60. schôdza

Na vaše vystúpenie žiadna faktická poznámka, takže vyhlasujem rozpravu za uzavretú. Chcem sa spýtať pána navrhovateľa, nemá záujem o záverečné slovo. Pán spravodajca? Poprosím vás dať termín hlasovania. (Reakcia spravodajcu: "Zajtra o jedenástej.") Takže termín hlasovania o tomto bode programu - zajtra o jedenástej hodine. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci (navrhovateľ pristúpil k spravodajcovi a zaznelo: "Ďakujem, pán poslanec, ale som sklamaný, že ste sa nevyjadrili k vecnej podstate..."), teraz by som sa snažil čo najlepšie vymyslieť, ako preklenieme situáciu, ktorá teraz nastala, pretože keď sa opticky pozriem, tak nemáme tu predkladateľov, ktorí by mali pokračovať ďalej a keď by prepadli, tak sa nám to veľmi zacitlí. A nie, vidím tu pána Valáška, takže v poriadku, tým pádom môžeme a uvidíme, ako sa to bude vyvíjať.
Takže budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu pána poslanca Valáška na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery, tlač 935. Poprosím tak pána predkladateľa Valáška, ako aj pána spravodajcu Potockého, aby zaujali svoje miesto, čo aj urobili, ďakujem obom.
A udeľujem teraz slovo písomne prihlásenému pánovi poslancovi Jánovi Szőllősovi, ktorý vystúpi v rozprave ako písomne prihlásený.
Nech sa páči.

