66. schôdza

Ďakujem pekne, pán poslanec. Áno, ja som predkladal podobný návrh zákona zhruba pred týždňom. Pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny presunul tento návrh zákona na septembrovú schôdzu. Áno, je to tak, že vdovy po smrti manžela alebo vdovci po smrti manželky majú nárok na vdovský dôchodok prvý rok. Potom pracujú a v istom okamihu, hlavne tie, ktoré vychovali dve a tri deti, majú o pár rokov skôr, ako nastupuje vek dôchodku, nárok na vdovský dôchodok. Ja som sa tiež zameral na to, že tá vdova alebo vdovec, ktorý vychoval nula detí, ten, ten by mal by menej zvýhodnený ako ten, ktorý vychoval jedno dieťa len z toho titulu, že ten vdovec alebo tá vdova má s tým dieťaťom isté aj finančné náklady aj jednoducho musí sa o to dieťa starať, hej. To znamená, môj návrh bol tiež o tom, aby sa ten vdovec alebo vdova, ktorá vychovala jedno dieťa, poberala ten vdovský dôchodok opätovne v skoršom veku. Tiež som tam mal návrh 57 rokov, potom 55 a 52. Takže podľa toho, koľko detí vychovalo, jedno, dve alebo tri.
Ďakujem pekne.

S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Valášek.

Vďaka, pán predsedajúci, a vďaka aj kolegovi Čepčekovi za ten postreh. Som si, samozrejme, vedomý vášho návrhu zákona. Takisto viete, my ho predkladáme vlastne druhýkrát. Ale v tejto veci nesúťažíme a je veľa vecí, na ktorých sa nezhodujeme, ale svedčí to aj o možno tej neférovosti súčasného nastavenia zákona, že v tejto veci predkladáme vlastne podobné návrhy.
Len dodám to, že, samozrejme, my rozoznávame, že sú tu rozdiely v tých finančných nákladoch vdovy či vdovca v prípade, že ten vdovec či vdova má tri či štyri deti. Je úplne pochopiteľné, že potom je ten nárok na dôchodok v predčase alebo teda skorší nárok na dôchodok úplne oprávnený a odôvodnený. Náš jednoduchý postreh je, aj ľudia, aj vdovy či vdovci, ktorí nemali deti, ešte stále prišli o toho vdovca. A ten súčasný stav je trošku drakonický v tom, že je to presne rok a potom vlastne do konca, do riadneho dôchodkového veku sú v podstate bez toho extra príjmu. Utrpeli tým emocionálne a finančne takisto nad tou stratou, takisto ako iní ľudia vdovci či vdovy, ktorí deti mali.
Dokonca by sa mohol postaviť ten argument a nechcem ísť touto cestou. Takže tí, čo mali viacero detí, dokonca majú v tom neskoršom veku, potom aj logicky niekoho kto ich vie finančne podporiť. Ja rozhodne podporujem svojich preživších rodičov a myslím si, že je to tak správne. Ľudia, ktorí umreli bez detí, samozrejme, tieto možnosti nemajú. Aj preto sa nám zdá, že tento návrh zákona, ktorý sme predostreli, ktorý nakoniec je veľmi podobný vášmu, je úplne oprávnený a dával by zmysel.
Pevne verím, že to budú vidieť rovnako aj kolegovia a kolegyne z koalície. Vďaka.

Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú. Želá si záverečné slovo pán navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca? Pán spravodajca záverečné slovo asi tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom je prvé čítanie o návrhu poslanca Tomáša Valáška na vydanie zákona o príspevku na úhradu nákladov na bývanie. Návrh zákona má tlač 1063, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1104.
Dávam slovo opäť pánovi poslancovi Tomášovi Valáškovi, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Valáška na vydanie zákona o príspevku na úhradu nákladov na bývanie, tlač 1063.)

