66. schôdza

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
Kolega Jožko Kanuščák, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Som rád, áno, že si upriamil zasa pozornosť vlastne na tú oblasť školstva. Ono je to v podstate presne ako hovoríš. Jednoducho peniaze sú vždy až v prvom rade. Ono tie peniaze sú potrebné a to, čo hovoríme stále, verejné financie sú na jednej strane limitované, je ich konečné množstvo. A, áno, na strane druhej je v podstate nekonečné množstvo požiadaviek. Tak to je. Pred každým rozpočtom sú ministri, a povedzme že úplne oprávnene, schopní vygenerovať požiadavky v násobnej úrovni, aké sú teda dostupné, dostupné zdroje. No a toto funguje vždy aj v každej normálnej dobe, nie ešte vo finančnej, v inflačnej, že vždy je potrebné vlastne riešiť urgentnosť, to je tým hlavným kľúčom, že na čo treba peniaze použiť. Veď skutočne voľnočasové poukazy, všetci to vieme, mali sme ich všetky koaličné strany v programe. Áno, aj my SaS, áno, myšlienka je správna. Len teda, a to sme si zasa myslím všetci všimli, nežijeme štandardnú dobu. Mali sme tu covid, máme tu infláciu, máme tu vojnu na Ukrajine. Jednoducho nežijeme, nežijeme štandardnú dobu a musíme vážiť to, kam tie konečné, to konečné množstvo peňazí dáme. No jednoducho my hovoríme, že musí počkať voľný čas detí, pretože je násobne dôležitejší ten hlavný čas detí, tá, tá, to proste to samotné vzdelávanie. Je to tak. Môžme, všetci si myslíme, že, samozrejme, aj ten voľný čas detí je veľmi dôležitý, ale hlavný je ešte dôležitejší, a tam musia teraz ísť peniaze.

Jedna faktická poznámka. Pán poslanec Marián Viskupič, nech sa páči.

S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Kanuščák.

Ďakujem za slovo.
Áno, Majo, ďakujem, že si ma doplnil, že si doplnil niektoré veci. Ja už len akože na záver chcem povedať, že toto tu, čo my predkladáme, naozaj nerieši nič, naozaj to nie je pomoc rodinám. Naozaj je to len prvoplánové niečo, čo sa len tak hodilo na stôl, teraz poďme o tom rokovať alebo poďme to schváliť, nie že rokovať, pretože keby rokovať, tak aspoň máme na to nejaký priestor na rokovanie. Ale naozaj to nerieši nič.
A práve mňa zarazili ešte niektoré veci, ktoré tu aj včera odzneli, že chceme pomôcť učiteľom? No veď však si môžu otvoriť živnosti a môžu cez tieto VOČ-apy si privyrobiť. Naozaj toto chceme? Chceme, aby z učiteľov sme zrobili živnostníkov, ktorí potrebujú po práci, po svojom zamestnaní ešte podnikať? A čo keď nám potom ujdú? Kto bude učiť práve tie deti? Čo z toho, že my tu budeme mať krúžkovné a budeme mať len kopec podnikateľov, možno že aj niektorých, ja neviem, čo si na tom založia len čisto živnosť a svoj biznis a nebude ich zaujímať nejaký výsledok, že čo z tých detí bude. A naši učitelia pôjdu preč.

