66. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Pán poslanec Mizík, idem od vás, odzadu. Áno, ja si pamätám, keď ste aj vy vystupovali v pléne a keď ste pustili sirény, keď sa tu hlasovalo o zmluve s USA. A poviem vám taký zážitok z ulice, keď som išiel medzi ľudí, tak ma zastavovali a povedali, že v živote sa nehanbili za Národnú radu a za poslancov, čo tu predvádzali, v živote. Že keby toto spravili oni na pracovisku, tak by ich nakopali do zadku zamestnávatelia a by dostali výpoveď. Ale poslanci si to, samozrejme, môžu robiť. Takže na margo vás len toľko.
Čo sa týka pána Mazureka, ten povedal, že ja tu dávam nejaké prílepky. Pán poslanec, keby ste boli trošku hlbšie v tom legislatívnom procese, aj za to minulé volebné obdobie, ktoré ste tu sedeli, tak by ste vedeli, že prílepok je ustanovenie, ktoré absolútne nesúvisí s tým prvotným návrhom. Keď si prečítate ten pozmeňujúci a doplňujúci návrh, tak uvidíte, že to nie je prílepok, ale je to doplnenie, pozmeňujúci návrh k tomu prvotnému. Takže o prílepku tu nemôžeme hovoriť.
A čo sa týka pána kolegu Tomáša Tarabu, povedal, že len v piatich krajinách som tu citoval, že je parlamentná stráž, z toho štyri postkomunistické. Majú aj v iných parlamentoch bezpečnostné útvary, len sa nenazývajú parlamentné stráže, ale nazývajú sa iným pojmoslovím, je to napríklad v Belgicku, Cypre, Estónsku, Francúzsku, Rakúsku, Taliansku, Španielsku, Slovinsku, čiže máme tu ďalšiu postkomunistickú krajinu. Čiže sú to úplne bežné parlamentné inštitúty, ktoré sú zavedené aj v iných právnych poriadkoch. Takže na margo toho, len držme sa pojmov a nie dojmov.
Ďakujem pekne.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Šeliga. A pán navrhovateľ, vy ste avizovali, že chcete tiež v rozprave. Tak chcem sa opýtať, že kedy? (Reakcia z pléna.) Po. Dobre, okej.

Dámy a páni, je nás tu ako šafránu, ale to nič neuberá na dôležitosti tejto témy a v kontexte dnešného dňa mi to príde také symbolické. Lebo sú momenty, keď sú poslanci alebo poslankyne nahnevaní na to, ako sa vyvíja situácia v pléne Národnej rady, a priznám sa, že mne sa to stalo dnes a napriek tomu si myslím, že to musí mať nejaké svoje limity.
Ale teda začnem tak netypicky, ja keď som vyšiel po tom hlasovaní o prelomení veta pani prezidentky pred médiá, tak z môjho vyjadrenia mohlo vyznievať, že si myslím, že poslanci OĽANO sú na príkaz. Nemyslím si to, presvedčili ich, síce nesúhlasím s tými argumentami, ani im nerozumiem. A pod emóciami som proste povedal nepresné vyjadrenie a bolo by mi ľúto, keby to aj kolegovia, ale aj verejnosť vnímala, že ich hádžem do jedného koša. Príde mi správne takto verejne to povedať, že, že za toto nepresné vyjadrenie sa im ospravedlňujem a akokoľvek s nimi nesúhlasím, sú poslanci a rešpektujem ich rozhodnutie. A hovorím to preto, že si myslím, že je dobre, aby to znelo aj verejne, ale aj v kontexte toho, o čom sa tu bavíme, pán Mazurek teraz zmizol a hovorí pán Taraba, že ideme zapchávať ústa opozícii a ja si to vôbec nemyslím. Pán Mizík takisto hovorí veci, ktoré takým tým svojim spôsobom artikuluje, že ako my im tu zapchávame ústa. Veď možno je to nezrozumiteľné, lebo ste nemali čas si preštudovať ten pozmeňujúci návrh, ktorý podávame s pánom Svrčekom, pánov Vetrákom a, a ďalšími kolegami.