Vďaka, pán predsedajúci.
Urobím to podobne. Dovoľte mi v tomto štádiu len predstaviť, čo je to, čo predkladáme a potom formou vystúpenia v rozprave vysvetliť, prečo to predkladáme. Takže zatiaľ len toľko, že cieľom predkladaného návrhu zákona je zavedenie novej štátnej sociálnej dávky, lepšie povedané rozšírenie už existujúcej sociálnej dávky na bývanie a pointou, samozrejme, je pomôcť čo najväčšiemu počtu ľudí s úhradou nákladov spojených s bývaním, ktoré, ako všetci vieme, všetci čo sme tu predpokladám niekde bývame, narastajú v poslednom čase astronomicky. Viac k tomu prečo tak robíme a ako presne to robíme, mi dovoľte uviesť v samotnej rozprave, do ktorej sa zároveň hlásim ako prvý.

Ďakujem pekne. Registrujem. Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, opäť pánovi poslancovi Milanovi Mazurekovi.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený po tlačou 1063. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1104 z 30. mája 2022 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 9. septembra 2022 a v gestorskom výbore do 12. septembra 2022.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Ako jediný sa prihlásil pán navrhovateľ. Nech sa páči, pán poslanec Valášek.

Vďaka, pán predsedajúci.
Milí kolegovia, stále sme bez kolegýň, kolegovia, odznelo to tu aj na tejto schôdzi niekoľkokrát, ale uvediem pár čísel, aby som ilustroval závažnosť chudoby, ktorú na Slovensku zažívame. V roku 2021 podľa posledných najnovších informácií, ktoré máme k dispozícii, bolo celkovo 12,3 % obyvateľov Slovenskej republiky ohrozených príjmovou chudobou. V dôsledku pandémie tieto čísla rastú. Na hranici chudoby tak žije, aby sme to uviedli nielen v percentách, ale v reálnych číslach 670-tisíc ľudí. Máločo ich tak kvári čím ďalej tým viac ako cenovo nedostupné bývanie. Som si vedomý, že bývanie nie je jediným problémom. Narastajú tie ceny či benzínu či nafty, samozrejme, sú inými, je ich toho viacero, čo si tu konkuruje, ale faktom je, že tá kombinácia zvýšenia hypotekárnych sadzieb alebo teda lepšie povedané úrokov, kombinácia raketového nárastu cien nehnuteľností na Slovensku, obzvlášť v Bratislave, ale zďaleka nielen v Bratislave. Plus, samozrejme, raketový nástup alebo nárast cien energií reálne hrozí, že posunie veľa z týchto ľudí, z tých 670-tisíc spomínaných ľudí ktorí, sú už momentálne na hranici chudoby, pod túto hranicu.
Naše zákony na nich celkom nezabudli. Máme tu jedno riešenie, ale je nedokonalé a zachytáva len veľmi malý zlomok z tých čísel, ktoré som spomenul. Áno, Slovenská republika v súčasnosti má príspevok na bývanie, preto som sa opravil v úvode a povedal som, že týmto návrhom zákona rozširujeme, nie zavádzame nový príspevok na bývanie. Ale ako tento súčasný príspevok funguje?
Momentálne je naviazaný len a len na tých, ktorí už dosiahli stav hmotnej núdze a teda tých, ktorých príjem už teraz nedosahuje hranicu životného minima. Pripomínam, že životné minimum je dnes, ak žije tá osoba samostatne, je len 218 eur mesačne, pre dospelú osobu s jedným dieťaťom je to zhruba 317 eur. Žiada sa dodať, že je to hriešne málo. Životné minimum na Slovenku ako podiel z priemerného príjmu klesá, klesá už dekády a všetci sa asi zhodneme, že za 317 eur na Slovensku sa nedá vyžiť. Tá reálna hranica by mala byť oveľa vyššia.
Opäť, príspevky na bývanie, tak ako sú aktuálne nastavené, sa týkajú len a len tých pod týmto životným minimom. Z toho dôvodu ho aktuálne poberá len zhruba 26-tisíc osôb. Myslíme si, že takto nastavený systém je chybou. Neodráža potreby desaťtisícov, možno státisícov ľudí, ktorí reálne sú na hranici toho, že im hrozí, že prídu o strechu nad hlavou a tento príspevok im zásadným spôsobom nepomôže.
