60. schôdza

Pán minister, veľmi radi by sme podporili tento návrh na skrátené legislatívne konanie už len z toho dôvodu, že ja osobne ubytovávam asi 24 ukrajinských žien a detí, kolega Miro Suja približne 40 a ďalší členovia našej, nášho hnutia ich ubytovávajú ešte ďalšie veľké množstvo. To znamená, snažíme sa pomáhať, ako sa dá, a tieto veci, ktoré sú legislatívneho charakteru, tak aby týmto ľuďom umožnili normálnejšie fungovanie na území Slovenskej republiky, sú, samozrejme, k prospechu všetkých občanov, ktorí chcú, aby sa táto kríza čo najrýchlejšie nejakým normálnym a racionálnym spôsobom vyriešila.
Problém je ale podľa môjho názoru niečo iné, a že do zákonu ako takého, o ktorom sa teraz bude hlasovať, či má byť preberaný v skrátenom legislatívnom konaní, je zakomponované aj niečo, čo sa týka Severoatlantickej aliancie, procesov ohľadne prítomnosti vojsk Severoatlantickej aliancie, toho, akým spôsobom tu môžu fungovať, ako budú slovenskí vojaci začleňovaní pod velenia Severoatlantickej aliancie, a osobne nevidím dôvod dávať tieto veci dokopy do jedného zákona a potom to chcieť presadiť v skrátenom legislatívnom konaní, pretože nepovažujem toto za správne vzhľadom na povahu toho procesu, myslím tým skráteného legislatívneho konania.
Nevidím tu dôvody na to, aby sme v skrátenom legislatívnom konaní schvaľovali jednoducho veci, ktoré sa týkajú procesných záležitostí armády, armád NATO, prítomnosti amerických vojakov. To naozaj do tohto zákona nepatrí a z tohto dôvodu nemôžeme priamo otvorene podporiť skrátené legislatívne konania, a to mňa aj osobne veľmi mrzí, pretože keby to išlo len o tých utečencov, išlo by o ľudí, ktorí naozaj potrebujú pomoc, a išlo o nastavenie procesov tak, aby Slovenská republika mohla zmysluplne zvládať túto situáciu, čo vidíme pri tých kauzách na hraniciach, že je to skrátka tragédia z pozície štátu, tým neobviňujem vás, vy s týmto nemáte nič spoločné, ale že by sa tieto veci mohli normálne sprocesovať tak, aby tie veci kontinuálne fungovali a nemuseli sme vidieť tieto hrozné obrazy, ktoré zase len pomáhajú rozdeľovať spoločnosť, tak by s tým, samozrejme, nebol problém.
Ale to ma stále mrzí na tejto vláde, že musíte nejakým prílepkom dávať dokopy veci, ktoré spolu podľa môjho názoru nesúvisia, a dávať vojenské záležitosti, záležitosti nejakej obrany štátu, ako vy to nazývate, dokopy s matkami a deťmi z Ukrajiny, jednoducho nepovažujem to za správne a z tohto dôvodu toto skrátené legislatívne konanie nemôžeme podporiť.
