60. schôdza

15.3.2022 - 30.3.2022
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

17.3.2022 o 14:32 hod.

Ing.

Andrej Doležal

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 14:32

Andrej Doležal
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán, páni poslanci, dovoľte, aby som v mene pána ministra Krajniaka odpovedal na vaše otázky.
Od vypuknutia ozbrojeného konfliktu na Ukrajine do 16. 03. 2022 prekročilo hranice Slovenskej republiky viac ako 214 000 občanov Ukrajiny. O inštitút dočasného útočiska požiadalo 35 251 občanov Ukrajiny, z toho 19 636 dospelých, prevažne v produktívnom veku, tí sa delia na, prišlo takmer 17 000 žien, čo tvorí 86 %, a 2 700 mužov, čo tvorí takmer 14 %. O azyl požiadalo 137 občanov Ukrajiny, z toho 50 dospelých žien. Pre odhad, v krátkodobom horizonte predpokladáme príchod prevažne ukrajinských žien, čo koniec koncov dokazujú aj aktuálne údaje, ale zároveň predpokladáme aj výraznú jazykovú bariéru.
Na základe týchto predpokladov je možné očakávať, že vhodné pracovné miesta pre prvú vlnu imigrácie z Ukrajiny budú také, ktoré nevyžadujú vysokú znalosť slovenského jazyka, alebo také, v ktorých už teraz pracujú občania Ukrajiny, ktorých prítomnosť uľahčí zvládnutie jazykovej bariéry. Z aktuálnych dát Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že väčšina Ukrajiniek na Slovensku, cca 60 % podľa štatistickej kvalifikácie, podľa štatistickej klasifikácie zamestnaní ISCO-08 pracuje v hlavných triedach zamestnaní 8, to znamená operátori a montéri strojov, a 9, pomocní a nekvalifikovaní pracovníci. Očakávame, že väčšina voľných miest v týchto zamestnaniach bude môcť byť úspešne obsadená prichádzajúcimi Ukrajincami. V týchto kategóriách sa môže uplatniť približne 28 000 osôb.
V ostatných hlavných triedach zamestnaní je pre úspešné pracovné uplatnenie sa občanov Ukrajiny potrebné jazykové vzdelávanie a doriešenie uznávania kvalifikácií, na ktorého zjednodušení už rezort školstva intenzívne pracuje. V tejto skupine predpokladáme priestor pre uplatnenie sa pre dodatočných približne 5 000 osôb. Ide najmä o hlavné triedy zamestnaní 7, to znamená kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, a triedy 5, pracovníci v službách a obchode.
Vo vyšších hlavných triedach zamestnaní vyžadujúcich si vyššiu kvalifikáciu, to sa týka najmä doktoriek, zdravotných sestier, špecialistiek v oblasti informačno-komunikačných technológií, odborných pracovníčok v priemysle a ďalších, je kľúčovým už spomínané zjednodušenie uznávania kvalifikácií.
Inštitút dočasného útočiska umožňuje občanom Ukrajiny voľný prístup na trh práce, to znamená bez pracovného povolenia. Prichádzajúci občania Ukrajiny, ale aj iní štátni príslušníci tretích krajín, ktorým bolo udelené dočasné útočisko, tak môžu byť zamestnaní mimo štandardného postupu, t. j. nemusia žiadať o prechodný pobyt na účel zamestnania. Po administratívne stránke je tým výrazne uľahčená možnosť ich okamžitého nástupu do zamestnania.
Rezort práce v tejto súvislosti už zabezpečil preklad pracovného portálu sluzbyzamestnanosti.gov.sk do ukrajinského jazyka. Aktuálne pripravujeme zmeny týkajúce sa možnosti vytvorenia profilu občanov Ukrajiny na tomto portáli či možnosť zadávania inzerátov v ukrajinskom jazyku. Okrem toho sa zaviedol systém koordinácie medzi úradmi práce, sociálnych vecí, rodiny a obcami, v ktorých odídenci bývajú, za účelom získavania informácií o záujme občanov Ukrajiny zamestnať sa a poskytovania informačno-poradenských služieb pri výbere vhodného zamestnania. Okrem toho na tzv. hotspotoch majú už dnes úrady práce, sociálnych vecí a rodiny svojich zamestnancov, ktorí poskytujú informácie o možnostiach zamestnania sa a pomoc pri hľadaní práce pre občanov Ukrajiny.
Väčšina žiadateľov o dočasné útočisko je po dlhej a únavnej ceste, a preto služby úradov práce, sociálnych vecí a rodiny vyhľadávajú až po niekoľkých dňoch od svojho príchodu. Momentálne pripravujeme národný projekt osobitne cielený na podporu integrácie odídencov na trh práce. Na jednej strane sa prostredníctvom tohto projektu personálne posilnia úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na zabezpečenie poskytovania včasných, adekvátnych a efektívnych informácií a poradenstva, plynulej komunikácie a spolupráce so zamestnávateľmi, samosprávou či neziskovými organizáciami. Na tento účel plánujeme priamo na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávať aj občanov Ukrajiny ovládajúcich slovenský jazyk, resp. občanov ovládajúcich ukrajinský a slovenský jazyk. Ďalej budú v rámci tohto projektu poskytované ďalšie nástroje na podporu ich zamestnania, a to najmä rekvalifikačné kurzy, jazykové, odborné, mentoring, zapracovanie, príspevok na dochádzku za prácou alebo možnosť aktivácie formou dobrovoľníckej služby.
Už len posledný odstavec. Na úvod budeme projekty financovať z prostriedkov štátneho rozpočtu, po schválení príslušnej legislatívy na úrovni EÚ a následnej úprave príslušných operačných programov, najmä, Integrovaného regionálneho operačného programu v gescii MIRI a Operačného programu Integrovaná infraštruktúra v gescii Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky budeme následne refinancovať pomoc z prostriedkov EŠIF.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

