60. schôdza

Ďakujeme za odpoveď. Týmto sme vyčerpali pätnásť minút určených na otázky adresované predsedovi vlády.
A pokračujeme odpoveďami členov vlády, generálneho prokurátora a predsedu Najvyššieho kontrolného úradu na otázky poslancov.
Prvá otázka je od pána poslanca Petra Polláka na ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú a znie: "Na okrúhlom stole vo veci sterilizácií v rozpore s právom sme sa so zástupcami viacerých ministerstiev vrátane ministerstva spravodlivosti dohodli, že k téme budeme hľadať dáta o daných ženách, ktorých sa to týka. Pýtam sa teda, či už ministerstvo spravodlivosti má k dispozícii tieto dáta z pracovnej skupiny, ktorá tam k tomu zasadá, a či nám ich vie poskytnúť."

Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, dovolím si prečítať odpoveď pani ministerky Kolíkovej.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v súčinnosti s ministerstvom zdravotníctva sa aktívne zaoberá témou sterilizácií žien v rozpore s právom. Vzhľadom k tomu, že ide o tému prierezovú, doposiaľ sme konzultovali s viacerými expertami, nielen z ministerstva zdravotníctva. Obdobie pred rokom 1989, respektíve 1990, kedy šlo o prípady chudobných, hlavne rómskych žien a cielenú politiku zo strany komisie pre riešenie cigánskej otázky, vieme, že dáta boli získavané a existovala evidencia, ale archív tejto inštitúcie neprešiel na orgány štátnej správy. Situácia po roku 1990 do roku 2004 je rovnako komplikovaná. Po konzultácii s odborníkom pre gynekológiu a pôrodníctvo ministerstva zdravotníctva je možné konštatovať, že dokazovanie sterilizácií v rozpore s právom je možné iba na základe zdravotnej dokumentácie, pretože nie je možné vykonať vyšetrenie, na ktoré by sa daná skutočnosť dala dokázať. Podľa našich doterajších informácií neexistuje zoznam žien, ktoré podstúpili sterilizácie, ktoré by sa dali na získavanie týchto dát využiť. Takéto dáta sa u nás nezbierali a ich zaznamenávanie by bolo v rozpore s ľudskými právami. Práve to, ktoré ženy podstúpili sterilizáciu a vnímajú to ako zákrok v rozpore, nie je možné stanoviť vopred.
Vzhľadom k tomu, že si uvedomujeme zložitosť a naliehavosť celej témy, chceli sme pracovnú skupinu rozšíriť aj o zástupcov ďalších rezortov. Pre Slovenskú republiku môže byť inšpiráciou aj situácia v Českej republike, kde prvé žiadosti o odškodnenie na základe ich zákona č. 297/2021, ktorý sa volá zákon o poskytnutí jednorázové peněžní částky osobám sterilizovaným v rozporu s právem a o změně některých souvisejících zákonů, boli na ministerstvo zdravotníctva doručené k 1. 1. 2022.
Ďakujem.

Pán poslanec, želáte si doplňujúcu? Nie.
Ďalšia otázka je opäť od pána poslanca Petra Polláka, ale je v rovnakom znení, takže netrvá na nej.
Treťou otázkou je otázka od pána poslanca Ondreja Dostála. Pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu Branislava Gröhlinga sa pýta: "Podľa zákona o pedagogických zamestnancoch je pre učiteľky a učiteľov pôsobiacich v materských a základných školách jednou zo základných povinností ovládanie slovenčiny ako štátneho jazyka. Týka sa to teda aj učiteliek a učiteľov, ktorí aktuálne hľadajú dočasné útočisko na Slovensku. Pripravuje ministerstvo nejaké opatrenia, aby mohli aj bez splnenia tejto povinnosti učiť ukrajinské deti v našich školách?"

