66. schôdza

Dobre. Už ide. Dobre. Ďakujem veľmi pekne, pán premiér. Ja teda vám dám priestor, aby ste aj dokončili, len mám takú aj doplňujúcu otázku, či teda si myslíte, tak ako si myslím aj ja, že tieto peniaze z fondu obnovy by bolo dobré využiť pre tie koncové nemocnice, ktoré máme západ, stred, východ, aby sa to rozdelilo rovnomerne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za túto doplňujúcu otázku. Vlastne pýtate sa v tom duchu, čo som aj avizoval, že to je cieľom, samozrejme, v prvom rade posilniť tú zdravotnú starostlivosť v týchto koncových nemocniciach, pretože uvedomme si, že keď sa stane nejaký či už vážny úraz, alebo nejaká vážna choroba, tak, samozrejme, prirodzene vám pomáhajú v nemocnici v mieste vášho bydliska. To je tá prirodzená prvá spádovosť. Ale ako dobre vieme, takto to funguje aj vo všetkých iných krajinách, že tie nemocnice majú istú kapacitu poskytovania zdravotnej starostlivosti. V prípade, že si s tým nevedia poradiť, lebo je to špecifický prípad, náročný, posúvajú to do vyšších nemocníc.
A, samozrejme, preto je dôležité, ako som povedal, ak chceme každému občanovi garantovať čo najvyššiu zdravotnú starostlivosť, musíme zainvestovať do tých najvyšších zdravotníckych stupňov, aby táto zdravotná starostlivosť bola poskytnutá. Takže určite tam budú smerovať peniaze z plánu obnovy. V tomto momente vám neviem povedať, či to budú rekonštrukčné lôžka alebo či to bude výstavba nových lôžok, ale to budeme vedieť naozaj veľmi skoro, hneď, ako sa dokončí táto príprava tých dát. Lebo, ešte aby som dokončil tú myšlienku, čo som rozprával pred tým, než zapípal čas, takže zohľadňujeme tam aj spádovitosť, aj počet prida... alebo pridaná hodnota pre jednotlivých pacientov, koľko pacientom to pomôže, ale zohľadňujeme tam aj investície, ktoré už boli do nemocnice, do tých nemocníc vlastne podniknuté v minulých rokoch, väčšinou však tieto investície boli naozaj takého charakteru, že sa či už zasanovali nejaké havarijné stavy z hľadiska stavebného, alebo sa nakúpila nejaká technika, takže neni to nejaká úplná rekonštrukcia takého významného charakteru.
No a posledné, čo sa berie, je, samozrejme, aj realizovateľnosť a stihnuteľnosť z časového hľadiska plánu obnovy. Vieme, že do polky roka 2026 by mali byť tieto lôžka či už zrekonštruované, alebo vystavané. Takže toto sú faktory, ktoré sa zohľadňujú.
Ale áno, aby som zodpovedal teda vašu otázku, tá najvyššia priorita je tá koncová medicína alebo koncová zdravotná starostlivosť, pretože tá bola dlhé roky zanedbávaná a tú potrebujeme výrazne posilniť. Ale ako bude ten konečný zoznam vyzerať, ukážu presné dáta. Čiže nechceme to rozhodovať na nejakej, na základe nejakých politických sympatií, pretože toto je ďalší neduh, ktorý tu na Slovensku sa dlhé roky dial, a preto investujeme tak veľa úsilia do prípravy kvalitných dát, aby tie dáta nám vlastne povedali tie predispozície. Ale, prirodzene, predpokladám aj ja, že tie najväčšie mestá by sa tam mali ocitnúť, keďže sú to tie koncové zariadenia. Ale v tomto momente nechcem nič predikovať, lebo tie dáta sa ešte len finišujú a uvidíme, ako to bude vyzerať.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec.