17.3.2022 o 14:32 hod.

Ing.

Andrej Doležal

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:32

Vladimír Ledecký
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Moja chyba, ja som sedel na Marcinkovej mieste.
Takže ďakujem veľmi pekne, pán minister. Ja snáď otázku vám nebudem dávať, keďže ste v zastúpení pána ministra sociálnych vecí, ale dosť možno by som pripomenul, že ako ste spomínali, že 19 000 dospelých prišlo na Slovensko, tak podľa štatistík z roku 2020, lebo za 2021 ešte nemáme, z pracovného trhu, keď zoberieme tých ľudí, ktorí prichádzali zo škôl, a tých, ktorí odišli do dôchodku, tak je rozdiel mínus 29 000 ľudí za rok 2020. Keďže do toho nám prišiel COVID, tak predpokladáme, že to číslo v roku ’21 bude ešte vyššie, to znamená, že naozaj my sa nemusíme báť, že tí Ukrajinci budú brať pracovné miesta, ale naozaj aktívnymi opatreniami musíme prispieť k tomu, aby, aby tu čo v najväčšom počte ostávali a, a naozaj tie pracovné miesta vyplnili.
A čo sa týka štruktúry pracovných miest, je naozaj veľmi široká. Tu na západnom Slovensku vlastne v tých závodoch pri tých linkách robia vo väčšom množstve, ale na východnom Slovensku, napríklad v oblasti Vysokých Tatier je obrovské percento na všetkých možných pozíciách ukrajinských pracovníkov a takisto v zdravotníctve východného Slovenska od lekárov cez ošetrujúci personál je takisto veľmi veľa.
Čiže ešte skôr, než bola tá utečenecká kríza, tí Ukrajinci sa vedeli tu uplatniť, takže pokladajme toto ako za príležitosť ich zapojiť ešte vo väčšom meradle do nášho hospodárstva, a nie naopak, ako príťaž, ktorá k nám ide.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

17.3.2022 o 14:32 hod.

PhDr.