Čiže ten postup je úplne jasný a ja ho tu rád predstavím. A myslím si, že je dôležité, aby sme takýto inštitút mali. Ten postup je, že, použijem vás, pán Mizík, ak dovolíte, ako príklad. Keď tu nabudúce donesiete repráky a budete rušiť rokovanie Národnej rady, tak vás predseda alebo predsedajúci vyzve, aby ste prestali, lebo to ruší rokovanie a keby ste teraz pustili zvuk, tak nemôžem hovoriť, a teda hovoriť môžem, ale nikto to nepočuje. Nedajbože, keď tu sa postaví ktokoľvek a začne ma oblievať vodou. Tak vás vyzve, aby ste zachovali kľud, pokoj, aby proste Národná rada mohla normálne rokovať. Potom druhýkrát vás vyzve a vy si stále nedáte povedať, tak v takom prípade vás môže vykázať. Povie jednoducho, že ste vykázaný a v ten deň sa nemôžete zúčastňovať na rokovaní, ale môžete hlasovať okrem procedurálnych návrhov, lebo procedurálny návrh je návrh, ktorý súvisí so spôsobom, ako bude vec prerokovaná, ale nesúvisí s tým, ako sa hlasuje o merite veci. No a ak si aj tak nedáte povedať, pán Mizík, ak vás teda používam ako príklad, a stále nevypnete tú hudbu, tak nepôjde v tomto prípade pán Grendel alebo pán predseda Kollár vám trhať tie repráky, ale jednoducho povie, že vás treba vyviesť zo sály, aby Národná rada mohla rokovať. To znamená, že štyri kroky tomu predchádzajú, štyri výzvy, potom plénum, ktoré tu takisto nejako vníma tú situáciu, a, samozrejme, aj grémium. Naviac proti vykázaniu môžete podať námietku, o ktorej sa hlasuje hneď, ako je to možné. To znamená, ak je tu dostatok ľudí, tak hneď, ak nie, tak pri najbližšom hlasovaní.
Toto je zapchávanie úst opozícii? V čom? Vy ste boli ten, ktorý priniesol repráky, rapkáče či píšťalky, či potom čo ďalšie ste mali spolu s kolegami a rušili ste rokovanie. Nikto vás tu ani nebil, nikto vám ani nevytrhával tie repráky z ruky. Jednoducho kolegyne a kolegovia chceli normálnym spôsobom pokračovať v rokovaní Národnej rady. A keďže ste si nedali povedať, no tak to potom trvalo a trvalo a trvalo a nakoniec sme museli veľmi netypickou procedúrou ukončiť rozpravu.
Nikdy v histórii tohto pléna sa nestalo, že by, chvalabohu, sa tu spustila nejaká hromadná bitka alebo niečo také. Hromadná myslím. To, že sa tu strkali kolegovia, je síce nepatričné, ale... (reakcie z pléna), aha, áno, no na Taiwane bola bitka, ale to nesúvisí úplne s nami. Chcete (reakcie z pléna), no. Len si myslím a, pán Mizík, toto sa týka aj vás a nielen aj vás, aby teda to nevyzeralo, že som zaujatý proti opozícii, niekedy aj koaliční kolegovia vykrikujú piate cez deviate, čo by vôbec nemali, že musíme mať nastavené mantinely. Ja teda naozaj sa vrátim k tomu vetu, lebo to dnes rezonuje. Ja s tým nesúhlasím, ale čo mám tu teraz pána Vetráka začať biť? Alebo ísť hore za pánom Grendelom ho začať biť? Alebo čo? Alebo vás mám začať biť? Alebo neviem, len, len tie mantinely, tie mantinely musia byť nastavené. A vy ste ten, ktorý porušil tie mantinely. Alebo niekto iný, aby to už nebolo teda o vás. (Reakcie z pléna.) Ale veď v poriadku, aj o Poliačikovi, aj Igor Matovič tu nemal vysypať striekačky, úplne normálne.
