60. schôdza

Dávam teraz možnosť prihlásiť sa k tomuto bodu ústne do rozpravy, nech sa páči. Pán poslanec Radovan Kazda ako jediný. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. (Reakcia z pléna.) Pardon. (Reakcia z pléna.) Tak ešte pán poslanec Ján Szőllős. Pán poslanec Kuffa, aj vy chcete ešte do rozpravy? Dobre. Len teraz to poradie, dobre? Takže (reakcia z pléna), ja viem, pán poslanec Kazda ide ako prvý, pán Szőllős pôjde ako druhý a pán poslanec Kuffa ako posledný.
Takže nech sa páči.

Ďakujem.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, rád by som sa vyjadril k tomuto, k tejto petícii za lepšiu ochranu prírody, pretože koniec koncov som sa venoval veľmi veľa rokov aj sa venujem stále environmentálnej politike a poznám sa aj osobne dokonca s pánom predkladateľom Jurajom Lukáčom, ktorý bol teda hlavný iniciátor. Poznáme sa veľmi veľa, veľmi veľa rokov a veľmi často so sebou aj súhlasíme a veľmi často aj nesúhlasíme, oponujeme si navzájom.
No, prvé, čo chcem povedať, je mi trošku ľúto, že je tu naozaj tak veľmi málo poslancov. Domnievam sa, že tá petícia, ktorú podpísalo stotisíc ľudí, by si možno žiadala aj trošku, trošku kvalitnejšiu a väčšiu, rozsiahlejšiu diskusiu, lebo zaznievajú v nej veľmi dobré a veľmi zaujímavé návrhy, tak, nehovorím, že veľmi dobré, ale veľmi zaujímavé návrhy do diskusie. Takisto mi je ľúto, že možnože nevyužil príležitosť vystúpiť pán minister Budaj. Ja viem, že teraz máme všetci veľmi veľa práce, aj včera sme rokovali o stavebnej a územno-plánovacej legislatíve, ale myslím si, že toto by, tých stotisíc ľudí fyzicky vyzbieraných, si naozaj zaslúži nejakú takú rozsiahlejšiu diskusiu o tomto.
No a teraz k tým samotným bodom, k bodom, ktoré navrhujú v petícii. Signatári petície požadujú v podstate, svoje požiadavky vlastne dali do dvoch bodov, sformulovali do dvoch základných bodov a tým prvým je zredukovať základné režimy ochrany v chránených územiach na dva, že by vlastne chránené územia boli len územia s prísnou ochranou, tzv. bezzásahové územia, a územia s aktívnou, manažované územia. Tento, tento bod a táto požiadavka signatárov petície sa mi pozdáva, sympatizujem s ňou. Domnievam sa, že v súčasnosti máme naozaj veľmi komplikovaný systém ochrany prírody na Slovensku. Vieme, že sa u nás prekrývajú územia NATURA 2000, územia európskeho významu plus národná sústava chránených území a vzniká z toho naozaj veľmi veľký chaos, prekryv s rôznymi stupňami ochrany, s rôzne komplikovaným spôsobom vymáhania následne tých pravidiel ochrany prírody.
Takže s týmto bodom sa stotožňujem v zmysle, že je to, je to požiadavka, ktorá ide, domnievam sa, správnym smerom a mala by sa nejakým spôsobom ďalej rozvíjať.
Súčasťou toho, tejto požiadavky na zredukovanie na dva body, teda na dva celky, na bezzásahové a manažované, je aj, že výmera prísne chránených území by mala byť minimálne 10 % rozlohy Slovenskej republiky do roku 2030. S týmto, s touto požiadavkou sa až tak veľmi nestotožňujem. Ja netvrdím, že by sme nemali uvažovať o tom, že ísť až do desiatich percent. Pokiaľ viem, tak z tých posledných informácií, ktoré som si dohľadal, tak v súčasnosti máme nejak že do dvoch percent území už bezzásahových. To znamená, že nemáme, nie je pravda, ak si niekto myslel, že máme nula, už máme. Máme asi do dvoch percent celkovej rozlohy územia Slovenskej republiky, čo znamená, že v prípade chránených území je to, samozrejme, oveľa-oveľa vyššie percento. A existuje jeden dokument taký programový, ktorý bol schválený v roku 2020, reformný plán nazvaný Moderné a úspešné Slovensko, ktorý predstavilo ministerstvo, predstavilo ho ministerstvo financií a v ňom sa hovorí o tom, že zvýšiť podiel bezzásahových území do roku 2024 na 3,4 % a do roku 2026 až na 4,1 %.