Vladimír Ledecký

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:32

Richard Sulík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dobrý deň prajem, pán kolega Čepček. Mám tu vypracovanú odpoveď mojimi ľuďmi z ministerstva hospodárstva, aj vám potom odovzdám, budem teraz hovoriť voľnou rečou a budem hovoriť úplne otvorene.
Žijeme v trhovom hospodárstve a ceny ovplyvňuje dopyt a ponuka a výsledok je tzv. trhová rovnovážna cena. A tá je momentálne veľmi vysoká a musíme si položiť otázku prečo. Pri rôznych komoditách sú rôzne príčiny a začnem tými potravinami.
Vysoké ceny potravín sú preto, lebo máme infláciu niekde medzičasom na úrovni 10 %. Inflácia vzniká tak, že emisná banka alebo centrálna banka, v tomto prípade Európska centrálna banka, keďže zdieľame spoločnú menu, euro, vydá do obehu viac peňazí, ako je disponibilných tovarov a služieb, a tomu sa hovorí aj tlačenie peňazí, tomu sa hovorí aj skupovanie štátneho dlhu, financovanie štátneho dlhu, skupovanie dlhopisov. Sú tam akože rôzne názvy, niektoré znejú aj celkom nevinne, ale pointa je taká, že Európska centrálna banka vytlačí peniaze, ktoré nie sú kryté prakticky ničím, a dnes to už nie je ani len to tlačenie peňazí, dnes už len ťuknete na enter a máte, už je len otázka, koľko núl tam naťukáte. Tie nástroje sa volajú, tam vymysleli krásne názvy Quantitative easing, toto znie super, kto by si za tým vedel predstaviť niečo škaredé, alebo LTRO, Long therm refinancing... neviem čo, má to aj v slovenčine skratku - lotroviny.
Alebo, aby to nestačilo, tak zrušia haircut. Haircut je, že keď dáte do záruky, teda do zálohy za tie peniaze, či chcete požičať, dáte napríklad dlhopisy, tak Európska centrálna banka vám akceptuje len 90 % hodnoty, 10 % dá preč na krytie nejakého možného rizika. Toto bolo zrušené v prípade gréckych dlhopisov. A potom ani to nestačilo. Dokonca v nejakých prípadoch je, že ani nedávate do zálohy nič.
Toto sú, samozrejme, všetko hriechy Európskej centrálnej banky, ktoré viedli k tomu, že dnes máme obrovskú infláciu. Takýmto spôsobom bolo vydaných tisícky miliárd do obehu a neboli ničím kryté, a keď sa pýtame, že kto za to môže, no tak úplne menovite za to môže Rada guvernérov Európskej centrálnej banky - a to je za Slovensko Peter Kažimír, ktorý tam vždy poslušne sedel, nikdy ani slovo nepovedal, nikdy sa neozval, nikdy nič nenamietal a pekne aj s tými najväčšími lotrovinami súhlasil. Dokonca v roku 2019, výkup štátnych dlhopisov bol medzičasom pozastavený a tam ho išli znovu obnoviť, krajiny ako Nemecko a Holandsko, Fínsko hlasovali proti, tu mal možnosť Peter Kažimír ukázať aspoň trolilinku zdravého úsudku a odvahy, ale nezvládol to ani v tomto prípade a pekne sa pridal na krajina... na stranu krajín PIGS, to znamená teda Portugalsko, Taliansko, Španielsko, Grécko, a tak to aj, tak to aj dnes je a dnes tu čelíme 10-percentnej inflácii.
Štát, vláda nemá s tým čo robiť, nemáme s tým čo robiť. Áno, môžme, samozrejme, poznižovať teraz všetky možné dane, ja som za zníženie daní, len teda druhá stránka mince je, že potom bude náš rozpočet, ktorý je dnes silne deficitný, bude ešte viac deficitnejší, a otázka je, komu sme teda potom pomohli, lebo potom aj my budeme odkázaní na tieto lotroviny. Inými slovami, je to začarovaný kruh. Toľkoto k potravinám. Budem sa snažiť teraz skrátiť ten plyn.
Pohonné hmoty. Pohonné hmoty je tiež výsledok dopytu trhu. Vidíte, čo sa deje v Rusku, a, samozrejme, toto ovplyvňuje cenu plynu, cenu pohonných hmôt, vláda s tým opäť nemá čo spraviť. Okrem zníženia daní – a zase je to väčší deficit.
No a k cene plynu teraz poďme. Tam je to trochu zamotanejšie. Tam to súvisí totiž ešte aj s extrémne pomýlenou, škodlivou energetickou politikou Nemecka. Vy by ste sa ma mohli teraz spýtať, že teda s akou politikou, a ja vám to potom vysvetlím. Budem pokračovať v mojej odpovedi, len nechcem pretiahnuť čas.
Takže skončil som zatiaľ.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

17.3.2022 o 14:32 hod.

