60. schôdza

Jedna vec sú tie ceny komodít a druhá vec je samotná disponibilita. To som hovoril aj minulý rok na jeseň, keď tu sa rozprávalo o, o tom, že nebude plynu dostatok a, a že nebude čím kúriť, a máme tu takého samozvaného energetického analytika Karola Hirmana, ktorý tu vtedy na jeseň výdatne strašil, že nebude, nebude. Samozrejme, že bolo toho dosť. Robili sme aj stres testy a podobne.
A podobná situácia je to teraz v elektrine, že nielenže je elektrina drahá, čo ešte by sa povedzme dalo premietnuť do nákladov alebo O. K., tak jeden rok by firma vyrábala so stratou, ale ona ani len vôbec nie je tá elektrina, ako vás správne chápem. Nevedel som, že tá firma je v... mimo toho parku, myslel som si, že tam sídlia.
Takže ja vám teraz navrhnem takúto vec, moju mailovú adresu máte, lebo sme si už párkrát písali, buď ju posuňte vedeniu tej firmy, alebo zistite od tej firmy, že aká je ich ročná spotreba v megawatt hodinách. Toto potrebujem vedieť. A posnažím sa aspoň za tie vysoké ceny im tú elektrinu obstarať. Totiž to je tak, že ten dodávateľ poslednej inštácie, to znie pekne. Lenže to je nastavené tak, a je to už roky rokúce, 20 rokov alebo od vyše 10 rokov nastavené tak, že dodáva sa za spotové ceny, to znamená aj tak za tie, ktoré sú teraz na trhu. Len rieši to ten prípad, ako je práve tu, čo hovoríte, že tá elektrina vôbec nie je. Tak ja sa posnažím tú elektrinu nájsť za spotovú cenu síce, ale aby vôbec vedeli aspoň obmedzene fungovať. Odporúčam im uzavrieť zmluvu vždy iba, že od mesiaca k mesiacu a máme všetci nádej, že tá vojna čoskoro skončí. Ešte sa nebojuje ani mesiac, no tak keby do nejakých dvoch-troch mesiacov už konečne došli tie zúčastnené strany k rozumu a uzavreli aspoň prímerie, potom sa aj natoľko ukľudní tá trhová cena, že, že to by bol priestor na uzavretie nejakej dlhšej zmluvy. Takže richard@sulik.sk, nech mi, prosím vás pekne, napíšu.
A neviem, koľko mám ešte času, ale s tou vašou ďalšou otázkou už asi nedôjdem na rad, tak chcem len v krátkosti povedať, to sú geotermálne zdroje. Tiež vám dám odpoveď písomnú, v Košiciach rozbiehame teraz veľkú, miliónovú investíciu, možnože cez 10 mil. Je tam, 15 km od Košíc je výdatný zdroj 135-stupňovej vody, to je, samozrejme, pod tlakom, inak by to bola para. A toto ideme ťahať do Košíc a má to pokryť asi 40 % domácností, ktoré dnes zásobuje TEKO, tak má vydať tento prameň v dvoch rúrach. Určite sú aj ďalšie príležitosti na Slovensku, ale chceme si to tu najprv odskúšať, chceme to spojazdniť, a už keď to bude na dobrej ceste, tak potom začneme hľadať ďalšie príležitosti. Len, aby ste mali predstavu,
Slovensko nemá horúcu vodu hocikde, tieto geotermálne pramene, to sa tiahne taký pás Slovenskom, ide a on má, že v strede pásu je najhorúcejšia voda, a potom chladne v rozsahu 20 kilometrov možno, čiže pomerne úzky pás. Preto Galanta vie dobre využívať, potom niečo, čo tam ide, to Bardoňová a tak ďalej, a potom je dlho nič, lebo to ide cez málo osídlené územie a potom až Košice sú v tej 15-kilometrovej vzdialenosti od výdatného zdroja.
Čiže to nie je tak, že my by sme tú geotermom vedeli zásobovať dve tretiny domácností. To technicky takto nejde.
Ďakujem vám pekne. Prajem pekný deň.

