65. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Aby som to skrátila. Cieľom tohto návrhu je reagovať na negatívne dopady krízy, ktorá bola spôsobená agresiou na Ukrajine, a umožniť poskytovateľom a prijímateľom príspevku z európskych štrukturálnych fondov flexibilne reagovať pri implementácii fondov v čase mimoriadnej situácie. (Zaznievanie gongu.) Týmto návrhom zákona zavádzame to, že vzhľadom na mimoriadnu situáciu a krízovú situáciu žiadatelia o príspevok z eurofondov, týka sa to, tento zákon sa týka národných projektov vo výške približne 1,2 miliardy eur, budú môcť požiadať o zmenu výšky finančného príspevku práve vzhľadom na to, že sa zvýšila cena, cena stavebných materiálov, stavebných materiálov.
Mali sme aj rokovanie so stavebným priemyslom, kde budeme, kde sme reagovali vlastne na ich, na ich požiadavky a na ich problémy, ktoré sa budeme snažiť naďalej riešiť. Tento problém rieši špecificky eurofondy práve, práve preto, aby ak žiadateľovi sa zvýšila suma v dôsledku toho, že dodávateľ nie je schopný postaviť, postaviť stavbu za ceny, ktoré ponúkol pred nejakým časom, tak sa môže zvýšiť príspevok z eurofondov na, tak, aby to boli schopní dofinancovať.
Bude predložený aj pozmeňujúci návrh. Ja som v prvom čítaní hovorila, že sa to bude týkať národných projektov, to znamená približne 52 národných projektov. Teraz sa nám s Európskou komisiou podarilo vyrokovať, že toto riešenie bude aj pre národné projekty, ale aj pre dopytové výzvy tak, aby, samozrejme, nebola porušená hospodárska súťaž.
Čiže je to dobrá správa pre všetkých žiadateľov eurofondov, či už sú to národné projekty alebo dopytové výzvy, aby sa im mohol navýšiť príspevok tak, aby mohli reagovať na zvýšené ceny materiálov.
Ďakujem veľmi pekne a prosím o podporu.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu.
Národná rada uznesením č. 1461 zo dňa 11. mája 2022 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady: výboru, výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť ústavnoprávny výbor. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbor pre financie a rozpočet. Z uznesenia výboru uvedeného pod bodom 3 tejto spoločnej správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom 4 spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 4 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 331 z 11. mája 2022. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu, teda mňa, aby na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predložila pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Alexandry Pivkovej a Michala Šipoša k vládnemu návrhu zákona, ktorý teraz prerokúvavame, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1016. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1016.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
V čl. I sa pred bod 1 vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:
"1. V § 3 ods. 1 písm. a) znie:
"Pod písmenom a) príspevkom finančné prostriedky poskytované z európskych štrukturálnych a investičných fondov a finančné prostriedky poskytované zo štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, príspevok sa poskytuje ako:
1. Nenávratný finančný príspevok alebo podmienečne vratný finančných príspevok na realizáciu projektu na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku alebo podmienečne vratného finančného príspevku podľa § 25 (ďalej len zmluva) alebo rozhodnutia podľa § 16 ods. 2.
2. Dodatočný príspevok, ktorý sa poskytuje podľa § 25a k príspevku podľa prvého bodu na realizáciu projektu na základe zmeny zmluvy."
2. Za § 25 sa vkladá § 25a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 25a) osobitné ustanovenia k poskytovaniu dodatočného príspevku
(1) Na účely tohto zákona sa dodatočný príspevok považuje za súčasť finančných prostriedkov členského štátu. Poskytovateľ môže prijímateľovi poskytnúť dodatočný príspevok, ak:
a) poskytovateľ disponuje finančnými prostriedkami určenými na poskytnutie dodatočného príspevku,
b) sa zvýšia celkové oprávnené výdavky projektu, týkajúce sa hlavných aktivít projektu a bez úhrady ktorých by nebolo možné dosiahnuť ciele projektu podľa zmluvy,
c) sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu^64b.
(2) Dodatočný príspevok sa poskytuje prijímateľovi na základe zmeny zmluvy a postupom v nej dohodnutom. Právny nárok na poskytnutie dodatočného príspevku vzniká nadobudnutím účinnosti zmeny zmluvy.
(3) Na poskytnutie dodatočného príspevku sa neuplatňuje postup pri poskytovaní príspevku podľa § 16 okrem odsekov 5 až 7, § 16a až 24, § 26 až 32 a § 35."."
Poznámky pod čiarou k odkazom 64a a 64b znejú:
"^64a) Čl. 25a ods. 1 a 1a nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.
^64b) Napríklad § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 343/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 357/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Toľko doplňujúci a pozmeňujúci návrh.
Odôvodnenie.