Ing.

Richard Sulík

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:40

Martin Čepček
Skontrolovaný text
Áno, pán minister, veľmi pekne ďakujem. Takže môžete odpovedať na tú otázku, čo ste si položili, budem rád.
Ale ešte mám takú otázku, že aké alternatívy máme, čo sa týka dodávky ropy, resp. plynu, lebo však vieme sami, že aká je kríza, teda a asi s tým bude súvisieť potom aj nejaké zdražovanie, že viete to nejakým spôsobom odhadnúť alebo máte nejaké informácie, ktoré my nemáme.
Ďakujem.
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

17.3.2022 o 14:40 hod.

Mgr. et Mgr.

Martin Čepček

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 14:40

Richard Sulík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Tak zrejme mám takéto informácie, ale to sú zrovna také, ktoré vám tu nemôžem hovoriť. Ale dokončím teda rýchlo ten plyn.
To súvisí aj s tým, že po plyne jednak extrémne stúpol dopyt a konkrétne zo strany Nemecka. Nemecko má asi 20-krát väčšiu spotrebu elektrickej energie ako my. Odstavili si funkčné atómky, posledné tri ešte tento rok bežia a to chcú odstaviť koncom tohto roka. Zároveň sa zaviazali, že ešte skôr odstavia uhoľné elektrárne, ako to bolo pôvodne plánované. Zároveň výstavba nových veterných vrtúľ nejde tak rýchlo, ako, dokonca v niektorých regiónoch úplne stojí, ako v Bavorsku, no a teda potrebujú o to viac plynu, ale ešte aj tam si strieľajú do kolena a zastavili, blokovali od leta Nord Stream 2. Dnes je to, samozrejme, niečo iné, lebo je vojna medzi Ruskom a Ukrajinou, ale minulý rok na jeseň sa to kľudne mohlo spustiť, mohli byť tie problémy ďaleko menšie.
No a zároveň zvyšujú dopyt po elektrine napríklad tým, že masívne podporujú elektromobilitu, a tým pádom vedia elektrinu reálne vyrobiť z plynu a je tam obrovský dopyt po tom plyne a to ženie cenu hore. A týka sa to aj nás, lebo sme na jednom liberalizovanom unbundlingovom trhu.
Riešenia, ktoré sú, SPP vie minimálne pre svojich klientov, ktorých je dve tretiny, vie v rozumnej, v rozumnej dobe a v rozumnej miere forvardovať plyn a toto sa aj celkom darí, a preto sme aj dokázali dať dodatočne tým tzv. domovým kotolniam ponuku, jak sme ju v čase, kedy sme ju dávali, tak viacerí krútili nosom, ale dnes sú vďační za cenu na úrovni 70 eur/MWh vrátane všetkých poplatkov, energetickej dani a DPH. Je to naozaj že priateľská cena v dnešnej dobe. Tak toto sa nám podarilo zachrániť, toto sme urobili.