Teraz by mal v rozprave vystúpiť pán poslanec Kuriak, ale nie je v sále, stráca poradie. Druhýkrát stráca poradie pán poslanec Cmorej, aj pán poslanec Šeliga.
Takže v rozprave pán poslanec Viskupič tu je, takže má slovo.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, kolegynky nevidím, ja len zareagujem, áno, pardon, vidím kolegynky, pardon. Len zareagujem na posledné slová Jožka Kanuščáka na začiatku, že presne toto sa nám môže stať, že tí učitelia nebudú v školách a možno budú mať otvorenú živnosť a budú teda niekde pri voľnočasových poukazoch. Môže sa nám stať, že dejepis nás na škole nebude mať kto učiť, lebo tam ten učiteľ nebude, lebo ho nevieme zaplatiť a zároveň teda bude niekde dejepisný voľnočasový krúžok, kde sa teda potom budú poobede deti učiť dejepis. No takto by to asi by to byť nemalo.
Plus ešte teda, celý tento systém je tak tragicky zle napísaný, že veľmi hrozí to, že veľa z tých pol miliardy, ktoré tam majú ísť ročne, môžu byť jednoducho zneužité. To si treba povedať, že my sme Slovensko a aj na takéto veci treba dávať pozor. Zasa je to o tej efektivite využívania verejných zdrojov.
Ale rozprava sa chýli ku koncu, vyzerá, že teda už, už možno budem aj posledný rečník, ak kolegovia dvaja neprídu, tak dovolil by som na záver v podstate zhrnúť, povedzme, verím, že stihnem, šesť takých základných dobrých dôvodov, prečo teda je chybou prelamovať veto pani prezidentky. Tak skúsim zasa nejak trošku ešte na koniec apelovať aj na kolegov z OĽANO, aj teda na ostatných kolegov, ktorí sa teda za každú cenu a nasilu, a vidíme to nasadenie, vlastne snažia, aby sa teda prehlo to cez koleno, prelomilo a veto pani prezidentky.
Začnime tou školou, tá je asi fakt najdôležitejšia. Najprv škola, potom zábava. V aktuálnej situácii, ktorej čelíme, v inflácii, vo všetkých ostatných problémoch, ktoré aktuálne krajina má, by našou prioritou malo byť riešiť čas detí, ktoré trávia v triedach na vyučovaní. Myslím si, že každý rodič vidí v akých podmienkach, priestoroch, s akým vybavením sa deti učia, vidíme, aké učebnice, aké pomôcky používajú a myslím si, že každý rodič aj na tých, nazvime ich, teda štátnych školách vidí, že čo všetko treba platiť z vlastného vrecka.
Ja si myslím, že všetci si, ako tu sedíme, si pamätáme určitých učiteľov, ktorých sme mali. Pamätáme si tých dobrých, pamätáme si tých horších. A myslím, že je veľmi dôležité, aby sme mali v školách motivovaných a dobre ohodnotených ľudí. Schválne hovorím, nielen učiteľov, ľudí. Učiteľov, asistentov, odborných zdravotníkov, ale aj školníkov, pani kuchárky. Proste všetkých ľudí, ktorí vychovávajú naše deti, ktorí pre ne obetujú svoj čas, dávajú im vzdelanie a celé tie roky ovplyvňujú, akí ľudia vlastne z tých našich detí vyrastú. Pretože my sme tu teraz, ale tie naše deti tu budú za nami a oni sú tí, ktorí budú našu krajinu niekam posúvať. To vzdelanie je fakt veľmi dôležité, preto hovoríme, že musia tie krúžky počkať. Treba peniaze použiť na hlavný čas detí.
Celý tento balíček, druhý dobrý dôvod. Celý tento balíček nepomáha tým, ktorí to potrebujú. Máme jeden výstrel. Tá 1,3 miliarda sú tie peniaze, za ktorými sa veľmi ťažko budú akémukoľvek ministrovi financií, akémukoľvek, nielen Igorovi Matovičovi, hľadať veľmi ťažko. Máme jeden výstrel, aby sa tie peniaze použili tak, aby pomohli všetkým, ale že všetkým, ktorí to potrebujú. A my všetci ostatní, ktorí máme iné možnosti ako to zvládnuť toto zdražovanie všetkého, proste tým jednoducho, nie že pomáhať netreba, nemáme na to, nemáme na to.
Čiže návrh predkladateľa zabúda na viaceré skupiny, ktoré nemajú deti. A týmto skupinám sa vôbec nepomáha, ale pritom, pritom to sú stále rodiny. To ide aj, aj oproti vlastne tomu samotnému zneniu toho balíčka. Sú rodičia samoživitelia, rodičia odrastených detí, ktoré teda už nemajú nárok na daňový bonus, ale zároveň proste rodičia, ktorí majú problémy zamestnať sa, samostatne žijúci seniori, invalidní dôchodcovia, ale koniec-koncov aj mladí ľudia, ktorí ešte nemajú deti, ale povedzme tí zasa sú v pozícii, že teda sú mladí, zdraví, zdravé ruky, môžu si, môžu si pomôcť. Ale je veľa skupín, veľa skupín a veľakrát to tu už bolo povedané, ktorí jednoducho nevedia si pomôcť v týchto inflačných časoch.
Títo ľudia a mnohí iní majú fakt dnes vážne existenčné problémy, preto považujeme za potrebné, aby táto pomoc bola adresná a efektívna pre tých najzraniteľnejších. Nepotrebujeme megalomanské nápady, nepotrebujeme jadrové bomby, potrebujeme rozumný kompromisný návrh, ktorý pomôže tam, kde je treba. To aj, aj, aj tá inflácia, to sa nedá vyriešiť jedným sebelepším návrhom, jednou jadrovou zbraňou. To sa rieši viacerými menšími opatreniami tak ako to robia, tak ako to robia iné krajiny. Veď stačí sa pozrieť na úspešnejších. Veď sa pozrime na akúkoľvek ekonomickú tabuľku, svieti nám tam Nemecko. Pozerajme na to čo robí Nemecko. Alebo pozerajme na našich bratov Čechov, ktorí jednoducho sú chytrejší, šikovnejší a sú na vyššej úrovni. Pozerajme čo robia a to dobré skopírujme, a keď sa im niečo nepodarilo, tak to vedzme, že to spraviť už nemusíme.
Akože bohaté Nemecko znížilo spotrebnú daň z pohonných hmôt na minimum, ktoré hovorí Európska únia. No, rovnaký návrh, ktorý sme dali, proste na Slovensku neprešiel. Nebudem ani hovoriť ako to komentoval pán minister financií. To je málo, to nič nepomôže. Čo tam komu záleží na desiatich centoch. No, keď myslí. Hovorím, Nemecko to urobilo a kopu iných krajín. Už, už v koronakríze sme navrhovali, znížme DPH-čku v gastre. Máme najvyššiu DPH v gastre zo všetkých okolitých krajín. Na to je reakcia. Á, vás zaujímajú len reštaurácie. Ale to nie sú len reštaurácie. To sú všetky jedálne, to sú všetky vývarovne, to sú presne všetky tie miesta, kde sa aj ten najchudobnejší človek vie ísť najesť, pretože tie štyri eurá na ten obed možno niekde nájde, ale za štyri eurá si nekúpite suroviny, aby ste si ten obed dokázali doma uvariť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, naozaj vás prosím, aby ste v rokovacej sále netelefonovali.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
No, takže toto sú, toto sú ďalšie veci. Keď chceme pomáhať aj takto sa dá. Proste len musí byť vôľa. Čiže treba robiť viacero drobných, menších opatrení. Každé pomôže niečo. Jasné, že každé je to možno pár centov, ale to sú tie veci, ktoré uľahčujú ľuďom.
A potom ešte v súvislosti s tým, že najlepšie riešenia sú také, že nie že treba ľuďom zobrať a potom nejakým vyvoleným dáte. Dobré riešenia sú tie, ktoré ľuďom nezoberú. Nechajú im tie peniaze, ktoré si ľudia teda v pote tváre zarobili a oni, tí ľudia najlepšie vedia, najefektívnejšie vedia využiť peniaze, ktoré majú k dispozícii.
Tretí základný dôvod, veľmi utrpia samosprávy a ich obyvatelia. Takéto zásadné približne pol miliardové medziročné krátenie rozpočtov obcí a miest a VUC-iek je absolútne ako mimo, už keď nič iné, tak akúkoľvek ekonomickú teóriu nemôžte medziročne proste robiť také zásahy, že ja neviem, 15 – 17 % príjmov zoberiete niekomu. Pozrime sa na to fakt tak, ako to pán minister hovorí. Tak štátny rozpočet má dvojciferné 15-, 17- skoro 20-percentné medziročné nárasty príjmov a plače, že tvrdí, že nie je možné zostaviť rozpočet, že to nedokážu. A zároveň obciam odkazuje, no tak trošku si utiahnite opasok, zvýšte efektívnosť a vy to vlastne zvládnete, keď nebudete mať žiadny nárast. Prípadne, že teda možno, možno budete mať aj pokles, hej. To je jednoducho veľmi, veľmi ťažko realizovateľné. Proste obce budú musieť, samozrejme, znižovať výdavky a zvyšovať príjmy. Zvyšovať príjmy znamenajú miestne dane, miestne poplatky a ešte viac platenia aj v tej materskej škôlke obecnej, aj všade inde, aj možno za psa, za čokoľvek.
A znižovať výdavky zasa znamená, no proste okej, nejaká efektívnosť vždy je na mieste, ale viete, to je také, že efektívnosť, možno prestanú podporovať šport, možno ďalšie veci. No viacej nestihnem. Ďakujem pekne.

