66. schôdza

Dobre. Už ide. Dobre. Ďakujem veľmi pekne, pán premiér. Ja teda vám dám priestor, aby ste aj dokončili, len mám takú aj doplňujúcu otázku, či teda si myslíte, tak ako si myslím aj ja, že tieto peniaze z fondu obnovy by bolo dobré využiť pre tie koncové nemocnice, ktoré máme západ, stred, východ, aby sa to rozdelilo rovnomerne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za túto doplňujúcu otázku. Vlastne pýtate sa v tom duchu, čo som aj avizoval, že to je cieľom, samozrejme, v prvom rade posilniť tú zdravotnú starostlivosť v týchto koncových nemocniciach, pretože uvedomme si, že keď sa stane nejaký či už vážny úraz, alebo nejaká vážna choroba, tak, samozrejme, prirodzene vám pomáhajú v nemocnici v mieste vášho bydliska. To je tá prirodzená prvá spádovosť. Ale ako dobre vieme, takto to funguje aj vo všetkých iných krajinách, že tie nemocnice majú istú kapacitu poskytovania zdravotnej starostlivosti. V prípade, že si s tým nevedia poradiť, lebo je to špecifický prípad, náročný, posúvajú to do vyšších nemocníc.
A, samozrejme, preto je dôležité, ako som povedal, ak chceme každému občanovi garantovať čo najvyššiu zdravotnú starostlivosť, musíme zainvestovať do tých najvyšších zdravotníckych stupňov, aby táto zdravotná starostlivosť bola poskytnutá. Takže určite tam budú smerovať peniaze z plánu obnovy. V tomto momente vám neviem povedať, či to budú rekonštrukčné lôžka alebo či to bude výstavba nových lôžok, ale to budeme vedieť naozaj veľmi skoro, hneď, ako sa dokončí táto príprava tých dát. Lebo, ešte aby som dokončil tú myšlienku, čo som rozprával pred tým, než zapípal čas, takže zohľadňujeme tam aj spádovitosť, aj počet prida... alebo pridaná hodnota pre jednotlivých pacientov, koľko pacientom to pomôže, ale zohľadňujeme tam aj investície, ktoré už boli do nemocnice, do tých nemocníc vlastne podniknuté v minulých rokoch, väčšinou však tieto investície boli naozaj takého charakteru, že sa či už zasanovali nejaké havarijné stavy z hľadiska stavebného, alebo sa nakúpila nejaká technika, takže neni to nejaká úplná rekonštrukcia takého významného charakteru.
No a posledné, čo sa berie, je, samozrejme, aj realizovateľnosť a stihnuteľnosť z časového hľadiska plánu obnovy. Vieme, že do polky roka 2026 by mali byť tieto lôžka či už zrekonštruované, alebo vystavané. Takže toto sú faktory, ktoré sa zohľadňujú.
Ale áno, aby som zodpovedal teda vašu otázku, tá najvyššia priorita je tá koncová medicína alebo koncová zdravotná starostlivosť, pretože tá bola dlhé roky zanedbávaná a tú potrebujeme výrazne posilniť. Ale ako bude ten konečný zoznam vyzerať, ukážu presné dáta. Čiže nechceme to rozhodovať na nejakej, na základe nejakých politických sympatií, pretože toto je ďalší neduh, ktorý tu na Slovensku sa dlhé roky dial, a preto investujeme tak veľa úsilia do prípravy kvalitných dát, aby tie dáta nám vlastne povedali tie predispozície. Ale, prirodzene, predpokladám aj ja, že tie najväčšie mestá by sa tam mali ocitnúť, keďže sú to tie koncové zariadenia. Ale v tomto momente nechcem nič predikovať, lebo tie dáta sa ešte len finišujú a uvidíme, ako to bude vyzerať.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Ďakujeme.
Ďalšia otázka je od pána poslanca Richarda Nemca a znie: "Ako pokračujú rokovania o európskej perspektíve Ukrajiny?"