To znamená, že my teraz, keďže niektorí kolegovia si nedajú povedať, musíme zaviesť inštitút, ktorý je inštitút ultima ratio, podľa mňa nemá byť používaný úplne štandardne a má byť použitý v prípadoch, keď sa to jednoducho nedá riešiť inak. A rovnako tiež si to netreba predstavovať, a to hovorím skôr už potom pre širokú verejnosť, že tu nabehne skupina kukláčov, ktorí proste spacifikujú poslanca, vynesú ho so zalepenými ústami a rukami za chrbtom. Jednoducho vojdú dvaja príslušníci alebo príslušníčky Úradu na ochranu ústavných činiteľov, v prípade potreby viac, a požiadajú poslanca, aby vyšiel s nimi. To je celé. Takto sú nastavené tie mantinely. A k tomu platí, a to považujem za úplne správne, že keď prídeme do tohto štádia, že niekto sa nevie spratať do kože, tak príde o dva platy aj s paušálnymi náhradami.
Ja, v tomto parlamente teda sa stalo už naozaj všeličo za týmto pultom, ale opozícii naozaj nikto nezatvoril ústa. To, čo chceli urobiť niektorí vaši kolegovia, bola snaha umlčať diskusiu v tomto parlamente. Píšťalkami, reprákmi, oblievaním sa vodou a mnohé ďalšie.
A potom, viete, ľudia nás sledujú, možno nás nesledujú tak ako že masovo, že milióny naraz, ani v tomto momente, ale pozerajú sa úplne prirodzene, čo sa v tomto parlamente deje. A pozerajú sa na to preto, že je to ich parlament. My sme tu na nejakú dobu, potom odídeme a vrátime sa do normálneho života. Nikto z nás tu nie je naveky, a tak je to úplne aj správne a pochopiteľné. Ale tá vizitka, ktorú dáva ten parlament, to, ako to vyzerá navonok, to, akým spôsobom prezentujeme Národnú radu, a v tomto prípade naozaj jedno či doma, alebo na Taiwane, na margo tej poznámky, ktorú povedal pán kolega, je katastrofálna.
Si predstavte, mnohí z vás majú deti, ja deti nemám, ale keď sa vám pobije dieťa v škole, tak čo ste, ho povzbudíte? Že choď a daj mu ešte jednu po hube? Alebo po ústach, teda pardon za výraz. A kopni ho do členku? No nie. No poviete, Janko, Jožko, Ferko alebo Anička, prosím ťa, toto by si takto nemala riešiť, biť sa nemá a poznámku, ktorú si dostala, no tak to neni dobré a dáte mu ešte nejaký trest. A je to smiešne, že musím používať aj tento typ príkladov a že sme tak ďaleko v tej diskusii, že musí prísť k parlamentnej stráži a že vlastne sa musíme baviť o tom, že keď sa niektorí poslanci nevedia spratať do kože, tak v takom prípade musia prísť policajti a povedať haló, nerušte priebeh rokovania Národnej rady.
Ja to len zopakujem, aby bolo úplne jasné pre tých, ktorí nemali čas a priestor si prečítať ten pozmeňujúci návrh. Na začiatku v zmysle § 32, ak niekto narúša pokojný priebeh rokovania Národnej rady, predsedajúci ho vyzve na zachovanie pokoja. Potom ho vyzve opakovane. Potom ho môže, opakujem, môže vykázať a ak ani to nepomôže, tak ho môže nechať vyviesť. Nie je to povinnosť predsedajúceho, je to možnosť vzhľadom na situáciu v pléne. A k tomu, keď už zájdeme tak ďaleko, že poslanec musí byť vyvedený, tak v takom prípade je podľa mňa správne, že poslanec príde o dva platy aj s paušálnymi náhradami. Je to riešenie ultima ratio, voči vykázaniu je možné podať námietku, rovnako sťažnosť, o ktorej potom rozhoduje po dohode s podpredsedami predseda Národnej rady. Myslím si, že situácia dospela do takej, do takého bodu, že toto musíme vyriešiť a verím, že to nikdy, naozaj nikdy nebudeme musieť použiť, že nikdy tu nebudú musieť vstúpiť policajti, že sa budeme schopní dohodnúť, že napriek tomu, že spolu nesúhlasíme, tá debata bude normálna.