Áno, môžem povedať, že popri všetkých týchto veciach, čo sa týkajú slovenských reálií, či už otázky zdravotníctva, čiže prípravy nemocníc, ďalšie veci, ktorým sa veľmi intenzívne venujem, sú platy lekárov, zdravotných sestier a podobne, kde mávam pravidelne, na každodennej báze stretnutia, či už sú to, ako som mal v utorok, so zástupcami lekárskych odborov a vlastne odborov zdravotných sestier, tak takisto popri tom venujem úsilie aj do vlastne školstva, samotných investícií.
Vo štvrtok sme mali strategickú radu, kde sme vyhodnocovali práve investície z plánu obnovy do vzdelávania, tak ako ste sa vy opýtali, pán poslanec Liba, na zdravotníctvo, tak takisto venujem veľa času práve do investícií smerom do školstva, ale taktiež aj do tých operatívnych štrukturálnych každoročných výdavkov práve na zvýšenie platov. A mohol by som takto menovať ďalšie oblasti, ktorým sa intenzívne venujem, ale popri tom, pretože Ukrajina je náš sused a pre slovenskú bezpečnosť a prosperitu je dôležité, aby Ukrajina bola stabilný a prosperujúci sused, prosperujúca krajina, tak investujem aj do tohto veľké úsilie a môžem vám len povedať takú genézu, čo sa vlastne podarilo.
Slovensko bola jediná alebo prvá krajina vo Versailles, ktorá priniesla rozpracovaný návrh európskej perspektívy Ukrajiny, to bol samit vlastne vo Francúzsku, a urobili sme to preto, lebo jednak sme už mali viaceré rokovania s Ukrajinou ešte pred vojnou, ak si pamätáte, ja sám som bol trikrát na Ukrajine práve kvôli tomu, aby sme pomohli Ukrajine stať sa prosperujúcim a stabilným susedom, lebo by to ekonomicky zdvihlo celé východné Slovensko, no a potom sa vlastne, tým pádom sa nám podarilo ovplyvniť aj závery a naštartovať alebo posilniť tú diskusiu o ich európskej perspektíve. Keďže na júnovom samite má priniesť Európska komisia, volá sa to že opinion, čiže stanovisko k tomu, či odporučí, aby Ukrajina mala kandidátsky status, tak prebiehajú v posledných týždňoch veľmi intenzívne rokovania aj na úrovni premiérov. Dnes som mal telefonát s predsedníčkou komisie Ursulou von der Leyen, zajtra budem mať so švédskou premiérkou, minulý týždeň som mal viacero telefonátov, pred tým stretnutie či už s Zemanom a Macronom, v pondelok som bol na stretnutí v Berlíne s kancelárom Olafom Scholzom, kde sme preberali, samozrejme, aj túto tému.
Takže vidíte, že tie rokovania medzi premiérmi veľmi intenzívne prebiehajú. Pre nás je to naozaj veľmi dôležité, strategicky dôležité, lebo ak Ukrajina dostane tento kandidátsky status a bude, musíme si uvedomiť, že tam budú smerovať veľké investície, čiže jednak slovenské firmy sa budú môcť podieľať na obnove, čo im opäť pozdvihne vlastne ich ekonomický rozvoj, ale zároveň aj celé východné Slovensko sa postupne bude, bude dostávať nové pracovné príležitosti a bude priestorom pre nové investície. Takže je to dôležité z hľadiska ekonomického rozvoja.
Samozrejme, je to dôležité aj z hľadiska bezpečnostného, takže preto v tom podnikáme toľko krokov. Teraz ešte, ako ste mohli aj sami vedieť, tak dnes vlastne sa stretne s prezidentom Volodymyrom Zelenským Olaf Scholz, nemecký kancelár, stretne sa s ním Emmanuel Macron, prezident Francúzska, a taktiež Mario Draghi, premiér Talianska, ktorí práve idú pred samitom, a myslím si, že je to veľmi dôležité a dobré, že idú pred samitom sa stretnúť práve s vedením Ukrajiny, aby mohli vydiskutovať možno také posledné veci, ktoré stoja v ceste k tomu, aby sme na samite budúci štvrtok, piatok v Bruseli mohli na túto tému diskutovať a prípadne aj rozhodnúť.