K bodu 1. Vzhľadom na zvýšenú záťaž na verejné prostriedky z dôvodu riešenia dôsledkov pandémie COVID-19, ako aj dôsledkov vojenskej agresie Ruska proti Ukrajine a potreby reagovať na tieto krízové situácie, sa vytvára možnosť na poskytnutie dodatočného príspevku k nenávratnému finančnému príspevku. Dodatočný príspevok tvoria finančné prostriedky získané uplatnením čl. 25a ods. 1 a 1a nariadenia EÚ č. 1303/2013. V zmysle tohto ustanovenia Slovenská republika pri vybraných prioritných osiach operačných programov využíva stopercentné financovanie z prostriedkov EÚ v rámci siedmeho a ôsmeho účtovného roka. Využitím tohto mechanizmu vzniká prebytok prostriedkov EÚ, keďže Európska komisia prepláca žiadosti o platbu aj za prostriedky štátneho rozpočtu a vlastné zdroje prijímateľov, ďalej len prebytok. Uvedené zdroje je možné využiť na programovej a projektovej úrovni ako dodatočný príspevok na prekonanie hospodárskych dôsledkov pandémie COVID-19 a konfliktu na Ukrajine vo vzťahu k dofinancovaniu realizácie existujúcich zazmluvnených projektov horizontálne v jednotlivých operačných programoch podľa partnerskej dohody.
Použitie dodatočného príspevku je podmienené rozhodnutím riadiaceho orgánu o znížení celkovej alokácie programu na národnej úrovni o výšku prebytku. Uvedeným spôsobom nedochádza k zmene alokácie programu vo vzťahu k Európskej komisii, k zníženiu alebo k zvýšeniu alokácie, ale len k využitiu prostriedkov na financovanie spoločných programov Európskej únie a Slovenskej republiky prostredníctvom poskytnutia dodatočného príspevku do projektu, bez ktorého by nebolo možné dosiahnuť ciele projektu. Z uvedeného dôvodu sa na účely tohto zákona takto získané prostriedky z rozpočtu EÚ a príslušné spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu považujú za súčasť finančných prostriedkov členského štátu bez potreby zabezpečenia dodatočných zdrojov v štátnom rozpočte. Tieto finančné prostriedky členského štátu nepredstavujú nenávratný finančný príspevok alebo podmienečne vratný finančný príspevok, dotáciu ani príslušné spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k prostriedkom z rozpočtu EÚ a preto nepodliehajú auditu zo strany orgánu auditu a auditu Európskej komisie. Tieto finančné prostriedky sú prostriedkami EÚ, pre ktoré na účely tohto zákona platí, že ide o prostriedky členského štátu, ktoré získal uplatnením čl. 25a ods. 1 a 1a nariadenia EÚ č. 1303/2013.
Zdôvodnenie k bodu 2.
Právna úprava rieši primárne poskytnutie dodatočného príspevku na úrovni zazmluvneného projektu v rámci operačného programu podľa partnerskej dohody v súlade s definíciou príspevku v rozsahu dodatočného príspevku. Na tejto úrovni sa úpravou mechanizmu poskytnutia dodatočného príspevku vytvára možnosť reakcie na zvýšenie vstupov vo vzťahu k výdavkom projektu, ktorý by inak nebolo možné zrealizovať v schválenom rozsahu, t. j. nebolo by možné dosiahnuť ciele, ktoré boli projektu pridelené pri jeho schválení a ktoré sú vyjadrené v uzavretej zmluve. K poskytnutiu dodatočného príspevku dochádza v etape realizácie projektu, preto sa vždy viaže na existujúci projekt, ktorý sa realizuje podľa zmluvy a je komplementárny k už zazmluvnenému nenávratnému finančnému príspevku alebo podmienečne vratnému finančnému príspevku. Zákonná úprava predstavuje rámec podmienok, ktoré musia byť pre poskytnutie dodatočného príspevku splnené, pričom konkrétny mechanizmus poskytnutia dodatočného príspevku na úrovni konkrétneho operačného programu nastavuje poskytovateľ v rámci tzv. právneho dokumentu podľa zmluvy, plne rešpektujúc princípy podľa § 2 ods. 2. Poskytovateľ pritom musí zabezpečiť, aby podmienky oprávnenosti pre dodatočný príspevok boli z hľadiska ich vecnej oprávnenosti zhodné s podmienkami oprávnenosti výdavkov pre nenávratný finančný príspevok podľa príslušnej zmluvy, resp. pre podmienečne vratný finančný príspevok.
Dodatočným príspevkom je možné vykryť iba finančný nárast výšky vecne oprávneného výdavku a nie je možné rozširovať rozsah výdavkov podľa zmluvy ani dopĺňať nové aktivity nad rámec zmluvy. Dodatočný príspevok sa musí vzťahovať na nárast výšky výdavkov na hlavné aktivity projektu tak, ako sú uvedené v prílohe č. 2 zmluvy, predmet podpory a nesmie pokrývať podporné aktivity projektu. Dodatočný príspevok možno poskytnúť iba vo vzťahu k tým projektom, u ktorých v čase poskytnutia dodatočného príspevku neexistujú pochybnosti o tom, že dosiahnu cieľ, pre ktorý boli schválené, realizujú sa riadne a nevykazujú žiadne známky fyzickej ani funkčnej zmeny alebo inej okolnosti, ktoré by bránili k dosiahnutiu cieľa, v dosiahnutí cieľa projektu podľa zmluvy.
Poskytnutie dodatočného príspevku musí spĺňať princípy hospodárskeho, hospodárneho, efektívneho, účinného a účelného nakladania s verejnými prostriedkami. Preto konečná výška poskytnutého dodatočného príspevku musí zohľadňovať vykonané úspory na jednotlivých položkách existujúceho rozpočtu projektu, prípadné úpravy, prehodnotenie rozpočtu projektu z hľadiska efektívnosti a účelnosti a musí na princípe hospodárnosti pokrývať skutočné zvýšenie výdavkov projektu, zohľadňujúc vstupy od dodávateľov projektu, zmenu všeobecne záväzných právnych predpisov, napríklad vo vzťahu k zvýšeniu minimálnej mzdy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa, vy teraz čítate už pozmeňujúci návrh?

