60. schôdza

Pekné popoludnie, vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní šiesteho dňa 60. schôdze Národnej rady podľa schváleného programu správou o činnosti verejnej ochrankyne práv za rok 2021. Táto správa je pod parlamentnou tlačou 825 a správu výboru má tlač 825a.
Udeľujem teraz slovo a zároveň aj vítam na pôde Národnej rady Slovenskej republiky verejnú ochrankyňu práv pani Máriu Patakyovú, aby nám túto správu predniesla v pléne.
Nech sa páči, pani ochrankyňa. A správu o činnosti pána, áno, čiže najskôr poprosím pani verejnú ochrankyňu práv, aby správu uviedla a potom poprosím pani spravodajkyňu, aby predniesla správu k tomu. Uistil som sa, že či náhodou to poradie sa nezmenilo. Je rovnaké.
Takže, pani verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová, máte slovo, nech sa páči.

(Rokovanie o správe o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2021, tlač 825.)

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani spravodajkyňa, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, je mi cťou, že môžem prezentovať výročnú správu verejného ochrancu práv za rok 2021.
V správe nachádzate príklady z podnetov, ktoré sme v kancelárii verejného ochrancu práv riešili v roku 2021 a vyplýva z údajov, že sme sa venovali 1 674 podnetom, z nich v 119 sa zistilo 163 porušení. Zároveň sme prezentovali výsledky dvoch prieskumov a zároveň som minulý rok podala dve podania na Ústavný súd.
Príklady individuálnych podnetov, ktoré nachádzate v správe, aké majú význam? Aký, aký majú význam, teda prezentovanie týchto, týchto príkladov vo výročnej správe? Dovoľte mi parafrázovať Jamesa Baldwina, ktorý, ktorý povedal vo svojich známych trinástich kvótach na spravodlivosť, že ak chce niekto skutočne zistiť, aký je stav v spravovaní spravodlivosti v štáte, nech sa nepýta policajtov, nech sa nepýta sudcov, právnikov alebo príslušníkov strednej triedy, ale nech sa spýta tých, ktorí najviac pomoc potrebujú alebo ochranu potrebujú a nech ide za nimi a počúva ich svedectvo.
Táto správa cez obsiahnuté príklady z podnetov prináša Národnej rade Slovenskej republiky práve takéto svedectvá o tom, aká je, ako je spravovaná spravodlivosť na Slovensku z pohľadu ústavných garancií, z pohľadu ústavou chránených základných práv a slobôd, resp. z hľadiska tých medzinárodných dohovorov, ktoré, ku ktorým, ku ktorých plneniu sa Slovenská republika zaviazala.
Ja si dovolím uviesť len skutočne tri príklady, dátum vzniku invalidity, práva spojené s nájomným bývaním, postup zdravotných poisťovní pri schvaľovaní úhrad. Tieto nájdete v množstve iných príkladov z podnetov a význam riešenia týchto podnetov spočíva v tom, že v konkrétnych prípadoch, ak sa konštatuje porušenie základného práva alebo slobody, tak inštitúcia, s ktorou komunikujem, ak ustúpi tým argumentom, ktoré sú jej prezentované, tak v konkrétnom individuálnom prípade odstráni tú nespravodlivosť, ktorá vznikla, ale to má zároveň vplyv na to, že tá inštitúcia v ďalších obdobných postupoch sa tejto nespravodlivosti nebude dopúšťať vo vzťahu k ďalším, ďalším podávateľom.
A musím povedať, že v týchto individuálnych podnetoch Sociálna poisťovňa, úrady práce, ústredie práce, katastrálne úrady, riaditeľstvá policajného zboru pristupovali takýmto spôsobom k riešeniu alebo k akceptovaniu tých záverov v tých prípadoch ako keby ex post, to znamená už v tých konkrétnych podnetoch, s ktorými sme pracovali, ale tie zároveň teda majú svoj, svoj význam do budúcnosti.
Pre Národnú radu ja som si pripravila ale prehľad tých odporúčaní, ktoré majú v sebe legislatívny charakter. To znamená, majú v sebe ten náboj, že považujem za potrebné, aby sa s nimi oboznámilo plénum Národnej rady Slovenskej republiky, pretože tam sa vyžaduje práve zásah zo strany zákonodarcu.