Čo vám poviem, že celá diskusia medzi premiérmi Európskej rady je postavená na princípe jednoty. Tento princíp vlastne uplatňujeme veľmi intenzívne od začiatku, od vypuknutia tejto brutálnej vojny na Ukrajine a môžem povedať, že je veľmi účinný, že nám pomohol napredovať rýchlo, hoci niekedy možno neurobíme taký veľký krok, ale tá jednota je veľmi silná a to je v konečnom dôsledku to, čo je najväčším ohrozením Vladimíra Putina. Toho sa on najviac bojí, preto sa snaží tú jednotu postupne rozbíjať, ale ako zvykne na Slovensku sa hovoriť "v jednote je sila", tak toto je úplná krásna ukážka toho, že to tak je.
Takže v tomto duchu budú ešte intenzívne prebiehať rokovania do budúceho štvrtka, kde potom už zasadneme za stôl a uvidíme, čo sa nám podarí, aký výsledok, ale, samozrejme, našou ambíciou, ako som povedal, je, aby ten kandidátsky status bol udelený na Európskej rade už v tomto júni, lebo je to veľká vzpruha a posila pre Ukrajinu.
Ďalší dôležitý rozmer, čo Slovensko prináša do celej tejto diskusie, je to, že my máme skúsenosti s integráciou do Európskej únie, a máme takú skúsenosť, aj síce mi zapípa čas, ale, ak dovolíte, len dokončím myšlienku a potom nechám pánovi poslancovi, nech mi položí dodatočnú otázku. (Zaznievanie zvukového signálu upozorňujúceho na ukončenie časového limitu.)
Čiže máme takú skúsenosť, že aj my, ak si pamätáte, v ´98. došlo k zmene vlády, predtým tá vláda nemala o to taký záujem a trošku nám ušiel vlak, lebo Česko, Poľsko a Maďarsko sa začali nám vzďaľovať a my sme to museli dobehnúť. A využili sme naozaj či už pri vstupe do NATO, ale aj do Európskej únie pomoc zvonku a dnes vieme týmto príkladom inšpirovať či už Ukrajinu, o ktorej, ktorej som to rozprával a ktorá vlastne často týmto operuje, ale aj samotná predsedníčka Ursula von der Leyen, keď tu bola v Bratislave na Globsecu, tak presne povedala, že toto je príklad, ktorý aj ju inšpiroval, keď som jej ho rozprával ešte pár mesiacov dozadu, že to je príklad, na ktorom vidí, že je možné takou tou pomocou zvonku, čiže toho reformného tímu z úrovne Európskej komisie a členských štátov, výrazne pomôcť Ukrajine dosiahnuť tie míľniky alebo kritériá rýchlejšie, ako by sme čakali. A to je najdôležitejšie, že treba to postaviť na výsledkoch práce, nie na nejakých časových limitoch. Lebo keď tá krajina dá omnoho viacej úsilia na to, aby splnila míľniky, tak prečo nie? Čiže toto je náš prístup, pomôcť Ukrajine robiť všetky tie reformy, odovzdať skúsenosti, ktoré máme, a takýmto spôsobom im pomôcť rýchlejšie naplniť kritériá. Čiže neznižujeme laťku, nerobíme žiadne skratky, práve naopak, pomocou a spoluprácou im pomáhame dostať sa na tú požadovanú úroveň rýchlejšie.

Ďakujem pekne, prajem vám pekný deň, vidíme sa tu, samozrejme, o pätnástej. Ďakujem.

Dobrý deň. Vážení páni podpredsedovia, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som odpovedal na položenú otázku.