Pán poslanec Šudík, máte záujem? Nie. Ďakujem.
Ďalšia vyžrebovaná s otázkou je pani poslankyňa Jana Majorová Garstková. Konštatujem však, že sa v rokovacej sále nenachádza, čiže stráca možnosť, aby mala odpovedaná na svoju otázku.
A máme tu ôsmu otázku, ktorú opäť predložil pán poslanec Tomáš Šudík pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi.
Pán minister... (Reakcie z pléna.) Mňa informoval pán podpredseda Grendel, že ešte pokračuje táto, ale ak sa zhodnete na tom... (Reakcie z pléna.) Dobre. Takže môžem konštatovať, že táto otázka bola takisto zodpovedaná? (Súhlasná reakcia pléna.) To bola zhoda. Dobre, ďakujem pekne.
A konštatujem, teda že týmto pádom sme vyčerpali všetky položené otázky v rámci hodiny otázok... (Reakcie z pléna.) Áno, ďakujem pekne za upozornenie, lebo nemal som to tu.
Čiže opäť, deviata otázka je pani poslankyňa Jana Majorová Garstková, ktorá sa nenachádza v rokovacej sále, takže jej otázka prepadáva.
A ideme k desiatej otázke, pána poslanca Miroslava Suju ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Branislavovi Gröhlingovi:
„Budú sa vytvárať triedy pre Ukrajincov na základných školách samostatne tak, že budú zvlášť v triede alebo budú vo viacerých triedach? Prípadne bude to záležať na riaditeľovi školy?“
Pán minister nech sa páči, môžete odpovedať pánovi poslancovi Sujovi.

Pán predsedajúci, pán poslanec, my sme si niektoré veci už vyslovovali, ale v rámci, v rámci vytvárania tried pre Ukrajincov na základných školách samostatne, že budú zvlášť triedy, v triede, chcem vám povedať, že vytvárať, že cieľom v podstate ministerstva je vytvárať pre deti z vojnovej oblasti z Ukrajiny také prostredie so všetkými podpornými mechanizmami v škole, aby sa tieto deti čo najľahšie a najrýchlejšie integrovali do celej spoločnosti, nie vytvárať samostatné triedy Ukrajinských detí niekde, ktoré budú segregované alebo nejakým iným spôsobom takto vyčleňované.
Školský zákon aj deklaruje, že riaditeľ školy má v podstate povinnosť zaradiť dieťa prichádzajúce z Ukrajiny na základe žiadostí zákonného zástupcu do ročníka v základnej škole, strednej škole, v materskej škole alebo v materskej škole, teda ak ide o povinné predprimárne vzdelávanie. My sme všetky ostatné podporné mechanizmy alebo tie postupy, ako sa majú zaraďovať deti, zverejňovali na webovej stránke. Tam je všetko napísané. Zatiaľ nemáme vôbec nejakú informáciu, že by sa vytvárali samostatné triedy. Môže nastať ten proces v rámci napríklad prešovskej, prešovského gymnázia, kde je to gymnázium s jazykom vyučujúcim rusínčinu, tam môže nastať takáto situácia. Ale to nie je niečo, čo by bolo cielené alebo nejakým spôsobom takto urobené.
Tie prvotné dáta, ktoré budú budeme mať naozaj zajtra, kde budeme vidieť reálne že po školách, že kde sa tieto deti aj umiestňujú.

Ďakujem za odpoveď, pán minister, vážim si to. Aj za to, čo sme si pretým vydiskutovali, že som sa dostal na rad.
Ja len jednu vec, ja som sa chcel pýtať kvôli tomu, lebo zaznievajú mi v informáciách, riaditeľ gymnázia niekde v Bratislave sa vyjadril, že by mali byť samostatne, že aby lepšie zapadli. Potom som počul druhý názor, že mali byť rozdelené, a teraz posledná informácia, ja osobne v Detve mám asi 18 detí, teraz pribudli ďalšie, dneska v noci prídu tri. To znamená, že riaditeľ školy aj s vedúcim oddelenia školstve na základnej škole sa rozhodli, že urobia jednu triedu pre prvý stupeň a jednu triedu pre druhý stupeň. To mám poslednú informáciu.
U mňa sú tri učiteľky, že dokonca, že zamestnajú aj tie učiteľky, ktoré sú, proste, aby sa tie deti, že to je le... no, hovorím, lebo teraz mi bolo podané, že to je lepšie pre nich.
Tak som chcel vedieť, že či je nejaký prípis, že to má byť striktne takto, alebo to je na riaditeľoch škôl, alebo to také... Alebo teraz keď vás počúvam, že tak by to asi takto ani nemalo byť.