Prvým, prvým príkladom alebo prvým odporúčaním, je to v podstate zopakovanie odporúčania z minulého roku, ktorý sa viaže k mandátu verejného ochrancu práv v núdzovom stave, takže si dovolím zopakovať odporúčanie Národnej rade, aby zvážila rozširovanie mandátu verejného ochrancu práv práve aj počas núdzového stavu, pretože v ňom sa decízne oprávnenia koncentrujú do vlády ako do predstaviteľky výkonnej moci, ale vláda je vyňatá spod pôsobnosti verejného ochrancu práv, čo platí pre stav takpovediac normality bežného života, ale zároveň to platí aj pre stav núdzový, kedy prirodzene dochádza k tým zásahom masívnejším a vyhodnocovanie primeranosti tých zásahov sa, potreba tejto, tohto vyhodnocovania sa zvyšuje. Takže to je jeden, jeden aspekt alebo jeden prejav toho paradoxu, ktorý vnímam ako verejný ochranca práv počas núdzového stavu.
A ten druhý príklad je, že verejný ochranca práv nie je aktívne legitimovaným subjektom na podávanie návrhov na Ústavný súd v núdzovom stave vo vzťahu k opatreniam, ktoré sa prijímajú v núdzovom stave, resp. nadväzujúcim na tieto opatrenia, a tým pádom v tom tzv. zrýchlenom konaní 5 + 10 dní verejný ochranca práv nemôže podávať návrhy na Ústavný súd a pokúsiť sa promptne odstrániť tie zásahy do základných práv a slobôd, ktoré považuje už za neprimerané, a teda predstavujú porušenie základných práv a slobôd. Verejný ochranca práv takéto oprávnenie nemá. Môže, samozrejme, osloviť aktívne legitimované subjekty, ktoré teda zostávajú tie isté ako v konaní podľa článku 125, ale, samozrejme, tieto subjekty sú závislé potom od toho, ako verejný ochranca práv vyhodnotí tú situáciu a musia sa s tou argumentáciou stotožniť. To znamená, ako keby podávali ten návrh v zmysle analýzy niekoho iného, čomu, samozrejme, oprávnené subjekty nemusia inklinovať, pretože takpovediac by niesli na trh kožu s argumentami niekoho iného. Tam tá lehota je skutočne veľmi krátka, pretože je len, len päťdňová. Takže toto je to prvé odporúčanie, ktoré má v sebe ten legislatívny náboj.
Z hľadiska potom konkrétnych podnetov, súvisí to s podnetmi, ktoré sú enumerované od strany 21 a ďalej. Dávam odporúčanie Národnej rade vo vzťahu k legislatívnej zmene, a to v kontexte kolúznej väzby. Z kolúznej väzby sa na mňa obrátilo viacero podávateľov, ktorí namietali najmä nedostatočný kontakt s rodinnými príslušníkmi, obštrukčné správanie vyšetrovateľov pri realizácii návštev, veľmi nešetrný spôsob výkonu eskort. Po zohľadnení medzinárodných štandardov väzenstva som prišla k záveru, že obmedzenia rodinných návštev v kolúznej väzbe sú s prihliadnutím na systém realizácie neprimerane prísne. Rozhodla som sa preto uplatniť svoju právomoc a odporučila som ministerstvu spravodlivosti, aby v rámci novelizácie zákona o výkone väzby zjednodušilo možnosť navštevovania obvinených v kolúznej väzbe svojimi rodinnými príslušníkmi. Ministerstvo sa v tomto prípade s mojimi návrhmi alebo odporúčaniami stotožnilo, a preto v rámci novelizácie zákona o výkone väzby a o výkone trestu odňatia slobody Národná rada bude s týmto návrhom pracovať.