Ako som včera po zasadnutí vlády Slovenskej republiky informoval, vláda sa bude návrhom nášho pripravovaného materiálu, ktorý sa týka výstavby nemocníc z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a ktorý bude obsahovať aj ich názvy, harmonogram výstavby či návrh financovania výstavby týchto nemocníc, zaoberať po dopracovaní ešte dodatočných významných údajov, a to v prvom rade na koaličnej rade a následne prijmeme rozhodnutie na vláde. Je v záujme ministerstva, aby sme pripravili kvalitné podklady a kvalitné dáta pre zodpovedné rozhodnutie vlády Slovenskej republiky, ale aj smerom do budúcnosti tak, aby sme mali súbor údajov o všetkých nemocniciach, ktoré chcú stavať, rekonštruovať či nakupovať techniku a nový materiál aj po vyčerpaní prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
Ako som včera tiež uviedol, uznesenie bude spúšťať iba stavby štátnych nemocníc. Všetky ostatné projekty, ktoré sa týkajú či už stavby menších nemocníc nielen v pôsobnosti štátu, alebo rekonštrukčných projektov týchto nemocníc, pôjdu cez pripravované výzvy tak, ako je v súčasnosti plánované, t. j. v septembri tohto roka.
Cieľ definovaný v rámci plánu obnovy a odolnosti pri investícii týkajúcej sa výstavby či rekonštrukcie nemocníc aktuálne znie, veľmi zjednodušene, že sa Slovenská republika zaviazala postaviť a zrekonštruovať celkovo minimálne 2 400 lôžok v nemocniciach. Schválený a platný plán obnovy a odolnosti tiež definuje fázy vyhotovenia nemocníc, či už v štádiu shell & core, to znamená hrubá stavba, alebo full fit out, to znamená dokončená, v druhom kvartáli 2026. Čiže koncová špičková nemocnica musí byť v danom čase odovzdaná ako hrubá stavba, to znamená základová konštrukcia so základnou technickou infraštruktúrou, alebo vo vyhotovení full fit out, teda plne vybavená.
Tu by som rád upresnil, že môže ísť aj o dostavbu napríklad monoblokov, teda časti nemocníc a ich plnú vyba... alebo, a ich plnú vybavenosť už existujúcich nemocníc.
Čo sa týka Univerzitnej nemocnice v Bratislave na Rázsochách, ministerstvo zdravotníctva vyhotovilo ponuky na projekt výstavby nemocnice na Rázsochách a po kontrole Úradu pre verejné obstarávanie, ktorá tiež prebehla, aj na základe výsledku tejto kontroly bude možné podpísať zmluvu na projekt s víťazom súťaže. Viac budem môcť informovať po definitívnej dohode koaličných strán, ktorú predpokladám v priebehu budúceho týždňa.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Takže bavíme sa v prvom rade o tzv. koncových nemocniciach, to znamená nemocnice, ktoré budú aj podľa novej klasifikácie a tej optimalizácie siete nemocníc koncovými, to snáď nikto nespochybňuje, takže tie ďalšie nemocnice sa budú týkať alebo ďalšie výzvy sa budú týkať nemocníc regionálnych, rekonštrukčných projektov a tak ďalej. Samozrejme, že pri tej analýze pracujeme aj so súčasne dostupnými údajmi, ktoré hovoria o tom, aké nemocnice alebo aké lôžkové oddelenia a aká vybavenosť má byť v jednotlivých nemocniciach. Tie údaje už máme a ten materiál pôjde vo veľmi skorej dobe do medzirezortného pripomienkového konania. Takže tie procesy postupujú paralelne a myslím si, že pri projektoch veľkých nemocníc, ktoré na Slovensku dneska máme a ktoré, samozrejme, aj budú v tej koncovej sieti nemocníc aj v ďalšom období, tak tam asi nie je pochybnosť o tom, že by sme do nich mali investovať. O tom koniec koncov hovoril aj pán premiér vo svojich predchádzajúcich otázkach.

Dobrý deň prajem, dámy a páni, dobrý deň prajem, pán Kéry. Vážený pán poslanec, dovoľte mi prečítať otázku, ktorú pripravilo ministerstvo zahraničných vecí. (Reakcia z pléna.) Odpoveď, tak. Ale dávate pozor, to je dobre.