Nechcem polemizovať vôbec s tými číslami. Nie som dostatočne, dostatočne znalý problematiky toho, akým spôsobom sa, by sa malo posudzovať to, čo má ísť do bezzásahových a čo by nemalo ísť do bezzásahových. Bezpochyby tam jednoznačne musí byť jasne identifikované, čo sú, aké sú tam vlastnícke vzťahy, akým spôsobom kompenzovať následne vlastníkov za bezzásah a tak ďalej a tak ďalej, tieto, tieto následné kroky. Čiže v tejto oblasti nechcem nejakým spôsobom parazitovať za hranicami toho poznania tých procesov, akým by sa malo posudzovať to, čo si môžme dovoliť dať do bezzásahových území. To samotné číslo 10 % mi však príde naozaj také, že až príliš ambiciózne, príliš ambiciózne.
A potom je tam ešte jeden bod a ten sa týka, ten druhý bod, ktorý hovorí o tom, že máme, teda požiadavka týchto autorov, signatárov petície je všeobecne umožniť voľný pohyb peších návštevníkov vo všetkých chránených územiach. No, tu otvárame trochu vážnejší problém a to je problém, ktorý sa nazýva vlastnícke práva. Bezpochyby je možné zabezpečiť, aby v chránených územiach, ktoré sú štátom vlastnené, ktoré patria napríklad teda v drvivej väčšine prípade lesov, ktoré sú v štátnom vlastníctve, tak takáto požiadavka sa bezpochyby dá splniť a môže to byť napokon aj bezplatné, hoci ja si nemyslím, že by úplne bezplatné by malo byť, ale, samozrejme, je to úplne legitímne a myslím si, že dá sa to zariadiť. Horšie je to v prípade súkromných vlastníkov. Tam rozhodne by, si nemyslím, že je správne uvažovať o tom, že by sme mali vlastníkom neštátnych, neštátnym vlastníkom lesov, že by sme im mali nanútiť systém, v ktorom by mali umožňovať chodiť vlastne peším návštevníkom po všetkých trasách, voľný pohyb po celom, po celom takomto chránenom území.
Tam si myslím, že je veľmi dôležité, aby sme vytvorili mechanizmus, v ktorom by vlastníci mohli napríklad aj vyžadovať vstupné. Napokon však vstupné sa uvažuje o chránených, o vstupe do chránených parkov. Je to úplne normálna, bežná aj v západných krajinách úplne bežne využívaná, využívaný nástroj financovania chránených území. Takže týmto smerom by sme mali ísť, aby vlastníci, aby pre vlastníkov bolo motivujúce prijímať návštevníkov chránených území do svojich, na svoje územia a aby nakoniec vznikla aj nejaká súťaž napríklad medzi týmito chránenými územiami. A tá by následne motivovala, aby sa aj oni príkladne starali o toto chránené územie, keďže budú mať ozajstnú finančnú motiváciu pre to, aby tam čo najviac návštevníkov alebo keď nie čo najviac, tak správnym počtom regulovaný počet návštevníkov prišlo do toho národného parku.
Takže umožniť voľný pohyb peších návštevníkov vo všetkých chránených územiach. Principiálne áno, ale jednoznačne ísť cestou, ktorou by sme poskytli aj neštátnym vlastníkom lesov finančnú motiváciu na to, aby to nepovažovali za nejakú svoju záťaž, ale aby to bolo práve pre nich veľmi výhodné, že títo návštevníci tieto parky navštevujú.