Takisto aj v elektrine. Tam sa podarilo zafixovať na rok ’23 a ’24 dnešnú nízku cenu, ale bavím sa o domácnostiach, 2 mil. domácností odoberá elektrinu a niečo vyše milióna plyn. Nevieme riešiť všetko. Rovno priznávam, toto je mimo dopadu, mimo dosahu vlády, naozaj za svetovú cenu ropy alebo svetovú cenu plynu nemôžeme. Dokážeme preto len v určitých oblastiach cenu stabilizovať a tu sú prvé domácnosti.
Domácnosti preto, lebo ony nemajú, majú len veľmi obmedzenú možnosť ten cenový nárast, či už plynu, alebo čohokoľvek, elektriny, posunúť ďalej, nevedia to spraviť. Či už dôchodky, alebo platy, to vždy rastie až dodatočne. A čím viac to rastie, tým viac to rozkrúta... rozkrútava tú inflačnú špirálu.
V prípade podnikov je to niečo iné. Tie, ktoré vyrábajú komodity, to znamená veci, čo sú obchodované samostatne na burze, typu oceľ toho a toho typu, tak tam, samozrejme, vie tie zvýšené náklady nejaký US Steel okamžite premietnuť, preto tí sú vysmiati, budú mať, mali minulý rok asi najväčší zisk v histórii. Ale množstvo podnikov to vie.
Problém je ten šok, že to cenové zvýšenie príde z mesiaca na mesiac alebo za tri mesiace. A vtedy sa nedokážu tak rýchlo prispôsobiť. Keď raz Tatravagónka vyrába vozne a má zmluvu do roku ’25 a jeden vozeň stojí 100-tisíc a zrazu plechy idú z 500 euro na 1 500 alebo na 2-tisíc tona, tak to musia znášať, ale stále ešte to neznamená, že ľudia zrazu mrznú vo svojich dom... vo svojich bytoch. Ale akurát možno bude jeden rok tá spomínaná firma v strate. Je to skrátka z ľudského pohľadu menšia strata, ako keď naozaj nejaký dôchodca že nemá fyzicky na kúrenie, na svietenie. Preto, ak máme trochu možností vo vláde, tak sa venujeme, venujeme sa cenám elektriny a plynu pre domácnosti, to sa snažíme nejak zachrániť.
No a potom v krátkosti, pýtali ste sa na tie alternatívy. V prípade ropy situácia je pomerne kľudná, ale ťažšie nahraditeľná, a to preto, lebo jednak ropa tečie z Ruska, tečie niečo viac, ako je priemer. Priemer je tisíc kubických metrov za hodinu. A to tečie a tečie, bolo aj 1 600, od vojny, hovorím. Plus máme na 122 dní zásoby, tam sú veľká časť strategické zásoby štátu, ale je tam aj zásoba Transpetrolu, aj zásoba Slovnaftu, čiže štyri mesiace v pohode. Ale potom, čo by došlo, tak máme riešenie, že prestane tiecť ropa cez Ukrajinu, lebo napríklad bombový útok na potrubie, a vedeli by sme dovážať ropu z Ruska loďou a cez ropovod Adria. Ale ak by úplne vypadla ruská ropa, tak máme problém, ktorý sme v stave riešiť najskôr za dva roky, a bolo by to spojené s investíciami za stovky miliónov eur. A preto aj tie reči, že okamžite sa odstaviť od ruskej ropy a plynu, považujem za nebezpečné.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