Vážený pán poslanec, predpokladám, že máte na mysli médiami široko komentované, ale nedávno zverejnené vyjadrenie pápeža Františka v rozhovore s desiatkou šéfredaktorov jezuitských časopisov z európskych krajín, ktorých prijal na audiencii ešte v máji tohto roka. Samotný text rozhovoru bol uverejnený aj v slovenskom znení len v týchto dňoch a publikovaný ústredným vatikánskym spravodajským portálom Vatikán News až 15. júna, to je včera. Preto je veľmi dôležité si rozhovor s pápežom Františkom prečítať celý, a tak pri posudzovaní jednej z najvýznamnejších osobností a morálnych autorít súčasného sveta nevychádzať len z mediálnych tituliek. Práve k hlbokému zamysleniu a podstatne širšej analýze celej dnešnej tragickej vojnovej reality nás totiž pápež František aj nabáda.
Pápež František, tak ako po celý čas svojho pontifikátu, aj v tomto rozhovore skutočne dramaticky apeluje na celé ľudské spoločenstvo, aby vnímalo tragédie vojen vo svojej komplexnosti. Upriamuje pozornosť na vojny, ktoré sa vedú po celom svete, a pripomína nám aj často svetovou verejnou mienkou zabudnuté konflikty v niektorých častiach Afriky, Ázie napr., alebo aj Ázie. Pápež František ľudstvo skutočne dramaticky varuje slovami "svet je vo vojne", a to je niečo, čo by nás malo prinútiť zamyslieť sa. Citujúc jeho slová z rozhovoru: "Čo sa to deje s ľudstvom, ktoré postihli tri svetové vojny v priebehu jedného storočia?"
Vnímajúc dramatickú situáciu na Ukrajine, pápež František hovorí, že to, čo vidíme, je brutalita a krutosť, s akou túto vojnu vedú jednotky, spravidla žoldnierske, ktoré využívajú Rusi. A pokračuje, že zatiaľ čo vidíme brutalitu, krutosť ruských vojsk, nesmieme zabúdať na problémy, ktoré sú v pozadí, a musíme sa pokúsiť vyriešiť ich. A tu môžeme len plne súhlasiť s touto skutočne mimoriadne významnou osobnosťou našej éry, že je nevyhnutné vnímať túto vojnu a jej dopady komplexne a pokúsiť sa ju všetkými silami zastaviť.
Ale všetkým nám je jasné, kto tú vojnu začal. Opäť slovami Svätého Otca: "Rusi si mysleli, že všetko sa skončí do týždňa, ale prepočítali sa. Našli odvážny národ, ľud, ktorý zápasí o prežitie a ktorý má za sebou históriu plnú zápasov."
Toľkoto odpoveď.

Pán minister Sulík, je mi tak trošku ľúto, že ste museli čítať túto odpoveď, pretože táto odpoveď je hodná rezortu diplomacie, pretože hovorilo sa v nej všetko možné, len priamu odpoveď na moju otázku som nedostal, ale to už som zvyknutý. Je zaujímavé, že v tej odpovedi sa kladie dôraz a apel na to, aby sme si prečítali celý ten rozhovor, a, paradoxne, tá odpoveď sa zameriava len vytrhnuté kontex... vytrhnuté veci z kontextu, ktoré sa hodia pánovi ministrovi alebo tomu, ktorú túto, ktorý túto odpoveď pripravoval. Takže nedočkal som sa konkrétnej odpovedi, samozrejme, beriem, že nenesiete za to zodpovednosť vy, ale tlmočte to, prosím, pánovi ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Ďakujem.

Urobím tak, tiež som hľadal to jadro, a preto som aj potom, jak som to dočítal, pozrel na druhú stranu, že asi to bude tam, keď nebolo doteraz, ale na tento, pán Kéry, na tentokrát nevydal. No... (Povedané so smiechom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán poslanec, dovolím si prečítať odpoveď pani podpredsedníčky vlády a ministerky investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie na vašu otázku.