(Pokračovanie rokovania o návrhu pána poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Valáška na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov, tlač 935.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi, prosím, povedať niekoľko slov k predkladanému návrhu kolegu Valáška. Rád by som sa vyjadril ako dlhoročný predseda jednej z registrovaných cirkví a podpredseda Ekumenickej rady cirkví. Mám niekoľko vážnych výhrad, ktoré by som rád v krátkosti predniesol a vyjadril svoj názor na tento návrh.
Po prvé, poslanecký návrh kolegu Valáška nemá oporu v programovom vyhlásení vlády ani v súčasných zámeroch Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Takýto závažný návrh zákona by mal byť skôr ako vládny zákon, nie poslanecký, keďže zmeny v zákone by znamenali zmenu paradigmy a uvádza to aj sám predkladateľ, citujem: "V súčasnosti platné podmienky registrácie sa od prijatia zákona v roku 1991 menili dvakrát. Bolo by vhodnejšie prispieť k celospoločenskému diskurzu a pripraviť vládny návrh zákona, ktorý by bol podrobený riadnym prípravným prácam." Takisto ide o rozsiahly zásah do základného predpisu, upravujúceho postavenie a registráciu cirkví, takže by bolo nevyhnutné pripraviť nový zákon nielen jeho novelu. V tomto návrhu preto ide o nevhodné legislatívno-technické riešenie. Ústavnosť súčasného systému registrácie cirkví už posudzoval Ústavný súd v roku 2010. Konštatoval, že je v súlade s ústavou, citujem: "Náboženská sloboda garantovaná článkom 24 Ústavy Slovenskej republiky a článkom 9 európskeho dohovoru o ľudských právach je ponímaná ako individuálna sloboda a preto nie je dôvod namietať rozpor označených ustanovení zákona a článku 24 Ústavy Slovenskej republiky a článku 9 európskeho dohovoru o ľudských právach tam, kde zákon č. 308/1991 Zb. upravuje právo cirkví alebo náboženských spoločností ako kolektívnych entít."
Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky stav, že určitá cirkev alebo náboženská spoločnosť nie je registrovaná, neznamená ani neimplikuje skutočnosť, že príslušníci týchto zoskupení sú obmedzovaní v samotnej podstate práva na slobodu svojho vyznania, a to v jeho prejave. Tým, že určitá cirkev nie je zaregistrovaná, sa podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky nijako nezasiahlo do výkonu základných práv alebo slobôd osôb hlásiacich sa k tejto cirkvi, ktoré sa môžu realizovať aj prostredníctvom iného právneho subjektu. Neregistrované náboženské subjekty v praxi bežne využívajú možnosť registrácie ako občianske združenia a nadácie alebo ako združenia osôb bez právnej subjektivity.
Uznávam, že je tu ten problém, že tam podľa zákona o občianskych združeniach by to nemali byť cirkvi.
Návrh by zásadne upravoval aj postavenie už registrovaných cirkví. Neprebehla žiadna diskusia či dialóg na túto tému v odbornej ani širokej verejnosti. Pán poslanec chce o téme hovoriť až priamo v pléne parlamentu, čo je v poriadku, ale asi by tá diskusia mala byť najprv inde.
Poukazujem na skutočnosť, že príprava právneho predpisu nevyhnutne vyžaduje odborný dialóg, a to zvlášť pri takejto citlivej téme. V prípade diskusie k financovaniu cirkví bola napríklad zriadená expertná komisia, kde mali svojich zástupcov cirkvi aj štát, ktorá pracovala niekoľko rokov. Expertná komisia mala viacero analytických výstupov a na jej rokovaniach boli prerokované otvorené témy. Výsledkom bol legislatívny návrh zákona, ktorý parlament schválil v roku 2019.
Za veľmi diskutabilné až nebezpečné považujem aj požiadavku v zákone, podľa ktorej by cirkvi museli podávať správu o činnosti štátu, dokonca návrh zákona zmocňuje exekutívu, to je napríklad Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, aby určilo náležitosti správy o činnosti, resp. jej štruktúru. To by znamenalo, že ak by exekutívna moc chcela šikanovať subjekty podľa zákona, vloží do vykonávacieho predpisu náležitosti, ktoré presahujú rámec zákonného splnomocnenia. V návrhu už chýba len ustanovenie cirkevných tajomníkov, ktorí budú dohliadať na činnosť cirkví a správnosť predkladaných správ. Návrh zákona potenciálne vytvára priestor pre kontrolu cirkví a obmedzenie cirkví, čo sa týka ich učenia z dôvodu neobmedzovania práv osôb bez náboženského vyznania. Podľa práve prebiehajúceho procesu vo Fínsku s poslankyňou Päivi Räsänen za to, že citovala Bibliu, by predložený návrh zákona vytváral možnosť aj na obmedzenie náboženskej slobody a slobody vyjadrovania. Cirkevní predstavitelia, ale aj bežní veriaci by minimálne boli nútení nevyjadrovať sa k niektorým otázkam a cirkvi by verejne nemohli prezentovať niektoré časti svojho učenia založené na Písme Svätom.
Návrh zákona zachádza aj do konštituovania práv, ktoré zasahujú do právnych predpisov, ktoré sú v gescii iných ministerstiev, napríklad ministerstva školstva, ministerstva obrany, ministerstva kultúry, ministerstva zdravotníctva, ministerstva vnútra, ministerstva spravodlivosti, a tieto rezorty by nemali možnosť na patričnú analýzu legislatívnych dopadov, napríklad v oblasti práv, teda nemám vedomosť, že by to bolo s nimi konzultované, a tie práva sa týkajú vyučovať náboženstvo na školách, podľa osobitného právneho predpisu poveriť osoby vykonávajúce duchovenskú činnosť, výkonu duchovenskej služby v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky, zriaďovať školy podľa osobitného právneho predpisu, prevádzkovať tlač nakladateľstva a vydavateľstva a tlačiarne, zakladať a prevádzkovať vlastné kultúrne inštitúcie a zariadenia, zriaďovať a prevádzkovať vlastné zdravotnícke zariadenia a zariadenia sociálnych služieb a zúčastňovať sa na poskytovaní týchto služieb aj v štátnych zariadeniach a podobne. Toto všetko tento návrh zákona zasahuje a je potrebné prediskutovať dopad takéhoto zákona na všetky tieto oblasti.
To také špecifikum ešte, ktoré sa tu opakuje aj v iných súvislostiach, že návrh zákona zavádza okrem všetkých a ustálených kritérií nediskriminácie aj nové kritérium - rodová identita, ktorá, ako vieme, je pre niektorých z nás citlivým termínom a je okolo toho rozsiahla diskusia. A podľa ministerstva financií chýba aj kvantifikácia vplyvu a podrobný dopad na rozpočet na ďalšie roky.
Upozorňujem na zásadné ustanovenie § 4 ods. 2, všetky cirkvi a náboženské spoločnosti majú pred zákonom rovnaké postavenie. Toto ustanovenie bolo hlavným cieľom novely zákona v roku 2000 a zásadne ho žiadali nekatolícke cirkvi. Deklarovalo sa ním rovnaké postavenie cirkví a umožnilo sa okrem iného uzatváranie vzájomných zmlúv podľa § 3 ods. 5 medzi štátom a registrovanými cirkvami ako reakciu na medzinárodnú zmluvu medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. Predkladaná novela poslanca Valášeka § 4 ods. 2 nerieši, ale v praxi by to znamenalo, že všetky cirkvi aj v prvom, aj v druhom stupni by mali rovnaké postavenie, čo vzhľadom na rozsah zachovaných práv a možností cirkví v druhom stupni nebude pravda.
Podobne zastávam názor, že súčasný 50-tisícový cenzus je neprimeraný, zaviedla ho politicky účelová novela poslancov Slovenskej národnej strany v roku 2017. Dvojstupňová registrácia je síce možné riešenie, ale fakticky zavedie až tri kategórie cirkví, pretože tu stále bude veľká skupina cirkevných spoločenstiev, ktoré nebudú schopné splniť ani podmienky na registráciu v prvom stupni. Podľa údajov Štatistického úradu je podľa sčítania obyvateľstva viac ako 150 identifikovaných neregistrovaných náboženských skupín, ktoré často majú desiatky a menej členov. Zavedenie dvojstupňovej registrácie by znamenalo úplné prepracovanie a schválenie nového zákona upravujúceho vzťahu štátu a cirkvi, kde by bolo potrebné definovať presný rozdiel v uvedených dvoch stupňoch registrácie, ktoré by bolo potrebné premietnuť aj do značného počtu právnych predpisov upravujúcich súčasné postavenie cirkví v Slovenskej republike.
Táto legislatívna zmena by si vyžadovala primeranú dobu na jej prípravu, ako som uviedol, celospoločenskú diskusiu a konsenzus, pričom jej schválenie v parlamente považujem v súčasnom volebnom období za problematické. Registrované cirkvi a náboženské spoločnosti považujú súčasný stav za vyhovujúci a nežiadajú jeho zmenu. Pri príprave by bolo nevyhnutné zohľadniť aj jeho ľudsko-právny rozmer a záujem medzinárodných ľudsko-právnych inštitúcií a naše záväzky.
Vyriešenie otázky registrácie vnímam ako najzložitejší problém vo vzťahu k štátu a cirkvi, a to aj v porovnaní s otázkou ich financovania. Problémom totiž nie je cenzus a úprava neregistrovaných náboženských skupín, ale nové definovanie a spoločenské postavenie osemnástich už registrovaných cirkví, ktoré by nový zákon priamo či nepriamo priniesol. Teda uznávam, že je tu problém s registráciou a ja som tiež v konzultácii so všetkými tými skupinami, ktoré pôsobia a sú registrované podľa iného zákonu. Uvedomujem si, že je tu ten problém, preberáme ho aj na ekumenickej rade cirkvi, hľadáme možné riešenia aj v konzultácii s ministerstvom kultúry, ale nemyslím si, že tento zákon takto predložený pánom poslancom Valášekom je riešením tohto problému, pretože, ako som uviedol, má to oveľa širšie súvislosti, ktoré nie je možné takýmto návrhom zákona riešiť.
Preto, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vyzývam vás, aby ste nepodporili predkladanú novelu zákona, ktorá nepomôže súčasnému postaveniu cirkví na Slovensku.
Ďakujem.