Ďakujem pekne. Pán poslanec, dovolím si prečítať odpoveď pána ministra Gröhlinga.
Ovládanie štátneho jazyka je predpokladom na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca podľa zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ovládanie štátneho jazyka preukazuje pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec, ktorý získal vzdelanie v inom ako v štátnom jazyku. Pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec nemusí preukázať ovládanie štátneho jazyka, ak zo štátneho jazyka alebo v štátnom jazyku vykonal maturitnú skúšku, štátnu skúšku alebo štátnu jazykovú skúšku. Ovládanie štátneho jazyka sa nevyžaduje od učiteľa cudzieho jazyka v jazykovej škole, učiteľa predmetu, ktorý sa vyučuje v cudzom jazyku, alebo zahraničného lektora.
Z uvedeného vyplýva, že od učiteliek a učiteľov z Ukrajiny, ktorí by v našich školách vyučovali ukrajinských žiakov v ukrajinskom jazyku, by sa ovládanie štátneho jazyka nevyžadovalo. Ak by mali vyučovať v slovenskom jazyku, je potrebné preukázať ovládanie štátneho jazyka dokladom o vykonaní skúšky zo štátneho jazyka, ktorú môžu organizovať vysoké školy alebo oprávnené... vysoké školy oprávnené vykonávať štátne skúšky zo slovenského jazyka alebo zo slovenského jazyka a literatúry, stredné školy s vyučovacím jazykom slovenským, jazykové školy, ktoré sú oprávnené vykonávať štátne jazykové skúšky zo slovenského jazyka, organizácia riadená ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu, metodicko-pedagogické centrum.
Podľa školského zákona deťom a žiakom občanov patriacim k národnostným menšinám a etnickým skupinám sa zabezpečuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na výchovu a vzdelanie v jazyku príslušnej národnostnej menšiny za podmienok ustanovených týmto zákonom.
Súčasťou výchovy a vzdelávania v základných školách a stredných školách s iným vyučovacím jazykom, ako je štátny jazyk, je aj povinný vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra v rozsahu vyučovania potrebného na jeho osvojenie alebo vyučovací predmet slovenský jazyk a slovenská literatúra, ktorý sa vyučuje metódami a formami výchovy a vzdelávania ako cudzí jazyk.
Učiteľky a učitelia, ktorí získali vzdelanie na Ukrajine v ukrajinskom jazyku, môžu tiež vyučovať ukrajinské deti a žiakov v triedach a školách s vyučovacím jazykom ukrajinským bez potreby preukazovať ovládanie jazyka národnostnej menšiny. Ak v triedach a školách s vyučovacím jazykom ukrajinským vyučujú učiteľky a učitelia, ktorí získali vzdelanie v inom ako ukrajinskom jazyku, tak ovládanie jazyka národnostnej menšiny sa preukazuje obdobne ako ovládanie štátneho jazyka.
Vážený pán poslanec, ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Dostál má ešte doplňujúcu otázku.

Ja ďakujem pánovi ministrovi za prečítanie odpovede a teda asi nebude vedieť odpovedať na doplňujúcu otázku, ale teda predsa len by som bol rád, aby to zaznelo, lebo nie je to situácia, že vyučovanie v jazyku národnostnej menšiny, aj keď máme u nás aj ukrajinskú národnostnú menšinu, ale tu ide o deti, ktoré utekajú, teda sú to ukrajinskí občania, teda vychádzam, vychádzam zo skúseností, ktoré máme napríklad v bratislavskom Starom Meste, že už v tejto chvíli tam máme päť detí na materských školách a 136 žiakov na základných školách a na jednej z tých materských škôl pracuje učiteľka, ktorá je Ukrajinka, žije tu už dlhšie, ale nepracuje tam ako učiteľka materskej školy, na čo má kvalifikáciu, ale pracuje tam ako upratovačka. A teda v situácii, keď budeme musieť zapojiť do vzdelávacieho procesu aj teda deti utekajúce z Ukrajiny, ktoré povedzme neovládajú zväčša, zväčša slovenský jazyk a nie sú to ani príslušníci národnostných menšín, tak asi by, asi by bolo vhodné uvažovať aj o nejakých opatreniach, aby povedzme kvalifikovaná učiteľka z Ukrajiny, ktorá tu žije už niekoľko rokov a ovláda slovenský jazyk, nemá o tom doklad, ale teda aj hovorí po slovensky a bude, budeme musieť vzdelávať deti ukrajinské, tak aby ak takýchto prípadov bude viac, aby sa mohli zapojiť do vzdelávacieho procesu a nerobiť na materských školách upratovačky, ale učiteľky, ktoré ak budeme mať viacej detí, tak budeme potrebovať aj viacej pedagogických zamestnancov. Čiže tá moja otázka smerovala k tomu, že či uvažujeme o tom, že by sa to nejako zmenilo a nejako sa upravili, teda buď dáva možnosť nejakej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Budem tlmočiť, určite. Ďakujem pekne

Bola to doplňujúca myšlienka skôr ako otázka.
Ďalšia otázka by bola od pána poslanca Polláka, ale opäť je to to isté znenie, takže bola zodpovedaná.
Otázku č. 5 položil pán poslanec Vojtech Tóth podpredsedovi vlády a ministrovi financií Igorovi Matovičovi a tá otázka znie: "Aký kontrolný systém sa plánuje použiť na to, aby sa nezneužívala pomoc pre Ukrajincov?"