Pivková, Alexandra, poslankyňa NR SR
Áno.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Aha, dobre. Pardon, som nezaregistroval.

Pivková, Alexandra, poslankyňa NR SR
Áno, odôvodnenie pozmeňujúceho.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Ak odôvodnenie, tak už ste mala skončiť a môžete prečítať pozmeňujúci návrh, lebo iba desať minút máte na to, aby ste pozmeňujúci návrh odôvodnila a potom už musíte prejsť k čítaniu pozmeňujúceho návrhu.

Pivková, Alexandra, poslankyňa NR SR
Dobre. Mám tam ešte, pozmeňujúci návrh som prečítala. Mám tu ešte... Môžem dokončiť teda odôvodnenie?

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Odôvodnenie nie. To malo byť najskôr.

Pivková, Alexandra, poslankyňa NR SR
Dobre, tak.

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Takže pozmeňujúci návrh ste už prečítala a to odôvodnenie, ktoré sme počuli.

Pivková, Alexandra, poslankyňa NR SR
Dobre. Odôvodnenie je nám všetkým jasné. Jedná sa o dopytovo orientované projekty a podmienky v rámci zmluvy sú vlastne v odôvodnení, ktoré si viete ešte dohľadať.
Takže myslím si, že je to veľká pomoc nielen pre samosprávy, ale je to veľká pomoc aj pre všetky subjekty, ktoré čerpajú NFP a tie dodatočné náklady, ktoré sa vlastne riešia, tak týmto zákonom a týmto pozmeňujúcim vieme takýmto spôsobom pomôcť všetkým subjektom pri čerpaní NFP.
Ďakujem pekne.