A taktiež by som vás chcel vyzvať - a je to správne, že pomáhame ľuďom, ktorí potrebujú pomoc, jak som povedal, my sa snažíme urobiť, čo sa v rámci našich skromných možností dá, nikto z nás nevie zastaviť vojnu na Ukrajine, ale vieme pomôcť ľuďom, ktorí pomoc potrebujú, ale bol by som rád, keby ste tu v skrátenom legislatívnom konaní predložili aj nejaké návrhy zákonov, ktoré sa budú týkať pomoci ťažko skúšanému slovenskému národu nielen v tom zmysle, že tu dochádza k brutálnemu nárastu cien energií, ale aj potravín a všetkých ďalších výrobkov, ktoré dostávajú čoraz väčšie a väčšie množstvo obyvateľov Slovenskej republiky na hranicu chudoby, lebo ak to budete ignorovať, ak vláda ďalej bude ignorovať tieto zásadné problémy obyvateľov Slovenskej republiky a to schudobňovanie obyvateľstva, tak sa môže hnev mnohých ľudí - a to úplne neprávom - obrátiť ešte aj proti tým Ukrajincom, lebo budú vidieť, že ako keby štát pomáha viac im, než svojim vlastným občanom, a to zrejme nikto z nás nechce, pretože tie ženy a deti, ktoré musia odísť pred vojnou, tie za to v žiadnom prípade nemôžu.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Mazurek vo svojej rozprave, síce krátkej, ale intenzívnej, upozornil na to, o čom sme sa bavili v rámci nášho hnutia REPUBLIKA. Áno, naozaj, ak by v tomto návrhu zákona na skrátené legislatívne konanie sa vypustila tá posledná stať, ktorú si dovolím prečítať, že: „Právna úprava na zabezpečenie bezpečnosti a obranyschopnosti Slovenskej republiky určením ozbrojených síl nielen na plnenie úloh zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky v rámci organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, ktorej je Slovenská republika členom, ale aj určením ozbrojených síl, ktoré majú plniť úlohy NATO na území Slovenskej republiky. Rozširuje sa tiež možnosť určiť jednotky ozbrojených síl na území Slovenskej republiky do pôsobnosti príslušného veliteľa NATO.“
Ak by sa tento posledný bod vyňal z tohto zákona, nemáme problém tento zákon posunúť kdekoľvek. Jednoducho skrátiť, teda skrátiť aj lehotu a baviť sa o tomto zákone od zajtra od deviatej ako naozaj o dobrom, či ho nazveme lex Ukrajina 2, 3, 7, 8, 9, to je absolútne jedno, ale tento bod, ktorý absolútne nesúvisí v žiadnom prípade s humanitárnou krízou, resp. s prílevom utečencov z Ukrajiny, ktorí utekajú pred vojnou, tak si myslím, že tento posledný bod je úplne naviac, absolútne nesúvisí s tým, s čím by sme sa mali naozaj ako zákonodarci zaoberať, a ak tento bod by bol vyňatý, nám odpadávajú všetky pochybnosti, že vláda Slovenskej republiky chce naozaj iba pomáhať, to znamená, nie vkladať do zákona o pomoci niečo, čo už je naozaj nad jeho rámec.
Čiže aj z tohto dôvodu by som chcel možno požiadať predkladateľov, aby sa skúsili nad týmto, takýmto jednoduchým návrhom zaoberať, možno popremýšľať, ale bolo by to naozaj na dobro veci, pretože len spoločným riešením môžeme dosiahnuť nejaký kvalitný úspech.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ja súhlasím s Miňom Mazurekom, zatiaľ veľmi dobrý zákon, ktorý fakt potrebujeme, ste pošpinili takouto vecou, ktorá s tým nemá absolútne nič spoločné. Však to mohlo ísť ako samostatný zákon. Mali ste na to čas. Mali prísť z vlády tri zákony, prišli len dva, kľudne mohol byť tretí. Prešiel by aj ten bod, ktorý je pri tom. Ale vy k pomoci matkám a k všetkému, čo treba, k pomoci tým utečencom dáte niečo z armády, strieľanie, za akých podmienok, kto bude veliť. Čo to má s tým spoločné? Však to je vyšitý príklad prílepku. Lepšie sa už ani nedá. Fakt to bolo nutné? Chceme tu podporu naprieč politickým spektrom a tá by tu bez problémov bola. Tak čo vám bránilo, aby ste toto dali na samostatné?! Nik by s tým nemal problém. Nikto, vážení kolegovia.

Ten zákon skutočne nie je nijakým spôsobom zlý v tom zmysle, že by sme mu vyčítali obsahový, obsah teda vo vzťahu k tým ukrajinským utečencom, to znamená, k tomu, akým spôsobom sa s nimi má zaobchádzať, ako sa má pomôcť ľuďom, ktorí poskytujú ubytovanie týmto ľuďom. Jediné, čo je, samozrejme, na mieste vytýkať a čo vytýkajú mnohí občania Slovenskej republiky, je skutočnosť, že nemôžu sa pozerať na to, ako vláda na jednej strane hovorí ľuďom, že Vladimír Putin ukradol z peňaženiek občanom peniaze, ktoré boli určené na kompenzáciu zvyšovania cien v slovenskom hospodárstve, a na druhej strane ako keby mala príspevky a peniaze na ľudí, ktorí utekajú z Ukrajiny, pričom tí ukrajinskí utečenci za to, samozrejme, nemôžu.