Ja som veľmi rád, že táto petícia vznikla, lebo muselo to dať naozaj veľmi-veľmi veľa práce, aby sa 100-tisíc ľudí, čo je, ak odrátame deti, tak je to, neviem, myslím, že okolo 2 % obyvateľov Slovenska, teda dospelých obyvateľov Slovenska sa k nej vyjadrilo. Takže som rád, že takáto petícia vznikla, a ja pevne verím, že neskončí len týmto bodom programu, ale otvorí sa s ňou veľmi široká diskusia, pretože tie návrhy, ktoré v nej sú, sú veľmi zaujímavé a stoja naozaj za diskusiu, hoci nie vždy musíme s tými návrhmi súhlasiť.
Ďakujem.

Na vaše vystúpenie budú reagovať dvaja poslanci s faktickými poznámkami.
Ako prvý pán poslanec Filip Kuffa.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Kazda, vidím, že v niektorých bodoch sa zhodneme, a to, čo ste tam spomínali, naozaj dneska to sa tak snažíme tváriť, že tu, že tu nemáme tie najprísnejšie chránené územia. Je to, okolo tých 2 % sa to točí podľa toho, či tam aj ten štvrtý stupeň by sme do určitej miery ešte prirátali k tomu. No ale tu chcem podotknúť aj tú skutočnosť, že tie najcennejšie územia my sme tu historicky vždy chránili. To boli, to boli, mali taký charakter tých prírodných rezervácií už v podstate za čias, to poviem, možnože našich starých otcov, kedy mali tie také územia, boli to často síce aj nedostupné územia, kde nevedeli gazdovať, ale boli to aj také, ktoré si oni sami chránili, hej, ako oko v hlave. A to sa tak potom dedilo z tej generácie na generáciu, že tak ani naši rodičia tu nerobili, ani my tu nerobíme, hej, že tu máme takú nejakú zachovalú časť.
Takže na toto netreba zabúdať, že ľudia nie sú zas nejakí barbari, že by boli striktne proti ochrane prírody, že by boli striktne hoc aj proti tomu piatemu stupňu ochrany, ktorý, sa tak hovorí, že to je to ničnerobenie. Pretože, že historicky to tu bolo a tieto územia sa práve vďaka uvedomelosti ľudí zachovali až do dnešných čias a dneska sa s nimi môžme hrdiť.

Pán poslanec Eduard Kočiš.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, ochrana nášho prírodného bohatstva je, myslím si, že úplne a prvotným záujmom, ktorý by mal byť medzi nielen zákonodarcami, ale najmä medzi všetkými uvedomelými občanmi Slovenskej republiky, ktorí si naozaj uvedomujú, že bohatstvo Slovenskej republiky nespočíva len v tom, čo si dokážeme doma vyrobiť, ale aj v tom, o čo sa dokážeme na našom území starať. To znamená, všetky chránené územia, či sa budeme baviť o treťom, štvrtom, piatom stupni ochrany, tak ako spomínal kolega Filip Kuffa, sú v takejto zaujímavej a dobrej a hlavne veľmi kvalitnej kondícii najmä preto, že niekoľko desiatok rokov dozadu, možno až niekoľko stoviek rokov dozadu, kedy sa o týchto územiach vôbec nikto nebavil ako o nejakých územiach nejakého vyššieho významu, ako ich teraz nazývame, že sú stupňom ochrany tri, štyri, päť, ale iba preto, že starí gazdovia jednoducho aj v týchto územiach gazdovali tak, aby sa toto prírodné bohatstvo zachovalo nejakým spôsobom až do dnešných čias. Samozrejme, že nemali to nejakým spôsobom extra premyslené, ale využívali iba skúsenosti, ktoré dlhoročne mali, ktoré zdedili po svojich predošlých generáciách.
