6. schôdza

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Ľubošovi Krajčírovi, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o niektorých opatreniach v pôsobnosti Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19 (tlač 55) v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 79 z 20. apríla 2020 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 22 z 21. apríla 2020, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 13 z 21. apríla 2020 a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 8 z 21. apríla 2020. Z unesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva šesť pozmeňujúcich, doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať v bodoch 1 až 6 spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o niektorých opatreniach v pôsobnosti Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19 (tlač 55) schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 18 z 22. apríla 2020. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrh podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Otváram rozpravu, do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku.
Pán poslanec Dostál, nech sa páči, máte slovo.

Vážený pán minister, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dva články z tohto návrhu zákona, teda novely dvoch zákonov sa dotýkajú konaní, ktoré majú dosah na pomerne široký obsah, teda do, široké množstvo ľudí, a teda konkrétne ide o stavebný zákon a zákon, zákon o vyvlastňovaní. V týchto konaniach existuje aj možnosť ústnych pojednávaní, teda, teda že účastníci konania sa nielen oboznamujú s obsahom konania tým, že idú nazrieť do spisu alebo si vyžiadajú nejaké informácie, alebo písomne zašlú pripomienky, ale môžu, môžu priamo sa zúčastniť na mieste. Vysvetliť si to s, buď so stavebným, alebo vyvlastňovacím orgánom, pýtať sa, prípadne diskutovať s inými účastníkmi, účastníkmi konania. V stavebnom konaní alebo teda v územnom konaní býva ústne pojednávanie obvykle spojené aj s prehliadkou, prehliadkou miesta, kde sa má stavba realizovať, v prípade, v prípade vyvlastňovacieho konania ide iba o ústne prejednanie, prejednanie veci.
Teraz ministerstvo prišlo s návrhom, aby sa ústne pojednávania konali iba v nevyhnutnej miere. Tento návrh je úplne logický, lebo snažíme sa obmedziť fyzické kontakty medzi ľuďmi, medzi, medzi ľuďmi v situáciách, keď nie je nevyhnutný kontakt, tak, tak vo všetkých možných zákonoch posúvame lehoty, stanovujeme, že nie je mož; nie je nevyhnutné taký typ aktivity robiť, ktoré, ktorý vyžaduje fyzický kontakt, samozrejme, že ak to nemá nejaké neprimerané vážne dôsledky. V tomto prípade, pokiaľ ide o účastníkov konania, tak takéto opatrenie by mohlo mať aj vážne následky, a teda najmä pokiaľ ide o vyvlastňovací zákon, pretože tam sa rozhoduje nielen o nejakých formálnych procesných právach účastníkov konania, ale tam sa rozhoduje priamo o vlastníctve tých osôb, o vlastníctve nejakého pozemku alebo stavby, ktorého majú byť vo vyvlastňovacom konaní v nejakom verejnom záujme na základe zákona za primeranú náhradu – teda tak ako to predpokladá ústava – zbavení, ale mali by mať možnosť, možnosť brániť sa a uplatňovať svoje práva. Jednou z tých možností je práve, práve ústne pojednávanie, kde sa môžu dozvedieť viac, kde si to môžu, môžu, môžu vydiskutovať.
Je ale pravda, že nie všetci účastníci konania uplatňujú toto svoje právo, a teda podľa mojich informácií sa často stáva, že prebehne nejaké vyvlastňovacie konanie a nepríde tam nikto, čiže to pre, predstavuje záťaž pre pracovníkov príslušných úradov, že povedzme musia cestovať niekam bez toho, aby, aby to malo reálny efekt. Preto by som chcel predložiť pozmeňujúcim ná; pozmeňujúci návrh, ktorým by som doplnil to vládne ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že ústne pojednávanie v, vo vyvlastňovacom konaní sa koná iba v nevyhnutnej miere, o ustanovenie, že ale, že bude sa konať aj v prípade, že na uskutočnení ústneho pojednávania bude trvať niektorý z účastníkov konania.
Tá situácia v stavebnom zákone a vo vyvlastňovacom zákone je rozličná; ja som pôvodne uvažoval, že by som navrhol podobné ustanovenie aj do stavebného zákona. Rozdiel, základný rozdiel je ale v tom, že v zákone o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva je ústne pojednávanie povinné, zo zákona povinné, a teraz ideme týmto zákonom dať v podstate výnimku, že to, že to konanie nebude musieť byť povinné. Tak tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý, ktorý chcem predložiť aj spolu s pánmi poslancami Milanom Vetrákom, Jurajom Šeligom a Radovanom Kazdom, chceme doplniť, že v prípade, že, že si niektorý z účastníkov konania požiada o to a bude trvať na tom, že sa má uskutočniť aj ústne pojednávanie, tak sa to ústne pojednávanie uskutoční.
V konaniach podľa stavebného zákona je tá situácia trochu odlišná, pretože tam už dnes môže stavebný úrad upustiť od ústneho pojednávania a od miestnej obhliadky v situácii, keď sú mu známe pomery v území, a teda domnieva sa, že nie je nevyhnutné ústne pojednávanie. Čiže ani dnes v zásade, aj keby sme ten zákon, zákon nemenili, nemá stavebný úrad zásadné prekážky, aby, aby upustil od ústneho pojednávania tým, že tam dá, doplníme do zákona, že sa má konať iba v nevyhnutnej miere, tak v podstate iba nejako pritvrdíme tú možnosť alebo, alebo legitimizujeme, ak sa bude upúšťať, upúšťať od ústnych pojednávaní.
Ja si dovolím vyjadriť názor, že stavebné úrady v tých situáciách a v tých konaniach, ktoré sú predmetom nejakého širšieho záujmu verejnosti alebo kde je dôležité prebrať, prebrať detaily na nejakom rokovaní, tak nebudú vždy upúšťať od ústneho pojednávania a že budú, budú postupovať tak, aby, aby túto možnosť uplatňovali aj naďalej primerane a prihliadali aj na oprávnené záujmy účastníkov konania. Ale teda vo vzťahu, vo vzťahu k vyvlastňovaciemu zákonu aby sme ošetrili to, že dnes má byť povinné po tom, čo schválime túto novelu, ak sa to bude mať konať, ústne pojednávanie iba v nevyhnutnej miere, tak v podstate chceme tam doplniť možnosť, že keď si účastníci, účastníci požiadajú, tak sa bude konať ústne pojednávanie, pretože je to zásah do práv, do práv účastníkov, do práv vlastníckych.
A samozrejme, že aj do týchto práv možno zasahovať v nejakom verejnom záujme, čo v tomto prípade predstavuje ochrana zdravia, ale ten zásah by mal byť primeraný a urobený len v nevyhnutnej miere. A myslíme si, že ak bude táto zmena schválená, tak pôjde o primeraný zásah a zásah, ktorý bude iba v nevyhnutnej miere, lebo dá aj účastníkom konania právo trvať na tom, aby sa ústne pojednávanie uskutočnilo.
To by v praxi malo znamenať, že vyvlastňovací orgán, správny orgán v takejto situácii informuje účastníkov konania o tom, že má v úmysle neuskutočniť ústne pojednávanie, lebo naďalej môže z vlastnej vôle uskutočniť ústne pojednávanie, keď sa mu to zdá dôležité, ale využije možnosť, ktorú mu dnes zrejme schválený zákon dá, aby ho neuskutočnil. A zároveň s tou informáciou, že má v úmysle upustiť od ústneho pojednávania, informuje účastníkov konania predpísaným spôsobom, že majú možnosť voči tomu namietať a keď budú namietať, tak sa to ústne pojednávanie uskutoční, resp. môžu povedať, že na tom, že na tom trvajú, aby bolo ústne pojednávanie.
A samozrejme, že informuje ich aj o spôsobe, akým to majú urobiť, teda či majú niekde poslať list, alebo, alebo e-mail na nejakú konkrétnu e-mailovú adresu a v akej lehote to majú urobiť, aby to mohli efektívne, efektívne urobiť. A samozrejme, že ich poučí o tom, že ak v tej lehote to predpísaným spôsobom neurobia, tak prebehne konanie, vyvlastňovacie konanie, v tomto prípade bez ústneho pojednávania.
O tomto návrhu sme hovorili na pôde ústavnoprávneho výboru. Je, myslím, na ňom zhoda v rámci poslaneckých klubov vládnej koalície, a teda prerokovaný pozmeňujúci návrh je aj s ministerstvom, takže ja si ho na záver dovolím už iba prečítať a požiadať vás o jeho podporu.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Milana Vetráka, Juraja Šeligu a Radovana Kazdu k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach v pôsobnosti Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19 (tlač 55).
V čl. XIII v § 19a písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: "alebo v prípade, že na uskutočnení ústneho pojednávania trvá niektorý z účastníkov konania,".
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem.
Na rozpravu pána poslanca evidujem jednu faktickú.
Nech sa páči, pán poslanec Šeliga, máte slovo.