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky v týchto dňoch finalizuje návrh programu Slovensko 2021 – 2027. Vypracovaniu programu Slovensko 2021 – 2027 predchádzala príprava partnerskej dohody Slovenskej republiky na roky 2021 – 2027, ktorá bola oficiálne predložená Európskej komisii dňa 8. 4. 2022. Členský štát je povinný predložiť v zmysle nariadenia Európskej únie č. 2021/1060, tzv. všeobecné nariadenie, Európskej komisii pripravované programy najneskôr do troch mesiacov o predložení partnerskej dohody.
Program Slovensko 2021 – 2027 plánuje ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie predložiť na rokovanie vlády Slovenskej republiky 29. 6. 2022 a následne najneskôr do 8. 7. 2022 Európskej komisii. Európska komisia môže do troch mesiacov vzniesť k predloženému programu pripomienky a najneskôr do piatich mesiacov odo dňa prvého predloženia Program Slovensko 2021 – 2027 schváli. Legislatívne prostredie na plynulé čerpanie finančných prostriedkov z programového obdobia 2021 – 2027 prostredníctvom zadefinovania právneho rámca na národnej úrovni vytvoril zákon o príspevku z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 121/2022, ktorý Národná rada schválila dňa 16. 3. 2022, účinnosť nadobudol 1. mája 2022, a účinnosť zákona o verejnom obstarávaní, ktoré sa týmto zákonom mení a dopĺňa, je od 1. júla 2022.
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Úradom pre verejné obstarávanie pripravilo so základným zámerom do maximálnej miery zjednodušiť legislatívnu úpravu so zachovaním potrebnej miery právnej istoty a predvídateľnosti právnej normy, najmä s ohľadom na skúsenosti z aplikačnej praxe a taktiež súdnych konaní. Zároveň sa tým napĺňa jedna z nosných téz Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 – 2024. Primárny cieľ navrhovanej právnej úpravy je zefektívniť súčasne systém kontroly verejného obstarávania pri čerpaní finančných prostriedkov z fondov Európskej únie.
Vláda Slovenskej republiky dňa 27. mája 2020 uznesením č. 329 schválila materiál Návrh na určenie orgánov zodpovedných za koordináciu, riadenie, kontrolu a audit Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu plus, Kohézneho fondu, Európskeho námorného a rybárskeho fondu a Fondu pre azyl a migráciu a Fondu pre vnútornú bezpečnosť a nástroj, nástroja na riadenie hraníc a víza v programovom období 2021 – 2027, čím bola vytvorená implementačná štruktúra.
Prvé výzvy z Programu Slovensko 2021 – 2027 budú vyhlásené v priebehu druhého polroku 2022 ihneď po jeho schválení Európskou komisiou. Programy cezhraničnej spolupráce v gescii MIRRI boli vládou Slovenskej republiky schválené v marci 2022 a aktuálne čakáme na ich schválenie Európskou komisiou. Očakávané vyhlasovanie prvých výziev je na prelome rokov 2022/2023. Slovenská republika bude môcť zároveň využívať zdroje Európskeho námorného, rybárskeho, akvakultúrneho fondu prostredníctvom programu Rybné hospodárstvo Slovenskej republiky 2021 – 2027, ktorý bude rovnako ako program Slovensko predložený na proces formálneho schvaľovania Európskej komisii najneskôr v termíne 8. 7. 2022. Príprava implementácie a programu je v gescii Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Programy tzv. DG HOME fondov, to znamená Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fondu pre vnútornú bezpečnosť a nástroje na riadenie hraníc a víza, ktorých prípravu a implementáciu zastrešuje ministerstvo vnútra, sú aktuálne rovnako v procese formálnych negociácií s Európskou komisiou.
Vážený pán poslanec, ďakujem za vašu pozornosť.