starostlivosti, tak tým vytvoríme priestor na vyššie zamestnávanie žien a podľa mňa aj na ohľaduplnejších mužov v tejto oblasti.
Takže mne sa tento návrh páči, aj keď je, aj keď je opozičným návrhom, a hovorím, posuňme sa od diskusie k riešeniu v tejto otázke. Máme na to v skutočnosti už len zopár mesiacov, pretože smernica Európskej únie nás zaväzuje k určitým termínom, do ktorých musíme toto opatrenie prijať do našej legislatívy.
Ďakujem.