Potom je dobre. Čiže chcem stručne zareagovať na predložený pozmeňujúci návrh, resp. na nejaký dodatok po ňom, pretože je správna tá ambícia zachrániť národné projekty z eurofondov a zachrániť aj dopytové projekty z eurofondov. Ja schvaľujem, aj celý ten postup schvaľujem. Len čaká vás to, že bude potrebné riešiť, ako to urobiť. To znamená, že týmto, keď dnes tento návrh zákona prejde, tak týmto krokom schválime nejakú právnu rovinu alebo právny systém, ako tieto projekty zachrániť, ako vôbec môžme urobiť také zmeny v zmluvách, ako sú. A je treba urobiť aj tú technickú rovinu alebo tú techniku zabezpečenia, zvýšenia nákladov, ktoré sú naozaj oprávnené zvýšenie. To znamená, že my zadefinujeme zmenu zmluvy, ale nezadefinovali sme postup, ako tú zmenu urobiť.
A to je ambíciou môjho pozmeňujúceho návrhu. Žiaľ, nemám na ňom dosť podpisov. Chýbajú mi piati, pretože začínal tento bod o deviatej. Ale, pani navrhovateľka, ak budete mať záujem, tak vám ho môžem dať, aby ste si si to pozreli, pretože už je neskoro zháňať teraz niekde podpisy. Ale ambíciou toho, tohto zákona je to, že aby sme nevnášali neistotu do prijímateľov, ako aj do zhotoviteľov, do ich radov, pretože ten rast cien stavebných materiálov naozaj spôsobil problémy. A tým, že necháme techniku zvýšenia cien na ich, na ich úroveň, to znamená, že budeme musieť tisíce zmlúv nechať na ich prepracovanie a zvýšením tým dochádza k určitej neistote u prijímateľov, ako aj dodávateľov, či postupujú správne. Preto ja si myslím, že je potrebné zadefinovať nejakú indexáciu, tak ako to bolo v minulosti, a neriešiť nejaké individuálne kalkulácie, pretože je to pracné, byrokraticky zložité. Ale jedným mesačným indexom by sa zvýšila cena.

Dobre. Takže ja zareagujem podľa toho, aké mám informácie. Určite pani ministerka bude vedieť viac. Je tam presne stanovený postup v rámci jednotlivých riadiacich orgánov. To znamená, vlastne presná metodika toho, akým spôsobom sa tieto dodatočné zmluvy alebo dodatočné príspevky budú robiť. To znamená, ak vy navrhujete možnosť indexácie, hej, lebo tie skutočné náklady treba preukázať nejakým spôsobom a treba naozaj posúdiť, čiže či vznikli z toho dôvodu, hej, ktoré vlastne navrhujeme v rámci pozmeňováku. Takže aj na toto sa myslelo. Takže tá presná metodika ako taká vlastne bude pripravená, aby to bolo čo najrýchlejšie. Lebo nám ide o to, aby to čerpanie jednoducho nezastalo a aby tie dodatočné príspevky sa vlastne čím skôr poschvaľovali v rámci aj prijímateľov a, samozrejme, aj, aj ostatných náležitostí. Takže ja tieto informácie mám. Neviem, do akej miery by som mala konkrétne hovoriť, ale pravdepodobne pani ministerka si zobrala slovo, takže bude hovoriť o tom.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len veľmi krátko zareagujem. Áno, každý operačný program je špecifický a v každom operačnom programe majú iný typ projektov, ktorých sa to, ktorých sa to dotýka. To znamená, že budú pripravené usmernenia pre každý jeden operačný program.
Teraz čo sa týka indexácie. Ministerstvo financií pripravuje zmenu finančného riadenia v nadväznosti na, na túto legislatívnu zmenu, ktorá je potrebná, aby to vôbec bolo umožnené, nebolo to ľahké hlavne pre dopytové projekty. My máme zanalyzované, ktorých projektov sa to týka, národných projektov, to sú tie najväčšie projekty, infraštruktúrne projekty. Je to približne 52 projektov, ktoré sú zväčša na ministerstve dopravy a takisto aj na ministerstve školstva. Tie dopytové projekty sa týkajú z veľkej časti samospráv, ale, samozrejme, aj iných žiadateľov. Indexácia bola trochu zložitý problém. Keď sa, toto má na starosti ministerstvo dopravy, keď sa pýtali Štatistického úradu, ceny materiálov, v priemere oni vykazovali len veľmi malú, veľmi malé zvýšenie, o nejakých 15 %, čo ale nie je pravda, pretože pre individuálne materiály, keď hovoríme napríklad o železe alebo o oceli, sa to zvýšilo niekoľko stonásobne. Čiže momentálne pripravuje ministerstvo dopravy, tá metodika bude schválená na vláde, výpočtu, kde budú presne stanovené, kde bude presne stanovené, ceny stavebných materiálov. Čiže na základe presne stanovených podmienok bude mať každý operačný program svoju metodiku a následne, a následne postupy, ako to robiť. Samozrejme, chceli by sme to, aby to bolo čo najskôr, pretože, aby mohli, týka sa to najmä stavebných prác, to znamená, aby mohli dodávatelia stavať.