Ako bolo povedané, my sa im taktiež snažíme pomáhať, ako je len možné, a bolo by preto férové, aby vláda konečne začala myslieť aj na občanov Slovenskej republiky, aby sa z celej tej pomoci Ukrajincom nakoniec nestal nejaký nástroj rozdeľovania spoločnosti, tak ako mnohé iné, ktoré tu vláda celý čas predvádza. Čiže toto je potrebné vždy prízvukovať, podotýkať, ale, samozrejme, hlasovať za skrátené legislatívne konanie v tomto prípade nemôžeme, pretože nesúhlasím s tým, aby sa takéto zásadné veci, ako je pôsobnosť cudzích vojsk, jednoducho to, kto bude spadať pod aké velenie, akým spôsobom majú tieto vojská operovať, niečo o varovných výstreloch a ochrane vzdušného priestoru, to sú zásadné veci, ktoré nepatria do jedného zákona spolu s pomocou, so sociálnym poistením, s poskytovaním zdravotnej starostlivosti utečencom a tak ďalej a tak ďalej.
Čiže nepovažujem toto za korektné ani voči Národnej rade a voči opozícii taktiež nie, lebo chceli by sme hlasovať za podporu ľudí, ktorí potrebujú pomoc, ale takýmto spôsobom to jednoducho nie je možné.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, kolegyne, ráno, keď som šiel dneska do Národnej rady, skôr ako som si splnil nejaké povinnosti, čo sa týka utečencov, ktorým zabezpečujeme ubytovanie dlhodobé u nás, tak ešte cestou mi volal predseda alebo zástupca tej organizácie Ukrajincov, ktorí tu dlhodobo žijú, a ktorý ma prosil, aby som tento zákon podporil, že v tomto zákone je len pomoc Ukrajincom.
Áno, veľmi dobrý zákon, na ktorý všetci čakáme. Fakt, všetci naň čakáme, ľudia to sledujú, tak prosím vás, prečo ste to tam dali? Čo má spoločné ochrana vzdušného priestoru, NATO, varovné výstrely, čo má spoločné s týmto? Mali prísť do Národnej rady tri zákony. Prišli dva.
Čo by sa bolo stalo, vážení kolegovia z koalície, keď chceme byť takí jednotní a ukázať tú solidaritu, ako pomáhať navzájom, čo by sa stalo, keby to, kde sa týka tých zbraní, bolo samostatné? Máte dosť hlasov, bolo by to prešlo. A tu by sme ukázali, tu, ako sa vieme správať všetci, keď sa týka o dobrú vec! Lebo neverím, že by niekto bol zahlasoval alebo sa zdržal pri tomto zákone, keby tam nebol ten prílepok. Vy viete, koľko ľudí, čo tí všetko ľudia musia všetko spraviť? My nemôžeme ako opozícia nič spraviť, možno už ani koalícia nemôže, lebo neviem, či vie možno teraz stiahnuť tú jednu časť, alebo potom len nejakým procedurálnym návrhom, aj to, samozrejme, musí prísť z koalície, nie z opozície, aby to vôbec malo nejakú šancu na úspech. Ale načo si robíme sami problémy pri tak dobrej veci? Pri tak dobrej veci.
Viete, koľko ľudia musia vybavovať vecí, keď majú ubytovaných ľudí? Keď máte ubytovaných robotníkov, študentov alebo niekoho na dovolenke, dáte mu kľúče, zaplatí a máte pokoj. Ale akonáhle prídu ľudia z prostredia, kde sa bojuje, kde je vojna, oni potrebujú dlhodobú starostlivosť. Ja vám poviem pár vecí, ktoré ma ani nenapadlo, že bude treba. A toto všetko je na pleciach charity, dobrovoľníkov a samospráv, lebo my ešte stále nemáme ten zákon prijatý a ešte tam k tomu prihráme túto vojnu.