17.3.2022 o 14:40 hod.

Ing.

Richard Sulík

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vstup predsedajúceho 14:40

Branislav Gröhling
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, pán poslanec Čepček, viete, že hneď v prvých hodinách po vypuknutí vojny sa zverejňovalo na ministerke... ministerskej stránke tie základné odporúčania hlavne pre žiakov a učiteľov, že ako zvládnuť túto situáciu.
V prvom rade to bolo z toho hľadiska psychologického, kde sme inštruovali všetky poradenské zariadenia, ktoré spadajú pod nás, či už CPPA-čka, alebo CŠP-čka, aby skontaktovali jednotlivé školy, aby ich, ktoré sú v ich pôsobnosti, a poskytli odbornú pomoc a podporu aj v súvislosti s vzniknutý... s vzniknutou vojnou na Ukrajine.
Tiež musíme povedať, že priamo riadená organizácia Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, VÚDPaP, zriadila hneď krízovú linku a tiež sa vytvorilo zabezpečenie intervenčných krízových kríz... intervenčných krízových tímov v každom kraji. A tie najhlavnejšie boli hlavne v Žiline, tam ich bolo 10, a potom v Prešove, tam ich bolo 7, kde boli zostavené z jednotlivých profesií, dokonca tam boli aj tlmočníci alebo jednotliví odborníci, ktorí vedeli aj po ukrajinsky. Všetky tieto informácie nájdete na webovom sídle ministerstva školstva a je to hneď na prvej stránke, je to samostatne označené, že keď to rozkliknete, tak tam nájdete všetky ostatné dokumenty, ktoré sme doteraz už zverejňovali.
A tie ďalšie, ktoré sa zverejňovali v nedeľu hneď, boli metodické usmernenia pre riaditeľov, čo sa týka, čo sa týka usmernenia žiakov v slovenskom a ukrajinskom jazyku, aj pre pedagógov, ktoré boli zamerané na toto zvládanie tejto situácie, metodické usmernenie pre riaditeľov, ako zaraďovať žiakov do tried, zo žiakov z iných krajín do tried a tiež metodické usmernenie pre rodičov, ako prihlásiť svoje dieťa do školy v slovenskom aj ukrajinskom jazyku, lebo to sme pociťovali ako tú prvotnú potrebu, ak prídu v rámci dočasného útočiska, aby vedeli, čo majú robiť, ako sa majú o svoje dieťa postarať v rámci toho, že má byť začlenené do slovenského vzdelávacieho procesu. My sme požiadali aj jednotlivé inštitúcie, aj ústredný krízový štáb, aby distribuovali tieto materiály na kontaktné miesta, kde sa môžu s nimi zoznámiť.
Ja tiež som v utorok bol na východe, v Ubli, v Michalovciach, kde som sa rozprával aj s týmito ľuďmi. Musím vám povedať, že na začiatku, keď prekročia hranicu a prídu do jednotlivých zariadení, naozaj nie je to tá prvá vec, ktorú by mali dostať do ruky, že ako zaradiť svoje dieťa, takže tieto materiály sa potom budú distribuovať v jednotlivých či už hotspotoch, alebo priamo v tých miestach, kde sú umiestnení.
Bol pripravený potom, samozrejme, manuál jednoduchého postupu, ako uznávať doklady, manuál pre riaditeľov v rámci porovnania systémov vzdelávania na Ukrajine a na Slovensku, keďže viete, že majú rozdielne bodové hodnotenie, resp. rozdielne hodnotenie v rámci vyučovania. Ukrajinci majú bodové, my máme známkové, je to otočené, my máme jednotku až päťku, oni majú úplne iný systém.
Ďalšia vec, ktorú nájdete na tejto stránke, je vzory tlačív na potvrdenie žiakov o spôsobilosti o zaradení žiaka z Ukrajiny v slovenskom a ukrajinskom jazyku v rámci jednotlivých ustanovení, ktoré pripravovala aj pani Prokopová, že akým spôsobom sa majú aj zdravotnícke náležitosti upravovať. Boli zverejnené všetky tie kontaktné údaje kolegov z regionálnych úradov školskej správy v jednotlivých krajoch, ktoré usmerňujú zriaďovateľov a taktiež riaditeľov v súvislosti so zaraďovaním týchto žiakov. Je to veľmi dôležité, že sme tam nemali také tie všeobecné telefónne čísla, ale reálne osobu, ktorá bola za to zodpovedná, ktorej ste mohli zavolať a ona riešila tieto prípady.
Momentálne od včerajšieho dňa na webovom sídle ministerstva už nájdu školy aj usmernenie k financovaniu jazykových kurzov pre deti cudzincov a usmernenie v prípade, ak vzniknú náklady so zvýšenými osobnými alebo prevádzkovými nákladmi z dôvodu prijímania žiakov z Ukrajiny. My zajtra budeme mať k tomu ešte asi tlačový brífing, kde presne povieme jednotlivé kroky, ktoré pripravujeme alebo ktoré už sú pripravené, aby sa dali zrealizovať.
No a v neposlednom rade dávam do pozornosti aj všetky tie podporné materiály a webináre, ktoré pripravujú priamo riadené organizácie pre riaditeľov, učiteľov, ale aj pre rodičov, či už slovenských, alebo ukrajinských, všetky si môžete pozrieť na či už webovom sídle ministerstva, alebo potom v rámci webovej stránky ŠPÚ.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

17.3.2022 o 14:40 hod.

Mgr.

Branislav Gröhling

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:51

Martin Čepček
Skontrolovaný text
Ďakujem, pán minister. Ja som sa chcel práve spýtať na to jazykové vzdelávanie tých detí. Takže uvažuje sa nad niečím? A potom či máte nejaký prehľad alebo či viete zhodnotiť, že ako kapacitne to naše školy zvládnu, ten, ten prílev tých ukrajinských detí, resp. lebo tam bude, to vekové zloženie tam bude rozličné. Tam budú od materskej školy až po asi vysokú školu. Takže či, či vieme nejakým spôsobom. A ak viete odpovedať, budem rád. Ďakujem.
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

17.3.2022 o 14:51 hod.

Mgr. et Mgr.