A prekvapuje ma, že niektorí kolegovia to vnímajú ako zatváranie úst opozície, lebo zatiaľ jediné, čo sa stalo, bolo, že opozícia sa snažila znemožniť rokovanie koalícii. A to teraz referujem na to, že pán Mizík tu púšťal hudbu.
Takže takto sa má vec. Chcel som to ozrejmiť, lebo ja som jeden z tých, ktorí hovorili, že ak sa to nedá riešiť inak, už musíme to riešiť parlamentnou strážou.
Ďakujem za podporu a vidím faktické poznámky, tak som zvedavý a teším sa na ďalšiu diskusiu. Ďakujem pekne.

Päť faktických poznámok. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Tomáš Taraba ako prvý.

Ďakujem za slovo.
Pán Šeliga, tak ja to zopakujem teda ešte raz. Vy idete zaviesť parlamentnú stráž. Za normálnych okolností si človek povie, dobre, v poriadku, chcete tu poriadok. Zopakujem ešte raz. Vy mňa ste nepúšťali mesiac do parlamentu, lebo ste si svojvoľne rozhodli cez svojho Mikasa, že mám ukazovať vám pri dverách nejaký modrý papierik napriek tomu, že ja som bol zdravý človek. To, toto nie je, toto nie je zalepenie úst opozície? Vy ste mi bránili hlasovať v parlamente. Vy ste tu viedli nelegitímne schôdze. Vy ste si povedali, že má zostať poslanec opozície, lebo ste si rozhodli o nejakom modrom papieriku, ktorý v budúcnosti si zvolíte, že má byť ružový, žltý, neviem aký. Takže vy už máte, tak ja tu hovoríte o pánovi Mizíkovi, že tu púšťal, áno, aj mne to liezlo na nervy, ten amplión, ale vy ste urobili niečo oveľa horšie. Vy ste zabránili poslancovi len tak svojvoľne prísť. Vy ste zalepili ústa poslancovi, a nielen ústa. Vy ste mu zabránili prejaviť vôľu v mene svojich voličov.
Takže vy ako koalícia máte históriu porušovania týchto práv, ktoré nemajú nič s demokraciou, no a pokiaľ ideme teda k tomu procedurálnemu návrhu, ktorý, áno, ste tu teraz prečítali a nemáme možnosť si päť strán len tak tento pozmeňujúci návrh zanalyzovať, ale zaznela tam jedna veta, ktorá mi úplne znie doteraz v ušiach, že poslanec môže byť vyzvaný, aby hovoril k veci. A keď nebude hovoriť k veci, vy mu odoberiete slovo. To je na margo toho, čo hovoríte, že vy nejdete nikomu zalepiť ústa. To je úplne v poriadku.
A ja sa pýtam, prečo ktokoľvek tu by mal rozhodovať, že či teraz ja rozprávam alebo nerozprávam k veci? Ja mám vymedzený čas a keď ja niečo považujem z môjho pohľadu ako poslanec alebo vy ako poslanec budete považovať, že chcete niečo povedať, tak by ste to právo mali mať. A v momente, jak toto tu nebude, tak idete zalepiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Svrček.

Pán poslanec Vetrák.

Ďakujem za slovo.
Ja myslím si, že v niektorých veciach aj zbytočne ubiehame od podstaty veci, lebo zabezpečenie poriadku v rokovacej sále je dlhodobo zavedené určitým spôsobom a častokrát aj o tom, o čom sa tu hovorí, nebolo nikdy spochybňované a je nejako zhodou okolností spochybňované teraz z takých trocha niekedy aj divných dôvodov.