Čiže tá vaša úvaha o tom, že nejakým spôsobom dofinancovať toho súkromného vlastníka, ktorý by sa nejakým spôsobom staral nad rámec svojich právomocí, nejakým vstupným alebo nejakým príspevkom preto, aby to chránené územie obhospodaroval, zabezpečoval, umožnil tam vstup nejakých záujemcov, ktorí by chceli toto chránené územie vidieť, nejakým spôsobom spoznať, súhlasím, je to všetko fajn, len musíme sa zaoberať najmä základnou otázkou a to je, že čo to prinesie štátu, čo to prinesie občanovi, čo to prinesie tomu vlastníkovi, a tam hľadať nejaký konsenzus.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Kazda.

Ďakujem za obe reakcie. Vyjadril by som sa len krátko k pánovi poslancovi Kočišovi.
Ja v zásade súhlasím s tým, že ten manažment lesov, nielen súčasný, ale teda aj pred rokom 1989 vykazoval minimálne teda znaky toho, že tie lesy neboli nejakým spôsobom zásadne klčované, neznižovala sa výmera lesov. To je naprosto v poriadku, ja si takisto vnímam oveľa optimistickejšie, a teda vnímam veľmi, oveľa pozitívnejšie manažment lesov aj súčasný, než je tá obrovská kritika, ktorá, ktorá sa z niektorých kruhov ozýva.
Čo sa týka toho súkromného vlastníctva, ja skôr preferujem to, aby, nieže aby z toho niečo mal štát. Ja preferujem to, aby naozaj z toho mali, aby sa vytvoril mechanizmus, páka, s ktorou budú spokojní nielen súkromní vlastníci alebo vlastníci neštátnych lesov, ale práve aj návštevníci týchto parkov. Treba si uvedomiť, že neštátni vlastníci lesov majú, tak ako aj štátni, samozrejme, štátni, samozrejme, ten les má viacero funkcií. Ten les je možné využívať aj na, ako poľovnícky revír, ten les má aj funkciu produkcie dreva. To sú legitímne a legálne nástroje, akým môžu vlastníci získavať nejaké finančné prostriedky, môžu prenajímať svoje, svoje pozemky.
Takže je tu konkurencia rôznych záujmov o ochra... o využitie toho lesa a nesmie byť a myslím si, že by nemala byť ochrana prírody vytvorená na princípe nejakého vnútenia a bezplatnosti.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Ján Szőllős, pripraví sa pán poslanec Filip Kuffa.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, rád by som sa aj ja vyjadril k predkladanej petícii za lepšiu ochranu prírody, ktorú, ako vieme, podpísalo takmer 104-tisíc občanov.
V prvom rade by som sa chcel poďakovať organizátorom tejto petície z Lesoochranárskeho združenia VLK a všetkým podpísaným občanom a podporovateľom tejto petície. Som veľmi rád, že aj prostredníctvom tejto petície môžeme diskutovať v pléne Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane prírody a že sa čoraz viac dostáva do povedomia ľudí, ktorým záleží na tom, v akom prostredí žijeme.
Ako sme už počuli, petícia obsahuje dve požiadavky, o ktorých sme na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie diskutovali.
Prvou požiadavkou je zredukovať tie základné režimy ochrany v chránených územiach, čo považujem tiež za logické a správne riešenie, ako to už aj tu odznelo, ktoré prinesie zjednodušený model a súčasných päť stupňov je zbytočne zložitý model, ktorý nie je zrozumiteľný pre širokú verejnosť a dokonca aj medzi odborníkmi dochádza k rozdielnym interpretáciám. Vymenil by sa, teda dá sa povedať, že boli by tri stupne ochrany. Prvý by zahŕňal územie celého Slovenska, teda tam by nebola takpovediac ochrana asi žiadna v tom zmysle ochrany prírody. Do druhého stupňa by patrili územia s aktívnou ochranou, teda manažované územia. Bol by to taký medzistupeň. A tretím stupňom by boli územia s prísnou ochranou, tzv. bezzásahové územia. Zrejme by tam potom boli ešte nejaké kategórie v rámci toho.
Zároveň signatári petície žiadajú, aby bezzásahové územia stanovili na minimálne 10 % rozlohy Slovenskej republiky do roku 2030. Možno je otázka, prečo práve 10 %. Myslím, že to má niekoľko dôvodov.