No už to funguje. Samozrejme, pani podpredsedníčka, opakujem ešte raz, že ten postup je správny, pretože tie ceny uleteli úplne, niektorých komodít, najmä v stavebníctve. A tak sa k tomu aj SMER - sociálna demokracia postavil, že sme všetci boli za to, aby sa takéto úpravy tej právnej roviny mohli urobiť, čo teda dúfam, že dnes aj bude schválené.
Problém je ale, stále opakujem, ten technický. A verte mi, že všelijaké metodiky, ktoré niekde chystáte, nebudú viesť k ničomu, pretože je veľká neistota u, opakujem, prijímateľov, či postupujú správne. Je veľká neistota u dodávateľov, či postupujú správne. Preto najjednoduchším a najrýchlejším riešením je zveriť túto úlohu Štatistickému úradu Slovenskej republiky, ktorý v tomto už má určitú prax. Samozrejmé, že sa bráni, lebo mu to zvýši nejaké nároky, štát by ho mal dosledovať, nároky na nejaké aktivity ďalšie. Štát by ho mal dosledovať, aby neprepískol nejako tie ceny, ktoré bude definovať v indexoch. A tieto indexy, keď bude vydávať na mesačnej báze k určitému dátumu a budú kopírovať jednotu klasifikácie u stavebných objektov, to znamená rozlíšia zvýšenie nárastu cien napríklad na diaľnici a zvýšenie na administratívnej budove, čo je teda naozaj iné, tak vtedy si myslím, že pokryjeme aj veľmi jednoduchou formou tie zvýšené náklady. Pretože zvýšené náklady, keď budeme takto individuálne počítať, ako chystajú rezorty, tak sa nedostaneme nikde a bude to veľmi, veľmi komplikované a byrokraticky náročné. A niektorí dodávatelia už hovoria, že my to ďalej stavať nemôžme, čo bude pomerne veľká škoda a zastaví to. Čiže veľmi jednoducho by sa to na celoštátnej úrovni vyriešilo tou indexáciou, ktorú v tom pozmeňovacom návrhu navrhujem. Len, žiaľ, nemám dostatok podpisov, lebo som teraz o deviatej prišiel a, samozrejme, ten pozmeňujúci návrh, ak má... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. To všetko je v procese, to sa rieši. Metodikami som nemyslela to, že teraz každé ministerstvo si bude robiť vlastnú, vlastný cenník stavebných materiálov. Nie. To, samozrejme, bude na celoštátnej úrovni. Nie je to potrebné upravovať v zákone. To je v procese. To sa rieši. A paralelne ide aj, teda finančné riadenie aj indexácia cien, aj jednotlivé operačné programy si pripravujú postup pre svojich žiadateľov, akým spôsobom to budú procesovať. Samozrejme, každý operačný program má svoje špecifiká. Ale táto indexácia stavebných materiálov, teda ten cenník, to bude jeden celoštátny pre všetkých. Čiže rieši sa to. Ďakujem.

