60. schôdza

Ďakujem za slovo. Ja súhlasím s Miňom Mazurekom, zatiaľ veľmi dobrý zákon, ktorý fakt potrebujeme, ste pošpinili takouto vecou, ktorá s tým nemá absolútne nič spoločné. Však to mohlo ísť ako samostatný zákon. Mali ste na to čas. Mali prísť z vlády tri zákony, prišli len dva, kľudne mohol byť tretí. Prešiel by aj ten bod, ktorý je pri tom. Ale vy k pomoci matkám a k všetkému, čo treba, k pomoci tým utečencom dáte niečo z armády, strieľanie, za akých podmienok, kto bude veliť. Čo to má s tým spoločné? Však to je vyšitý príklad prílepku. Lepšie sa už ani nedá. Fakt to bolo nutné? Chceme tu podporu naprieč politickým spektrom a tá by tu bez problémov bola. Tak čo vám bránilo, aby ste toto dali na samostatné?! Nik by s tým nemal problém. Nikto, vážení kolegovia.

Pán poslanec Mazurek, môžete reagovať na faktické poznámky.

Ten zákon skutočne nie je nijakým spôsobom zlý v tom zmysle, že by sme mu vyčítali obsahový, obsah teda vo vzťahu k tým ukrajinským utečencom, to znamená, k tomu, akým spôsobom sa s nimi má zaobchádzať, ako sa má pomôcť ľuďom, ktorí poskytujú ubytovanie týmto ľuďom. Jediné, čo je, samozrejme, na mieste vytýkať a čo vytýkajú mnohí občania Slovenskej republiky, je skutočnosť, že nemôžu sa pozerať na to, ako vláda na jednej strane hovorí ľuďom, že Vladimír Putin ukradol z peňaženiek občanom peniaze, ktoré boli určené na kompenzáciu zvyšovania cien v slovenskom hospodárstve, a na druhej strane ako keby mala príspevky a peniaze na ľudí, ktorí utekajú z Ukrajiny, pričom tí ukrajinskí utečenci za to, samozrejme, nemôžu.
Ako bolo povedané, my sa im taktiež snažíme pomáhať, ako je len možné, a bolo by preto férové, aby vláda konečne začala myslieť aj na občanov Slovenskej republiky, aby sa z celej tej pomoci Ukrajincom nakoniec nestal nejaký nástroj rozdeľovania spoločnosti, tak ako mnohé iné, ktoré tu vláda celý čas predvádza. Čiže toto je potrebné vždy prízvukovať, podotýkať, ale, samozrejme, hlasovať za skrátené legislatívne konanie v tomto prípade nemôžeme, pretože nesúhlasím s tým, aby sa takéto zásadné veci, ako je pôsobnosť cudzích vojsk, jednoducho to, kto bude spadať pod aké velenie, akým spôsobom majú tieto vojská operovať, niečo o varovných výstreloch a ochrane vzdušného priestoru, to sú zásadné veci, ktoré nepatria do jedného zákona spolu s pomocou, so sociálnym poistením, s poskytovaním zdravotnej starostlivosti utečencom a tak ďalej a tak ďalej.
Čiže nepovažujem toto za korektné ani voči Národnej rade a voči opozícii taktiež nie, lebo chceli by sme hlasovať za podporu ľudí, ktorí potrebujú pomoc, ale takýmto spôsobom to jednoducho nie je možné.

Posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Miroslav Suja.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, kolegyne, ráno, keď som šiel dneska do Národnej rady, skôr ako som si splnil nejaké povinnosti, čo sa týka utečencov, ktorým zabezpečujeme ubytovanie dlhodobé u nás, tak ešte cestou mi volal predseda alebo zástupca tej organizácie Ukrajincov, ktorí tu dlhodobo žijú, a ktorý ma prosil, aby som tento zákon podporil, že v tomto zákone je len pomoc Ukrajincom.
Áno, veľmi dobrý zákon, na ktorý všetci čakáme. Fakt, všetci naň čakáme, ľudia to sledujú, tak prosím vás, prečo ste to tam dali? Čo má spoločné ochrana vzdušného priestoru, NATO, varovné výstrely, čo má spoločné s týmto? Mali prísť do Národnej rady tri zákony. Prišli dva.
Čo by sa bolo stalo, vážení kolegovia z koalície, keď chceme byť takí jednotní a ukázať tú solidaritu, ako pomáhať navzájom, čo by sa stalo, keby to, kde sa týka tých zbraní, bolo samostatné? Máte dosť hlasov, bolo by to prešlo. A tu by sme ukázali, tu, ako sa vieme správať všetci, keď sa týka o dobrú vec! Lebo neverím, že by niekto bol zahlasoval alebo sa zdržal pri tomto zákone, keby tam nebol ten prílepok. Vy viete, koľko ľudí, čo tí všetko ľudia musia všetko spraviť? My nemôžeme ako opozícia nič spraviť, možno už ani koalícia nemôže, lebo neviem, či vie možno teraz stiahnuť tú jednu časť, alebo potom len nejakým procedurálnym návrhom, aj to, samozrejme, musí prísť z koalície, nie z opozície, aby to vôbec malo nejakú šancu na úspech. Ale načo si robíme sami problémy pri tak dobrej veci? Pri tak dobrej veci.
Viete, koľko ľudia musia vybavovať vecí, keď majú ubytovaných ľudí? Keď máte ubytovaných robotníkov, študentov alebo niekoho na dovolenke, dáte mu kľúče, zaplatí a máte pokoj. Ale akonáhle prídu ľudia z prostredia, kde sa bojuje, kde je vojna, oni potrebujú dlhodobú starostlivosť. Ja vám poviem pár vecí, ktoré ma ani nenapadlo, že bude treba. A toto všetko je na pleciach charity, dobrovoľníkov a samospráv, lebo my ešte stále nemáme ten zákon prijatý a ešte tam k tomu prihráme túto vojnu.
Na začiatku, keď prídu tí ľudia, hlavne musíte ich rozdeliť, či tu chcú byť dlhodobo, alebo krátkodobo, a podľa toho im hľadáte ubytovanie, lebo ak tu chcú byť dlhodobo, nemôžte im dať niekde len prístelky. Musia musia mať aspoň základný komfort. Hygienické potreby. To je prvá vec, ktorá je. Druhé máte - zdravotná starostlivosť. Veľakrát už prídu chorí. A teraz zdravotná starostlivosť pre deti a pre dospelých, to všetko už musíte mať dopredu zabezpečené a s doktormi dohodnuté. Samozrejme, tí, čo neprídu na dlhodobo, čo prídu na krátkodobo, lebo tí na dlhodobo majú takéto papiere odídencov. To sú z posledného týždňa, čo sú u mňa. To sú niekoľko desiatok, môžem vám ukázať. Tí majú nárok na zdravotnú starostlivosť. Tí, čo prídu na krátkodobo, že prídu na jeden deň, na dva, tak lekári sami ešte nevedia čo ako. Poprosím lekára detského, mali sme choré dieťa, malo 1 a pol roka, vybavím. Ale potom sme zase mali problém získať lieky, lebo lekári ešte nemali informácie, že ako sa majú správať. Tak napísali tie lieky na moje dieťa. Nemám s tým problém, priznám sa takto verejne. A tak som ich vybral a dal som 1,5-ročnému dieťaťu, ktoré sa po troch dňoch dalo dokopy, a odišli do Berlína. Ani som ich nemal ako zaevidovať, lebo napríklad na meste som sa pýtal, chceli len tých, čo sú tu dlhodobo. Tak aj samosprávy nevedia, čo je s evidenciou a s týmto sa stretávame dennodenne.
Následne na to máte, nebudem to hovoriť presne v poradí, umiestnenie do škôl, do škôlok, máme problém s vysokými školami, že ako zareagujú na tých, keď tam máme vysokoškolákov. Máme problém s úradmi práce. Neni jednotný úrad práce. Niekde prídu z úradu práce priamo na tú ubytovňu. No u nás v Detve nie, povedali, že má nosiť po jednom. Ale nemajú zasa tlmočníka. (Reakcia z pléna.) Áno, ja viem, preto hovorím, teraz budem, zajtra vystupovať, nebudem mať toľko času. Takže bude mať, ja keď zoženiem tlmočníka, nemôžem ho zohnať na dva dni. Musím ho zohnať v nejakých, v nejakých intervaloch. Stretávam sa s tým, že mám tam deti, ktoré sú bez rodičov, že musím ísť na súd, aby bolo určené poručníctvo, niekoho zohnať z Ukrajiny, na koho to určia. S týmto všetkým sa my dennodenne stretávame. Hľadáme prácu pre nich, lebo oni chcú robiť. Nechcú nám byť na obtiaž. Sú to ľudia pracovití, slušní, dobrí. Nestretol som sa a bolo ich u mňa, poviem presne, skoro sto, 25 ostáva na trvalý pobyt. Nestretol som sa s jedným, ktorý bol arogantný, drzý, nevážil si to. Vravím, to zabezpečenie tlmočníka je veľký problém.
Potraviny, oblečenie, to je, samozrejme, to ľudia vám pomôžu, ale potom prídete na také veci, že prichádzajú deti, potrebujete postieľky, autosedačky, spotrebiče, žehliace dosky a zrazu nie sú. Chladničky. Zväčšiť kapacitu kuchýň. To všetko je na pleciach - do tejto doby - samospráv, charity, tých, čo ich ubytovávajú, a jednoduchých ľudí. U koho sú zamestnaní.
Ale viete, o čo sa snažíme v prvom rade, páni? Aby sa títo ľudia, to hovorím každému, cítili ako doma.(Ruch v sále.) Aby sa nebáli povedať, keď im niečo treba, aby sa nehanbili. Vravím, ste tu ako doma, aj keď mnohí neveria, že to je len pár dní, že sa vrátia. Sú niektorí psychicky zle, niektorí sú na tom lepšie.
A vy, priatelia, keď toto všetko, takéto problémy máme, ako som vám teraz vysvetlil, a ospravedlňujem sa, že je to v skrátenom legislatívnom konaní, len som to hovoril kvôli tomu, aby ste to pochopili, tak vy dáte prílepok - NATO, ochrana vzdušného priestoru, výstrely, čo s týmto nemá, priatelia, absolútne nič spoločné! Ja sa pýtam, bolo to treba?
Ďakujem.