Tri faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Viskupiča. Ako prvý pán poslanec Radovan Sloboda, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Marián, ďakujem za doplnenie. V podstate už asi bolo k téme povedané úplne, úplne všetko z každej strany. A už asi neni veľmi čo dodať. Ja by som len ešte doplnil jednu poznámku týkajúcu sa opäť môjho obľúbeného krúžkovného alebo voľnočasových poukazov. Toto, toto tu ešte zmienené nebolo, a to je jedna vec, že je možné celkom, že niekto tu počíta s tým, že tieto peniaze sa nevyužijú. Ako nikto totiž nevie zagarantovať, ani to neni nikde napísané, ani to neni otestované, čo je teda že ďalší problém zásadný celého tohto, celého tohto krúžkovného, že je nulová skúsenosť s realizáciou. My sme chceli, mali pripravené pilotný projekt, ktorý sa mal skúšať v troch mestách. To vám, pán Gyimesi, prípadne kolegom, ktorí sa tejto téme u vás venujú, podrobnejšie odkážte. Je to tiež nachystané, aby sa vyladili muchy ako tohto celého systému. To sú reálne veci z praxe, hej, toto neni nič, žiadne politické konštatovanie.
Vzhľadom k tomu, teda že sa to takto rýchlym spôsobom z vašej strany uchopilo, tak ten pilotný projekt v podstate sa už ani nedá realizovať a keďže to budete celý systém, alebo chcete celý systém spustiť jednoducho naplno, tak som si takmer úplne istý, že to prinesie také zmätky, taký chaos a odhalí to všetky vo svojej podstate nedostatky, ktoré, ktoré tam máte nastavené a ktoré už teraz vieme, že sú zlé. No a teraz, teraz ešte teda tá posledná vec. Že v podstate týmto pádom ľudia nevyužijú tie poukazy, ktoré ostanú niekomu v rozpočtoch.

