65. schôdza

Pán poslanec, pri všetkej úcte, ale táto otázka je zámerne naivná. Neverím, že by ste nevedeli, aké sú tam základné vzťahy. Preto hovorím zámerne naivná a odpoviem vám to len v krátkosti, tomu sa hovorí trh. Ministerstvo nevie všetko riešiť. Boli také časy, hovorilo, som, hovorilo sa tomu socializmus, vtedy ste zrejme ešte nežili, ale skrátka tá cena vyrástla. Ja som rád, že sa podarilo zamraziť ceny pre domácnosti, ale viac nešlo. Kebyže sa zúčastníte tých vyjednávaní, tak by vám to bolo úplne jasné. To bolo maximum, čo sme vedeli z elektrární dostať.
Tie gastropodniky, samozrejme, majú s týmto obrovské ťažkosti. Sú to nárasty až o 300 %. Áno, tam, kde si napríklad elektrinu včas nenakúpili, takisto ako manažment tej Teplárenskej spoločnosti v Humennom zanedbal kopec svojich povinností, ale je úplne naivné si myslieť, že ministerstvo hospodárstva v trhovom hospodárstve dokáže teraz ako tutok ľubovoľné ceny nariadiť, stanoviť, určiť, navyše keď tie elektrárne patria štátu iba z 34 % a nie viac. A k tomu všetkému sú tu ešte aj rôzne antidumpingové pravidlá, pravidlá štátnej pomoci, ktoré nám nadiktovala Európska únia, pravidlá unbundlingu, ktoré sme museli realizovať, tak tu jednoducho ministerstvo hospodárstva nemalo čo urobiť a nemá čo urobiť. Tak.

Doplňujúca otázka, pán poslanec.

Ďakujem. Ako tak sledujem tú situáciu, tak vnímame tak, že v Maďarsku a v Poľsku sú tie jednotkové ceny o niečo nižšie a nemajú tam spoločnosti také problémy, ako majú problémy na Slovensku.
Možno taká otázka, či nevie aj nejaké poplatky, ktoré sa vlastne odvádzajú, či ich nevieme nejako vynulovať. Lebo podľa mňa je nereálne, ak firme narastie cena elektriny o 300 %, aby ďalej fungovala, ešte v čase po korone, kedy tie kompenzácie hlavne pre gastrosektor boli podľa môjho názoru strašne slabé. Alebo napríklad i také stolárske spoločnosti, kde im narástla cena o 300 %, no ale majú objednávky na rok vopred a v tých cenách už nevedia pri tom náraste cien energií vyrobiť tie zmluvy, ktoré podpísali za také ceny, aké podpísali. Teda je to veľký problém a pravidelne končia ďalším a ďalším spoločnostiam zmluvy, ktoré mali ešte uzatvorené minulý rok, a tie ceny sa jednoducho hlboko prehltli. Tak ja len, či ministerstvo v tomto nevie nejaké poplatky, ktoré sa v súčasnosti platia, aspoň čiastočne znížiť alebo nejako rokovať, hľadať nejaké, nejaké možnosti, ako týmto slovenským podnikateľom pomôcť, aby nemuseli svoje prevádzky zatvárať, lebo častokrát je to likvidačné.
A ja si teraz neviem predstaviť, že množstvo spoločností zavrie svoju prevádzku a prepustí zamestnancov len kvôli týmto vysokým cenám energie, elektrickej energie.
Ďakujem.

No my sme poplatky znížili. Konkrétne TPS to bola, to bol najvyšší poplatok vo výške 27 eur alebo 24. A ten išiel výrazne dole a plus sme ho naviazali na množstevné zľavy s rastúcim odberom. My sme tam urobili, čo bolo v našej moci. To, čo, čoho sa vy dožadujete, na to by musel štát zriadiť takzvaný cenový úrad, to tu bolo za socializmu a jeden úrad stanovoval ceny všetkého, čo bolo v republike. Len s výsledkom, že potom ix vecí nebolo. Viete, potom bol podpultový tovar a tak ďalej.
Okej, ja som skončil, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne. Štvrtá otázka od pána poslanca Šudíka je prakticky identická, ako bola prvá.
Päťka od pána poslanca Takáča sa týka Hornej Nitry, myslím, že bola. Nie? (Reakcia z pléna.)
V poriadku, tak ju prečítam. Adresovaná pani Veronike Remišovej:
"Vážená pani podpredsedníčka vlády a ministerka, ako sa zabezpečí, že je sľúbený balík vo väčšej polovici finančných zdrojov z FST, na stretnutiach prisľúbil generálny riaditeľ sekcie zodpovednej za FST na Hornú Nitru, keďže Horná Nitra na transformácii pracuje už dlhodobo oproti iným oprávneným územiam?"

Budem odpovedať.
Vážený pán poslanec, región Horná Nitra má vysoký dekarbonizačný potenciál s potvrdeným vplyvom transformácie. To je po slovensky, že momentálne toho hodne veľa produkujú.
Dôkazom toho je aj fakt, že už v roku 2018 Slovenská republika zahájila transformáciu v súvislosti s využívaním uhlia v regióne Horná Nitra na základe rozhodnutia vlády o uzavretí baní a ukončení výroby energie a tepla z uhlia do roku 2023. V tejto súvislosti vláda Slovenskej republiky prijala v roku 2019, čiže ešte za predošlej vlády, akčný plán transformácie uhoľného regiónu Horná Nitra, ktorý bol vypracovaný s podporou Európskej komisie. Tieto skutočnosti boli zohľadnené aj pri nastavovaní alokácií pre jednotlivé oprávnené územia, ktoré v prípade Hornej Nitry predstavujú viac ako polovicu z celkovej alokácie FST.
V rámci metodiky výpočtu alokácie na Hornú Nitru boli okrem spomínaného potvrdeného vplyvu transformácie zohľadnené aj projektové zámery, ktoré naše ministerstvo získalo v rámci nezáväznej online výzvy na predkladanie projektových zámerov. Napokon boli pri výpočte alokácií vzaté do úvahy aj strategické diskusie vedené s územím.
Tak vidíte. Strategické diskusie vedené s územím boli vzaté do úvahy.

Doplňujúca otázka.