Vo vzťahu k ochrane verejného zdravia Národná rada v decembri vo veľmi promptnom konaní reagovala na nález Ústavného súdu, ktorý bol reakciou Ústavného súdu na návrh, ktorý som podávala vo februári minulý rok a ktorý sa týkal ochrany verejného zdravia, resp. niektorých ustanovení zákona o ochrane verejného zdravia. Ústavný súd z dvoch tretín vyhovel návrhu verejného ochrancu práv, a tým pádom tie podmienky realizácie štátnej karantény, ktoré na Slovensku boli vykonávané v období prvej vlny, Ústavný súd sa stotožnil s argumentami, ktorý prezentoval, ktoré som prezentovala v návrhu, a potvrdil, že zásah do štátnej karantény bol na úrovni zásahu do osobnej slobody a preto buď bolo treba zabezpečiť oprávnenia, alebo teda návrhy, ktoré, ktorými by sa zabezpečila ako hmotnoprávna, tak procesnoprávna stránka takýchto zásahov, alebo bolo ich treba vypustiť z právneho poriadku. Národná rada prikročila k tomu druhému spôsobu, to znamená, tieto zásahy v súčasnosti nie sú možné v štátom nariadených zariadeniach, resp. teda karanténna izolácia, a sú možné len formou domácej karantény alebo, alebo izolácie.
Rovnako sa Ústavný súd stotožnil s tým názorom, že tie zásahy, ktoré boli umožnené prostredníctvom takpovediac bianco šeku v prospech príslušných, kompetentných inštitúcií, teda ministerstva zdravotníctva a úradu verejného zdravotníctva, resp. regionálnych úradov verejného zdravotníctva, predstavujú skutočne bianco šek, kedy medzi, medzizásahov do základných práv a slobôd nie sú vymedzené zákonom, ale sú ponechané na vymedzenie práve týmto inštitúciám, a teda princíp deľby moci nebol dodržaný. Aj toto ustanovenie Národná rada na svojom, počas svojho rozhodovania v decembri odstránila z platnej právnej úpravy.
Ústavný súd sa nestotožnil s treťou časťou návrhu, ktorý sa týkal samotnej podstaty odplaty za realizovanie týchto opatrení, teda štátnej karantény v štátom nariadených zariadeniach, ktoré však práve v dôsledku toho, že toto už možné nie je, ex ante nebudú môcť nastupovať a ex post je tam otázka toho, kto takýmto spôsobom si tieto náklady spojené s opatreniami uplatňuje a vymáha a v tomto zmysle očakávam, že bude rozhodovať, budú rozhodovať príslušné súdy.
Ďalšia otázka, ktorá je spojená s legislatívnou aktivitou, je proces ratifikácie národného preventívneho mechanizmu. Národný preventívny mechanizmus je potrebné vnímať v tom kontexte, že je veľmi dôležitým preventívnym prvkom v procese zamedzovania zlému zaobchádzaniu. Národný preventívny mechanizmus je predstavovaný systematickými návštevami tých miest, v ktorých je obmedzená osobná sloboda ľudí, a je potrebné zabezpečiť, aby práve cez neohlásené návštevy sa vykonávali kontroly, či sú dodržiavané tie štandardy, ktoré sa takýmto spôsobom uplatňujú na tieto, tieto miesta, kde sa osoby obmedzené na slobode nachádzajú. Je treba povedať, že v decembri roku 2018 došlo k podpísaniu Opčného protokolu k Dohovoru OSN o zamedzení mučenia, ale doteraz ratifikácia nezbehla a ja si dovolím upozorniť Národnú radu Slovenskej republiky na to, že vytvorenie efektívneho národného preventívneho mechanizmu, ktorý bude reálne vedieť vykonávať tieto povinnosti, ktoré sú spojené a sú predstavované aj tými medzinárodnými štandardami, ktoré bude musieť národný preventívny mechanizmus dosahovať, aby sa tomu venovala patričná pozornosť v záujme skutočne efektívneho mechanizmu, ktorý bude fungovať a pôsobiť spôsobom, aký sa očakáva v kontexte opčného protokolu.
Ďalším problémom, ktorý predostieram Národnej rade, je problematika tzv. vyhradených priestorov. Toto je problematika, na ktorú upozorňuje kancelária a verejná ochrankyňa práv, predchodkyňa, teda Kancelária verejného ochrancu práv už dlhodobo. Jedná sa o to, že dochádza k obmedzovaniu osobnej slobody na policajných útvaroch spôsobom, ktorý nemá svoj zákonný základ. To znamená, čosi také ako vyhradené priestory slovenská právna úprava nepozná. Pokiaľ sa v praxi policajných orgánov vyskytuje, tak znamená, že sa vyskytuje a akceptuje prax, ktorá nemá svoj legálny základ.