Ďakujem, ďakujem pekne, pán predseda. Ja nadviažem na to, čo povedal, samozrejme, pán poslanec Dostál, len to tak v krátkosti možno poviem. Posilňujeme postavenie účastníka konania pri tak citlivej veci, ako je vyvlastňovacie konanie. Ja som veľmi rád, že pán minister a jeho kolegovia z ministerstva súhlasili a promptne na toto zareagovali, lebo napriek tomu, že tu je koronavírus a koronakríza, myslím si, že ten zásah pri vyvlastňovacom konaní je tak veľký, že účastníci konania, ak si to prajú, sú si vedomí rizík, ktoré súvisia s koronavírusom, tak by mali mať možnosť fyzického ústneho prejednania.
Ďakujem.

Ďakujem.
Chce reagovať pán poslanec? Aha, áno, nech sa páči. Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Ďakujem pánu poslancovi Šeligovi za faktickú poznámku. Áno, ten zásah nejaký je aj v rámci územného konania, ale tuto hovoríme o vlastníctve, o tom, že má dôjsť k vyvlastneniu, tak tam zvlášť treba byť, byť opatrný, aby nedochádzalo k uplatneniu alebo teda k porušeniu možnosti uplatnenia procesných práv v situácii, ktorá sa dotýka vlastníckeho práva ako jedného zo základných ústavných práv vôbec. A teda som rád, že sme sa dokázali dohodnúť na takomto pozmeňujúcom návrhu, a teda ešte raz ďakujem aj pánovi ministrovi za to, že vyslovil súhlas s takouto úpravou v jeho návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Iba v krátkosti. Chcem aj ja veľmi pekne poďakovať pánovi poslancovi Dostálovi, resp. pánovi poslancovi Šeligovi za faktické poznámky, resp. samotný pozmeňujúci návrh. A chcem veľmi pekne, vážení, vážené poslankyne a vážení poslanci, požiadať o jeho podporu.
Ďakujem pekne.