Štyri faktické poznámky na vaše vystúpenie, pán poslanec.
Ako prvý je pán poslanec Čepček, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Plne súhlasím s obavami, ktoré vyjadril pán poslanec Szőllős. Predložený návrh zákona by vážne zasiahol do náboženskej slobody. Nepáči sa mi, aby cirkvi a náboženské spoločnosti mali pod taktovkou štátu písať správu o svojej činnosti, a to dokonca tak, že zákonodarca by zveril ministerstvu kultúry vydanie vyhlášky, ktorá určí náležitosti správy. Ak by minister kultúry bol osobne antináboženský, tak si patrične pri vydávaní vyhlášky môže užiť šikanu cirkví a náboženských spoločností a bude tvrdiť, veď to robí podľa zákona pána Valáška a že vlastne cirkvi porušujú predpisy a že možno ich iba tak zrušiť alebo inak postihnúť. Ja si osobne myslím, že tento návrh zákona nie je vhodné podporiť a ďalšia vec, ktorá mi tam najviac vadí, to je rozbitie, rozbitie tých spoločností na menšie skupinky. Veď si predstavme, že taký kláštor, ktorý má 150 rehoľníkov, by mohla byť samostatná cirkev. Ďalšie veci, tie by som povedal potom v rozprave. Ďakujem.

