66. schôdza

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Milošovi Svrčekovi.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 12. septembra 2022. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovania návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal jednu písomnú prihlášku od pani poslankyne Petry Hajšelovej, ale ešte pred ňou sa do rozpravy hlási pani navrhovateľka.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja len stručne predstavím zákon, ktorý reaguje na viaceré prípady z praxe, keď pri policajných zásahoch najmä voči rodičom detí boli zásahy a oprávnenia podľa Trestného poriadku vykonané neprimerane a bezohľadne vo vzťahu k prítomným maloletým deťom. Ako psychológ to vnímam veľmi citlivo.
Novela zákona má legislatívne vyjadriť zásadu pre policajtov alebo orgán vykonávajúci prehliadku, aby pri plánovaní alebo spôsobe výkonu svojich oprávnení bral ohľad na záujem dieťaťa. Na túto tému sme komunikovali s pani kolegyňou Hajšelovou asi pred rokom aj s ministerstvom vnútra. Prišla nám odpoveď, že, áno, tiež tieto prípady vnímajú pomerne citlivo, ale že nie je potreba upraviť to v Trestnom poriadku, keďže postačuje etický kódex policajta. Vieme však, že odvtedy sa odohralo viacero prípadov, keď pri policajných zásahoch detí skoro že až kolabovali alebo zažili väčšiu či menšiu ujmu, alebo teda traumu.
Prax ukazuje, že interné normy či etický kódex policajného zboru nie sú dostatočnou zárukou na dosiahnutie základného cieľa návrhu zákona. Tu chcem podotknúť, že cieľom návrhu zákona nie je legislatívne sťažiť alebo zmariť výkon oprávnení podľa Trestného poriadku. S pani kolegyňou Hajšelovou chceme dať kritérium akési balansovania postupu, a to postupu na dosiahnutie cieľa Trestného konania na jednej strane a rešpektovania základnej zásady záujmu dieťaťa na strane druhej.
Tento zákon napĺňa aj jednotlivé tézy Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie 2021 až ´24 v oblasti práv detí, a to osobitne tézu: „V oblasti ľudských práv bude vláda Slovenskej republiky podporovať ochranu práv detí vo všetkých politikách štátu. Na mysli sa v návrhu zákona osobitne má aj trestná politika štátu. Návrh zákona prispeje k úplnej alebo čiastočnej implementácii medzinárodných záväzkov a odporúčaní v oblasti práv detí. Týka sa to najmä práv vyplývajúcich z Dohovoru OSN a práv detí."
Ak náš návrh, teda náš návrh s pani kolegyňou Hajšelovou bude spochybňovaný argumentom typu, že zavádza akési nové a nepoznané do právneho poriadku, tak s týmto nemožno veľmi súhlasiť, pretože kritérium záujmu dieťaťa, záujmu dieťaťa nie je slovenskému právnemu poriadku cudzí. Existuje viacero právnych predpisov, ktoré odkazujú na najlepší záujem dieťaťa. Myslím, že sa o tom pani kolegyňa Hajšelová viac zmieni ako právnik.
V závere mi, prosím, milí kolegovia a kolegyne, dovoľte poprosiť o podporu v druhom a treťom čítaní, lebo veď čo iné, ako najlepší záujem dieťaťa by nás mal spájať naprieč politickým spektrom.
Ďakujem pekne.

Teraz vystúpi v rozprave pani poslankyňa Petra Hajšelová.