Prvým z nich je splnenie medzinárodných záväzkov prichádzajúcich z EÚ, ktorá odporúča všetkým krajinám zaradiť minimálne 10 % svojho územia do najvyššieho stupňa ochrany. Na Slovensku sa ročne vyprodukuje asi 43 miliónov CO2. 10 % bezzásahových území a lesov na Slovensku dokáže absorbovať až 1,8 miliardy CO2, čo pri tomto množstve nám stačí na štyri... za 40 rokov to naplníme.
Na Slovensku by to bolo takmer 500-tisíc hektárov územia v bezzásahovom režime. Tu by som chcel poznamenať, že pri vytyčovaní týchto území je potrebné podrobne vytýčiť všetky územia, ktoré si takúto ochranu skutočne zaslúžia bez ohľadu na to, či to bude viac, alebo menej ako 10 %.
Čiže súhlasím s tým, že to kritérium by nemalo byť že 10 % a teraz akokoľvek to urobme, ale skutočne územia, ktoré si to skutočne zaslúžia, aby boli bezzásahové a chceme ich za také mať. A v rámci národných parkov sa predpokladá asi, že by to malo byť 5 %, teda polovica, a tie ďalšie by boli asi mimo národných parkov, ochranné lesy, pralesy, vodozádržné lesy či lesy, ktoré sú kvôli svojej geomorfológii hospodársky a ekonomicky neefektívne obhospodarované. V tak, teda také, kde sú náklady na hospodárenie vyššie ako samotné zisky, ako tu zaznelo, že takéto časti tu boli aj v minulosti, kde proste aj tí vlastníci usúdili a aj teraz to tak praktizujú, že je tam neekonomické, neekonomické hospodáriť.
To, na to číslo 10 %, u nás vlastne sa o tomto čísle diskutovalo už skôr medzi odborníkmi, lesníkmi a ochranármi, ako to bolo odporučené zo strany Európskeho parlamentu. Je to možno reálne číslo a ekonomicky to bude mať väčší úžitok, ako umelo dotovať hospodárenie v územiach, ktoré sú napríklad veľmi ťažko dostupné, kde to nemá zmysel.
Tou druhou požiadavkou, ako sme už o tom tu dnes hovorili, je všeobecne umožniť voľný pohyb peších návštevníkov vo všetkých chránených územiach. Vrátili by sme sa tak do stavu do roku 2002, kedy sa to zmenilo do súčasnej podoby. Ako dlhoročný ochranár sa s touto požiadavkou plne stotožňujem. Pri diskusiách o reforme národných parkov sme sa častokrát stretávali práve s argumentom, že ochranári zakazujú vstup do lesov alebo nebudú chcieť púšťať ľudí do lesov a národných parkov. Táto požiadavka je plne v záujme ľudí. Môžu sa voľne pohybovať po všetkých lesoch a vyčlenia sa len tie územia, ktoré sú najprísnejšie chránené, a tam sa zakáže vstup.
Zároveň som veľmi rád, že signatári petície majú aj reálne a splniteľné požiadavky, na ktoré vymedzili dostatočne dlhé obdobie na splnenie, a to do roku 2030. Za tento čas dokáže ministerstvo životného prostredia pripraviť kvalitnú legislatívnu úpravu.
Takisto sa myslelo aj na veľmi dôležitý fakt, na ktorý sa pri petíciách často nehľadí, a to na financovanie, ktoré by zmenou zákona č. 414 o obchodovaní s emisnými kvótami prerozdelilo financie. Čiže toto by mohol byť zdroj územia, kde sa nerobí nič, teda je ten bezzásah. Nemajú také vysoké náklady na to obhospodarovanie, ale určitý rozpočet je aj tam určite potrebný.
Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ja podporujem, aby sme schválili rezolúciu k tejto petícii a podporili vôľu viac ako 100-tisíc občanov Slovenska, ktorým záleží na budúcnosti našej krajiny a zasadzujú sa o zlepšenie ochrany prírody na Slovensku.
Ďakujem.