Pani poslankyňa Záborská s faktickou poznámkou.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. A ďakujem aj kolegovi Szőllősovi za jeho vystúpenie. Jeho vystúpenie bolo odborné, fundované a vidno, že sa v celej tej problematike vyzná.
Tri krátke poznámky. Tento návrh zákona je v rozpore s čl. 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a rovnako s čl. 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Takáto novela zákona, ako predkladá kolega Valášek, si neviem predstaviť, že by bola prijatá bez niekoľkoročnej diskusie, tak ako to bol zákon o financovaní cirkví a náboženských spoločností. A pokiaľ sa týka tých kompetencií, zasahovanie do kompetencií chodu cirkví a náboženských spoločností spomenul už kolega Szőllős, ja chcem povedať len jedno. Mne v tomto zákone už len chýba jeden, jeden bod, aby mi to pripomínalo komunistický návrh zákona. A to je, cirkevní tajomníci, ktorí kontrolovali, čo robia kňazi, kde chodia kňazi, koho krstia, koho birmujú, kto sa v ich kostole sobášil. Inak tomu zákonu nechýba absolútne nič.
Ďakujem pekne.

Poslanec Potocký.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Szőllős, ty si sa vo svojom vystúpení dotkol časti návrhu tohto zákona, ktoré zaujalo aj mňa. Možno by som poprosil predkladateľa, aby nám to trošku ozrejmil. Mňa tam tiež zarazilo ustanovenie, kde je uvedené, že vyznávaním náboženskej viery sa nesmie popierať a obmedziť sexuálna orientácia a rodová identita, pritom vieme, že v mnohých náboženstvách, ktoré sú, a v cirkvách, ktoré sú registrované na Slovensku, sa určitým spôsobom poukazuje na homosexualitu. Mňa by preto zaujímalo, že čo tým myslí vlastne predkladateľ, že teraz sa nesmie niekde vo Svätom Písme uvádzať nejaké výhrady voči týmto veciam, alebo nesmú o tom rozprávať kňazi, alebo ako to vlastne tento predkladateľ myslí? Ďakujem pekne.

Pán poslanec Valášek.

Vďaka, pán predsedajúci. Odpoviem len na niektoré z tých otázok, využijem potom inštitút záverečného slova, aby som odpovedal na zvyšné, ale takto z voleja.
Viete, pán poslanec Szőllős, ten argument, že takúto zásadnú zmenu zákona môže pripravovať len vláda, na to sú dve odpovede.
Po prvé, práve ste zredukovali opozíciu na úlohu poskokov, ktorí môžu navrhovať zmeny v úprave veľkosti kotla v kotolni, ale všetko zásadné ste si privlastnili, monopol, je to fundamentálne a hlboko nedemokratické a nehnevajte sa, mali by ste sa hanbiť za takúto definíciu postavenia opozície voči vláde. Takto to na Slovensku, našťastie, nefunguje.
Tak všeobecne, zaznelo tu od viacerých ľudí, takže poruším trošku, pardon, pán predsedajúci, je to komentár taký plošný aj na pána Szőllősa, ale odznelo to viackrát s tými údajnými cirkevnými tajomníkmi. No myslím si, že všetci rozumieme, čo sa tu deje. Proste ak je niekto proti, tak si nájde, a ak chce čerta biť, tak palicu si nájde. V našom zákone, v návrhu zákona nie je nič, čo by zásadným spôsobom určovalo cirkvám, čo majú robiť, ako majú robiť. Vyzývam aj pána poslanca Čepčeka, aby zadefinoval jeden nástroj, jeden nástroj v tomto zákone, ktorý by umožňoval vláde šikanovať cirkvi, z čoho ste nás obvinili. Je úplne normálne, je legitímne, zaznelo to v diskusii doobeda, asi ste tu neboli, že štát potrebuje monitorovať, či sú cirkvi, ktoré žiadajú o druhostupňovú registráciu, či konajú v súlade s tým, čo kážu, či konajú v súlade s očakávaním spoločnosti aj so zákonmi tohto štátu. Všetci máme asi záujem na tom, aby sa pod rúškom legitímnej cirkvi nesnažila a takpovediac prepašovať do systému sekta či nebodaj nejaká iná organizácia. Asi by ste nám vy vytkli, keby sme neurobili nejaký systém monitoringu štátu, ktoré by tieto bezpečnostné aspekty neustrážil a tvrdiť, že nami navrhované riešenie predstavuje totalitu, nehnevajte sa, tomu neveríte asi ani vy sám.