Osem faktických poznámok na vaše vystúpenie.
Ako prvý pán poslanec Mazurek.

Ja dovolím si citovať si z osobitnej časti dôvodovej správy: „Vzhľadom na rozšírenie určenia ozbrojených síl aj na plnenie úloh NATO na území Slovenskej republiky navrhuje sa spresniť ustanovenie o použití zbrane alebo vojenského zbraňového systému na vysielanie varovných výstrelov alebo varovných svetelných signálov na prerušenie letu vzdušného objektu“ a tak ďalej a tak ďalej. Čo toto má spoločné s pomocou ukrajinským ženám a deťom? To je celé, na čo poukazujeme. My by sme vám to skrátené legislatívne konanie podporili, lebo veď je to aj v našom záujme, staráme sa o tých ľudí a chceme im zabezpečiť plnohodnotný prístup ku všetkým službám, ktoré štát poskytuje. Ale prečo do toho ťaháte varovné výstrely, svetelné signály a obmedzovanie letu nejakých stíhačiek. O tom to celé je. Prečo to v tom zákone je?
Ja viem, že je v záujme vlády, keď si chce nejakú takúto vojenskú záležitosť presadiť, aby to mohla, to mohla prilepiť k niečomu, čo je v záujme celej spoločnosti a čo môžu rýchlo schváliť. Ale o takýchto procedúrach majú diskutovať odborníci, vojenskí experti a baviť sa o detailoch a nemá to byť v skrátenom legislatívnom konaní len tak hodené do Národnej rady a prilepené k zákonu, ktorý svojím spôsobom nikoho nevyrušuje. Čiže presne o toto nám ide a kvôli tomu to skrátené legislatívne konanie nepodporíme a vystupujeme z toho dôvodu, aby sme vám to jasne povedali. Aby tu nemohli prísť hlasy či už nejakých proamerických médií, alebo politikov, ktorí povedia, pozrite tá opozícia nechcela pomôcť ženám a deťom. Nie. Tá opozícia im pomáha všetkými možnými spôsobmi. Nebudem to tu opakovať ako napríklad v týchto prípadoch, ktoré sme spomínali.
Ale vy nám nedávate inú možnosť, ako nepodporiť toto skrátené legislatívne konanie. A to nás naozaj mrzí.

Pán poslanec Urban, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Veľmi rád by som tento návrh zákona podporil, naozaj. Ak máme pomôcť utečencom z Ukrajiny, v pohode. Ale prečo do toho naozaj pletiete to NATO? Prečo by mali byť, časť jednotiek Ozbrojených síl Slovenskej republiky by mala spadať pod, do pôsobnosti veliteľa NATO. Načo to ste tam dali? Prečo to nemohol byť iný návrh zákona?
A čo spomínal kolega pán Suja, v tom návrhu zákona je spomenutá neodkladná zdravotná starostlivosť pre utečencov, ktorá nie je ďalej bližšie definovaná, že čiže aj on sám mal tie problémy, ako budú ošetrené deti ukrajinské, či majú naozaj nárok na medikáciu, či môžu dostať tí ukrajinskí utečenci napríklad onkologickú liečbu kompletnú, diagnostickú, terapeutickú, alebo je to len neodkladná zdravotná starostlivosť, ktorá sa týka len bezprostredne ohrozenia života. Načo tam dávate to NATO? Bol to zámer, určite to bol zámer, aby to prešlo. Bohužiaľ, takýto návrh zákona nemôžem podporiť.
Ďakujem.

Ďalší s faktickou poznámkou - pán poslanec Kočiš.