Na začiatku, keď prídu tí ľudia, hlavne musíte ich rozdeliť, či tu chcú byť dlhodobo, alebo krátkodobo, a podľa toho im hľadáte ubytovanie, lebo ak tu chcú byť dlhodobo, nemôžte im dať niekde len prístelky. Musia musia mať aspoň základný komfort. Hygienické potreby. To je prvá vec, ktorá je. Druhé máte - zdravotná starostlivosť. Veľakrát už prídu chorí. A teraz zdravotná starostlivosť pre deti a pre dospelých, to všetko už musíte mať dopredu zabezpečené a s doktormi dohodnuté. Samozrejme, tí, čo neprídu na dlhodobo, čo prídu na krátkodobo, lebo tí na dlhodobo majú takéto papiere odídencov. To sú z posledného týždňa, čo sú u mňa. To sú niekoľko desiatok, môžem vám ukázať. Tí majú nárok na zdravotnú starostlivosť. Tí, čo prídu na krátkodobo, že prídu na jeden deň, na dva, tak lekári sami ešte nevedia čo ako. Poprosím lekára detského, mali sme choré dieťa, malo 1 a pol roka, vybavím. Ale potom sme zase mali problém získať lieky, lebo lekári ešte nemali informácie, že ako sa majú správať. Tak napísali tie lieky na moje dieťa. Nemám s tým problém, priznám sa takto verejne. A tak som ich vybral a dal som 1,5-ročnému dieťaťu, ktoré sa po troch dňoch dalo dokopy, a odišli do Berlína. Ani som ich nemal ako zaevidovať, lebo napríklad na meste som sa pýtal, chceli len tých, čo sú tu dlhodobo. Tak aj samosprávy nevedia, čo je s evidenciou a s týmto sa stretávame dennodenne.
Následne na to máte, nebudem to hovoriť presne v poradí, umiestnenie do škôl, do škôlok, máme problém s vysokými školami, že ako zareagujú na tých, keď tam máme vysokoškolákov. Máme problém s úradmi práce. Neni jednotný úrad práce. Niekde prídu z úradu práce priamo na tú ubytovňu. No u nás v Detve nie, povedali, že má nosiť po jednom. Ale nemajú zasa tlmočníka. (Reakcia z pléna.) Áno, ja viem, preto hovorím, teraz budem, zajtra vystupovať, nebudem mať toľko času. Takže bude mať, ja keď zoženiem tlmočníka, nemôžem ho zohnať na dva dni. Musím ho zohnať v nejakých, v nejakých intervaloch. Stretávam sa s tým, že mám tam deti, ktoré sú bez rodičov, že musím ísť na súd, aby bolo určené poručníctvo, niekoho zohnať z Ukrajiny, na koho to určia. S týmto všetkým sa my dennodenne stretávame. Hľadáme prácu pre nich, lebo oni chcú robiť. Nechcú nám byť na obtiaž. Sú to ľudia pracovití, slušní, dobrí. Nestretol som sa a bolo ich u mňa, poviem presne, skoro sto, 25 ostáva na trvalý pobyt. Nestretol som sa s jedným, ktorý bol arogantný, drzý, nevážil si to. Vravím, to zabezpečenie tlmočníka je veľký problém.
Potraviny, oblečenie, to je, samozrejme, to ľudia vám pomôžu, ale potom prídete na také veci, že prichádzajú deti, potrebujete postieľky, autosedačky, spotrebiče, žehliace dosky a zrazu nie sú. Chladničky. Zväčšiť kapacitu kuchýň. To všetko je na pleciach - do tejto doby - samospráv, charity, tých, čo ich ubytovávajú, a jednoduchých ľudí. U koho sú zamestnaní.
Ale viete, o čo sa snažíme v prvom rade, páni? Aby sa títo ľudia, to hovorím každému, cítili ako doma.(Ruch v sále.) Aby sa nebáli povedať, keď im niečo treba, aby sa nehanbili. Vravím, ste tu ako doma, aj keď mnohí neveria, že to je len pár dní, že sa vrátia. Sú niektorí psychicky zle, niektorí sú na tom lepšie.
A vy, priatelia, keď toto všetko, takéto problémy máme, ako som vám teraz vysvetlil, a ospravedlňujem sa, že je to v skrátenom legislatívnom konaní, len som to hovoril kvôli tomu, aby ste to pochopili, tak vy dáte prílepok - NATO, ochrana vzdušného priestoru, výstrely, čo s týmto nemá, priatelia, absolútne nič spoločné! Ja sa pýtam, bolo to treba?
Ďakujem.