Pán poslanec Radovan Kazda.

Pán poslanec Viskupič, ďakujem za tvoj príspevok, kde si to v podstate zhrnul. Myslím, že už stendujeme, pomaly sa blížime ku koncu rozpravy. No keby som to, keby som to tak ešte zhrnul, ja myslím, že to, čo my vnímame v SaS-ke je, a ty si to vlastne teraz popísal, je to, s čím sa ja napríklad aj stretávam veľmi často, ja sa stretávam s ľuďmi, ktorí hovoria, že načo mi teraz Matovič ide dávať peniaze, keď štát potrebuje teraz mať výdavky na mnoho, mnoho, mnoho oblastí, napríklad aj na to, že si musíme zachrániť krk nášho európskeho spoločenstva a našej západnej, Západného sveta pred Putinom. No že načo teraz mi dáva peniaze, ja mám dosť peňazí, toto mi ľudia hovoria. Ja mám dosť peňazí na to, aby som nepotreboval teraz zvýšenú podporu, ja mám dosť peňazí na to, aby som nepotreboval zvýšený daňový bonus. Ja chcem, aby vláda efektívne spravovala peniaze na tie účely, na ktoré im tie peniaze dávam. Toto je to základné, o čom sa tu vlastne celý čas rozprávame. Tá neadresnosť toho návrhu a to, že niektorí ľudia sa cítia byť touto, touto, touto, návrhom na takúto podpornú dávku z peňazí, ktoré sa budú musieť odniekiaľ zobrať, čiže niekomu inému budeme musieť zobrať, tak toto títo ľudia vnímajú v podstate ako urážku, v podstate ako urážku, ako niečo, že vláda im chce na úkor trebárs zvýšenia platov učiteľov, na úkor zvýšených nákladov, ktoré potrebujeme na zbrojenie, na zvýšených platov na zdravotníkov, tak na tento úkor im teraz ide dávať vláda nejaké peniaze, ktoré oni za týmto účelom vôbec nepotrebujú.