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec.
Áno, môžem povedať, že popri všetkých týchto veciach, čo sa týkajú slovenských reálií, či už otázky zdravotníctva, čiže prípravy nemocníc, ďalšie veci, ktorým sa veľmi intenzívne venujem, sú platy lekárov, zdravotných sestier a podobne, kde mávam pravidelne, na každodennej báze stretnutia, či už sú to, ako som mal v utorok, so zástupcami lekárskych odborov a vlastne odborov zdravotných sestier, tak takisto popri tom venujem úsilie aj do vlastne školstva, samotných investícií.
Vo štvrtok sme mali strategickú radu, kde sme vyhodnocovali práve investície z plánu obnovy do vzdelávania, tak ako ste sa vy opýtali, pán poslanec Liba, na zdravotníctvo, tak takisto venujem veľa času práve do investícií smerom do školstva, ale taktiež aj do tých operatívnych štrukturálnych každoročných výdavkov práve na zvýšenie platov. A mohol by som takto menovať ďalšie oblasti, ktorým sa intenzívne venujem, ale popri tom, pretože Ukrajina je náš sused a pre slovenskú bezpečnosť a prosperitu je dôležité, aby Ukrajina bola stabilný a prosperujúci sused, prosperujúca krajina, tak investujem aj do tohto veľké úsilie a môžem vám len povedať takú genézu, čo sa vlastne podarilo.
Slovensko bola jediná alebo prvá krajina vo Versailles, ktorá priniesla rozpracovaný návrh európskej perspektívy Ukrajiny, to bol samit vlastne vo Francúzsku, a urobili sme to preto, lebo jednak sme už mali viaceré rokovania s Ukrajinou ešte pred vojnou, ak si pamätáte, ja sám som bol trikrát na Ukrajine práve kvôli tomu, aby sme pomohli Ukrajine stať sa prosperujúcim a stabilným susedom, lebo by to ekonomicky zdvihlo celé východné Slovensko, no a potom sa vlastne, tým pádom sa nám podarilo ovplyvniť aj závery a naštartovať alebo posilniť tú diskusiu o ich európskej perspektíve. Keďže na júnovom samite má priniesť Európska komisia, volá sa to že opinion, čiže stanovisko k tomu, či odporučí, aby Ukrajina mala kandidátsky status, tak prebiehajú v posledných týždňoch veľmi intenzívne rokovania aj na úrovni premiérov. Dnes som mal telefonát s predsedníčkou komisie Ursulou von der Leyen, zajtra budem mať so švédskou premiérkou, minulý týždeň som mal viacero telefonátov, pred tým stretnutie či už s Zemanom a Macronom, v pondelok som bol na stretnutí v Berlíne s kancelárom Olafom Scholzom, kde sme preberali, samozrejme, aj túto tému.
Takže vidíte, že tie rokovania medzi premiérmi veľmi intenzívne prebiehajú. Pre nás je to naozaj veľmi dôležité, strategicky dôležité, lebo ak Ukrajina dostane tento kandidátsky status a bude, musíme si uvedomiť, že tam budú smerovať veľké investície, čiže jednak slovenské firmy sa budú môcť podieľať na obnove, čo im opäť pozdvihne vlastne ich ekonomický rozvoj, ale zároveň aj celé východné Slovensko sa postupne bude, bude dostávať nové pracovné príležitosti a bude priestorom pre nové investície. Takže je to dôležité z hľadiska ekonomického rozvoja.