Takže ja apelujem na panie poslankyne a pánov poslancov, aby v rámci novelizácie zákona o Policajnom zbore kládli primeraný akcent aj na samotné legislatívne uchopenie týchto vyhradených priestorov, pretože my sme vstúpili do medzirezortného pripomienkovacieho konania, kde v nadväznosti teda na novelizáciu zákona o Policajnom zbore a myšlienku, že by sa tieto vyhradené priestory mali legalizovať, sme spájali jednoznačne s tou požiadavkou, že tam musia byť dostatočne explicitne vymedzené tie podmienky, v ktorých časové, priestorové z hľadiska vybavenosti, v ktorých sa osoba bude môcť nachádzať na príslušnom policajnom útvare pri svojom zadržaní, mimo CPZ-ky. Takže to je niečo, čo opäť v rámci novelizácie zákona o Policajnom zbore bude prichádzať tu do poslaneckej snemovne a ja teda verím, že budete tomu aj v dôsledku odporúčania verejného ochrancu práv klásť primeranú pozornosť.
Problematika sprevádzajúcich osôb, ktorá je problematikou, ktorá opätovne veľmi výrazne rezonuje v Národnej rade v súvislosti s COVID-om, potrebujem upozorniť na to, že sú to práva, ktoré nie sú explicitne zakotvené v našom právnom poriadku, ale s ohľadom na tie medzinárodné právne záväzky, ktoré máme, Slovenskú republiku zaväzujú. Preto som listom oslovila ministra zdravotníctva, aby vykonával zmenu zákona o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v tom duchu, že jednak sprevádzajúca osoba ženy pri pôrode, jednak zákonní zástupcovia detí majú právo byť pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a majú mať režim sprevádzajúcich osôb. To znamená nie návštev, nie nejaký iný status, ale toto právo by malo byť tým pádom aj explicitne zakotvené do právnej úpravy a zaiste, uvedomujúc si situáciu aj počas COVID-u, tam môže byť výnimka, pre ktorú prípadne nie je možné zabezpečiť realizáciu tohto práva, ale systém má byť založený na tom, že platí prítomnosť sprevádzajúcej osoby a z tohto systému potom môže byť ´ope aut´, to znamená cez výnimku uplatnenie výnimočných opatrení, kedy to právo na sprevádzajúcu osobu nie je.
V súčasnosti je ten systém veľmi málo čitateľný a privodzujúci okrem tých covidovských stresov, ktoré, ktoré sú pre, v týchto teda, v týchto situáciách, ako je pôrod, resp. hospitalizácia dieťaťa, spôsobujú opäť výraznú mieru aj nedôvery vo vzťahu k tomu, ako si na úseku zdravotníctva štát plní svoje medzinárodnoprávne záväzky.
Národnú radu som vo svojej správe upozornila aj na situáciu, kedy v čase, keď sme pripravovali túto časť správy, je to na strane 43, jednalo sa o zvažovanie systému povinného očkovania aj voči, voči COVID-u. Ja som v decembri minulého roku písala pánovi ministrovi zdravotníctva list, v ktorom som ho upozornila na to, že nepostačuje v podmienkach Slovenskej republiky mať prípadne len mechanizmus odškodnenia nežiaducich účinkov za očkovanie COVID-om, proti COVID-u, ale je potrebné mať v režime povinného očkovania ustálený aj celkový mechanizmus vysporiadavania sa s nežiaducimi účinkami. Očkovanie je nepochybne zásahom do telesnej integrity a predstavuje zásah do práva na súkromie, na druhej strane sa však významne podieľa práve na ochrane zdravia a života celej spoločnosti. Práve toto vyvažovanie je úlohou racionálneho zákonodarcu a preto by štát prostredníctvom racionálneho zákonodarcu mal vyvažovať tieto záujmy, a to predovšetkým poskytnutím zákonných záruk v prípade závažných nežiaducich účinkov spojených s očkovaním.