Martin Čepček

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:51

Branislav Gröhling
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec, my sme zbierali jednotlivé dáta, ale tie dáta sa veľmi líšili, že v pondelok na, v niektorých krajoch alebo mestách bolo, že sto detí a v štvrtok už bolo evidovaných iba že 50, to vám dávam iba ako príklad, že tie čísla v priebehu tých prvých týždňov naozaj výrazne skákali. My keď sme sa informovali, tak sa udialo aj to, že rodič prišiel, mal záujem, prebehol celý ten proces, riaditeľ ho evidoval, ale ku koncu týždňa sa rodičia rozhodli, že sa budú posúvať do nejakého iného mesta. Preto sme tento týždeň po prvýkrát spustili zber, ktorý bude do dnešného večera. A ja keď som sa pozeral na tie čísla, tak v utorok večer alebo v stredu ráno bolo niekde okolo tisíc detí, od materských škôl až po stredné školy. Momentálne neviem, ako tie čísla poskočili, ale budeme ich mať zajtra a budeme vás o tom informovať.
Najvýraznejšie to boli, bol záujem v Bratislavskom kraji a najnižší bol na východe Slovenska. Prioritne najväčší záujem bol o základné školy, materské školy ešte zbierame, lebo tú databázu my nemáme, potrebujeme oslovovať ešte aj samosprávy v jednotlivých, v jednotlivých systémoch, aby sme si ujasnili aj kompetencie, preto aj v rámci financovania napríklad, čo sa týka originálnej kompetencie, nebudeme vedieť do toho zasahovať až takým spôsobom.
Čo sa týka ešte tej prvej otázky vašej, jazykové kurzy, áno, je tam už postup, ako školy majú postupovať, ale je to bežná prax, akože toto nie je po prvýkrát, čo máme žiakov, ktorí sú umiestňovaní v školách, inej národnosti. Tam to funguje presne identicky, čo sa týka vzdelávania, môžu požiadať o jazykový kurz, resp. si ho zariadia sami a následne potom môžu požiadať o finančné prostriedky. Ten postup je napísaný na našej webovej stránke. Nebude to jednorazové. Samozrejme, že to budeme postupne zbierať a postupne sa budú tieto financie uvoľňovať, keďže to nie je otázka jedného mesiaca, ale predpokladám, že niekoľkých mesiacov.
Ďakujem.
Skryt prepis

17.3.2022 o 14:51 hod.

Mgr.