Samozrejme, je to dôležité aj z hľadiska bezpečnostného, takže preto v tom podnikáme toľko krokov. Teraz ešte, ako ste mohli aj sami vedieť, tak dnes vlastne sa stretne s prezidentom Volodymyrom Zelenským Olaf Scholz, nemecký kancelár, stretne sa s ním Emmanuel Macron, prezident Francúzska, a taktiež Mario Draghi, premiér Talianska, ktorí práve idú pred samitom, a myslím si, že je to veľmi dôležité a dobré, že idú pred samitom sa stretnúť práve s vedením Ukrajiny, aby mohli vydiskutovať možno také posledné veci, ktoré stoja v ceste k tomu, aby sme na samite budúci štvrtok, piatok v Bruseli mohli na túto tému diskutovať a prípadne aj rozhodnúť.
Čo vám poviem, že celá diskusia medzi premiérmi Európskej rady je postavená na princípe jednoty. Tento princíp vlastne uplatňujeme veľmi intenzívne od začiatku, od vypuknutia tejto brutálnej vojny na Ukrajine a môžem povedať, že je veľmi účinný, že nám pomohol napredovať rýchlo, hoci niekedy možno neurobíme taký veľký krok, ale tá jednota je veľmi silná a to je v konečnom dôsledku to, čo je najväčším ohrozením Vladimíra Putina. Toho sa on najviac bojí, preto sa snaží tú jednotu postupne rozbíjať, ale ako zvykne na Slovensku sa hovoriť "v jednote je sila", tak toto je úplná krásna ukážka toho, že to tak je.
Takže v tomto duchu budú ešte intenzívne prebiehať rokovania do budúceho štvrtka, kde potom už zasadneme za stôl a uvidíme, čo sa nám podarí, aký výsledok, ale, samozrejme, našou ambíciou, ako som povedal, je, aby ten kandidátsky status bol udelený na Európskej rade už v tomto júni, lebo je to veľká vzpruha a posila pre Ukrajinu.
Ďalší dôležitý rozmer, čo Slovensko prináša do celej tejto diskusie, je to, že my máme skúsenosti s integráciou do Európskej únie, a máme takú skúsenosť, aj síce mi zapípa čas, ale, ak dovolíte, len dokončím myšlienku a potom nechám pánovi poslancovi, nech mi položí dodatočnú otázku. (Zaznievanie zvukového signálu upozorňujúceho na ukončenie časového limitu.)
Čiže máme takú skúsenosť, že aj my, ak si pamätáte, v ´98. došlo k zmene vlády, predtým tá vláda nemala o to taký záujem a trošku nám ušiel vlak, lebo Česko, Poľsko a Maďarsko sa začali nám vzďaľovať a my sme to museli dobehnúť. A využili sme naozaj či už pri vstupe do NATO, ale aj do Európskej únie pomoc zvonku a dnes vieme týmto príkladom inšpirovať či už Ukrajinu, o ktorej, ktorej som to rozprával a ktorá vlastne často týmto operuje, ale aj samotná predsedníčka Ursula von der Leyen, keď tu bola v Bratislave na Globsecu, tak presne povedala, že toto je príklad, ktorý aj ju inšpiroval, keď som jej ho rozprával ešte pár mesiacov dozadu, že to je príklad, na ktorom vidí, že je možné takou tou pomocou zvonku, čiže toho reformného tímu z úrovne Európskej komisie a členských štátov, výrazne pomôcť Ukrajine dosiahnuť tie míľniky alebo kritériá rýchlejšie, ako by sme čakali. A to je najdôležitejšie, že treba to postaviť na výsledkoch práce, nie na nejakých časových limitoch. Lebo keď tá krajina dá omnoho viacej úsilia na to, aby splnila míľniky, tak prečo nie? Čiže toto je náš prístup, pomôcť Ukrajine robiť všetky tie reformy, odovzdať skúsenosti, ktoré máme, a takýmto spôsobom im pomôcť rýchlejšie naplniť kritériá. Čiže neznižujeme laťku, nerobíme žiadne skratky, práve naopak, pomocou a spoluprácou im pomáhame dostať sa na tú požadovanú úroveň rýchlejšie.