Ja som veľmi rada, že môžem Národnú radu upozorniť na problém, ktorý tu z mojej strany počujete už päť rokov, a to je problematika československých dôchodcov. Jedná sa o dôchodcov, ktorí pracovali možno v tom istom mieste výkonu práce, ale mali zamestnávateľa, ktorý mal sídlo v Českej republike, po rozdelení Československa to sa spravovala povinnosť započítať roky dôchodkového, v tom čase zabezpečenia práve podľa miesta sídla zamestnávateľa. To znamená, aj keď to bolo miesto výkonu na Slovensku, ale sídlo bolo v Čechách, tak sa spravuje právnym poriadkom Českej republiky. A tu vzhľadom na nerozdielne, nerovnaké a teda rozdielne podmienky poskytovania dôchodkového zabezpečenia na strane Českej republiky, na strane Slovenskej republiky, sa dlhodobo v činnosti verejného ochrancu práv vyskytuje situácia ľudí, skupinovo ich označujeme ako československí dôchodcovia, ktorí sa nevedeli domôcť svojho práva na zohľadnenie tých odpracovaných rokov, a som rada, že teda ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v pripravovanej legislatívnej zmene zohľadňuje túto, túto situáciu a v prípade, že československému dôchodcovi nevznikne nárok na akýkoľvek dôchodok z Českej republiky, Slovenská republika cez Sociálnu poisťovňu prevezme a zhodnotí doby dôchodkového poistenia pred 1. januárom a malo by sa to týkať nielen starobných dôchodkov, ale aj predčasných a invalidných dôchodkov. Takže to je opäť niečo, o čom bude rozhodovať Národná rada, vy, panie poslankyne a páni poslanci, ale je to reflexia na, aj na opatrenia, na ktoré upozorňuje dlhodobo verejný ochranca práv.
Ďalšia problematika, ktorá súvisí s COVID-om, je tzv. dávka nezamestnanosti v HORECA segmente. HORECA segment sú hotely, reštaurácie, kaviarne a súvisí s tými občanmi Slovenskej republiky, ktorí využívali mobilitu v rámci Európskej únie práve v tomto segmente a, avšak podľa koordinačného nariadenia Európskej únie, dávku v nezamestnanosti, na výplatu dávky v nezamestnanosti je príslušný ten členský štát, kde dochádzalo k poslednému pobytu a teda výkonu zamestnania. Jedinú výnimku tam predstavuje situácia tzv. pendlerov. To znamená, ak sa zachoval vzťah k bydlisku na území Slovenskej republiky. Avšak podľa samotných odborných inštitúcií a komisií, ktoré sa vzťahujú k výkladu, k interpretácii tohto koordinačného nariadenia, platí, že táto výnimka sa má interpretovať veľmi úzko. A preto pri týchto podnetoch, ktoré som dostávala v roku 2021, som nemohla povedať, že Sociálna poisťovňa postupovala v rozpore so zákonom, pretože áno, tá interpretácia bola korektná. Preto som požiadala Európsku komisiu, aby prehodnotila ten reštriktívny výklad príslušných ustanovení koordinačných nariadení v záujme toho, aby príslušníci členských štátov, v ktorých teda majú po COVID-e opätovne svoje bydlisko, sa mohli uchádzať o dávky v nezamestnanosti, pretože ak sa takýmto spôsobom toto nespriechodní, tak to znamená, že my žiadame od tých ľudí, ktorí využili mobilitu v rámci Európskej únie, my žiadame od nich to, aby sa vrátili na miesto výkonu, tá, na to územie, kde vykonávali svoje povolanie, čo osobitne v dobe COVID-u, najmä keď mali zabezpečované napríklad ubytovanie v tých hoteloch, je z povahy veci nie uskutočniteľné. Takže tu dávam túto skutočnosť do pozornosti Národnej rady z toho dôvodu, že je tam významná súvislosť s európskym právom a Národná rada ako slovenský parlament v komunikácii s Európskym parlamentom môže na túto nezrovnalosť a na tento problém upozorniť.