Ďakujem veľmi pekne za túto otázku.
Viete, no vždy sa nájdu ľudia, ktorí v takýchto kritických situáciách v prvom rade rozmýšľajú nad tým, ako pomôcť ľuďom v núdzi, a potom ľudia, ktorí zneužiť situáciu, keď sa pomáha ľuďom v núdzi. To sme tu mali aj počas covidu, kedy masívna pomoc, ktorú vláda smerovala voči dotknutým podnikateľom, prilákala rôznych podnikavcov, aby som nehovoril, že podnikateľov, ktorí vykazovali či už fiktívne nájmy, fiktívnych zamestnancov, čokoľvek, len aby sa dostali vlastne k pomoci, ktorá vtedy úplne účelným spôsobom a správnym spôsobom voči dotknutým podnikateľom išla.
Rovnako by sme boli naivní, aby sme si teraz mysleli, že keď spustíme pomoc alebo keď sme aj spustili pomoc voči odídencom z Ukrajiny, ako sa teda oficiálne podľa zákona ľudia, ktorí požiadajú na Slovensku o dočasné útočisko, nazývajú, tak aby sme v tejto situácii, keď sme tú pomoc spustili, si mysleli, že zase tu nebudú nejakí tí podnikavci, ktorí sa budú snažiť na tom nejakým spôsobom zarobiť. Úprimne hovorím, pri desiatkach tisíc ľuďoch, ktorí na Slovensku či už budú teda ubytovaní, budú niekde stravovaní a následne si tí ľudia, ktorí ich ubytujú alebo ich budú prestravovať, budú vykazovať na nich požiadavky voči štátu, určite budú takí, ktorí budú podvádzať, a je úlohou všetkých tých ostatných čestných ľudí, ktorí to myslia s pomocou vážne, ktorí sa o takomto nejakom nečestnom konaní dozvedia, aby na to upozornili či už orgány činné v trestnom konaní, alebo teda ten, tú inštitúciu, ktorá tú pomoc poskytuje.
V prípade konkrétnej jednej otázky, ktorú som svojho času ja otvoril a čo sme schválili, alebo čo ste vy schválili v lex Ukrajina 2, a to je preplácanie ubytovania v súkromí, tak tam sme sa snažili dať také kontrolné mechanizmy typu, že sme limitovali maximálnu výšku preplatenej, preplateného nájmu podľa veľkosti danej nehnuteľnosti, čiže podľa počtu obytných miestností, čiže je tam limit na jednu obytnú miestnosť 500 eur, na dve 750, na tri 1 000, na štyri 1 250, aby sa nám náhodou nestalo, že niekto si vykáže 50 Ukrajincov v jednoizbovom byte a hlúpy štát mu preplatí, lebo však teda on si vykázal. Čiže priamo už do zákona sme takéto niečo, takéto ochranné mechanizmy schválili a vy ste ich odhlasovali, alebo my sme navrhli a vy ste ich odhlasovali.
Rovnako ochranný mechanizmus typu, aby sa nám nestalo, že na jedného odídenca si vykáže ten istý mesiac viacero ubytovateľov požiadavku voči štátu, tak ten mechanizmus je priamo v zákone nastavený, že musí prísť, tá obec posiela tú informáciu na ministerstvo vnútra a následne na ministerstve vnútra dva týždne sú v podstate na prekontrolovanie, či k takémuto niečomu nedošlo, na rovnaké identifikačné číslo odídenca, či sa náhodou neuplatňuje na rôznych miestach požiadavka na preplatenie nájmu a až následne po takejto kontrole peniaze idú späť na obec.
Rovnako taký ten kontrolný mechanizmus práve v tejto otázke je zavedený tak, že odídenec musí raz do mesiaca prísť spolu s tým prenajímateľom na miestny, obecný alebo mestský úrad a prihlásiť sa, tak ako to obdobne funguje na úradoch práce, tak musí prísť a fyzicky sa ukázať, že tam ešte je, aby to náhodou nebolo o tom, že niekomu poskytneme v marci 2022 štatút dočasného útočiska, on tu možno pobudne dva-tri dni a potom už bude bývať niekde v Nemecku a my ešte v roku 2024 budeme vyplácať na jeho číslo alebo teda na jeho identifikačné údaje pomoc. Čiže musí sa fyzicky, fyzicky v tej obci preukázať, že vlastne aspoň raz do mesiaca na obecnom úrade, že vlastne naďalej tam v tej obci býva.
Takže snažíme sa, každý jeden minister, každý jeden rezort aj pri týchto pomociach už tak trošku predvídavo implementovať kontrolné mechanizmy, aby sa čo najmenej pomoci zneužilo na obohatenie nečestných ľudí.

Ďakujeme za odpoveď.
Ďalšia otázka je od pána poslanca Miloša Svrčeka, adresuje ju podpredsedovi vlády a ministrovi hospodárstva pánovi Richardovi Sulíkovi a znie: "Slovenský priemysel dostáva pre vojnu na Ukrajine ďalší silný úder. S ruskou rudou sa neráta už od rozpútania konfliktu, no domácim hutníckym podnikom teraz začalo prichádzať menej rudy aj z Ukrajiny ničenej ruskými útokmi. Dodávky ukrajinskej železnej rudy klesli o 30 až 40 % a momentálne sa diskutuje o tom, či naši hutníci udržia výrobu na plných objemoch. Má štát pripravené nejaké dlhodobé alternatívy pri riešení danej situácie?"