Ďakujem. Budem veľmi stručný. Ďakujem.
Vážený pán podpredseda, pani navrhovateľka, pán spravodajca, pani poslankyne, páni poslanci, v podstate skoro všetko sme povedali v tých faktických pripomienkach alebo faktických poznámkach. Je tu, mám, mňa mrzí, že sme, že som nezohnal teda podpisy a naozaj je to jednoduchá metóda, ktorá nevyjadruje indexácie. Jednoduchá metóda, ktorá, samozrejme, musí byť členená podľa JKSO, to znamená Jednotná klasifikácia stavebných objektov, aby bola odlíšená rôznorodosť stavebnej produkcie. Podľa môjho názoru sa toto bude musieť týkať nielen eurofondových stavieb, pretože sú národné projekty, ako iste viete, je ich 52, tie sú rozhodujúce. Tie fungujú na základe vyzvania. Ale potom sú dopytové projekty, ktorých sú možno stovky, možno tisíce, kde je dotknutá najmä tá samospráva, ktorá tu bola spomenutá, ale aj iné subjekty štátnej správy. To znamená, že to, to je časť eurofondových projektov, hej?
Ale je tu aj časť neeurofondových projektov, ktoré zabezpečujú prijímanie prijímateľa, ktoré zabezpečuje štátna a, štátna správa a samospráva, to znamená verejná správa bez spolufinancovania z eurofondov a tieto projekty tiež podľa mňa budeme musieť nejakým takýmto spôsobom. Je dobré, že takýto návod je pripravený na eurofondy, eurofondové stavby, ale takýto podobný bude treba urobiť aj na tie neeurofondové stavby, pretože ten nárast je ozaj markantný. Nie je ten nárast, tak ako povedala pani podpredsedníčka, že stonásobne viac, pretože konkrétne tona ocele stála okolo 900 eur a dneska, dneska stojí už to, to už šplhá na oveľa vyššie, ale trojnásobne viac je určite, ale aj to sú náklady, ktoré nevedia zniesť súčasní zhotovitelia, pretože jednoducho to, to nevedia zabezpečiť a najmä tá oceľ je vážny problém a vážny problém bude aj cement na stavbách a nemôžme si dnes dovoliť, aby sme zastali s tými stavbami. Čiže oceľ je problém, že cena trojnásobne vzrástla a naviac je problém, že aj za tú trojnásobne vyššiu cenu nevedia dodávatelia oceľ zabezpečiť. Robí sa to rôznymi pokutými spôsobmi cez iné krajiny a je s tým skrátka komplikácia, ktorá je najmä vyvolaná cenami energií, ale, samozrejme, aj nepríjemnou vojnou a konfliktom na Ukrajine.
Čiže preto bolo mojou ambíciou urobiť nejakú indexáciu alebo nie nejakú indexáciu cien stavebných materiálov v prípade, že ceny stavebných materiálov narastú a veľmi jednoducho sa to, ako kedysi v histórii, prenásobilo príslušným indexom raz za mesiac, ktorý vypočíta Štatistický úrad, ktorému by sme mali všetci veriť. A nebudeme robiť možno desaťtisíc individuálnych výpočtov, čo je teda komplikované a zároveň to nemá oporu v zákone a vždy to, čo som zdôraznil, že tú neistotu v prijímateľoch, ale aj v zhotoviteľoch vyvolávame v tom, že nebudú vedieť, ako na to a či tam dali správne tie náklady a či za rok niekto nepríde, kontrola buď z eurofondov, ale aj štátna kontrola na mimoeurofondové stavby a povedia: "toto si postupoval zle". Alebo: "v eurofondoch, keď si postupoval zle, tak tieto náklady, ktoré si sem započítal, sú neoprávnené a vráť to". A zase len znechutíme tie eurofondy. Preto sa mi zdá, že tá indexácia je veľmi rýchly, jednoduchý proces. Nie je taký presný, ako individuálna kalkulácia, ale je oveľa rýchlejší a vnáša určitú istotu do celého procesu investičnej výstavby.
Takže to bol, to bola ambícia toho môjho pozmeňujúceho návrhu, urobiť indexáciu, zlegalizovať indexáciu, keďže tú právnu rovinu už dnes budeme mať zlegalizovanú, zlegalizovať aj indexáciu ako takú a takisto v druhom bode uložiť túto úlohu Štatistickému úradu Slovenskej republiky, ktorý na to určité kapacity má, ktorý to historicky robil, ale bude to musieť, tieto činnosti oprášiť a realizovať.
To je všetko z mojej strany.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Teraz v stredu bolo na vláde prijaté uznesenie, kde túto úlohu, ktorú máte v pozmeňováku, má minister dopravy a s týmto príde na, na vládu. To znamená, že bude to celoštátna, jedna, schválená vládou.
A čo sa týka druhého problému, to len aby ste vedeli, že nech to upresním. Jedna časť sú eurofondové zákazky, tak ako ste povedali, druhá časť sú stavebné zákazky, ktoré sa realizujú z rozpočtu. Hovorím, my sme mali veľké stretnutie so zástupcami, so zástupcami zamestnávateľov a stavebných firiem, kde sme riešili aj túto časť. Tam je hlavným takým, nechcem povedať, že problémom, ale aktérom Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý, ktorý musí povoliť, aby sa zvyšovala po verejnom obstarávaní cena už vysúťažená, už vysúťažená cena. Aj tam sa našlo riešenie. Je to separátny problém, ktoré sa, ktorý sa netýka eurofondov, ale aj tam sa našlo práve s Úradom pre verejné obstarávanie riešenie, ktoré bude zároveň komfortné so Smernicou Európskej únie o verejnom obstarávaní, pretože to je, to je dôležité, aby následne sme dodávatelia a obstarávatelia nedostávali pokuty.
Takisto toto riešenie, už len posledná vec, je prediskutované s Európskou komisiou, pretože, a s chválené Európskou komisiou, pretože určite nechceme, aby na konci po dvoch rokoch prišiel audit a prijímatelia dostávali korekcie. Čiže to riešenie, čo je tu, je odkonzultované, schválené Európskou komisiou a procesy bežia.
Ďakujem. A ďakujem za podporu všetkým poslancom.