Ďalší problém sa týka, príspevok za zásluhy v športe. Jedná sa o problematiku športovcov s intelektuálnym postihnutím a zrakovým, zrakovo postihnutými šachistami, ktorí sa obrátili na mňa s argumentáciou, že zákon o príspevku za zásluhy v športe, ktorý garantuje osobitnú samostatnú sociálnu dávku, ktorá sa poskytuje už od tridsiateho piateho roku života v prípade, že hlavnou podmienkou je zisk medailového ocenenia z olympijských hier, paraolympijských hier, deaflympijských hier a šachovej olympiády. A títo športovci, ktorí sa týkali špeciálnych olympiád, resp. zrakovo postihnutí športovci šachovej olympiády, namietajú, že ich vynechanie z tej možnosti získať tento príspevok za významné úspechy vo svojej vlastnej športovej disciplíne je voči nim nekorektné, pretože tých olympiád, ktorých sa zúčastňujú, tieto olympiády majú status, ktorý je porovnateľný s tými, ktoré, za účasť ktorých ocenenie prináleží. Takže ja som komunikovala s ministerstvom školstva a zúčastnila som sa aj konferencie, ktorá bola osobitne venovaná inklúzii, avšak nakoniec ministerstvo sa nestotožnilo s mojím návrhom na zmenu právnej úpravy s tým, že budú hľadať vhodnú formu, ako práva týchto osôb zabezpečiť. To je ten dôvod, prečo sa obraciam na Národnú radu s upozorňovaním na problém v tejto oblasti.
Ďalšia problematika sa týka výkonu rozhodnutí súdov vo veci maloletých detí. Tam na základe viacerých a komplexných podnetov som vykonávala, vykonávala prieskum vo vzťahu k veľkému množstvu dotknutých subjektov a závery nachádzate na strane 82. Musím povedať, že aj napriek tomu, že oceňujem kroky, ktoré v rodinno-právnej agende, osobitne v konaní o výkon rozhodnutí vo veciach maloletých ministerstvo vykonáva, som toho názoru, že v dlhodobejšom časovom horizonte bude naďalej potrebné otvoriť diskusiu a tá má opäť svoj legislatívny náboj, legislatívny charakter, a to je rekodifikácia poručníckeho práva, zvažovať napríklad formu detského zákonníka, alebo rozsiahlejšia úprava práv detí, v Čechách je to teda v novom Občianskom zákonníku, ktorá by, nová právna úprava by mala subsumovať všetky dôležité právne normy, týkajúce sa života detí. Rovnako odporúčam na vecnú diskusiu a zvažovanie ustanovenia inštitútu advokáta detí, aby po tom, ako začne súdny spor medzi rodičmi a rodičia majú svojich advokátov, aby bolo relevantným spôsobom právne zastúpené aj to dieťa, ktoré sa ocitá veľmi častokrát v spore medzi rodičmi so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami pre aj jeho budúci zdravý vývoj.
Rovnako navrhujem, aby v princípe, že dieťa, ktoré sa ocitne v spore medzi rodičmi a je ohrozené na zdraví a preto musí súd, preto súd musí konať v zmysle príslušných ustanovení civilného a mimosporového poriadku, kompletne využívať neodkladné opatrenia vo veciach ochrany maloletého a neodkladné opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti. Ak si to súdna prax vyžaduje, tak je potrebné explicitné doplnenie príslušné, príslušného CMP, teda kódexu mimosporového.
Vo vzťahu k školskému zákonu, ktorý predstavoval veľký pokus a prístup k inkluzívnemu vzdelávaniu, potrebujem uviesť, že je potrebné tam registrovať dlhotrvajúci spor medzi asistentom učiteľa a osobným asistentom žiaka. Právna úprava je v tomto rozporná a preto osobní asistenti učiteľa nevykonávajú obslužné činnosti ohľadne detí, napriek tomu, že možno si to dieťa so zdravotným postihnutím vyžaduje a nemôže v škole byť prítomný osobný asistent toho žiaka, pretože to vylučuje právna úprava. Takže buď sa zabezpečí, že tieto úkony, obslužné, majú zabezpečovať asistenti učiteľov, tam je potom loptička na strane ministerstva školstva, alebo je tu potrebné povedať, že asistenti detí sa zúčastňujú školských procesov, tým pádom aj to súvisí, samozrejme, s ich odmeňovaním a potom vykonávajú úkony, obslužné, pre tieto, tieto deti. Je to jeden veľmi významný moment, ktorý prekáža praktickej realizácii inkluzívneho vzdelávania týchto detí. A je treba povedať, že rodičia týchto detí to vo svojom každodennom živote vnímajú veľmi ťažko a vnímajú to ako výraznú nespravodlivosť vo vzťahu k nim a zo strany Slovenskej republiky by k neplneniu tých záväzkov, ktoré nám vyplynú, vyplývajú z dohovoru osôb so zdravotným postihnutím.