Branislav Gröhling

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:51

Richard Sulík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pozdravujem, pán kolega. Kde ste? Tam ste, hore.
Tak najprv k otázke, k vašej otázke č. 6. Tiež vám dám potom písomne vypracovanú odpoveď, ako aj, aha, pán Čepček odišiel. Ale dôjdem teda k veci.
My nevieme riešiť, vláda nevie riešiť jednotlivé firmy, nevie. To je dokola to isté, čo sa ma budete pýtať. Ten priemyselný park v Humennom je v súkromnom vlastníctve. Sú tam nejaké firmy na základe zmlúv, ktoré ony dobrovoľne uzavreli.
K cenám plynu som sa už vyjadroval. Je to výsledok dopytu, ponuky, samozrejme, tam výrazným spôsobom vstupuje situácia na Ukrajine, kde je regulérna vojna. Toto všetko je nacenené aj tá, aj tá nemecká energetická politika, o ktorej som hovoril, a nebudem ju tu opäť rozoberať, tak toto všetko je nacenené v cene plynu a v najbližšej dobe nie je dôvod, aby tá cena plynu klesala. Ona klesne vtedy, keď sa niečo udeje.
Napríklad keď dôjde k mierovej dohode alebo k prímeriu aspoň medzi Ruskom a Ukrajinou, keď sa tam prestane strieľať, keď začnú ľudia, v tomto prípade špeciálne alebo konkrétne investori mať nádej alebo mať očakávania, že teraz sa to celé skľudní, teraz sa nebude strieľať. Ja som za môj politický život možnože stokrát pri sto rôznych príležitostiach povedal, že je lepšie, keď krajiny medzi sebou obchodujú, ako keď vedú vojny, a to máme teraz presne tento prípad a úplne exemplárne vidieť, že keď vedú, ako je to zle, keď vedú medzi sebou vojnu, a trpia tým, samozrejme, aj všetci okolo. Najviac je to bez debaty tá napadnutá krajina, teda Ukrajina.
Neviem vám povedať, čo spravím pre tú firmu Oldrati v Humennom, neviem. Neviem, nepoznám manažment tej firmy, neviem, čo vyrába, nemôžem poznať každú firmu. Chápem, že vy ako poslanec Humenného sa o toto zaujímate, ale ja vám neviem na toto odpovedať. Ani dokonca si nemyslím, že štát by mal zasahovať do vedenia každej firmy, keď sa dostane do nejakých problémov. Takto sa nedá fungovať. Aj keď tie problémy sú, bez debaty, nezavinené tou samotnou firmou.
Viem vám, ale povedať, že mnoho iných firiem, alebo zatiaľ teda viacero iných firiem nás oslovilo ako ministerstvo hospodárstva a majú záujem sem prísť z Ukrajiny. Sú to firmy najmä také, teda tie dve veľké, s ktorými sme v kontakte, ktoré zamestnávajú programátorov. Majú záujem o územie, ktoré je východne od Košíc, čo, myslím si, že je ideálne preto, lebo nechcú byť ďaleko od ukrajinských hraníc. Tá jedna firma dokonca už má vyhliadnuté priestory v Michalovciach. Ja si myslím, takéto niečo sa stane, že čím dlhšie bude trvať vojna, tým viac firiem sa rozhodne presunúť svoje výrobné kapacity alebo svojich zamestnancov na západ. Samozrejme, hneď ako to bude možné, lebo momentálne vieme, že do 24. marca nesmú krajinu opustiť muži od 15 do 60 rokov, a pokiaľ som správne zachytil, tak sa tento zákaz ide o mesiac predĺžiť. Takže minimálne do 24. apríla ten zákaz platí. Ale sú firmy, ktoré sa snažia vidieť ďalej ako len do 24. apríla a ktorí už reálne takéto sťahovanie pripúšťajú alebo plánujú.
No a okrem toho máme na východ rozpracovaných niekoľko významných investorov, významných, mám na mysli, že tisícky pracovných miest. A to by určite tiež obyvateľom Humenné... Humenného, ale nie len im výrazne zlepšilo tie disponibilné pracovné ponuky. Takže toľkoto z mojej strany.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis

17.3.2022 o 14:51 hod.

Ing.

Richard Sulík

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:59

Tomáš Šudík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja len, tá firma Oldrati, ktorú sme spomínali, ona nesídli v žiadnom priemyselnom parku, táto firma má samostatný pozemok, samostatnú budovu a sídli úplne inde, ako je priemyselný park, teda nie je napojená na priemyselný park a tam nastal, nastal hlavne problém s cenou energií, pretože oni mali svojho dodávateľa elektriny od roku 1996 a ten v roku 2022 skrachoval a im zázračne tie ceny vyskočili o 300-400 % a v súčasnosti s nimi nikto nechce uzatvoriť zmluvu. A oni tým pádom už nemôžu vyrábať.
Pretože ak je nejaká fyzická osoba, tak to preberie štát v úvodzovkách, lebo tá posledná inštancia a dodáva za dohodnuté ceny. Lenže im tá firma, ktorá im dodávala elektrinu, skrachovala, už na trhu nie je a v súčasnosti majú násobne väčšie sumy. A nikto s nimi nechce uzatvoriť zmluvu.
Pre tú firmu je to nereálne, ak nemá zmluvu so žiadnou spoločnosťou na dodávku elektriky, fungovať. To je ten najväčší problém. Ona má aj zákazky, ona by klasicky vedela fungovať, ak by mala zazmluvnené ceny, ktoré mala. Ale zmluvu s nimi nikto nechce uzatvoriť. Možno prípadne nejaká zmena legislatívy, že ak nejaká spoločnosť, ktorá dodáva tie energie, skrachuje, tak aspoň štát nejako pomôže zabezpečiť alebo pripraviť novú zmluvu pre spoločnosť, aby mala tie zľavnené ceny energií, aby naďalej mohla pokračovať v svojej výrobe.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

17.3.2022 o 14:59 hod.

Bc.

Tomáš Šudík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video