Ale pokiaľ ide o samotné zabezpečenie poriadku, najmä v rokovacej sále, tak pár poznámok. Ono to nie je tak, že ten predsedajúci z ničoho nič dá vyviesť toho poslanca alebo vyviesť poslankyňu. Najprv musí dôjsť aj k jeho rozhodnutiu, že ten poslanec je vykázaný. Čiže to samotné vyvedenie poslanca je len dokončenie toho postupu, keď ten vykázaný poslanec stále robí neporiadok v tej sále. To, to je tá podstata tej veci. To neznamená, že teraz má ten predseda nejaký nový inštitút, teda svojím spôsobom nový je, ale že má niečo, niečo, čo môže hneď z prvej, ako sa povie, uplatniť. On najprv ho vykáže a keď ten vykázaný poslanec si nedá povedať a ruší naďalej poriadok v rokovacej sále, tak potom ho môže dať vyviesť. A to je ešte ďalšia poznámka, že môže dať vyviesť. Čiže naozaj je to na tom rozhodnutí predsedajúceho, či je to porušovanie poriadku také intenzívne, že to musí spraviť.
A ja som presvedčený, že máme tu rôznych predsedajúcich, aj z opozície, aj z koalície, že to bude naozaj len ako posledné riešenie využívané, keď to už presiahne akúkoľvek únosnú mieru, a ono to nie je vôbec primárne zamerané na prejavovanie názoru, pretože to prejavovanie názoru už aj dnes sa dá odobrať slovo. Čiže tam, tam ak poslanec nehovorí k veci, tak sa odoberá slovo. Ale tuná to naozaj ide o situácie, ktoré presahujú únosnú mieru najmä povedzme z hľadiska nejakého fyzického kontaktu, ničenia toho priestoru vnútri a povedzme aj robenie nad určitú mieru, nad určitú mieru únos.... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Na margo vystúpenia, pán poslanec Šeliga, súhlasím s tým, že mali by byť tu stanovené určité hranice a mantinely, ako by sme sa mali správať. Jak som to spomenul aj v rozprave, tak máme napríklad aj Zákonník práce a zamestnanci buď idú podľa Zákonníka práce, kde by mali postupovať na základe určitej pracovnej disciplíny, alebo zákon o štátnej službe. Máme zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Hasičského zboru a sú tam určité etické normy na základe ktorých oni postupujú, ale my poslanci nemáme pracovné zaradenie a nejdeme podľa týchto právnych noriem, čiže minimálne by tu mali byť stanovené inštitúty, ktoré by mali zabraňovať takýmto vyhroteným situáciám. A spomeniem tiež to rokovanie alebo otvorená rozprava, kde sa riešilo a diskutovalo o obrannej zmluve so Spojenými štátmi americkými a tiež mi bolo ľúto, že som nemohol ísť do tej rozpravy, pretože na základe všelijakých takých obštrukcií a vyhrotených situácií, takého trošku aj trápneho konania od určitých poslancov došlo k zastaveniu, k ukončeniu tej rozpravy a nakoniec sme to museli dávať v písomnej forme na organizačný odbor. Pričom som nemohol ani vystúpiť a prezentovať tie argumenty, prečo som mal problém s tou obrannou dohodou. Takže čo sa týka aj zatvárania úst niektorým poslancom, že toto je pozmeňovák, ktorý zatvára ústa alebo bude zatvárať ústa niektorým poslancom, absolútne s tým nesúhlasím. Veď každý poslanec má aj indemnitu, to znamená výrokovú imunitu. Vy v pléne alebo v priestoroch Národnej rady čokoľvek poviete, ste chránený ústavou, ste chránený zákonom na akýkoľvek výrok. Takže hovoriť o tom, že tento pozmeňujúci návrh bude zatvárať ústa poslancom opozície zo strany koalície je absolútne nepochopenie tohto legislatívneho návrhu a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Ondrej Ďurica.