Je to vyslovene na riaditeľoch škôl, ako budú zaraďovať do tried. Viete, že máme stanovené tie maximálne počty v základnej škole alebo v strednej škole. Ale všetci vieme, že máme omnoho viacej stoličiek ako detí, takže nepredpokladáme, že by ich nevedeli dočleniť do jednotlivých tried, pretože tie kapacity sú tam.
Ale môžem vám teda povedať, že áno, toto sme počuli aj my z, z praxe alebo z toho terénu, tak ja sa budem k tomu teraz kontinuálne aj vyjadrovať a budem odporúčať, aby tieto deti boli začleňované do normálnych tried a aby neboli vyčleňované a aby neboli samostatné triedy, lebo nemyslím si, že to je správne.
Práve aj keď som sa rozprával s jednotlivými ľuďmi, tak oni sa chcú začleniť, oni sa chcú naučiť jazyk, oni chcú byť etablovaní v rámci spoločnosti. Nechcú byť nejakým spôsobom vyčleňovaní.
Ďakujem. Sme to aj stihli.

Ďakujem pekne. Dobrý deň prajem, dámy a páni. Predkladám návrh (zaznievanie gongu) na skrátené legislatívne konanie k vládnemu návrhu zákona o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine.
Tento zákon si vynútil, vynútila vojna, ktorá sa nachádza u nášho východného suseda. Ruské, ruská armáda napadla Ukrajinu a rastúca agresia aj voči civilným obyvateľom si vyžaduje pomoc, ktorú vlastne poskytuje celé západné svetové spoločenstvo. Medzi iným dochádza k hromadnému úteku z Ukrajiny a tento hromadný útek spôsobil masový príliv cudzincov na územie Slovenskej republiky. Približne 85 % z nich putuje ďalej na západ, do Nemecka, do Talianska, do iných krajín, ale približne 10 až 15 % tu ostáva.
V snahe uľahčiť im život predkladáme súbor noviel viacerých zákonov, prostredníctvom ktorých sa má tento cieľ dosiahnuť. Upravujeme zákony v oblasti azylového, cudzineckého práva, zdravotníctva, v sociálnej oblasti, pracovno-právne vzťahy, napríklad tí, ktorí tu ostanú, tak majú mať možnosť ihneď pracovať. Toto považujem za, aj z ekonomického pohľadu za dôležité, lebo chýba pracovná sila, napriek tomu, že máme nezamestnanosť, tak ľudí, ktorí sú ochotní každé ráno vstať a ísť do práce, tak ich je veľmi málo.
Zmena týchto uvedených zákonov je nevyhnutná, aby boli zabezpečené základné ľudské práva a slobody osôb hromadne utekajúcich pred vojnovým konfliktom na naše územie, najmä ochrana života a zároveň aby bola garantovaná aj bezpečnosť Slovenskej republiky.
No a na základe uvedeného vás teda chcem poprosiť o súhlas so skráteným legislatívnym konaním. Chcel by som a myslím si, že tunák je to úplne jasné, že takýto zákon, ak chceme prijímať a ak má mať zmysel, tak jedine v skrátenom legislatívnom konaní a nemáme čas na to tri mesiace. Chcel by som teda aj poprosiť tú debatu, ktorá bude nasledovať v rozprave po tomto úvode, obmedziť na samotné skrátené konanie, a keď to prejde, tak potom v ďalšej rozprave bude rozprava k samotnému zákonu lex Ukrajina 2. Chcem vás pekne poprosiť dodržať toto pravidlo, aby sme dnes boli efektívni, no a, samozrejme, nebudeme sa, a najmä Roman Mikulec, ktorý teraz tu nemôže byť, aby sme vedeli o tomto diskutovať, ale ešte raz, toto je návrh na skrátené konanie iba a rozprava o samotnom zákone bude, predpokladám, zajtra.
Toľkoto z mojej strany.
Ďakujem pekne.