Tak to bola odpoveď aj na doplňujúcu otázku, ktorú chcel položiť pán poslanec Nemec, ale už nestihne, pretože sme vyčerpali 15 minút.
Takže ideme na otázky na členov vlády.

Ďakujem pekne, prajem vám pekný deň, vidíme sa tu, samozrejme, o pätnástej. Ďakujem.

Prvú otázku položil pán podpredseda Národnej rady Juraj Blanár ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky Vladimírovi Lengvarskému. Otázka znie: "Vláda Slovenskej republiky sa v rámci svojho programového vyhlásenia zaviazala dostavať dve nemocnice do roku 2025. Taktiež sa zaviazala z pôžičky z plánu obnovy a udržateľnosti financovať výstavbu piatich nemocníc. Pán minister, kedy predložíte zoznam konkrétnych nových nemocníc a harmonogram ich výstavby?"

Dobrý deň. Vážení páni podpredsedovia, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som odpovedal na položenú otázku.
Ako som včera po zasadnutí vlády Slovenskej republiky informoval, vláda sa bude návrhom nášho pripravovaného materiálu, ktorý sa týka výstavby nemocníc z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a ktorý bude obsahovať aj ich názvy, harmonogram výstavby či návrh financovania výstavby týchto nemocníc, zaoberať po dopracovaní ešte dodatočných významných údajov, a to v prvom rade na koaličnej rade a následne prijmeme rozhodnutie na vláde. Je v záujme ministerstva, aby sme pripravili kvalitné podklady a kvalitné dáta pre zodpovedné rozhodnutie vlády Slovenskej republiky, ale aj smerom do budúcnosti tak, aby sme mali súbor údajov o všetkých nemocniciach, ktoré chcú stavať, rekonštruovať či nakupovať techniku a nový materiál aj po vyčerpaní prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
Ako som včera tiež uviedol, uznesenie bude spúšťať iba stavby štátnych nemocníc. Všetky ostatné projekty, ktoré sa týkajú či už stavby menších nemocníc nielen v pôsobnosti štátu, alebo rekonštrukčných projektov týchto nemocníc, pôjdu cez pripravované výzvy tak, ako je v súčasnosti plánované, t. j. v septembri tohto roka.
Cieľ definovaný v rámci plánu obnovy a odolnosti pri investícii týkajúcej sa výstavby či rekonštrukcie nemocníc aktuálne znie, veľmi zjednodušene, že sa Slovenská republika zaviazala postaviť a zrekonštruovať celkovo minimálne 2 400 lôžok v nemocniciach. Schválený a platný plán obnovy a odolnosti tiež definuje fázy vyhotovenia nemocníc, či už v štádiu shell & core, to znamená hrubá stavba, alebo full fit out, to znamená dokončená, v druhom kvartáli 2026. Čiže koncová špičková nemocnica musí byť v danom čase odovzdaná ako hrubá stavba, to znamená základová konštrukcia so základnou technickou infraštruktúrou, alebo vo vyhotovení full fit out, teda plne vybavená.
Tu by som rád upresnil, že môže ísť aj o dostavbu napríklad monoblokov, teda časti nemocníc a ich plnú vyba... alebo, a ich plnú vybavenosť už existujúcich nemocníc.
Čo sa týka Univerzitnej nemocnice v Bratislave na Rázsochách, ministerstvo zdravotníctva vyhotovilo ponuky na projekt výstavby nemocnice na Rázsochách a po kontrole Úradu pre verejné obstarávanie, ktorá tiež prebehla, aj na základe výsledku tejto kontroly bude možné podpísať zmluvu na projekt s víťazom súťaže. Viac budem môcť informovať po definitívnej dohode koaličných strán, ktorú predpokladám v priebehu budúceho týždňa.
Ďakujem pekne.

Pán podpredseda má doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

Pán minister, sledujem tú prestrelku, ktorú máte aj s pánom Matovičom a rovnako aj s pánom predsedom vlády, a musím konštatovať, že v podstate celé to vyzerá také nezrozumiteľné, pretože tzv. reformu nemocníc, ktorú koalícia schválila, sa má rozbehnúť naplno až po komunálnych voľbách, kedy sa majú nadefinovať jednotlivé koncové nemocnice a tak ďalej, a teraz ste nám povedali, že v podstate vy to idete prijať, to rozhodnutie, ešte pred tým, ako sa dotiahne tá reforma nemocníc, a to sa navzájom vylučuje. Ako vlastne idete zohľadniť to, čo ste odložili až po komunálnych voľbách, v súvislosti s reformou nemocnice s výstavbou týchto nemocníc? Odborná verejnosť je absolútne zmätená z tohto a zdá sa skôr, že ako keby ste hrali na čas, lebo celé toto, čo plánujete, tak má byť až po skončení vášho volebného obdobia. Takže ako zohľadňujete aj tú tzv. reformu nemocníc, ktorú ste tu schválili do tohto programu výstavby piatich nemocníc?
Ďakujem.