Ďalší, ďalší legislatívny námet, ktorý dávam do pozornosti Národnej rade Slovenskej republiky, je problematika aktívnej legitimácie putatívneho biologického otca. To sú situácie, v minulom roku som mala konkrétny podnet, kedy sa z okruhu aktívne legitimovaných osôb pre iniciované konania o zapretie otcovstva v súvislosti s uplatňovaním prvej domnienky otcovstva vylučuje tento putatívny biologický otec. A je to dokonca aj v situáciách, kedy je to v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Preto upozorňujem Národnú radu na to, že by aj v tejto súvislosti mala právna úprava byť zmenená a mala byť novelizovaná.
Posledný okruh, ktorý mám z minulého roka. Tie, ktoré sa týkali tohto roka alebo boli riešené a komunikované tento rok s ministerstvami, o tých nebudem referovať. Predpokladám, že ctenej Národnej rade tak bude môcť vykonať na budúci rok v plnom rozsahu nový ochranca, nový verejný ochranca práv alebo verejná ochrankyňa práva.
Ale máme tu jeden teda posledný, ktorý mnou bude numerovaný problém, to sú takzvané bezpilotné lietadlá. Na Kanceláriu verejného ochrancu práv sa obrátilo viacero podávateľov s problémom absencie štátneho orgánu, ktorý by v podmienkach Slovenskej republiky vydával osvedčenia a povolenia pre prevádzkovateľov bezpilotných leteckých systémov. Na prevádzku týchto lietadiel vo vzdušnom priestore je nevyhnutné mať určený orgán, ktorý by takéto povolenia vydával. Uvedené platí v zmysle vykonávacieho nariadenia Európskej únie o pravidlách a postupoch prevádzky bezpilotných lietadiel.
Ministerstvo dopravy ma informovalo, že takýmto orgánom je dopravný úrad, avšak Dopravný úrad Slovenskej republiky zas viazaný zásadou legality na rozdiel od, od fyzických, teda fyzických, právnických osôb, ktoré nie sú predstaviteľmi verejnej moci, ktorej, na ktoré sa vzťahuje zásadne princíp autonómie a slobody, tak práve dopravný úrad viazaný princípom legality, keď nemá príslušné nariadenie enumerované v právnej úprave, tak nemôže takýmto spôsobom vystupovať ako ten orgán, ktorý vydáva oprávnenia a povolenia. Potrebujem na to upozorniť aj v súvislosti s aktuálnym stavom, ktorý máme, teda v súvislosti s okolnosťami na našej východnej hranici a preto táto situácia rozhodne nie je priaznivá a nie je rešpektovateľná ani z hľadiska medzinárodnoprávnej bezpečnosti Slovenskej republiky.
Záver. Dámy a páni, inštitúcia verejného ochrancu práv je zakotvená v právnom poriadku Slovenskej republiky dvadsať rokov. V decembri 2001 bol schválený zákon, 27. marca 2002 bol zvolený prvý verejný ochranca práv, teda zložil sľub 27. marca; 28. marca 2012 to bola pani doktorka Dubovcová a 29. marca 2017 som mala tú česť zložiť sľub ja. V tejto inštitúcii za dvadsať rokov bolo doručených celkovo 51 119 písomných podaní. V 39 tisícoch z nich bolo zistených 3 188 porušení. Na webovej stránke tejto inštitúcie sa nachádzajú všetky výročné správy, všetky mimoriadne správy, odpočet vlády za rok 2016 - 2020, rovnako odpočet funkčného obdobia 2017 - 2022.
Ja verím, že po dvadsiatich rokoch inštitúcia verejného ochrancu práv kráča na Slovensku po ceste kultivovania spoločenskej diskusie, pretože len v prostredí schopnom zaregistrovať jemné odtiene tém rezonujúcich v spoločnosti môže prejaviť a uplatniť svoj plný potenciál. Verím, že argumentami v záveroch z preskúmavania podnetov vytvára spojenie medzi medzinárodným, európskym a slovenským právnym prostredím. Verím, že rastie v schopnosti vysvetľovať v našich domácich podmienkach obsah základných práv a slobôd a ich význam pre jednotlivca i spoločnosť.
A na záver prianie. Verím že, želám si, aby Národná rada Slovenskej republiky, vedomá si týchto skutočností, v čo najskoršom možnom čase uskutočnila voľbu verejného ochrancu práv alebo verejnej ochrankyne práv.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)