Čo teda robíme? Náš návrh je veľmi jednoduchý. Nami navrhované riešenie je zaviesť určité percento a stanovili sme ho na 30 % celkového príjmu. To pravidlo je, pokiaľ budú vaše výdavky na bývanie a do toho bývania zahŕňame aj splácanie bytu v prípade, že ste si ten byt kúpili, rátame tam nájomné, v prípade že žijete v prenajatom byte, rátame tam, čo je super dôležité v kontexte debate o energii, ktorú sme tu mali doobeda a celý minulý týždeň, rátame tam, samozrejme, aj ceny energií. Ak tieto náklady sčítané presahujú 30 % vášho príjmu, štát by týchto, štát by to dorovnal do tých tridsiatich percent, aby to túto hranicu nikdy nepresiahlo. Sme si, samozrejme, a boli sme si, samozrejme, pri písaní tohto zákona dobre vedomí rizika zneužitia. Sú tu ľudia, ktorí majú obrovské príjmy a nič im nebráni v princípe zneužiť tento zákon na to, že by si kúpili ešte väčšie rezidencie, ešte väčšie vily. Preto zavádzame určitú nominálnu hranicu, cez ktorú už potom zánik alebo pardon nárok na tento príspevok na bývanie zanikne. Čo si myslíme, že je úplne férové.
V praxi by sa malo stať, že takto koncipovaný príspevok by podľa našich odhadov malo nárok poberať až zhruba 490-tisíc ľudí. Pripomínam, že aktuálne je to len zhruba tých 26-tisíc. Je to teda raketový nárast a myslíme si, že oveľa presnejšie, vernejšie a spravodlivejšie odráža reálnu potrebu a reálne potreby ľudí v regiónoch. Pýtate sa ma a možno sa zaujímate, čo tento návrh bude stáť. Odpoveď je, bude to zhruba pätina a šestina nedávno schváleného príspevku na krúžkovné. To presné číslo závisí od toho, koľko ľudí by využilo tento nový návrh zákona na to, aby sa napríklad posunuli z bytu, ktorí zdieľajú možno s rodičmi, do vlastného bývania. Takisto sú tu komunity, ktoré momentálne bývajú nelegálne v osadách a inde. Týmto návrhom zákona im dávame šancu zlegálniť svoj príjem, lebo by si ho už mohli dovoliť. Takže tie samotné prídavky a konečné náklady tohto zákona závisia na tom opäť, koľko ľudí by ho využívalo, ktorí momentálne vlastné bývanie nemajú alebo si neprenajímajú. Ale pripomínam, že konečné výsledky, výdavky boli zhruba pätina alebo šestina toho, čo bolo nedávno rozdané na krúžky. Myslíme si, že táto forma pomoci, ktorá adresne a na dočasnej báze, lebo opäť pokiaľ by tie príjmy ľuďom reálne narástli a výdavky na bývanie by klesli pod tých 30 %. Nárok na tento príspevok na bývanie by tým zanikol, myslíme si, že presne takáto adresná a hlavne dočasná forma pomoci je to, čo Slovenská republika aj občania potrebujú na to, aby sa vyrovnali s následkami inflácie a raketového nárastu cien energií bez toho, aby sme zaťažili ďalšie generácie dlhom, ktorý potom oni nebudú vedieť splácať.
Vďaka za vašu pozornosť, som k dispozícii v prípade otázok a v prípade, že považujete tento návrh zákona za pozitívny. Ďakujem vopred aj za vašu podporu.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ chcete záverečné slovo? Asi nie, pán spravodajca, takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a prerušujem schôdzu do 14.30 h.

(Prestávka.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Panie poslankyne, páni poslanci, nasledujúcim bodom malo byť druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zdravotnej starostlivosti. Tento bod nateraz stráca poradie.
Ďalším bodom je druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 945. Spoločná správa výborov má tlač 945a.
Prosím pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Samuela Vlčana, aby vládny návrh zákona odôvodnil.